Uzdravovanie a exorcizmus?

Ak Satan nedokáže uzdravovať, ako vysvetlíte „zázračné uzdravenia“, ktoré zjavne nepochádzajú od Boha?

Boh nedal Satanovi ani jeho démonom moc uzdravovať ľudské bytosti. V tejto rubrike chceme vysvetliť „zázračné uzdravenia“ spôsobené Satanom, o ktorých po ich podrobnejšom preskúmaní zistíme, že to vôbec nie sú skutočné uzdravenia. Nesmieme podceňovať moc a vplyv Satana a jeho démonov. Biblia nám hovorí, že Satan je „zvodca celého sveta“ (Zjv 12:9).

Jeho najväčší klam bezpochyby spočíva v tom, že presviedča nič netušiaceho človeka o tom, že Satan vôbec neexistuje. Iných klame tým, že predstiera, že je „anjel svetla“ (2 Kor 11:14). Mnohí kážu ako „jeho služobníci,“ pričom sa tvária ako „služobníci spravodlivosti“ (2 Kor 11:15).

Ján neskôr povedal, že „do sveta vyšlo mnoho zvodcov“ (2 Jn 1:7), a v 1 Jn 4:1 nás varoval, aby sme „…skúmali duchov, či sú od Boha,“ lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. Kristus predpovedal, že v posledných časoch „…vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli – ak je to možné – aj vyvolených“ (Mt 24:24).“

Satan a jeho démoni môžu robiť veľké znamenia a zázraky. Je predpovedané, že Satan napokon odovzdá svoju moc náboženskému vodcovi, ktorý bude robiť znamenia a nimi zvádzať ľudí (Zjv 19:20). Falošní náboženskí učitelia, ktorí konajú pod vplyvom démonov, môžu dokonca vedieť presne predpovedať budúcnosť (5Mojž 13:1-4, Sk 16:16-19). Satan má moc vnuknúť ľuďom, aby išli bojovať (Jób 1:9-15, Zjv 16:13-14; Zjv 20:7-10).

Má moc zoslať na zem oheň, ktorý strávi ľudí aj zvieratá (v Jóbovi 1:16 ľudia cítili, že tento oheň zoslal na zem Boh, ale z kontextu vyplýva, že to spôsobil Satan). Satan ako „knieža nadzemskej mocnosti“ (Ef 2:2) môže priniesť skazu prostredníctvom mocných vetrov…

V Písme je veľa veršov, ktoré dokazujú, že Satan alebo démoni sa môžu zmocniť zvierat a ľudí a prinútiť ich urobiť hrozné veci (Lk 22:3; Jn 13:27). Ľudia posadnutí démonom môžu byť mimoriadne násilní (Mt 8:28) a poškodzovať samých seba (Mk 5:2-5). Strácajú všetok zmysel pre slušnosť (Lk 8:27). Biblia tiež ukazuje, že démoni môžu ovládnuť alebo ovplyvniť ľudí, aby boli duchovne, psychicky a fyzicky chorí. Aj Pavol bol chorý, lebo píše:

„Bol mi daný do tela osteň, satanov posol, aby ma udieral“ (2 Kor 12:7).

V dôsledku vplyvu démonov môžu byť ľudia hluchí a nemí (Mk 9:17, 25), môžu mať epilepsiu (Mt 17:15-18) a môžu byť nevládni (Lk 13:11, 16). Keď démon odíde od takej osoby, môže sa zdať, akoby táto osoba bola uzdravená z fyzickej choroby.

Bosoráctvo, čarodejníctvo, hypnóza a niektoré meditačné praktiky sú ďalšími metódami, ktorými Satan ovláda myseľ človeka a mení ho na bezmocnú obeť. V Jóbovi 2:1-7 sa dozvedáme, že Satan dostal od Boha povolenie uvaliť na Jóba hroznú chorobu, ale nemohol ho usmrtiť. Opäť vidíme, že Satan musí konať v medziach, ktoré mu určí Boh. Na základe týchto poznámok by nám malo byť jasné, že aj keď Satan nemá moc uzdravovať, môže sa zdať, že chorí sú „uzdravení“, keď im Satan odníme chorobu, ktorú im predtým spôsobil. To však nemá nič spoločné so skutočným Božím uzdravením.

V Biblii je jasne vysvetlené, že tzv. satanské alebo démonické odňatie choroby, ktoré môže navodzovať dojem „uzdravenia“, je len dočasné. Ježiš Kristus, keď vyháňal démonov, vždy prikazoval démonovi, aby sa nevracal do osoby, z ktorej bol vyhnaný. Toto zaistenie zaručilo, že uzdravenie z choroby, ktorú spôsobila pôsobnosť Satana alebo jeho démonov, bolo trvalé. Porovnaj napríklad:

„Ježiš… pohrozil nečistému duchu slovami: Duch nemoty a hluchoty, prikazujem ti: Vyjdi z neho a nikdy viac sa doňho nevracaj! (Mk 9:25)“

Na druhej strane, keď démon dobrovoľne odíde alebo vyjde z človeka, vráti sa a vezme …

„so sebou sedem iných duchov, horších ako on, vojdú dnu a usadia sa tam. A stav toho človeka býva na konci HORŠÍ ako na začiatku“ (Mt 12:43-45),

… porovnaj Lk 11:24-26).

Takéto „dobrovoľné odchody“ nie sú trvalé „exorcizmy“ ani nepredstavujú fyzické uzdravenie. Okrem toho Satan alebo jeho démoni by mohli spôsobiť niekomu fyzickú alebo duševnú chorobu bez toho, aby bola daná osoba posadnutá. V prípade kráľa Saula to bolo tak, že démon ho niekedy trápil, pričom prichádzal a odchádzal, ale kým ho zlý duch vážne ovplyvňoval, kráľ Saul konal iracionálne a mimoriadne násilne.

Satan chce klamať ľudí a je klamárom a otcom lží a tiež je ničiteľom. V skutočnosti mu nejde o blaho ľudí. Skutočne by neliečil ľudí, aj keby MAL moc robiť to, ak by to neslúžilo na ich oklamanie. Keďže nemá moc uzdravovať, klame ľudstvo tým, že predstiera, že lieči ľudí. On a jeho démoni „spolupracujú“ s náboženskými kazateľmi, pričom vytvárajú dojem, že títo falošní služobníci majú moc uzdravovať, tým, že dobrovoľne odídu od chorých, ktorým predtým spôsobili chorobu.

Ako už bolo uvedené, Satan predstiera, že je anjelom svetla a „jeho služobníci“ sa tvária ako služobníci spravodlivosti. Satan dáva svojim sluhom a služobníkom moc robiť veľké znamenia a zázraky, aby klamali ľudí. Robia KLAMLIVÉ zázraky, vrátane zdanlivých uzdravení a exorcizmov. Môže sa zdať, akoby Boh použil týchto služobníkov na uzdravenie osoby alebo vyhnanie démona, ale tieto „znamenia a zázraky“ satanských služobníkov sú v skutočnosti LŽI.

V Lukášovi 13:11-16 sa dočítame, že Satan uvalil na ženu prostredníctvom „ducha nevládnosti“ na osemnásť rokov chorobu, v dôsledku ktorej bola zhrbená a nemohla sa vôbec narovnať. Keďže však Satan a jeho démoni majú nižšie postavenie ako Boh, Ježiš vyliečil ženu tým, že vyhnal démona, a toto duchovné a fyzické uzdravenie bolo trvalé.

Na druhej strane démoni nemusia vždy spolupracovať s tými, ktorí predstierajú, že robia zázraky, pričom používajú meno Krista bez toho, aby získali od Boha oprávnenie robiť ich. Je to tak najmä v prípade tých neustanovených osôb, ktoré tvrdia, že sú nasledovníkmi Krista, a myslia si, že dokážu vyháňať démonov.

V Skutkoch 19:13-16 sa dozviete, čo sa stalo niektorým, ktorí sa to pokúšali robiť. Tiež treba uviesť, že niektorí ľudia si môžu myslieť, že boli uzdravení, hoci neboli uzdravení, a iní, ktorí tvrdia a dosvedčujú, že boli uzdravení, pričom boli „svedkami“ svojho uzdravenia, sú jednoducho podvodníci, ktorí sú dohodnutí s podvodnými „liečiteľmi viery“, ktorých cieľom je pritiahnuť platiacich divákov, ktorí nasledujú týchto liečiteľov.

Samozrejme je pravda, že ľudská myseľ môže mať taký silný vplyv na telo, že človek skutočne môže pocítiť zlepšenie svojho zdravotného stavu. Boh uviedol do pohybu automatické zákony týkajúce sa choroby a uzdravenia. Telo sa môže do určitej miery samo zregenerovať. Keď sa porežeme nožom, rana sa nám po chvíli zahojí. Tak je to aj v prípade psychosomatických symptómov, ktoré môžu spôsobovať fyzické problémy. Zo závisti a žiarlivosti môžeme doslova ochorieť. Keď sa tieto zlé pocity vyriešia, automatickým následkom môže byť oživenie tela.

Tieto zákony však uviedol do pohybu Boh a nemajú nič spoločné s pôsobením Satana alebo jeho démonov. Ak však osoba, ktorá pociťuje prirodzené zlepšenie zdravotného stavu, pripíše toto zlepšenie nejakej liečivej moci vyplývajúcej zo „zázračnej posvätenej vody“ alebo úkonom kazateľa, ktorý je v skutočnosti Satanovým služobníkom, potom sa táto osoba znenazdania dostala do pasce Satanových klamstiev.

Berieme na vedomie skutočnosť, že Boh konal, aby uzdravil ľudí rôznymi spôsobmi a za rôznych okolností.

Napríklad uzdravil Naámana, ktorí sa riadil pokynmi Elizea a sedemkrát sa umyl v Jordáne (porovnaj 2 Kr 5). V Jánovi 5 sa dočítame o rybníku Betesda, ktorý sa nachádzal v Jeruzaleme a ktorý Boh používal podobným spôsobom na to, aby poukázal na seba ako na toho, kto skutočne uzdravuje (Žalm 103:3). Ježiš totiž prišiel na toto miesto a uzdravil človeka, ktorý bol tridsaťosem rokov nevládny, čím ukázal, že Otec mu dal moc uzdravovať, pričom Ježiš počas svojho účinkovania uzdravil mnoho chorých a svojich skutočných učeníkov poslal a dal im moc uzdravovať ďalších.

Uzdravenie od Boha vs. Satanské podvody: Rozpoznať pravdu v duchovnom uzdravení

Nechceme poprieť skutočnosť, že Boh vo svojom milosrdenstve môže uzdraviť chorých, ktorí sa k nemu modlia, aj keď ho skutočne nepoznajú. Skutoční Boží služobníci sa tiež môžu modliť za niekoho, kto je chorý, a hoci tento chorý nepozná Boha, Boh môže vypočuť modlitby svojich služobníkov a uzdraviť ho. V každom prípade však také uzdravenie pochádza od Boha, a nie od Satana. Je však žiaľ veľmi veľa prípadov, v ktorých ľudia, ktorých uzdravil Boh, nevzdávajú slávu Bohu, ale pripisujú svoje uzdravenie falošným bohom, „svätým v nebi“, „Panne Márii“, ďalekovýchodným mociam alebo iným podobným zdrojom.

Okrem toho sa zdá pravdepodobné, že Satan alebo jeho démoni môžu dať niektorým ľuďom schopnosť necítiť bolesť (predstavme si niektorých guruov, ktorí kráčajú bosými nohami po ohni alebo ktorí sa bodajú kopijami alebo režú nožmi) alebo že niektorí prostredníctvom vplyvu satanských síl zdanlivo dokážu spôsobiť iným choroby tým, že na nich uvalia kliatbu (ide napríklad o hrôzostrašné čarodejnícke praktiky vúdú, bosoráctvo atď.).

Keď títo čarodejníci ovplyvnení alebo posadnutí démonom „zrušia svoju kliatbu“, chorý sa môže uzdraviť z dôvodu, že démonický vplyv, ktorý spôsobil „kliatbu“ choroby, môže prestať, a to aspoň na určitý čas. Malo by však byť jasné, že žiadna z týchto zlých praktík nemá nič spoločné s pôsobením svätého Boha Biblie.

Máme skúmať duchov, či sú od Boha. „Liečivá voda“ nie je od Boha a od Boha nie sú ani falošní služobníci (ktorí predstierajú, že sú Božími služobníkmi). Aj keď môžu ponúkať modlitby za chorých (niekedy priamo prostredníctvom televízie) alebo si neprávom prisvoja biblickú kategóriu pomazanej šatky a ponúkajú zaslanie „liečivej šatky“, v skutočnosti sú služobníkmi Satana a akékoľvek následné „uzdravenia“ nie sú pravé ani nepochádzajú od Boha.

Biblia nám hovorí, ako môžeme odlíšiť Božieho služobníka od Satanovho služobníka. V prvom rade musí Boží služobník chápať a učiť pravdu o tom, kto a čo Boh bol, je a bude, ako aj o tom, kto a čo bol Ježiš Kristus a čo urobil, čo robí dnes a čo urobí v budúcnosti (Jn 1:1-2, 5, 14; Žid 1:1-4; 1 Jn 2:22-23; 4:2-3, 14-15; 5:6; 2 Jn 7; Žid 2:17-18; 4:14; 2 Pt 3:1-12). Okrem toho musí chápať a učiť spravodlivý Boží zákon (Iz 8:16, 20; 1 Jn 2:4; 3:10). Inak v takom človeku niet svetla a Božej moci a všetko, čo urobí v súvislosti s „uzdravením“, predstavuje bezbožný zvod.

Kristus nás však varoval, že niektoré z klamlivých zázrakov a znamení vykonaných tými, ktorí sú ľudskými nástrojmi Satana a ktorí tvrdia, že sú Boží „učitelia“, „kazatelia“, „služobníci“, „kňazi“, „liečitelia viery“, „evanjelisti“, „proroci“ či „apoštoli“, sa budú zdať také reálne, že aj samotní Boží vyvolení by mohli byť zvedení, ak by to bolo možné. Musíme si dávať pozor, aby sme sa nedali takto zviesť, a odmietnuť akékoľvek spoločenstvo so Satanom a jeho zlými skutkami tmy (2 Jn 1:9-11; Ef 5:8, 11; 2 Kor 6:14, 17).

Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti! (Mat 7:22-23)

Čo sa týka samotných uzdravení

• – Pán Ježiš NIKDY neinformoval verejnosť o svojich uzdraveniach ani nemal službu uzdravovania.
• – Nepoužíval uzdravovanie ani ako zámienku na získanie peňazí. V skutočnosti niekedy povedal tým, ktorých uzdravil, aby to nikomu nehovorili. (Matúš 8:1-4, 9:27-31)
• – Pán Ježiš uzdravoval každý neduh. (Matúš 9:35)
• – Pán Ježiš nemal konkrétne dni na liečenie konkrétnych chorôb ani konkrétne hodiny, počas ktorých uzdravoval.
• – Pán Ježiš NIKDY neuzdravil nikoho čiastočne. Ľudia boli „úplne uzdravení“ v ten deň.
• – Pán Ježiš NIKDY nepovedal nikomu, že sa uzdraví až po určitom čase. (Matúš 15:29-31; Mark 7:31-37)
• – Pán Ježiš NIKDY nemal neúspech pri uzdravovaní. Nikdy nemusel podávať trápne vysvetlenia.
• – Pán Ježiš NIKDY neuzdravoval len vierou, ale uzdravoval Božou mocou.

Tí, ktorí robili zázraky, no seba nedokázali vyliečiť

• Mack Timberlake – pastor Hnutia viery – trpel rakovinou hrdla, dostával lekársku starostlivosť.
• R.W. Schambach – liečiteľ vierou – absolvoval štvoritý bypass srdca (ktorý urobil skutočný lekár).
• Kenneth Hagin – „otec“ Hnutia viery – jeho sestra zomrela na rakovinu (on sám nosil okuliare).
• Katherine Khulman – uznávaná božia liečiteľka zomrela na srdcovú chorobu.
• A.A. Allen – uznávaný boží liečiteľ a exorcista zomrel z dôvodu nadmerného požívania alkoholu a liekov.
• Jack Coe – uznávaný boží liečiteľ zomrel na chorobu.
• Dr. Hobart Freeman – učiteľ Hnutia viery a pastor Zboru viery – viac než 90 ľudí zomrelo v jeho cirkvi v dôsledku jeho vyučovaní a následne aj Hobart zomrel kvôli lekársky liečiteľnej chorobe.
• Prorok Keith Grayton – Prorocké hnutie – zomrel na  komplikácie AIDS. Mal prednášku v našej cirkvi v Detroite a vyhlásil, že je úplne uzdravený. Asi po roku zomrel.
• Aimee Semple McPherson – uznávaná božia liečiteľka – zomrela na predávkovanie sa barbiturátmi. Prečo vôbec brala lieky?
• Frederick K. Price – kazateľ Hnutia viery a pastor megacirkvi v Los Angeles – jeho manželka Betty dostala rakovinu a podstúpila lekársku liečbu (chemoterapiu).
• Jamie Buckingham – Učenícke hnutie a charizmatický autor – zomrel na rakovinu. Jamie bol tiež pod lekárskym dozorom.
• Charles Capps – učiteľ Hnutia viery – učil, že sila našich slov vytvára realitu – jeho manželka dostala rakovinu a podstúpila lekársku liečbu.
• John Wimber – Hnutie znamení a zázrakov – autor knihy „Uzdravovanie mocou“ – zomrel na rakovinu. Aj on podstúpil lekársku liečbu – žiadne uzdravovanie „mocou“ sa u neho nekonalo, len
  chemoterapia.

Uzdravenie vždy a pre každého?

Máme početné verše v písme, ktoré dokazujú, že fyzické uzdravenie v smrteľnom živote nie je zaručené vo vykúpení a nie je to vždy Božia vôľa, aby uzdravil. Apoštol Pavol nemohol uzdraviť Timotea z jeho žalúdočných ťažkostí (1 Tim 5:23), a neuzdravil ani Trofima v Miléte (2. Tim 4:20) alebo Epafrodita (Filip 2:25-27). Pavol hovoril o „telesnej slabosti“, ktorú mal (Gal 4:13-15). A tiež trpel „ostňom v tele“, ktorý mu Boh dovolil, aby mal (2 Kor 12:7-9).

Boh zaiste dopustil, aby Jób prešiel fyzickým utrpením (Jób 1-2). V žiadnom z týchto prípadov nie je uvedené, že by nemoc bola spôsobená hriechom alebo neverou. Ani Pavol, ani ostatní sa nesprávali, ako keby ich fyzické uzdravenie bolo zaručené vo vykúpení. Akceptovali svoju situáciu a spoliehali sa na Božiu milosť pre živobytie. Je pozoruhodné, že pri jednej príležitosti Ježiš ukázal, že choroba môže byť „pre slávu Božiu“ (Ján 11:4).

Napokon, máme početné množstvo veršov v písme, ktoré ukazujú, že sa naše fyzičné telá neustále „opotrebúvajú“ a trpia rôznymi neduhmi. O našom tele je povedané, že je pominuteľné a slabé (1 Kor 15:42-44). Pavol povedal: „náš vonkajší človek hynie“ (2. Kor 4:16). Smrť a choroba bude súčasťou ľudskej existencie do tej doby, kým nedostaneme oslávené telá, ktoré sú imúnne voči takýmto slabostiam (1. Korintským 15:51-55).

„Lepší je pro tebe do života vejít chromý, než mít obě nohy a být hozen do pekla.“ (Marek 9:45)

Hovorím, že by sme sa nemali modliť za uzdravenie? Nie, vôbec nie. Ja len hovorím, že po tom, čo sme poprosili o uzdravenie, musíme sa podriadiť Božej zvrchovanej vôli. On môže mať účel v dopúšťaní našej choroby. Modlitba za uzdravenie je dôležitá, ale musí byť v súlade s Božím plánom a vôľou, ktorá môže zahŕňať aj čas fyzického utrpenia, aby sme rástli v viere, trpezlivosti a pokore.

Uzdravení malomocných

A stalo se, když byl na cestě do Jeruzaléma, že procházel Samařskem a Galileou. Když vcházel do jedné vesnice, setkalo se s ním deset malomocných mužů, kteří zůstali stát opodál a hlasitě zvolali: „Ježíši, Mistře, smiluj se nad námi!“ Když je uviděl, řekl jim: „Jděte a ukažte se kněžím.“ A stalo se, když odcházeli, že byli očištěni. Jeden z nich, když suviděl, že je uzdraven, se vrátil a velikým hlasem oslavoval Boha; padl na tvář k jeho nohám a děkoval mu. A byl to Samařan. Ježíš na to řekl: „Nebylo jich očištěno deset? Kde je těch devět? Nikdo z nich se nenašel, aby se vrátil a vzdal chválu Bohu, kromě tohoto cizince?“ A řekl mu: „Vstaň a jdi, tvá víra tě zachránila.“  (Lukáš 17:11-19)

Tu máme príbeh ďalších desiatich mužov. Deväť z nich prišlo k Kristovi len kvôli zázraku. Dokonca sa k Ježišovi modlili a volali, a predsa to neboli jeho učeníci. Išli si svojou cestou. Domnievali sa, že nasledujú Božiu vôľu. Deväť týchto mužov netúžilo po vzťahu s Kristom, keby túžili, vrátili by sa, poďakovali by sa, vzdali by chválu Bohu. Oni si však povedali, že čím skôr ich kňaz uvidí, tým lepšie pre nich. Priali si iba požehnanie v telesnej, hmotnej oblasti. Nič viac.

A nič viac tiež nedostali. Zostali síce uzdravení, Ježiš im chorobu nevrátil, ale neboli Kristom požehnaní. Aj keď prežili veľký zázrak, aj keď sa k Kristovi modlili, aj keď boli, ako sa domnievali, poslušní Písmu, predsa zostali Kristom nepoznaní.

Mnohí kresťania rovnako tvrdia, že Kristovo požehnanie spočíva v telesnej oblasti, vo veľkých zázrakoch, v uspokojovaní potrieb, v telesnom zdraví, v bohatstve. Ale to nie je pravda. Ježiš odmieta byť len automatickým zdrojom neosobnej sily, automatom, kde na jednej strane vložíme vieru a na druhej vypadne zázrak. Ježiš túži po oveľa viac. Po vzťahu s nami. Chudoba, choroba, krivdy, pri ktorých ako Jób prechádzame s Ježišom Kristom bok po boku, je viac než bohatstvo a zdravie bez Ježiša Krista.

Zázraky samy o sebe nikoho nespasia (L 16:27-31; J 2:23-25). Zázraky musia byť v nadväznosti na svedectvo Božieho slova. Pán Boh dal Pavlovi konať „zvláštne zázraky“, pretože Efez bol centrum okultných praktík (Sk 19:18-19) a Pavol demonštroval Božiu moc práve uprostred satanovho teritória. Majme na pamäti, že kdekoľvek Boží ľud slúži pravde, Satan posiela falošných napodobovateľov, aby túto službu narušovali.

Uzdravení chromého

Později vyhledal Ježíš toho člověka v chrámě a řekl mu: „Hle, jsi uzdraven – už nehřeš, aby se ti nestalo něco horšího!“ Ten člověk šel a oznámil Židům, že je to Ježíš, kdo ho uzdravil. A proto Židé začali Ježíše pronásledovat, že takové věci dělal v sobotu. (Jan 5:14-16)

Celý dosavadný priebeh nášho príbehu možno v skratke zhrnúť takto: Pán Ježiš uzdravil pri rybníku Bethesda telo nemocného človeka. Potom sa v chráme dotkol jeho duše. Prečo? Pretože uzdravenie tela samo o sebe ešte mnoho neznamená. Základným problémom každého človeka je hriech. Riešenie problému hriechu sa nedá ani pominúť, ani obísť. Človek si však svoj hriech nechce priznať, Pán Boh preto hľadá najrôznejšie cesty, ako sa k jednotlivým ľuďom priblížiť.

Niektorí by sa mohli pýtať, prečo Pán Ježiš uzdravil práve tohto človeka? Prečo tam pri Bethesde neuzdravil niekoho iného alebo všetkých? Vráťme sa na okamih do 2. kapitoly nášho evanjelia, kde sme čítali verš:

Ježiš všetkých ľudí poznal, sám dobre vedel, čo je v človeku (Jn 2,24-25).

Keď prišiel k rybníku medzi ten zástup nemocných, videl ich úplne inak, než ako by sme ich vnímali my. Videl nielen ich zjavné nemoci, videl zákernú nemoc hriechu, ktorá je oveľa nebezpečnejšia ako choroba tela. A pretože vedel, čo je v každom človeku, šiel k najvhodnejšiemu prípadu. Nie len preto, že ten človek bol skutočne bez pomoci a možno zo všetkých najdlhšie chorý.

Pán Ježiš poznal aj jeho postoj k Pánu Bohu. Môžeme to usudzovať z ďalšieho vývoja udalostí. Kde ho Pán Ježiš našiel po jeho uzdravení? Ten človek šiel do chrámu. Nešiel sa radovať s priateľmi, nešiel si vynahradiť radosti stratených rokov. Išiel poďakovať Pánu Bohu. Kto vie, kam by sa vybrali niektorí z ostatných nemocných od rybníka, keby boli uzdravení. Všimnime si na záver ešte jednu skutočnosť. Je pravda, že vtedy pri rybníku Bethesda bol uzdravený len jeden človek z mnohých nemocných, ktorí tam ležali.

Prečo to tak bolo? Pán Boh to tak robí. Na jednom vybranom príklade dáva vzor ostatným.

A svádí-li tě tvá noha, utni ji. Lepší je pro tebe do života vejít chromý, než mít obě nohy a být hozen do pekla, kde jejich červ neumírá a oheň nehasne. A svádí-li tě tvé oko, vyjmi je. Lépe je pro tebe do Božího království vejít jednooký, než mít obě oči a být hozen do pekla. (Marek 9:45-47)

Keď Pán Ježiš hovoril s tým nemocným, keď potom ten dlhho ležiaci človek vstával, balil svoje lôžko a odniesol ho, nič z toho nemohlo ujsť pozornosti ľudí v okolí. Ten vstávajúci a potom chodíci človek každému z ostatných nemocných jasne ukázal, že pomoc je na dosah ruky. Keby sa ktokoľvek z ostatných nemocných obrátil na Pána Ježiša s prosbou o smilovanie, mohol byť uzdravený tiež. Pán Ježiš by ho iste neodmietol. Zostalo však smutnou skutočnosťou, že si onoho človeka, nesúceho svoje lôžko, všimli len tí, ktorí v tom videli príležitosť na obžalobu Pána Ježiša Krista.

Je fyzické uzdravenie pre veriacich zaručené vo vykúpení?

Nie je. Uzdravenie v Božom pláne sa naplní, keď dostaneme oslávené telo. Uzdravenie fyzického tela, keď je v hynúcom stave, nie je zaručené vo vykúpení. Naša smrtelná fyzická existencia je pod kliatbou smrti (Genesis) a odumiera. Uzdravenie fyzického tela nie je garantované počas nášho pozemského života, pred naším vzkriesením. Hebrejské slovo pre uzdravenie, „napha“, znamená nielen fyzické, ale aj duchovné uzdravenie. V kontexte Izaiáša 53:4 sa naznačuje, že sa jedná o obraz duchovného uzdravenia z hriechu a ľudskej biedy. V piatom verši sa píše:

„On bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, zdrvený pre naše neprávosti; kázeň nášho pokoja bola vložená na neho, a jeho ranami sme uzdravení.“

Tento verš ukazuje, že uzdravenie, ktoré sa tu spomína, je duchovné uzdravenie, ktoré nám prináša spásu a odpustenie hriechov. Ďalšie biblické verše ukazujú, že fyzické uzdravenie počas našich životov nie je zaručené vo vykúpení. Apoštol Pavol nemohol uzdraviť Timotea z jeho žalúdočných problémov (1 Tim 5:23), ani Trofima (2 Tim 4:20) či Epafrodita (Filip 2:25-27). Pavol sám trpel rôznymi telesnými slabosťami, ktoré neboli spôsobené hriechom. Boh dovolil Pavlovi trpieť, aby bol pokorený a aby sa spoliehal na Božiu milosť. Napriek tomu, že Pavol mal osobné ťažkosti, nikdy nepredpokladal, že fyzické uzdravenie je zaručené vo vykúpení.

Rovnaké je to aj s príbehom Jóba, ktorého fyzické utrpenie bolo umožnené Božou vôľou. Všetky tieto prípady ukazujú, že choroba a utrpenie nie sú vždy následkom hriechu alebo nevernosti. Boh môže mať účel v dopúšťaní utrpenia, ktorý môže slúžiť na jeho slávu. Dokonca aj Ježiš ukázal, že choroba môže byť „pre slávu Božiu“ (Ján 11:4).

Biblia tiež naznačuje, že naše telesné zdravie je dočasné. Fyzické telo sa opotrebúva a trpí rôznymi neduhmi, pretože je pominuteľné a slabé (1 Kor 15:42-44). Pavol v 2. Korinťanom 4:16 uvádza: „náš vonkajší človek hynie“. To znamená, že smrť a choroba budú prítomné až do chvíle, keď dostaneme oslávené telá imúnne voči týmto slabostiam (1 Kor 15:51-55). Neznamená to však, že by sme sa nemali modliť za uzdravenie.

Naopak, je dôležité prosiť o uzdravenie, no zároveň podriadiť sa Božej zvrchovanej vôli. Boh môže mať v pláne dovoliť chorobu a utrpenie, aby nás viedol k duchovnému rastu a viere v jeho dobrotu a milosrdenstvo.

Může Bůh způsobit nemoc v životě věřícího?

Oblak se vzdálil od Stanu a hle, Miriam byla malomocná, bílá jako sníh! Když se Áron otočil k Miriam a spatřil, že je malomocná, řekl Mojžíšovi: „Odpusť, můj pane! Netrestej nás prosím za hřích, který jsme tak pošetile spáchali. Prosím, ať má sestra není jako mrtvý plod, co vyšel z lůna matky s tělem napůl zetlelým!“ (Numeri  12:10-12)

Nebudeš-li však poslouchat Hospodina, svého Boha. Hospodin tě postihne morem, dokud s tebou neskoncuje v zemi. Hospodin tě raní úbytěmi, zimnicí a zánětem, palčivým horkem a vyprahlostí, plísní a snětí; to vše tě bude pronásledovat, dokud nezahyneš. Hospodin tě raní egyptskými vředy, nádory, svrabem a prašivinou, z nichž se nikdy nevyléčíš.  Hospodin tě raní šílenstvím, slepotou a pomatením mysli. (Deuteronomium 28:15,21-22,27-28)

Hospodin tohoto (izraelského) krále ranil malomocenstvím, takže až do dne své smrti bydlel v odděleném domě. (2 Královská 15:5)

Po tom všem ho ještě Hospodin ranil nevyléčitelnou střevní chorobou. (2 Letopisu 21:18)

Hospodin mu však řekl: Kdo dal člověku ústa? Či kdo učiní němého nebo hluchého, vidícího nebo slepého? Zdali ne já, Hospodin? (Exodus 4:11)

Aby mi ta úžasná zjevení příliš nestoupla do hlavy, byl mi dán do těla osten, satanův posel, který mě sráží, abych si o sobě příliš nemyslel. Třikrát jsem kvůli tomu prosil Pána, aby to ode mě odešlo, ale řekl mi: „Moje milost ti stačí. Má moc se plně projeví uprostřed slabosti.“ (2 Korintským 12:7-9)

Když to Ježíš uslyšel, řekl: “Tato nemoc není k smrti, ale k Boží slávě, aby Boží Syn byl skrze ni oslaven. (Ján 11:4)

“ Hle, jsi uzdraven – už nehřeš, aby se ti nestalo něco horšího. “ (Jan 5:14)