Zmenené Desatoro – námietky a otázky

26/12/2020 MrCastiel

Otázky a argumenty, ktoré sa najčastejšie opakujú pre obhajobu zmeny desatora

(Všetky tu uvedené citáty sú z katolíckeho prekladu Biblie a katolíckeho katechizmu)

Zaiste si poviete, že študovaní kňazi majú na toto určite nejaké logické vysvetlenie a táto správa je len zbytočný rozruch. Preto kresťania, ktorí chcú Bohu verne a oddane slúžiť, okamžite s touto otázkou kontaktujú kňazov a teológov. Na Slovensku sa už uskutočnili stovky, možno aj tisícky takýchto súkromných rozhovorov. Prekvapivo často títo ľudia zisťujú, že o tomto konflikte v znení desatora v katolíckej Biblii a katechizme kňazi ani nevedia. Nie je to ale pravidlo.

Keď na začiatku rozhovoru kňaz zistí, že sa chcete rozprávať o desatore, často odznejú tieto slová: ,,Čo chcete azda spochybňovať Boží Zákon? Predsa desatoro nemôže nikto zmeniť, dokonca ani sám pápež, lebo Ježiš povedal: a citujú …

Mt 5,18 Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno…

Keď ale vysvetlíte, že práve naopak, chcete vedieť, prečo tá zmena v katechizme je, často sa stáva, že si musia nájsť desatoro vo svojej Biblii Ex 20, aby vám uverili, že je tam naozaj sobota, lebo sa domnievajú, že máte iný preklad Biblie. V ich očiach je vtedy možné spozorovať prekvapenie a údiv nad týmto faktom. Nie je to ale ich chyba!

V kňazskom seminári sa cez túto tému preletí a na rozpor v texte desatora sa logicky nepoukazuje, nakoľko je to veľmi závažný fakt, ktorý by mohol absolventa zneistiť. Keďže kňazi sú veľmi vzdelaní a mnohí veľmi dobre poznajú Písmo Sväté, nenechajú sa vami zaskočiť a začnú argumentovať nasledovne. Je tu zhrnutých niekoľko najčastejších odpovedí. Všimnite si v tých odpovediach vzájomné protirečenia, medzi jednotlivými odpoveďami, čo čosi naznačuje.

Odpoveď 1: Teda na úvod sa snažia presvedčiť vás, že máte zlý preklad Biblie, ako je uvedené vyššie. (Všetky slovenské preklady Biblie majú v texte DESATORA slovo ,,sobota“ preložené z org ,,Sabath“, okrem evanjelického prekladu a prvého ekumenického prekladu, kde sú paradoxne slová ,,sviatočný odpočinok“ . Ale najnovšie revidované vydanie ekumenického prekladu sa vracia k slovu ,,sobota“)

Odpoveď 2: Sobota patrí len Židom, kresťanom už nie? Sobota nebola ustanovená len Židom, ale celému ľudstvu, pretože bola ustanovená už v raji, ako pamiatka stvorenia v čase, keď ešte národ Izrael neexistoval. V Ex16 Mojžiš pripomínal Izraelitom, že mannu v sobotu hľadať nemajú, ale deň pred tým si majú nazbierať dvojnásobok. V sobotu manna totiž ani nepadala. Deň pred tým padala v dvojnásobnom množstve, aby im stačilo na dva dni.

Sobota bola teda zachovávaná už dávno pred tým, ako Mojžiš obdržal kamenné dosky desatora až v Ex20. Podobne ľudstvo poznalo celý Zákon Desatora už v čase života Adama a Evy, kedy Boh odsúdil čin Kaina, keď zabil svojho brata Ábela. Podobne bolo aj smilstvo, modlárstvo a odpor voči Bohu prestúpením prikázaní 1, 2, aj 7.

V tomto sedemdňovom cykle, ktorý Boh potvrdzoval 40 rokov, že deň kedy manna nepadala je sobota, židia, aj niektorí kresťania dodnes svätia sobotu. Teda je totožná aj s naším kalendárom. Majú teda aj nežidia svätiť sobotu? Určite.

Už v Starom Zákone Boh dovoľoval prijímať pohanov, teda nežidov (eunuchov) medzi Boží ľud, ak činili pokánie a srdcom sa obrátili. Prejavilo sa to u nich svätením soboty. Izaiáš sa o tom zmieňuje takto:

Iz 56 2 Blažený je muž, čo toto koná, a syn človeka, čo sa toho drží: bedlí nad sobotou, aby ju neznesvätil, dáva si pozor na ruku, aby nekonala zlo. 3 Cudzinec, čo lipne k Pánovi, nech nevraví: „Pán ma isto vylúči zo svojho ľudu“ a eunuch nech nehovorí: „Hľa, ja som suchý strom!“ 4 Lebo toto hovorí Pán: „Eunuchovia, čo zachovávajú moje soboty, volia si to, v čom mám záľubu, a pridržiavajú sa mojej zmluvy, 5 tým dám vo svojom dome, medzi svojimi múrmi pomník a meno lepšie, než sú synovia a dcéry. Večné meno im dám, ktoré nezahynie. 6 A cudzincov, čo lipnú k Pánovi, aby mu slúžili, milovali meno Jahve a boli mi sluhami, všetkých, čo bdejú nad sobotou, by ju neznesvätili, a pridržiavajú sa mojej zmluvy, 7 zavediem na svoj svätý vrch..

(Tieto zasľúbenia sa teda týkajú aj nás, nežidov)

Odpoveď 3: Ježiš tiež porušoval sobotu. Židia (zákonníci) pridali k sobote ,,bremeno“ asi 436 vlastných (nebiblických) zákonov, ktoré Ježiš logicky ignoroval, čo zákonníkov poriadne dráždilo. Dodnes židia mnohé z nich opatrujú a sprísňujú. Napríklad zaviedli, stanovili počet krokov, dovolených prejsť v sobotu. Pod nos si uväzovali malú krabičku, kam im stekali hlieny, lebo utrieť si nos považovali za zakázanú prácu. Dokonca zašli až tak ďaleko, že zakazovali zjesť vajce, ktoré sliepka zniesla v sobotu.

Bolo zakázané podľa nich v sobotu pomáhať komukoľvek v núdzi, teda aj uzdravovať. Tieto pravidlá boli často na smiech iným okolitým národom, čím zákonníci zosmiešňovali Boha, čo Ježiša oprávnene hnevalo. Výrokom Mk 2,27 „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu,“ Ježiš jasne povedal, že zákon lásky dovoľuje pomáhať v núdzi, aj keby sa jednalo o fyzickú prácu, alebo aktivitu v záujme pomoci človeku v núdzi a nie sa otrocky držať litery aj za cenu ľudských obetí.

Ježiš zachovával sobotu podľa jednoduchého kľúča v Lev 23 Iz 56 a 58, kde je dovolené robiť dobre, teda aj uzdravovať. Nikde v Biblii nenájdeme nijaké tieto zákonnícke smiešne nariadenia. Sú to len ľudské vymyslené pravidlá ktoré sa Ježiš snažil vykoreniť. Teda Ježiš nikdy nezhrešil proti Božiemu Zákonu porušením soboty, alebo iným prestúpením Zákona. Inak by bolo všetko stratené. Fakt, že vstal z mŕtvych jasne potvrdzuje, že nikdy nezhrešil, teda neporušil ani sobotu.

Odpoveď 4:Ježiš vstal z mŕtvych v prvý deň týždňa, teda v nedeľu. Preto by kresťania mali sláviť už nie sobotu, ale nedeľu. Určite v žiadnom prípade nikdy, lebo Boh sa nemení a trvá na každom slove, ktoré vyriekol (napísal do kameňa). Najväčším dôkazom toho je fakt, že ani slová ,,trestom za hriech je smrť“, nikdy Boh nezmenil, neodvolal, ale radšej nechal svojho Syna zomrieť na kríži, aby ten trest vzal on na seba, ako by zrušil čo i len jediný svoj výrok napísaný ním osobne do kameňa.

Keby Boh vybrusoval svoje slová z kameňa, prepisoval ich a menil svoje nariadenia, ako by sme mohli dôverovať jeho zasľúbeniam? Nemenný Zákon desatora bol vydaný na Sinaji za veľkého hromobitia, šľahania bleskov a veľkej bázne ľudu. Nemohol sa k vrchu priblížiť nikto, dokonca ani zviera. Je nepredstaviteľné, že by v Novom Zákone bola prevedená zmena desatora nenápadne, bez akejkoľvek čo i len krátkej zmienke o tejto udalosti v texte Písma Sv.

Dajte si odpoveď na otázku: Aké znenie textu desatora bude v nebi pri súde, keď budú dosky zmluvy vybraté z archy? Bude tam sobota, či nedeľa? Bude tam v katechizme vynechané prikázanie o modlách? Určite tam bude a bude tam aj sobota.

Tešiť sa v nedeľu zo zmŕtvychvstania Ježiša je určite správne ale nemalo by to rušiť platnosť soboty, ktorá bola ustanovená ako pamiatka stvorenia. Ježiš v sobotu odpočíval v hrobe, preto logicky vstal v nasledujúci deň, čo bola nedeľa. (V Biblii je deň zmŕtvychvstania označovaný ako prvý deň týždňa a sobota ako siedmy. Dnes je to posunuté o jeden deň, aby bola nedeľa siedmy deň. Mk 16,9 Keď ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych)

Odpoveď 5: Ale apoštoli predsa už slávili nedeľu Sk 20,7. Veľa ľudí namieta, že sobota už v Novom Zákone neplatí, že je platná len do zmŕtvychvstania Pána. Omyl, je platná na veky, čo potvrdzuje tento citát z Nového Zákona:

Heb 4,. 9 …A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud.

Dôkazom, že Mária apoštoli a všetci kresťania naďalej slávili sobotu nájdeme na viacerých miestach v Novom Zákone, ale na jednom mieste je uvedené, že v nedeľu, v prvý deň sa zišli na lámaní chleba, čo je častým argumentom, že sa schádzali v nedeľu. Pozrime sa na to detailnejšie:

Sk 20,7 Keď sme sa v prvý deň týždňa zišli na lámanie chleba, Pavol s nimi hovoril, lebo na druhý deň chcel odcestovať, a pretiahol reč až do polnoci.

Tu sa zjavne jednalo o lámanie chleba. Vysvetlenie celého tohto sporného textu je však veľmi jednoduché a jednoznačné v tomto nasledovnom citáte:

Sk 2,46 Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm.

Teda na lámaní chleba sa schádzali ,,deň čo deň“,. (modernejšie povedané: každý deň). Prečo by mali vynechať lámanie chleba akurát v nedeľu, keď to robili všetky ostatné dni? Tento jediný citát je takmer vždy citovaný zástancami nedele a považujú ho za dôkaz toho, že apoštoli svätili nedeľu. Ostatné citáty týkajúce sa ich schádzania práveže jasne naznačujú, že v sobotu sa schádzali zjavne výnimočne, ako na deň oslavy Boha, kedy počúvali Pánovo slovo v kázaniach, čo jednoznačne potvrdzuje, že boli naďalej verní sobote. Tu sú niektoré z nich:

Sk 13,14 Ostatní šli ďalej a z Perge došli do Antiochie v Pizídii. V sobotu vošli do synagógy a sadli si. Sk 13,27 Lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich vodcovia ho nepoznali, odsúdili ho, a tak splnili slová Prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. Sk 13,42 Keď potom vychádzali, prosili ich, aby im o tom rozprávali aj v nasledujúcu sobotu. Sk 13,44 V nasledujúcu sobotu sa skoro celé mesto zišlo počúvať Pánovo slovo. Sk 15,21 Mojžiš má totiž od dávnych pokolení v každom meste kazateľov po synagógach, kde ho každú sobotu čítajú.“ Sk 16,13 V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme predpokladali, že sa tam modlia. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, čo sa tam zišli. Sk 17,2 Pavol podľa svojho zvyku vošiel k nim a po tri soboty im hovoril o Písmach. Sk 18,4 Každú sobotu hovoril v synagóge a presviedčal Židov i Grékov. (Grékov, to znamená, pohanov, nežidov) Ježiš tiež prorokoval, že v ťažkých časoch obliehania Jeruzalema a v časoch pred jeho druhým príchodom (teda jednoznačne po jeho nanebovstúpení) budeme svätiť sobotu podľa desatora. Mat 24. 20 Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, 21 lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude.

Kedy? V sobotu, nie v nedeľu! Teda určite je platný tento citát z Nového Zákona:

Heb 4,9 A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud.

Prorok Izaiáš pri opise neba jasne avizuje, že sobota bude aj naďalej dňom odpočinku, teda zrejme jedna sedmina času v nebi:

Iz 66 22 Lebo ako budú trvalými predo mnou nové nebesá a nová zem, ktoré stvorím – hovorí Pán – tak bude trvalé vaše potomstvo a vaše meno 23 a každý mesiac v novmesiaci a každý týždeň v sobotu príde sa každé telo klaňať pred moju tvár – hovorí Pán.

Odpoveď 6: Mnohí argumentujú, že Pavol nariadil robiť zbierky v nedeľu, (biblicky v prvý deň týždňa)

1.Kor 16. 1 Čo sa týka zbierok pre svätých, urobte aj vy tak, ako som nariadil galatským cirkvám. 2 Nech si každý z vás v prvý deň týždňa u seba odloží, čo môže, aby sa nerobili zbierky, keď prídem.

Z tohto textu zjavne vyplýva, že Pavlovi vadilo, že sa prevádzaním zbierok vyrušuje v čase, keď je medzi nimi. Preto aj im odporúča, ako odporučil Galaťanom, aby si odkladali dary a robili zbierky v prvý deň týždňa, teda po našom ,,v nedeľu“, keď medzi nimi zjavne podľa kontextu nie je. Povedal, …aby sa nerobili zbierky, keď prídem. Teda tento text práveže jasne nedeľu vylučuje z pomedzi dní, kedy je Pavol medzi nimi.

Teda tento text nieže potvrdzuje svätenie nedele apoštolmi, ale opačne, nedeľu jasne klasifikuje ako deň, kedy Pavla nevyrušujú pri kázaní, lebo v tento deň medzi nimi určite nie je. Je ešte niekoľko pár sporných textov, ktoré naznačujú na prvý pohľad zmenu dňa slávenia odpočinku. Je nemožné ich na tomto mieste uviesť všetky, ale je ťažko prípustné, že by skutočne protirečili týmto tu uvedeným jasným výrokom Boha.

Biblia si predsa nemôže protirečiť a pri dôkladnejšom štúdiu sa rýchlo presvedčíme, že si ani vôbec neprotirečí. Preto je veľmi dôležité začať intenzívne študovať Písmo Sväté.

Odhalenie: Kedy a kto teda zmenil desatoro? Počiatkom zmeny slávenia dňa odpočinku, bolo úradné neriadenie cisára Konštantína:

Na ctihodný deň slnka (teda v nedeľu.) nech všetci sudcovia a mešťania odpočívajú a všetky pracoviská nech sú zatvorené. (The enyclopedia Americana Constantine The Great – 321 AD).

Modlárstvo tiež postupne prichádza do cirkvi s príchodom pohanských panovníkov Ríma, ktorí ho so sebou privliekli. Boli to pohanskí uctievači slnka, ,,mitraisti“. Je to nebezpečný dôsledok spájania sa cirkvi so štátom po 300 ročnom útlaku Ríma, kde sa kresťania aj keď z úľavou, stávajú vazalmi vládnej moci, čím získali slobodu a finančný profit. Kresťanstvo sa prekvapivo stáva povinným štátnym náboženstvom ríše. Cirkev je dodnes nepochopiteľne financovaná štátom.

Ježiš nikdy nehovoril, že by mala mať niekedy cirkev takúto vážnosť a prijatie svetom, ale naopak, má byť na púšti, v exile a prenasledovaná podľa Zjav 12. Čo je teda rozuzlením celej tejto záhadnej zmeny desatora? Kto je za tým, alebo kto sa k tomu priznáva? Nakoľko tieto tu uvedené biblické argumenty sú veľmi jasné a presvedčivé, katolícka cirkev sa k tomuto stavia otvorene a priznáva férovo, že ona zmenila, tvrdí že údajne len skrátila znenie textu desatora.

Overte si, či je to naozaj len skrátené, alebo ide aj o zmenu v texte. Všimnite si, že už aj biblický text desatora Dt 5 v katechizme skrátili, nie je citovaný z Biblie celý. Zmena je jednoznačná aj v obsahu, ako vidíme na obrázku a veriaci sú vedení k zachovávaniu katolíckej zmenenej verzii textu, nie k biblickej verzii. Teda zobrazovanie aj Boha Otca a stvorených bytostí (za účelom uctievania), opakujem, za účelom uctievania, sa už nepovažuje za hriech Rim 1. 23.

Kresťania po vzore prijatých pohanov začínajú napriek biblickému zákazu uctievať mŕtvoly, kosti, údy mŕtvych, prihovárať sa k mŕtvym a na miesto soboty je už svätená nedeľa (Sunday, Sonntag, teda babylonský ,,deň slnka“). Tiež začínajú Krista uctievať v ,,monštrancii“ teda napodobenine slnka čo bol starodávny predmet uctievačov slnka. Katolícky prelát o tom otvorene vyhlásil:

,,Môžete prečítať Bibliu od 1.Knihy Mojžišovej, až po Zjavenie Jána a nenájdete v nej ani jeden riadok, ktorý by poukazoval na svätenie nedele. Písmo nabáda a vedie iba k sväteniu soboty.“ Katolícky prelát Kardinál James Gibbons (Viera našich otcov str. 111 Baltomire 1895)

Teda ktokoľvek, kto tvrdí, že zmena je vykonaná už v Biblii a snaží sa to doložiť citátmi z Biblie, či už je to kňaz, alebo laik, odmieta a stavia sa proti autorite samotnej Katolíckej cirkvi, čo potvrdzuje aj táto výzva RKC:

Väčšina kresťanov predpokladá, že nedeľa je biblicky uznávaný deň uctievania. Rímsko-katolícka cirkev prehlasuje, že presunula kresťanské bohoslužby z biblického sabatu (soboty), na nedeľu. Pokúšať sa tvrdiť, že zmena bola uskutočnená v Biblii je nečestné a popiera to katolícku autoritu. Ak chcú protestanti zakladať svoje učenie na Biblii, mali by mať bohoslužby v sobotu. www.immaculateheart.com/maryonline

Katolícka viera teda stavia pápeža až tak vysoko, že dokonca pripúšťa, že by pápež mohol zmeniť aj samotné DESATORO. Takéto odvážne, až rúhavé vyhlásenia uzreli svetlo sveta:

Kto urobil nedeľu svätou? „Možno tá najodvážnejšia vec, akú kedy urobila Cirkev, sa stala v prvom storočí. Svätý deň sobotu, zmenila na nedeľu „Pánov deň“. Táto zmena nie je vykonaná na základe, ktorý je uvedený v Písme, ale z autority a moci samotnej (katolíckej) cirkvi. … Ľudia, ktorí si myslia, že Písmo je pre nich jedinou autoritou, by sa logicky mali stať adventistami siedmeho dňa a zachovávať svätú sobotu.“ St. Catherine Church Sentinel, Algonac, Michigan, May 21, 1995.

Vzniká tu potom ale jeden zásadný konflikt v samotných vieroučných výkladoch katolíckej cirkvi, teda v kat. katechizme. Je to konkrétne bod 2072, ktorý na základoch textu Mat 5,18 tvrdí:

,,Keďže prikázania Desatora vyjadrujú(1858) základné povinnosti človeka voči Bohu a blížnemu, vo svojom základnom obsahu dávajú (1958) poznať vážne záväzky. V podstate sú nemeniteľné a zaväzujú vždy a všade. Nikto nemôže od nich dišpenzovať. Desať prikázaní vpísal Boh do srdca človeka.“

A predsa ich napriek tomuto vlastnému tvrdeniu Katolícka cirkev zmenila. Už prorok Daniel nás varuje pred nejakou nábožensko-politickou entitou, ktorá povstane na mieste rozdelenej Rímskej ríše a bude meniť ,,časy (sviatky, dni) a Zákon (DASATORO), tiež bude krvavo prenasledovať Boží ľud Dan 7. 24-26.

Pavol tiež opakovane upozorňuje na nejaký veľký zvod, ktorý sa pripravuje na kresťanov, 2 Sol 2, že čoskoro, teda ešte v ich dobe človek zasadne do chrámu a bude sa vydávať za Boha. Bude však odstránený až príchodom Krista, teda ten zvod tu musí byť logicky ešte aj dnes! Teda je to veľmi stará inštitúcia, angažuje sa politicky, korunovala kráľov a je zahalená tajomstvom Babylona.

Teda tento zvod je dnes stále tu, je plne funkčný a neopatrným kresťanom je na nerozpoznanie! (Zvod je niečo, čo vypadá ako dobré a správne, ale skutočnosti je to zásadný odklon od pravdy, preto to človek ľahko prehliada)

Zjavenie Jána 17 tiež avizuje nejaký súd Boží nad nejakou hroznou ženou, neviestkou (biblicky falošnou cirkvou), ktorá zvedie kresťanov a ktorá sídli do konca vekov v meste na siedmich brehoch. Ktorému mestu sa hovorí, ,,mesto na siedmych brehoch? Ale kresťania budú vyzvaní, aby opustili tento Babylon a mnohí tú výzvu príjmu, teda rozpoznajú tento zvod aj na základe tohto priznania sa ku zmene Zákona.

Zjav 18 4 A počul som iný hlas volať z neba: „Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho rán, 5 lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti….

Ak máte záujem dozvedieť sa viac o tomto probléme, objednajte si knihu ,,Veľký spor vekov“ je úplne zdarma vrátane poštovného na stránke www.velkyspor.eu.

Teda podstata tohto nebezpečného zvodu je pozmenenie Zákona

Preto Ježiš často zdôrazňoval, že Boží Zákon je nemenný.

Mat 5,18 Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Mt 5,19 Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší.(preklad prof. Roháčka.,,ten sa bude najmenším volať v nebeskom kráľovstve“ – teda možno tam ani nebude) Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký. Jak 2.10 Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým. 11 Lebo ten, ktorý povedal: „Nescudzoložíš,“ povedal aj: „Nezabiješ.“ A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestupuješ zákon. (…teda tu sa pojednáva zjavne o Zákone DESATORA, kde zrušením jediného najmenšieho prikázania rušíme celý Zákon komplet.)

Preštudujte si všetky tieto citáty v ucelenom texte, aby nebolo podozrenie, že sú vytrhnuté z kontextu. K Ježišovmu odporúčaniu Mat 24.20,,..modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime a v sobotu“ sa postupne pripája celosvetovo stále viac a viac kresťanov a židov (teda tých židov, ktorí už prijímajú Krista a kresťanstvo) zo všetkých cirkví a denominácií sveta.

Dnes ich je už minimálne 22 miliónov po celom svete. Na Slovensku je to asi 2500 a v Čechách asi 7500 kresťanov. Ježišovu modlitbu Ján 17 … aby boli jedno ako my“ Otec vyslyší a postupne sa napĺňa. Teda Ježišovo slovo: „Jn 10,16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier“ sa určite naplnia a kresťania budú očakávať Krista v absolútnej, dokonalej jednote medzi sebou a s Bohom.

Žiaľ ekuména tieto ambície vôbec nemá. Nedokáže sa zjednotiť v učení a viere. Jednotná je len v sociálnom aspekte a veriacich povzbudzuje len v tolerovaní iného chápania viery a neodporúča diskutovať medzi sebou za účelom presviedčania a hľadania pravdy. Je to len spájanie sa do jednoty, ale bez vnútornej zhody. Ježiš určite neprosil Otca o takúto jednotu.