Vyslobodený z kultu Jesus Culture

“ Poviem Hospodinovi: Moje útočište a môj hrad, môj Bôh, na ktorého sa nadejem.Lebo on ťa vytrhne z osídla lovca, zo zhubnej nákazy morovej. Prikryje ťa svojimi brky, a utečieš sa pod jeho krýdla. Jeho pravda je štítom a pavézou. „ Žalm 91:2-4

Minulý rok na Vianoce som bol členom modlitebnej skupiny v meste, kde žijem. Bola to malá skupina a stretávali sme sa raz alebo dvakrát do týždňa.  Každý z nás sa čo najviac snažil nájsť Boha.  Bola to veľmi dobrá modlitebná skupina. V jeden večer, keď sme skončili modlitby, som si niečo precvičoval na bubnoch, prišiel ku mne Dan – jeden z našich bratov.  Vyzeralo to, že mi chce niečo povedať. 

Nevšimol si, že som sa naozaj snažil a sústredil na svoje bubny. Prerušil ma teda otázkou ….veľmi tichým hlasom povedal moje meno a opýtal sa ma: “Počul si niekedy o Billovi Johnsonovi”? Neprestal som v nacvičovaní, ale zároveň som Danovi odpovedal: “Jeho meno som už predtým počul.  Viem, že je z Kalifornie ale veľa toho o ňom neviem”.  

Potom, čo som mu odpovedal, som si všimol, že sa Danova tvár  rozžiarila ako keby mu stúpol adrenalín. Vedel som, že sa chce so mnou podeliť o svoj príbeh. Tak som prestal hrať na svojich bubnoch až nakoniec bolo úplné ticho. Keď sa všetko upokojilo, Dan mi začal rozprávať a popisovať  cirkev  Bethel, ktorú vedie Bill Johnson v meste Redding v Kalifornii. Ešte mi v krátkosti povedal aj o škole cirkvi Bethel, ktorá sa nazýva Škola Nadprirodzenej Služby.

Ešte vám chcem povedať, že nerád dlho vypisujem na počítači, ale chcem vám svoj príbeh priblížiť čo najpravdivejšie.  A možno neskôr pridám aj detaily. Skrátka, Dan, ktorý ani nechodí na modlitebnú skupinu do cirkvi Bethel, zrazu začal znieť ako jeden z ich najlepších agitátorov (nahováračov).  

Dan začal rozprávať o tom, aká je tam silná Božia prítomnosť, ako Božia prítomnosť v Betheli nasycuje a napĺňa cirkev. Dan bol vyslovene nadšený novou cirkvou, vyslovene nadšený ich chválitebnou skupinou aj kázňami Billa Johnsona a Krisa Vallattona. Oduševnene rozprával o všetkom , počnúc modlitebnou vežou až po stánok na kávu.

Po dobrej hodine a pol, ktorá mi pripomínala tú najlepšiu reklamu v telke, mi dal Dan  ponuku.  Až po dvoch týždňoch som zistil, že tú ponuku nemôžem odmietnuť. Dan mi povedal, že bol presvedčený o tom, že ako pôjdem po svojej ceste ku Kristovi, tak ma tá cesta zavedie, na návštevu cirkvi Bethel. A ešte Dan povedal, že keď pôjdem s ním, nielenže mi zaplatí cestovné, ale mi zaplatí aj 9000 dolárov školné, aby som mohol ísť do školy Nadprirodzenej služby a urobil si diplom.  

V ten večer to znelo skvele. Ale ja som sa  cítil doma veľmi dobre a nepovažoval som za potrebné, robiť nejaké veľké zmeny. Neskôr sa doma udiali isté menej príjemné udalosti a ja som začal strácať svoj pokoj. Spomenul som si, ako Dan povedal, aký nesmierny pokoj a aká dobrá atmosféra je v cirkvi Bethel. Okrem toho Dan viackrát zavolal, či som nezmenil  názor po tej noci na našej modlitebnej skupine. No a jedného dňa, keď Dan zavolal som povedal, že s tým teda súhlasím. Povedal som: O.K., Dan, pôjdem sa tam pozrieť.

Na druhy deň sme sa vybrali na autobusovú stanicu a vtedy som sa zľakol a povedal som Danovi, že potrebujem viac času na premyslenie. Premietalo sa mi v hlave, že je to nové mesto, že nebudem mať kde bývať. To, že sú tam neznámi ľudia mi až tak nevadilo. Nakoniec sme išli, ale až na druhý deň do mesta Redding.

Ubytovali ma v peknom moteli a na ďalší deň sme šli do cirkvi Bethel. Vtedy som ešte netušil,  čo to bude za nočná mora, lebo na začiatku to tak nevyzeralo.   Keď som po prvýkrát vkročil do cirkvi Bethel, bola to láska na prvý pohľad. Bol som nesmierne nadšený tou cirkvou ešte ďalšie dva mesiace.

Hneď v ten deň som zavolal Danovi a povedal som mu, že mal vo všetkom pravdu. Dokonca som mu povedal, že málo tú cirkev vychválil. Do telefónu som mu prisahal, že som musel asi zomrieť a ísť rovno do neba, keď som tam prišiel. Zdalo sa mi, že tí ľudia naozaj ľúbili Pána Ježiša. Výhľad z kopca, kde bol zbor, bol nádherný. V cirkvi Bethel sa niečo dialo v jednom kuse 24 hodín 7 dní. Ja som chcel poznať Pána Boha, tak sa mi to zdalo dokonalé. Veľmi rád som navštevoval domáce skupinky. Pripomínali mi prvý kresťanský zbor v Skutkoch.

Išiel som na všetky zborové akcie a bolo ich naozaj mnoho. Na jednej z domácich skupiniek mi ponúkli byt a bol dokonca zadarmo. Bolo to v správnom čaše, lebo mi došli peniaze. O pár dní na to som začal bývať u študentov zo školy cirkvi Bethel. Ešte stále som bol veľmi nadšený, vtedy sa mi zdalo, že ma vedie Božia ruka na každom kroku.   Odvtedy prešiel dlhší čas, čo som tam po prvýkrát vstúpil. Ešte stále mi mnoho ľudí  rozprávalo slová pravdy z Biblie, adresované len mne. Doteraz ich mám zaznačené na papieri.

Dnes si myslím, že možno jedna predpoveď sa splnila a mám podozrenie, že mali iba šťastie a trafili sa, alebo iba hádali.   Aby som toľko nerozprával, skúsim to skrátiť. V cirkvi Bethel som strávil každú voľnu chvíľu 7 dní v týždni. Ukázali mi jeden duchovný zážitok, ktorý nazývali „ohnivý tunel“. Vtedy som si prvýkrát uvedomil, ako sa všetci neprirodzene triasli. Boli akože „naplnení Duchom Svätým“ a ja som to mal cítiť tiež, ale neprežíval som viditeľne taký extrém. A tam to neskončilo.

Nemohol som sa s ľuďmi rozprávať o tých najbežnejších veciach, ako je napr. počasie, alebo basketbal, lebo ľudia z tej cirkvi sa ešte aj vtedy neprirodzene triasli. A vtedy som si uvedomil, že to bolo také silené.   Začal som sa cítiť hlúpo, lebo ľudia v jednom kuse vykrikovali frázu: “WHOA” Nebolo minúty, aby to nebolo počuť v našom zhromaždení. Ešte vždy som mal na sebe ružové okuliare.

Tak som tie zvláštnosti prehliadal. Ospravedlňoval som to tým, že som si povedal: Pán Boh má rád, keď Ho Jeho cirkev chváli. Ale postupne som to nevedel vystáť, to trasenie sa, neprirodzené pohyby, ten smiech, tie strojené epileptické záchvaty.   Neskôr som si všimol, že náš pastor Bill Johnson často spomína konkrétne mená (falošných prorokov).

Mená ako Bob Jones,, Patricia King, Todd Bentley, Heidi Baker, a mnoho iných s ktorými spolupracuje. Toto sa dialo pravideľne a keď sa spomenuli tieto mená, tak bolo počuť hlasné výkriky nadšenia a povzbudzovania ako na futbalovom zápase. Počas celého môjho pôsobenia som ani zďaleka nepočul takúto chválu a nadšenie z Ježiša Krista ako z nich. A ešte vám poviem, že náš pastor nikdy nekázal o vykúpení, o pokání, o svätosti, spravodlivosti, o súde ani o Božom hneve.

Náš pastor nikdy nespomenul tieto témy ani v našom zbore, ani keď sme kázali v uliciach. Náš pastor kázal iba o (lživých) zázrakoch a znameniach.   Nemal som v tom pokoj, prečo Bill stále nadšené rozpráva o všetkých (takzvaných a nezdokumentovateľných) zázrakoch, ktoré sa diali cez Bethel na celom svete. Ale my, členovia nášho zboru sme nevideli ani jeden jediný zázrak v našom zbore.

Napríklad, Bill a jeho žena nosia okuliare, tak potom, kde je uzdravenie? Billovi vybrali zlatú žilu v nemocnici, ani tam sa nestal zázrak. Billov syn Erik je hluchý a ma rečovú poruchu, tak prečo nie je ešte uzdravený? Bill a jeho žena majú úplné šedivé vlasy, čo je znakom nedostatku hliníka, ale žiadny nadprirodzený zásah sa nestal.

A pritom káže aj evanjelium prosperity. Všade sa dejú všelijaké „zázraky“, len nie na domácej pôde Bethelu…   Ale najviac sa ma dotkla smrť malého J.C., ktorý mal iba dva roky a bol synom mojich kamarátov z Kórei. J.C. zomrel na rakovinu napriek tomu, že sa všetci za neho modlili každú sekundu, každý deň.

Keď sa ľudia modlili, zase sa tak neprirodzene triasli. A ja som už bol veľmi znechutený. Ale keď J.C. zomrel, všetci iba krčili plecami a hovorili, že Pán Boh ho potreboval viac. Ale to už bola posledná kvapka a ja som úplne prestal chodiť do tej cirkvi. Keď som tam prišiel prvýkrát, tak prvé dva mesiace chceli ľudia tráviť čas so mnou, pretože Boh ma obdaril charizmou a dobre vyzerajúcou tvárou.

Skoro okamžite som sa stal výnimočné obľúbeným, ale keď som z mesta Redding odchádzal, začali ma považovať za zradcu. Napriek tomu, že som zvykol bývať so študentmi z cirkvi. Začal som vidieť Bethel v tom pravom svetle. Bill Johnson, Kris Vallaton, Danny Silk, a ostatné  celebrity, boli obyčajní vlci. Oni neboli žiadne ovečky, boli preoblečení vlci. Nikto sa mi už nepozdravil na ulici, vymazali si ma z Facebooku. Proste sa na mňa pri stretnutí len mračili.

A to boli tí istí ľudia, čo sa so mnou zvykli modliť, čo so mnou lámali chlieb a s ktorými sme mali blízky vzťah. Keď som prestal chodiť do Bethelu, zostal som doma a začal som počúvať naozajstných služobníkov, ako napr. Michael Boldea and Mike Hoggard, Paul Washer and David Eells.

Moji spolubývajúci sa smiali, že títo pastori nie sú normálni, že nič nevedia o Bohu. Žiadali ma, aby som nahlas nepúšťal ich kázne, dokonca aby som ich vôbec nepočúval. Ale ja som sa chcel kŕmiť naozajstným slovom. Často som konfrontoval svojich spolubývajúcich a ostatných “robotov“ Bethelu a dával som im otázky o teológii Billa a Krisa.

Vypytoval som sa ich na poprekrúcané New Age „kázne“ veršami priamo z písma, z Biblie, ale oni odpovedali len to, čo počuli priamo od Billa alebo Krisa, alebo čo čítali v ich knižkách. Takže moji spolubývajúci sa snažili stále odpovedať na Božie Slovo citátmi z kníh ich učiteľov. No nezdá sa vám, že boli zmanipulovaní?   Preto som tam prestal chodiť po dvoch mesiacoch .

Ale napriek tomu som ešte býval so študentmi z Bethelu. Jedného dňa ma správca domu našiel na dvore, keď som hral basketbal a povedal mi, že ak nezačnem znova chodiť na biblické vyučovania Bethelu, (kde sa učia okultizmus, chválospev a meditačnú modlitbu,) musím si hľadať bývanie niekde inde. To sa stalo vo štvrtom mesiaci, čo som býval v meste Redding.

Krátko na to som odišiel. Potom mi zavolala manželka a obidvaja sme vedeli, že už je načase, aby som z Reddingu odišiel.   Stal som sa dobrým priateľom s Mikom Hoggardom. Pokiaľ sa mi tieto veci diali v živote, bol to on, ktorý mi pomohol zostať v modlitbách.

Vždy mal pre mňa povzbudzujúce slová. Najprv som sa chcel presťahovať tam, kde býva Mike, aby mi pomohol dostať sa naspäť na správnu cestu, ale Boh mal iné plány a viedol ma domov. Ešte predtým než všetko ukončím, dovoľte mi, aby som vám povedal ešte jednu príhodu.

V Betheli sme mali každú nedeľu vyučovanie, ktoré sa volalo „Zapaľovači ohňa“. Bolo to vyučovanie, zrodené z hnutia „Torontské požehnanie“. Toto vyučovanie malo urobiť z ľudí prorokov. Počas tohto vyučovania boli náhodne vybratí študenti, ktorí boli zavolaní do prednej časti miestnosti. Každý študent si mal vybrať niekoho zo zvyšku študentov a povedať im slová pravdy o nich. Ale boli tam pravidlá: čokoľvek si povedal, mohlo byť len milé a priateľské. 

Musel si to povedať tak, aby sa človek, ktorému to bolo adresované cítil dobre. Po niekoľkých týždňoch čo som bol svedkom toho, ako sa ľudia pretvarovali, že tie slova sú od Boha, som bol úplne na konci so silami tak som si vymyslel slová pravdy aj ja. Keby ma náhodou vyvolali.

A naozaj, čisto náhodou ma vyvolali. Keď som dostal slovo, aby som predniesol vymyslené slová pravdy, tak som povedal: „v tejto miestnosti je niekto, kto plánuje samovraždu a diabol ho mučí.“

Keď zdvihnete ruku, budeme sa za vás modliť a budete uvoľnení. Ja som bol v šoku a povedal som si: Panebože, aj napriek tomu, že som to nemyslel vážne tam niekto taký bol.   Ale bol som ešte vo väčšom šoku, lebo som očakával, že ľudia otočia svoju pozornosť na toto dievča, ktoré sa rozhodlo si zobrať život, aby sa za ňu mohli modliť, ale to sa nestalo.

Namiesto toho som bol napomenutý naším pastorom a bolo mi povedané, že musím hovoriť len také veci, ktoré sú milé a od ktorých sa ľudia cítia veľmi dobre. Potom, ako ma napomenuli sme sa vrátili k naším cvičeniam. Ešte zarmucujúcejšie bolo, že keď sa vyučovanie skončilo, zo 150 ľudí sa iba dvaja opýtali služobníka nejakú otázku o tom dievčati.  

Touto cestou by som sa chcel poďakovať Pat Rogers z Božej skupiny „Nahnevané ovečky“ za to, že ma podporila, aby som sa s vami podelil. Verte mi, je tam omnoho viac, s čím by som sa mohol podeliť.

Všetkých vás veľmi ľúbim v našom Pánovi a modlím sa, aby ste boli požehnaní a poučení po prečítaní tohto článku.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )