Chránené heslom: Význam modlitby „Otče náš“

“Keď sa modlíte, hovorte: Otče náš…” Lukáš 11,2.

Ježiš nás učí volať nebeského Otca naším Otcom. Nehanbí sa nazývať nás bratmi (Židom 2,11). Spasiteľovo srdce je také pripravené a tak túži privítať nás ako členov Božej rodiny, že už v úvodných slovách pred prístupom k Bohu nás uisťuje o našom príbuzenstve s nebeským Otcom. Hneď na začiatku sa dozvedáme úchvatnú pravdu plnú povzbudenia a útechy, že Boh nás miluje tak, ako miluje svojho Syna. Práve o tom sa zmieňuje Ježiš vo svojej poslednej modlitbe za učeníkov:

Ty „si si ich zamiloval, ako si si zamiloval mňa“. Ján 17,23.

Svet, na ktorý si satan robil nárok a ktorý kruto ovládol, zahrnul Syn Boží jediným rozsiahlym zásahom do svojej lásky a znova ho spojil s Božím trónom. Po zabezpečení tohto víťazstva cherubi a serafi spolu s nespočetnými zástupmi všetkých nepadlých svetov spievali chválospevy Bohu a Baránkovi. Tešili sa, že padlému ľudstvu bola pripravená cesta spásy a že zem bude vykúpená zo zlorečenstva hriechu. O čo viac by sa mali tešiť tí, ktorých sa táto úžasná láska týka! Ako môžeme ešte pochybovať, žiť v neistote alebo si myslieť, že sme siroty? Veď Ježiš práve v záujme priestupníkov zákona vzal na seba ľudskú prirodzenosť, stotožnil sa s nami, aby sme mohli mať trvalý pokoj a istotu.