Záchrana padlého ľudstva

Krv Božieho Syna – záchrana ľudstva

Celé nebo bolo naplnené smútkom, keď prišla správa, že človek zhrešil a je stratený. Svet, ktorý Boh stvoril, bol poškvrnený kliatbou hriechu a bytosti, ktoré ho obývajú, sú odsúdené na biedu, choroby a smrť. Pre prestupníkov zákona niet východiska. Adamovo potomstvo musí zomrieť. Anjeli prestali spievať chvály. V nebeských sieňach zavládol smútok nad skazou, ktorú spôsobil hriech.

Ježiš, Boží Syn, Vládca nebies, bol naplnený ľútosťou nad padlým ľudstvom. Jeho srdce bolo pohnuté nekonečným súcitom, tvár niesla výraz bolesti a smútku. Videla som, ako sa približuje do zvláštneho svetla, ktoré obklopovalo Otca. Anjel, ktorý ma sprevádzal, povedal:

Kristus má dôverný rozhovor s Tvorcom. Pred Otcom oroduje za hriešnikov, zatiaľ čo zástupy anjelov s napätím a záujmom očakávajú výsledok Kristovho rozhovoru s Bohom. Dlho trvalo toto tajomné rokovanie – „rada pokoja“ (Zach 6,13) o padlých synoch ľudských.

Jemné svetlo zahalilo Otca a trikrát obklopilo Ježiša. Videla som Jeho postavu, keď vyšiel od Otca. Jeho vznešená tvár neniesla žiadnu stopu zármutku ani beznádeje, vyžarovala nevýslovnú dobrotu, lásku a milosrdenstvo. Kristus anjelským zástupom oznámil, že bola nájdená záchrana pre strateného človeka. Povedal im, že sa zastal hriešnikov pred Otcom a ako výkupné za nich obetuje svoj vlastný život.

Vzal na seba výrok smrti, aby človeka vyslobodil z prekliatia zákona a opäť ho uviedol do súladu s nebom. On sám na seba vezme hanbu hriechu, ktorý je Bohu taký odporný, že oddelí Otca od Syna. Kristus podstúpi najväčšie utrpenie, aby zachránil stratené ľudstvo. A mocou zásluh svojej krvi a poslušnosti Božiemu zákonu získa pre ľudí milosť u Otca. Tak bude opäť umožnený návrat do nádherného raja a právo jesť ovocie stromu života.

Dráma nebeskej obete pre spásu sveta

Anjeli nemali dôvod na radosť, keď im Kristus odhalil plán vykúpenia a spoznali, že pre spásu človeka musí ich milovaný Veliteľ podstúpiť nevýslovné muky. So smútkom a úžasom počúvali Jeho slová, keď im opisoval, že musí opustiť čistotu a pokoj neba, vzdať sa radosti, slávy a nesmrteľnosti. Musí zostúpiť na zem, zakúsiť poníženie, bolesť, potupu a smrť. Sám ponesie neprávosť, pohŕdanie i odplatu hriešnikov, a napriek tomu len málokto ho prijme ako Božieho Syna.

Opustí svoje vysoké postavenie Vládcu nebies a poníži sa na úroveň človeka, aby na vlastnom tele zakúsil bolesti a pokušenia, ktorým je človek vystavený. Toto všetko bude potrebné, aby mohol pomáhať a stať sa obhajcom pokúšaných (Žid 2,18). Keď sa skončí jeho učiteľské poslanie, bude vydaný do rúk bezbožníkov a podstúpi všetky urážky, krutosti a utrpenie, ktoré spôsobia satan a jeho anjeli.

Musí podstúpiť najkrutejšiu smrť – bude zavesený medzi nebom a zemou ako hriešny vinník. Dlhé hodiny bude zápasiť v smrteľných úzkostiach, tak hrozných, že anjeli si zakryjú tváre pred touto scénou. Jeho utrpenie a duchovná úzkosť budú tak veľké, že aj Otec od Neho odvráti svoju tvár. Len On sám musí niesť vinu a ťarchu hriechov celého sveta. Oznámil anjelom, že zomrie, no na tretí deň vstane z mŕtvych a vstúpi k Otcovi, aby sa prihováral za slabého, hriešneho človeka.

Jediná možná cesta vykúpenia

Anjeli sa vrhli k nohám svojho Veliteľa a ponúkali svoj vlastný život ako obeť za človeka. Ježiš im však povedal, že iba jeho vlastná smrť môže zachrániť padlého človeka a že život anjela nemôže splatiť tento dlh. Len Jeho obeť môže byť Otcom prijatá ako cena vykúpenia za vinu človeka. Kristus však anjelom sľúbil, že aj oni budú mať úlohu v pláne vykúpenia, pretože keď na seba vezme ľudskú prirodzenosť, jeho moc už nebude rovná tej ich. Potom mu budú slúžiť, posilňovať ho a zmierňovať jeho utrpenie.

Budú tiež „služobnými duchmi, posielanými k službe pre tých, ktorí majú zdediť spasenie“ (Žid 1,14). Keď anjeli uvidia Ježišovo poníženie a jeho smrteľný zápas a budú svedkami strašnej nenávisti, ktorá bude proti nemu rozpútaná, zaplaví ich bolesť a rozhorčenie; budú chcieť svojho milovaného Vodcu vyslobodiť z rúk vrahov. Nebude im to však dovolené; namiesto toho však budú mať účasť na jeho vzkriesení, lebo tak to určuje plán vykúpenia, ktorý vytvoril s Otcom.

Kristus ujistil a tešil anjelov, že svojou smrťou vykúpi mnohých a zničí toho, kto má moc smrti. Od Otca získa späť kráľovstvo, ktoré objíme celú zem a tá sa navždy stane jeho vlastníctvom. Satan aj hriešnici budú zničení, aby už nikdy neškodili ani neohrozovali nebo a novú očistenú zem.

V nebi zavládla nevýslovná radosť. Predstava slávy a blaženosti vykúpenej zeme bola taká silná, že prevýšila bolesť z obete Kniežaťa života. Nebeské siene naplnili akordy harf a nádherné piesne, ktoré oslavovali Otcovu nesmiernu lásku – že dal svojho jediného milovaného Syna na smrť za vzbúrené ľudstvo. Vďaka, chvála a oslava boli vyjadrené Kristovi za jeho sebaobetovanie, lásku a nesmiernu obeť, za to, že dobrovoľne opustil prítomnosť svojho milujúceho Otca a zvolil si život plný utrpenia, poníženia a bolesti, aby napokon nevinný zomrel hanebnou smrťou. Anjel povedal:

„Myslíte si, že Otec vydal svojho milovaného Syna bez vnútorného zápasu? Nie! Boh bojoval sám so sebou; mal nechať človeka zahynúť, alebo dopustiť, aby jeho milovaný Syn zomrel potupnou smrťou za vinníkov?“

Anjeli boli tak dojatí osudom človeka, že chceli odložiť svoju slávu a položiť zaňho svoj život. Anjel, ktorý ma sprevádzal, však povedal:

„Prestúpenie bolo také veľké, že život anjela nemohol splatiť dlh. Jedine smrť a prostredníctvom Božieho Syna mohla priniesť vykúpenie a vyslobodenie človeku z jeho beznádeje a nešťastia.“

Anjelom bude dovolené zostupovať z neba, aby prinášali úľavu Božiemu Synovi v Jeho utrpení a slúžili Mu. Ich úlohou bude tiež bdieť a chrániť poddaných kráľovstva milosti pred padlými anjelmi a temnotou, ktorou bude satan zahmlievať ľudstvo. Videla som, že Boh nemohol zmeniť svoj svätý zákon kvôli záchrane človeka. Preto dovolil, aby Jeho milovaný Syn zomrel za ľudské prestúpenia.

Satan so svojimi anjelmi sa radoval, že pádom človeka pripraví Božieho Syna o jeho vysoké postavenie v nebi. Povedal svojim anjelom, že ak Ježiš prijme ľudskú prirodzenosť, zvíťazí nad Ním a prekazí plán vykúpenia. Satan mi bol ukázaný, keď bol ešte šťastný a veľký anjel. Potom som ho videla takého, aký je dnes. Stále má kráľovskú postavu a majestátny vzhľad, no je to padlý anjel. Výraz jeho tváre odhaľuje strach, nepokoj, nespokojnosť, zlosť, nenávisť a úskočnosť. Je v ňom vpísané každé zlo.

Zvlášť som si všímala jeho profil, ktorý bol pred pádom ušľachtilý. Teraz má čelo šikmo dozadu. Pochopila som, že dlhé pôsobenie zla v ňom zničilo všetko dobro a namiesto neho sa rozvinuli zlé vlastnosti. Jeho pohľad je prenikavý, prefíkaný a úskočný. Postavu má stále honosnú, ale telo je ochabnuté. Keď som ho videla, mal opretú bradu o ľavú ruku, ponorený v myšlienkach. Na tvári mal úškrn plný jedu a diabolstva – ten sa objaví vždy, keď má svoju obeť v osídlach.

Strata raja a vyhnanie človeka

Adam a Eva opustili nádherný raj so smútkom a ponížením, kde boli šťastní až do chvíle, keď prestúpili Božie prikázanie. Dokonca aj podnebie sa zmenilo, vzduch už nebol taký príjemný. Boh im dal kožušinový odev, aby ich chránil pred chladom a horúčavou, ktorým boli po páde vystavení.

Neposlušnosť a pád Adama a Evy priviedli na celé ľudstvo Boží hnev a nebo sa naplnilo smútkom. Ľudia boli odlúčení od Boha a ponorení do beznádeje. Boží zákon nemohol byť zmenený, lebo zabezpečoval všetky ľudské potreby. Je to Božie ustanovenie, ktoré nestratí svoju moc a nemôže byť nijako pozmenené, ani len v najmenšom.

Anjeli boli poverení navštíviť Adama a Evu a oznámiť im, že hoci už nemôžu zostať vo svojom domove, lebo prestúpili Boží zákon, ich situácia nie je beznádejná. Oznámili im, že Boží Syn, ktorý sa s nimi pred pádom stretával v raji, bol naplnený ľútosťou nad ich stavom a dobrovoľne súhlasil prevziať trest smrti, aby človek mohol žiť skrze vieru v zasľúbené zmierenie, ktoré má Ježiš vykonať. Kristus otvoril dvere nádeje, že aj hriešny človek sa môže vyslobodiť z nadvlády satana.

Viera v zásluhy Božieho Syna dá človeku silu, aby sa mohol vzoprieť všetkým satanovým pokušeniam. Človek bude podrobený skúške, počas ktorej môže skrze pokánie, vieru v zmiernu obeť Božieho Syna a prijatie Jeho zásluh byť oslobodený od prestúpenia zákona, povýšený do pôvodného stavu a jeho úsilie o naplnenie požiadaviek zákona môže byť uznané.

Adamov žiaľ a pochopenie dôsledkov hriechu

Anjeli rozprávali Adamovi a Eve o smútku v nebi, keď prišla správa o prestúpení Božieho zákona, aj o tom, čo Krista viedlo k rozhodnutiu položiť svoj život ako výkupnú obeť. Adam a Eva teraz plne pochopili, aký vznešený a svätý je Boží zákon, keď jeho prestúpenie vyžadovalo tak nesmierne drahocennú obeť, aby ľudstvo mohlo byť vykúpené. Prosili, aby radšej sami zomreli, alebo aby ich potomkovia niesli trest za hriech rodičov – nevedeli sa zmieriť s tým, že Boží milovaný Syn musí z lásky k nim priniesť tak veľkú obeť.

Adamov žiaľ ešte viac narastal, keď si naplno uvedomil veľkosť svojho hriechu a jeho hrozivé následky. Nemohol pochopiť, že tento veľký a svätý Pán nebies, ktorý ich stvoril, ktorý s nimi kedysi osobne komunikoval, keď boli ešte nevinní a čistí, Vládca celého vesmíru, ktorého uctievajú a oslavujú anjeli, musí opustiť svoje postavenie a zomrieť za ich priestupok? Uvedomil si tiež, že zákon veľkého Jahveho je základom Božej vlády na nebi aj na zemi a je taký svätý ako samotný Boh – veľký Zákonodarca. Preto život anjela nemohol byť dostatočnou obeťou pre svätého Boha za prestúpenie Jeho zákona. V očiach Najvyššieho má svätý zákon ešte vyššie postavenie než anjeli, ktorí obklopujú Jeho trón.

Otec nemohol ani len zrušiť, ani pozmeniť jediné prikázanie vo svojom večnom zákone, aby tak pomohol padlému človeku. Jedine Syn, ktorý spolu s Otcom stvoril svet, mohol naplniť požiadavky zákona a zmieriť človeka s Bohom, keď sa stal obeťou a vzal na seba hnev Stvoriteľa. Anjeli oznámili Adamovi, že tak, ako skrze jeho neposlušnosť prišla na svet smrť a utrpenie, skrze Ježiša Krista bude znovu daný život a nesmrteľnosť.

Nádej v Kristovi a rastúce následky hriechu

Adam jasne videl, ako neposlušnosť, zločin a podlosť budú narastať v ďalších generáciách, lebo človek podliehal dedičným sklonom k prestupovaniu Božieho zákona. Bolo mu ukázané, že prekliatie hriechu bude stále viac doliehať na ľudstvo, zvieratá aj zem, pretože ľudia budú pokračovať v neposlušnosti. Viděl, že neprávosť, násilie a mravný úpadok budú rásť, ale tiež videl, že aj uprostred tejto záplavy ľudského nešťastia sa nájdu jednotlivci, ktorí si budú vážiť Božiu známosť a zostanú Bohu verní.

Adam pochopil, že hriech je prestúpením zákona. Bolo mu ukázané, že v dôsledku hriechu sa ľudské pokolenie bude po morálnej, rozumovej i fyzickej stránke zmenšovať a slabnúť a celý svet bude naplnený nešťastím každého druhu.

Prinášanie obetí a Adamova bolesť

Keď Adam podľa presných Božích pokynov priniesol prvú obeť za hriech, bola to pre neho mimoriadne bolestivá chvíľa. Aby mohol priniesť túto obeť za svoj priestupok, musel vlastnou rukou vziať život, ktorého darcom je samotný Boh. Prvýkrát videl umieranie a smrť. Keď sa díval na zakrvavenú obeť a jej smrteľné kŕče, okamihom viery videl zomierať Nevinného Božieho Baránka, na ktorého táto obeť ukazovala a ktorý sa mal stať obetou za hriechy celého ľudstva. Krv tejto symbolickej obete, ktorú Boh vyžadoval, mala Adamovi neustále pripomínať jeho vinu, vyvolávať v ňom ľútosť a pokánie a viesť ho k vyznaniu a opusteniu hriechov.

Tento akt zabíjania obete mal v ňom ešte silnejšie a hlbšie prebudiť vedomie vážnosti jeho priestupku, ktorý nemohol byť ničím iným vyplatený a odpustený, len smrťou milovaného Božieho Syna. Žasol nad nekonečnou dobrotou, milosrdenstvom a láskou, ktorá ponúkla tak vysokú cenu vykúpenia, aby zachránila hriešnika. Keď Adam zabíjal nevinnú obeť, mal pocit, že vlastnými rukami prelieva krv Božieho Syna. Pochopil, že keby zostal poslušný a verný Bohu a Jeho svätému zákonu, nikdy by neprišla smrť, ani zvieraťa, ani človeka.

Skrze tieto symbolické obete, ktoré ukazovali na budúcu veľkú obeť Božieho Syna, žiarila hviezda nádeje, ktorá osvetľovala temnú a hroznú budúcnosť a prinášala úľavu v podobe oslobodenia od neodvratnej záhuby. Samotný fakt, že Kristus niesol trest za vinu človeka, je silným dôkazom pre všetky rozumné bytosti, že Jeho zákon je nemenný, že Boh je spravodlivý, milosrdný a obetavý a že v Jeho vláde sa spája večná spravodlivosť so zmilovaním.

Obeť, kňazstvo a význam krvi

V počiatkoch dejín bol hlavou každej rodiny otec, ktorý bol zároveň správcom aj kňazom svojho domu. Neskôr, keď sa ľudstvo rozrástlo, Boh vybral zvláštny rod, ktorý mal na starosti obradný systém obetí za ľud. V krvi obetných zvierat mali hriešnici vidieť očisťujúcu krv Syna Božieho. Smrť obete mala všetkým jasne pripomínať, že odplatou za hriech je smrť.

Hriešnik prinášajúci obeť vyznával svoju vinu a prejavoval vieru vo veľkú a dokonalú obeť Syna Božieho, ktorej symbolom boli práve tieto obetné zvieratá. Bez zmierenia, ktoré vykonal Ježiš, človek nemôže dosiahnuť žiadne požehnanie ani spasenie. Boh dbal na česť svojho zákona, ktorého prestúpenie spôsobilo tragické oddelenie človeka od Boha. Kým bol Adam poslušný a nevinný, mal bezprostredný, slobodný a jednoduchý prístup k svojmu Stvoriteľovi. Po páde do hriechu sa komunikácia človeka s Bohom môže uskutočňovať už len skrze Pána Ježiša a anjelov.

Premýšľajte stále nad hĺbkou úžasného plánu vykúpenia. Len keď uprieme pohľad na Kristovu lásku a Jeho utrpenie, naše srdce bude pokorné a zatúži po súlade s naším Záchrancom. Z lásky a vďačnosti budeme túžiť žiť ako On, v súlade s nebeským zákonom.

Ján 3,16 – „Lebo tak Boh miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nikto, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“

Ján 14,15 – „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázania.“

1. Peter 1,18-21 – „Viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, ste boli vykúpení nie pominuteľnými vecami, striebrom alebo zlatom, ale drahocennou krvou Krista ako bezchybného a nepoškvrneného Baránka. On bol predurčený ešte pred stvorením sveta a zjavený v posledných časoch pre vás, ktorí skrze neho veríte v Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych a dal mu slávu, aby vaša viera a nádej bola v Bohu.“

Židom 10,19-22 – „Keď teda, bratia, máme smelú dôveru, že smieme vojsť do svätyne Ježišovou krvou, cestou novou a živou, ktorú nám otvoril cez oponu, to znamená cez svoje telo, a máme veľkého kňaza nad Božím domom, pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom umytým čistou vodou.“

Židom 10,28-29 – „Kto pohrdol Mojžišovým zákonom, zomieral bez zľutovania na základe svedectva dvoch alebo troch svedkov. Zamyslite sa, o koľko horší trest zaslúži ten, kto pošliapal Syna Božieho, krv zmluvy, ktorou bol posvätený, pokladal za nečistú a Ducha milosti urazil.“

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )