Všeobecný náhľad na prastaré tvory

Dinosaury obklopuje rúško tajomstva. Odkiaľ pochádzajú? Vyvinuli sa? Žili naozaj pred mnohými miliónmi rokov? Čo sa s nimi stalo? Žijú niektorí z nich ešte dnes? Videl niekedy nejaký človek živého dinosaura?

Deti, rovnako ako dospelí, sú týmito záhadnými monštrami úplne fascinované. Bolo napísaných mnoho kníh a natočených mnoho filmov, aby sa uspokojil zdanlivo neukojiteľný hlad po informáciách o týchto záhadných tvoroch. Pravdou však zostáva, že ak máte k dispozícii kľúčové informácie, ktoré nie sú všeobecne známe a sú verejnosti odopierané, neexistujú žiadne skutočné záhady.

Vydajte sa so mnou na prechádzku históriou a objavte niekoľko ohromujúcich faktov, ktoré vám zodpovedajú mnohé otázky o týchto „veľkých jašteroch, dinosauroch“

Existovali naozaj dinosaury?

Dinosaury v dávnej minulosti určite pobehovali na Zemi! Skameneliny dinosaurov sa našli po celom svete a ich kosti sú vystavené v múzeách, aby si ich mohli všetci pozrieť. Vedcom sa podarilo zrekonštruovať mnohé ich kostry, takže vieme veľa o tom, ako dinosaury pravdepodobne vyzerali.

Kedy boli dinosaury nájdení?

História týchto nálezov siaha do 20. rokov 19. storočia, keď anglický lekár Gideon Mantell našiel v kameňolome nezvyčajné zuby a kosti. Doktor Mantell si všimol, že tieto pozostatky zvierat sa veľmi líšia od iných nálezov, a domnieval sa, že našiel úplne novú skupinu plazov.

V roku 1841 bolo objavených asi deväť druhov týchto zvláštnych plazov, vrátane dvoch druhov nazývaných megalosaurus a iguanodon. V tom istom čase slávny britský vedec (a kreacionista) Dr. Richard Owen vymyslel názov „dinosauria“, čo znamená „strašné jaštery“, pretože tak tieto tvory podľa jeho názoru vyzerali na základe ich obrovských kostí.

Čo robí dinosaury odlišnými?

Ak odhliadneme od veľkosti tela niektorých druhov, hlavným znakom, ktorý odlišuje dinosaury od iných plazov (napríklad krokodílov), je postavenie ich končatín. Dinosaury sa pohybovali úplne vzpriamene, podobne ako cicavce. Väčšina ostatných plazov má končatiny rozložené pod telom.

Porovnajte napríklad spôsob, akým „chodí“ krokodíl, so spôsobom, akým chodí napríklad krava. Dinosaury sa údajne pohybovali ako kravy.

Akí veľkí boli dinosaury?

Niektoré boli malé ako kurčatá, iné boli ešte menšie. Samozrejme, niektoré dinosaury boli obrovských rozmerov, vážili až 80 ton a boli vysoké 12 metrov! Priemerná veľkosť dinosaura však bola pravdepodobne porovnateľná s väčším koňom.

Kedy žili dinosaury?

Výklad, ktorý sme všetci aspoň raz počuli z filmov, televízie, novín a väčšiny časopisov a učebníc, je, že dinosaury žili pred mnohými miliónmi rokov. Podľa evolucionistov dinosaury „vládli“ na Zemi 140 miliónov rokov a vymreli približne pred 65 miliónmi rokov.

Vedci však nenachádzajú pozostatky označené týmito dátumami. Odkrývajú len mŕtve dinosaury (t. j. ich kosti) a tieto kosti nemajú štítky označujúce ich vek. Predstava evolúcie trvajúcej milióny rokov je len evolučnou verziou priebehu minulosti. Neexistuje žiadny vedec, ktorý by bol svedkom života dinosaurov počas tejto údajnej éry dinosaurov.

V skutočnosti neexistujú dôkazy o tom, že svet a jeho fosílne vrstvy sú staré milióny rokov. Žiadny vedec nepozoroval umieranie dinosaurov. Vedci nachádzajú kosti len tu a teraz, a keďže mnohí z nich sú evolucionisti, snažia sa do svojej koncepcie zahrnúť aj históriu dinosaurov.

Iní vedci, tzv. kreacionisti, majú iný názor na to, kedy žili dinosaury. Veria, že dokážu vyriešiť domnelé záhady života dinosaurov a ukázať, ako tieto dôkazy úžasne zapadajú do ich predstavy o minulosti. Ich viera je založená na Biblii.

Biblia, zvláštna Božia kniha (alebo skôr zbierka kníh), tvrdí, že každý z jej autorov bol nadprirodzene inšpirovaný, aby napísal presne to, čo od neho Stvoriteľ všetkých vecí požadoval; aby sme vedeli, odkiaľ sme prišli (a odkiaľ prišli dinosaury), prečo sme tu a aká bude naša budúcnosť. Prvá kniha Biblie – Genesis – nás učí veľa o tom, ako vznikol svet a život. V knihe Genesis sa píše, že Boh stvoril všetko – zem, hviezdy, slnko, mesiac, rastliny, zvieratá a prvý ľudský pár.

Hoci Biblia nám presne nehovorí, ako dávno Boh stvoril svet a jeho stvorenia, môžeme však ľahko odhadnúť čas stvorenia, ak si prečítame Bibliu a všimneme si niektoré zaujímavé pasáže: Boh stvoril všetko za šesť dní. Mimochodom, urobil to preto, aby dal ľudstvu vzor, ktorý sa potom stal naším sedemdňovým týždňom (ako je opísaný v 2 Moj 20,11). Okrem toho vám znalci Biblie povedia, že hebrejské slovo pre deň použité v 1. Mojžišovej knihe môže v tomto kontexte znamenať len obyčajný 24 hodinový deň.

Ďalej je nám v Biblii povedané, že Boh stvoril prvého muža a ženu – Adama a Evu – šiesteho dňa. Genesis ďalej hovorí o tom, kedy sa narodili ich deti a deti ich detí. Tieto rodokmene sú zaznamenané v celom Starom zákone až do čias Krista. Určite to neboli chronológie trvajúce milióny rokov.

Ak dáme všetky tieto dátumy dokopy a predpokladáme, že Ježiš Kristus, Boží Syn, prišiel na zem pred takmer 2000 rokmi, dospejeme k záveru, že k stvoreniu Zeme a zvierat (vrátane dinosaurov) došlo len pred niekoľkými tisícmi rokov, nie red miliónmi rokov. Ak má teda Biblia pravdu, potom dinosaury museli žiť v priebehu niekoľkých tisícročí.

Odkiaľ sa tu dinosaury zobrali?

Čo dinosauri jedli?

Biblia učí (v 1. Mojžišovej 1,29-30), že pôvodným zvieratám (a prvým ľuďom) bolo prikázané byť vegetariánmi. V pôvodnom stvorení sa mäso nejedlo. A nebola tam žiadna smrť. Bol to nepoškvrnený svet, v ktorom Adam a Eva a zvieratá (vrátane dinosaurov) žili v dokonalej harmónii; živili sa len rastlinami.

Nanešťastie to tak nezostalo veľmi dlho. Adam sa vzbúril proti svojmu Stvoriteľovi a priniesol na svet hriech (1 Moj 3,1-7; Rim 5,12). Kvôli tejto vzbure Adam (a teda aj všetci jeho potomkovia – vy aj ja) stratili právo žiť so svätým (bezhriešnym) a spravodlivým Bohom. Kvoli hriechu prenikla na svet smrť.

Biblia v celom texte (od Genesis po Zjavenie) učí, že zvieratá ani ľudia nezomreli, kým Adam nezhrešil. (Spomeňme len niektoré z mnohých miest, kde sa o tom hovorí, napr: Rimanom 5:12, Genesis 2:17, Skutky 3:21, Židom 9:22, Zjavenie 22:3). To znamená, že pred spáchaním prvého hriechu nemohli existovať žiadne skameneliny zvierat (ani kosti dinosaurov).

Po Adamovom hriechu začali zvieratá a ľudia umierať. Teraz to bol iný svet, svet smrti a boja. Svet, ktorý bol kedysi krásny, teraz trpel pod kliatbou, ktorú naň uvalil Stvoriteľ (Gn 3, 14-19). Bolo však prisľúbené (1 Moj 3,15), že Boh poskytne spôsob, ako zaplatiť trest za hriech, aby sa človek mohol vrátiť k Bohu.

Prečo nachádzame fosílie dinosaurov?

V 1. Mojžišovej 6 čítame, že každé telo (človek a zviera) „bolo porušilo svoju cestu na zemi. “ (1 Moj 6,12). Možno sa ľudia a zvieratá navzájom zabíjali; možno dinosaury začali zabíjať iné zvieratá a ľudí. V každom prípade Biblia opisuje svet ako „skazený“.

Kvôli tejto skazenosti Boh varoval zbožného muža menom Noe, že zničí svet potopou (1 Moj 6,13). Preto mu Boh prikázal, aby postavil veľkú loď (archu), aby na nej mohli prežiť všetky druhy suchozemských zvierat (medzi ktoré určite patrili aj dinosaury) A … Noemova rodina, kým potopa zničí celú zem (1 Moj 6,14-20).

Niektorí ľudia si myslia, že dinosaury boli príliš veľké alebo ich bolo príliš veľa, aby sa zmestili na archu. Každopádne, neexistovalo veľa rôznych druhov dinosaurov. Určite existujú stovky dinosaurích mien, ale mnohé z nich boli jednoducho pomenované kusmi kostí alebo kostrami toho istého dinosaura nájdenými v iných krajinách.

Možno tiež dôvodne predpokladať, že rôzne veľkosti, variácie a pohlavia toho istého druhu dinosaura viedli k jeho pomenovaniu rôznymi menami. Pozrite sa napríklad na množstvo rôznych variácií a veľkostí psov, ale všetky patria k jednému druhu – psovi! V skutočnosti mohlo existovať menej ako 50 druhov dinosaurov.

Boh poslal do archy po 2 páry nečistých a 7 párov z čistých suchozemských zvierat (1 Moj 7,2-3; 7,8-9) – neboli žiadne výnimky. Preto museli byť na palube archy dinosaury. Hoci na arche bolo dosť miesta pre veľké zvieratá, možno Boh poslal na lod len ich mláďatá, ktoré mali dosť miesta na rast.

Hmm, a čo sa stalo so všetkými tými suchozemskými zvieratami, ktoré sa nedostali na archu? Je to jednoduché, utopili sa. Keď rozbúrené vody pokryli pevninu, mnohé z nich pokryli tony bahna (1 Moj 7,11-12.19). V dôsledku tohto rýchleho pochovania sa mnohé z týchto živočíchov zachovali ako fosílie.

Ak by sa to stalo, očakávali by sme, že na celom svete nájdeme dôkazy o miliardách mŕtvol pochovaných v horninových vrstvách (vytvorených z tohto bahna). A presne to vidíme. Mimochodom, potopa v Noemových časoch sa zrejme odohrala niekedy pred viac ako 4500 rokmi. Kreacionisti veria, že táto udalosť vytvorila mnohé fosílne vrstvy na celej Zemi. Fosílie dinosaurov, ktoré vznikli v dôsledku tejto potopy, sa teda vytvorili približne pred 4 500 rokmi, nie pred miliónmi rokov.

Žili dinosaury v súčasnosti?

Ak rôzne druhy dinosaurov prežili potopu, museli opustiť archu a žiť vo svete po potope. V Biblii, v Jóbovi 40,15-24, Boh opisuje Jóbovi (ktorý žil po potope) veľké zviera, ktoré Jób poznal. O tomto veľkom zvierati, nazývanom behemot, sa hovorí, že „bol počiatkom ciest silného Boha“; možno to bolo najväčšie suchozemské zviera, ktoré Boh stvoril.

Na ilustráciu, jeho chvost bol ako céder! Hoci niektoré biblické komentáre tvrdia, že to mohol byť slon alebo hroch, opis v skutočnosti zodpovedá dinosaurovi, napríklad druhu brachiosaurus. Slony a hrochy určite nemajú chvosty ako cédre!

Sú v starej literatúre zmienky o dinosauroch?

Zaujímavé je, že slovo „drak“ sa v Starom zákone používa niekoľkokrát. Vo väčšine prípadov by sa k nemu veľmi dobre hodilo slovo dinosaurus. Kreacionisti veria, že dinosaury sa nazývali drakmi ešte predtým, ako sa v 19. storočí objavilo slovo dinosaurus.

V Bibliách, ako je preklad Kráľa Jakuba, by sme slovo dinosaurus neočakávali, pretože boli preložené dávno predtým, ako sa toto slovo začalo používať. V rôznych knižniciach po celom svete sa nachádza aj mnoho veľmi starých historických kníh, ktoré podrobne opisujú drakov a ich stretnutia s ľuďmi.

Je úžasné (ale pre kreacionistov nie prekvapujúce), ako veľmi sa tieto opisy drakov zhodujú s opismi dinosaurov (podľa moderných vedcov), najmä tyranosaura. Žiaľ, evolucionisti neberú tieto dôkazy vážne. Prečo? Len preto, že veria, že ľudia a dinosaury nežili v rovnakom čase! Inak by celá rozprávka padla …

Čím viac však prechádzame historickú literatúru, tým viac si uvedomujeme, že existujú presvedčivé dôkazy o tom, že draci boli skutočné zvieratá veľmi podobné našim moderným rekonštrukciám dinosaurov a že správy o ich existencii sa nám zachovali od rôznych ľudí, a to aj pred stáročiami.

Čo sa s dinosaurami stalo?

Evolucionisti pri odpovedi na túto otázku popúšťajú uzdu svojej fantázii. Kvôli ich presvedčeniu, že dinosaury „vládli“ svetu milióny rokov a potom zmizli milióny rokov pred tým, ako sa údajne vyvinul človek, museli vyrukovať s rôznymi domnienkami, aby vysvetlili toto „záhadné“ zmiznutie.A k si prečítate evolucionistickú literatúru, budete prekvapení šírkou názorov týkajúcich sa ich údajného vyhynutia. Uvádzame len zlomok z tohto množstva teórií:

Dinosaury zomierali hladom, prejedaním, otravou, oslepli na šedý zákal a nemohli sa rozmnožovať, cicavce jedli ich vajcia. Medzi ďalšie príčiny patrí sopečný prach, jedovaté plyny, kométy, slnečné škvrny, meteority, hromadné samovraždy, zápcha, parazity, vysychanie mozgu (a tým aj väčšia hlúposť), hernia platničiek, zmeny v zložení vzduchu atď.

Evolucionisti očividne nevedia, čo sa stalo, a chytajú sa slamky. V nedávno vydanej evolučnej knihe o dinosauroch „Nový pohľad na dinosaury“ autor uvádza toto tvrdenie:

„Teraz prichádza dôležitá otázka. Čo spôsobilo toto vymieranie v jednom konkrétnom čase, približne pred 65 miliónmi rokov? Boli navrhnuté desiatky dôvodov, niektoré seriózne a rozumné, iné celkom hlúpe a ďalšie opäť len ako žart. Každý rok prichádzajú ľudia s novými teóriami na riešenie tohto naliehavého problému. Problém je v tom, že ak by sme chceli nájsť jediný dôvod, ktorý by vysvetlil všetko, museli by sme vysvetliť smrť suchozemských a morských živočíchov súčasne, ale v oboch prípadoch len niektorých z nich, pretože mnohí obyvatelia súše a mora prežili celkom šťastne aj v ďalšom období. Žiaľ, takéto vysvetlenie neexistuje.“ (Alan Charig, s. 150).

Hm..jedno takéto vysvetlenie však existuje. Ak odstránite evolučný rámec, zbavíte sa miliónov rokov a budete brať Bibliu vážne, nájdete vysvetlenie, ktoré zodpovedá faktom a dáva dokonalý zmysel: V čase potopy mnoho morských tvorov zahynulo, ale niektoré prežili. Okrem toho všetky suchozemské zvieratá mimo archy zahynuli, ale zástupcovia všetkých druhov, ktoré prežili v arche, žili po potope v novom svete.

Tieto suchozemské živočíchy (vrátane dinosaurov) zistili, že nový svet je veľmi odlišný od sveta pred potopou. Kvôli (1) boju o potravu, ktorej už nebolo dostatok, (2) iným katastrofám, (3) zabíjaniu človekom pre potravu (a možno aj pre zábavu), (4) zničeným biotopom atď., mnohé druhy postupne vyhynuli. A tak sa stalo, že skupina zvierat, ktorú dnes nazývame dinosaury, tiež jednoducho vyhynula. Veď aj v súčasnosti každoročne uhynie pomerne veľa zvierat.

Zdá sa, že vymieranie je v histórii Zeme pravidlom (nie tak vznik nových druhov živočíchov, ako by ste očakávali od evolúcie).

Uvidíme niekedy živého dinosaura?

Odpoveď je pravdepodobne nie… ale čo ak áno? Niektorí vedci sa domnievajú, že niekoľko dinosaurov mohlo prežiť v odľahlých džungliach. Veď aj dnes stále objavujeme nové druhy živočíchov a rastlín v oblastiach, ktoré boli doteraz pre výskum príliš ťažko prístupné.

Niektorí domorodci v niektorých krajinách dokonca opisujú zvieratá, ktoré sa podobajú na dinosaura. Kreacionistov by, samozrejme, neprekvapilo, keby niekto našiel živého dinosaura. Evolucionisti by však potom museli vysvetliť, prečo dogmaticky tvrdili, že človek a dinosaurus nikdy nežili spolu.

Predpokladám, že by povedali niečo v tom zmysle, že tento dinosaurus nejako prežil, pretože bol uväznený v odľahlej oblasti, ktorá sa milióny rokov nezmenila. Bez ohľadu na to, čo sa nájde, alebo bez ohľadu na to, ako veľmi to odporuje názorom evolucionistov, vždy budú schopní vytvoriť „odpoveď“, pretože evolúcia je viera. Nie je to veda – nie je to fakt!

Ako sa môžeme z osudu dinosaurov poučiť?

Keď vidíme kosti dinosaurov, môžeme si uvedomiť, že smrť nebola súčasťou pôvodného stvorenia. Smrť je vlastne nepozvaný hosť, ktorý prišiel, keď prvý človek neposlúchol Boha. Biblia nám to hovorí, pretože všetci sme Adamovi potomkovia a tiež sme zhrešili:

„A tak: Cez jedného človeka vošiel do sveta hriech a cez hriech smrť. Takto prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ (Rimanom 5,12)

„Všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu.“ (Rimanom 3,23).

Musíme si uvedomiť, že skazenosť sveta je dôsledkom hriechu, dôsledkom vzbury človeka proti Bohu. Všetky skôr spomenuté skutočnosti nám tiež môžu pripomenúť, že Boh, ktorý stvoril všetky veci vrátane dinosaurov, je aj sudcom svojho stvorenia. Adamovu vzburu odsúdil tým, že na svet povolal smrť. Adam bol varovaný, čo sa stane, ak neposlúchne Boží príkaz:

„… ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš.“ (1 Moj 2,17).

Dinosaury nám tiež môžu pripomínať, že Boh potrestal vzburu v Noemových časoch tým, že zničil skazený svet vodou, čo malo za následok smrť miliónov tvorov. Biblia nás učí, že Boh bude súdiť svet znova, ale tentoraz ohňom:

„Pánov deň príde ako zlodej. Vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa rozplynú v ohni a zem i jej diela budú súdené.“ (2 Petra 3,10).

Môžeme si tiež pripomenúť, že po tomto ohnivom súde Boh stvorí nové nebo a novú zem:

„Podľa jeho prisľúbenia očakávame nové nebo a novú zem, v ktorých prebýva spravodlivosť. “ (2 Petra 3,13)

A ako to bude vyzerať na tejto novej zemi?

„A zotrie im každú slzu z očí. A smrti už nebude, ani smútku, ani plaču, ani bolesti už nebude – lebo čo bolo, pominulo.“ (Zjavenie 21,4)

Sme však tiež varovaní, že mnohí nebudú vpustení na túto novú Zem, ale zhoria, navždy zahynú:

„Ale zbabelí, neverní, nečistí, vrahovia, cudzoložníci, smilníci, modloslužobníci a všetci klamári nájdu svoj údel v jazere, kde horí oheň a síra. Toto je druhá smrť.“ (Zjavenie 21,8).

Ľudia, ktorí sú od prírody hriešni (Ž 51,5), nemôžu žiť so svätým Bohom, ale sú odsúdení na večné odlúčenie od Boha, zdroja života. Boh však poskytol liek na vyliečenie sa od rakoviny hriechu. Biblia učí, že Otec nebies priniesol dokonalú obeť potrebnú na zaplatenie trestu za hriech človeka. Boží Syn, ktorý vlastne stvoril svet (Kol 1,16), prišiel na zem ako človek, ako Adamov potomok, aby znášal trest smrti za hriech.

„Kristus však bol vzkriesený z mŕtvych ako prvotina tých, čo zomreli. Lebo ako skrze človeka prišla smrť, tak prišlo skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi budú všetci oživení“ (1 Korinťanom 15,20-22).

Pán Ježiš Kristus zomrel na kríži, ale na tretí deň vstal z mŕtvych a zvíťazil nad smrťou, takže každý, kto v neho uverí a prijme ho do svojho života, sa bude môcť vrátiť k Bohu a žiť večne so Stvoriteľom a na obnovenej Zemi.

„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“ (Ján 3,16).

„Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“ (1 Ján 1,9).