Uzdravovanie a exorcizmus?

Ak Satan nedokáže uzdravovať, ako vysvetlíte „zázračné uzdravenia“, ktoré zjavne nepochádzajú od Boha?

Boh nedal Satanovi ani jeho démonom moc uzdravovať ľudské bytosti. V tejto rubrike chceme vysvetliť „zázračné uzdravenia“ „spôsobené“ Satanom, o ktorých po ich podrobnejšom preskúmaní zistíme, že to vôbec nie sú skutočné uzdravenia. V bezplatnej brožúrke „Anjeli, démoni a duchovný svet“ sme v druhej časti s názvom „Svet démonov“ na stranách 42 až 44 a 51 napísali:

„Nesmieme podceňovať moc a vplyv Satana a jeho démonov. Biblia nám hovorí, že Satan je ‚zvodca celého sveta‘ (Zjv 12:9). Jeho najväčší klam bezpochyby spočíva v tom, že presviedča nič netušiaceho človeka o tom, že Satan vôbec neexistuje. Iných klame tým, že predstiera, že je ‚anjel svetla‘ (2 Kor 11:14). Mnohí kážu ako ‚jeho služobníci‘, pričom sa tvária ako ‚služobníci spravodlivosti‘ (2 Kor 11:15).“

„Ján neskôr povedal, že ‚do sveta vyšlo mnoho zvodcov‘ (2 Jn 1:7), a v 1 Jn 4:1 nás varoval, aby sme ‚…skúmali duchov, či sú od Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov‘. Kristus predpovedal, že v posledných časoch ‚…vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli – ak je to možné – aj vyvolených‘ (Mt 24:24).“

„Satan a jeho démoni môžu robiť veľké znamenia a zázraky. Je predpovedané, že Satan napokon odovzdá svoj moc náboženskému vodcovi, ktorý bude robiť znamenia a nimi zvádzať ľudí (Zjv 19:20). Falošní náboženskí učitelia, ktorí konajú pod vplyvom démonov, môžu dokonca vedieť presne predpovedať budúcnosť (5Mojž 13:1-4, Sk 16:16-19).“

„Satan má moc vnuknúť ľuďom, aby išli bojovať (Jób 1:9-15, Zjv 16:13-14; Zjv 20:7-10). Má moc zoslať na zem oheň, ktorý strávi ľudí aj zvieratá (v Jóbovi 1:16 ľudia cítili, že tento oheň zoslal na zem Boh, ale z kontextu vyplýva, že to spôsobil Satan). Satan ako ‚knieža nadzemskej mocnosti‘ (Ef 2:2) môže priniesť skazu prostredníctvom mocných vetrov…“

„V Písme je veľa veršov, ktoré dokazujú, že Satan alebo démoni sa môžu zmocniť zvierat a ľudí a prinútiť ich urobiť hrozné veci (Lk 22:3; Jn 13:27). Ľudia posadnutí démonom môžu byť mimoriadne násilní (Mt 8:28) a poškodzovať samých seba (Mk 5:2-5). Strácajú všetok zmysel pre slušnosť (Lk 8:27).“

„Biblia tiež ukazuje, že démoni môžu ovládnuť alebo ovplyvniť ľudí, aby boli duchovne, psychicky a fyzicky chorí. Aj Pavol bol chorý, lebo píše: ‚Bol mi daný do tela osteň, satanov posol, aby ma udieral‘ (2 Kor 12:7). V dôsledku vplyvu démonov môžu byť ľudia hluchí a nemí (Mk 9:17, 25), môžu mať epilepsiu (Mt 17:15-18) a môžu byť nevládni (Lk 13:11, 16). Keď démon odíde od takej osoby, môže sa zdať, akoby táto osoba bola uzdravená z fyzickej choroby…“

„Bosoráctvo, čarodejníctvo, hypnóza a niektoré meditačné praktiky sú ďalšími metódami, ktorými Satan ovláda myseľ človeka a mení ho na bezmocnú obeť…“

„V Jóbovi 2:1-7 sa dozvedáme, že Satan dostal od Boha povolenie uvaliť na Jóba hroznú chorobu, ale nemohol ho usmrtiť. Opäť vidíme, že Satan musí konať v medziach, ktoré mu určí Boh.“

Na základe týchto poznámok by nám malo byť jasné, že aj keď Satan nemá moc uzdravovať, môže sa zdať, že chorí sú „uzdravení“, keď im Satan odníme chorobu, ktorú im predtým spôsobil. To však nemá nič spoločné so skutočným Božím uzdravením.

V Písme je tiež vysvetlené, že také satanské alebo démonické odňatie choroby (ktoré vedie k dojmu „uzdravenia“) môže byť veľmi krátke. Keď Ježiš Kristus vyháňal démonov, prikazoval danému démonovi, aby sa nevracal do konkrétneho človeka, a uzdravenie z choroby, ktorá bola pôvodne spôsobená Satanom alebo týmto démonom, bolo trvalé. Porovnaj napríklad:

Ježiš… pohrozil nečistému duchu slovami: Duch nemoty a hluchoty, prikazujem ti: Vyjdi z neho a nikdy viac sa doňho nevracaj! (Mk 9:25)

Na druhej strane, keď démon dobrovoľne odíde alebo vyjde z človeka, vráti sa a vezme „so sebou sedem iných duchov, horších ako on, vojdú dnu a usadia sa tam. A stav toho človeka býva na konci HORŠÍ ako na začiatku“ (Mt 12:43-45, porovnaj Lk 11:24-26). Takéto „dobrovoľné odchody“ nie sú trvalé „exorcizmy“ ani nepredstavujú fyzické uzdravenie.

Okrem toho Satan alebo jeho démoni by mohli spôsobiť niekomu fyzickú alebo duševnú chorobu bez toho, aby bola daná osoba posadnutá. V prípade kráľa Saula to bolo tak, že démon ho niekedy trápil, pričom prichádzal a odchádzal, ale kým ho zlý duch vážne ovplyvňoval, kráľ Saul konal iracionálne a mimoriadne násilne.

Satan chce klamať ľudí a je klamárom a otcom lží a tiež je ničiteľom. V skutočnosti mu nejde o blaho ľudí. Skutočne by neliečil ľudí, aj keby MAL moc robiť to, ak by to neslúžilo na ich oklamanie. Keďže nemá moc uzdravovať, klame ľudstvo tým, že predstiera, že lieči ľudí. On a jeho démoni „spolupracujú“ s náboženskými kazateľmi, pričom vytvárajú dojem, že títo falošní služobníci majú moc uzdravovať, tým, že dobrovoľne odídu od chorých, ktorým predtým spôsobili chorobu.

Ako už bolo uvedené, Satan predstiera, že je anjelom svetla a „jeho služobníci“ sa tvária ako služobníci spravodlivosti. Satan dáva svojim sluhom a služobníkom moc robiť veľké znamenia a zázraky, aby klamali ľudí. Robia KLAMLIVÉ zázraky, vrátane zdanlivých uzdravení a exorcizmov. Môže sa zdať, akoby Boh použil týchto služobníkov na uzdravenie osoby alebo vyhnanie démona, ale tieto „znamenia a zázraky“ satanských služobníkov sú v skutočnosti LŽI.

V Lukášovi 13:11-16 sa dočítame, že Satan uvalil na ženu prostredníctvom „ducha nevládnosti“ na osemnásť rokov chorobu, v dôsledku ktorej bola zhrbená a nemohla sa vôbec narovnať. Keďže však Satan a jeho démoni majú nižšie postavenie ako Boh, Ježiš vyliečil ženu tým, že vyhnal démona, a toto duchovné a fyzické uzdravenie bolo trvalé.

Na druhej strane démoni nemusia vždy spolupracovať s tými, ktorí predstierajú, že robia zázraky, pričom používajú meno Krista bez toho, aby získali od Boha oprávnenie robiť ich. Je to tak najmä v prípade tých neustanovených osôb, ktoré tvrdia, že sú nasledovníkmi Krista, a myslia si, že dokážu vyháňať démonov. V Skutkoch 19:13-16 sa dozviete, čo sa stalo niektorým, ktorí sa to pokúšali robiť.

Tiež treba uviesť, že niektorí ľudia si môžu myslieť, že boli uzdravení, hoci neboli uzdravení, a iní, ktorí tvrdia a dosvedčujú, že boli uzdravení, pričom boli „svedkami“ svojho uzdravenia, sú jednoducho podvodníci, ktorí sú dohodnutí s podvodnými „liečiteľmi viery“, ktorých cieľom je pritiahnuť platiacich divákov, ktorí nasledujú týchto liečiteľov.

Samozrejme je pravda, že ľudská myseľ môže mať taký silný vplyv na telo, že človek skutočne môže pocítiť zlepšenie svojho zdravotného stavu. Boh uviedol do pohybu automatické zákony týkajúce sa choroby a uzdravenia. Telo sa môže do určitej miery samo zregenerovať. Keď sa porežeme nožom, rana sa nám po chvíli zahojí. Tak je to aj v prípade psychosomatických symptómov, ktoré môžu spôsobovať fyzické problémy. Zo závisti  a žiarlivosti môžeme doslova ochorieť. Keď sa tieto zlé pocity vyriešia, automatickým následkom môže byť oživenie tela.

Tieto zákony však uviedol do pohybu Boh a nemajú nič spoločné s pôsobením Satana alebo jeho démonov. Ak však osoba, ktorá pociťuje prirodzené zlepšenie zdravotného stavu, pripíše toto zlepšenie nejakej liečivej moci vyplývajúcej zo „zázračnej posvätenej vody“ alebo úkonom kazateľa, ktorý je v skutočnosti Satanovým služobníkom, potom sa táto osoba znenazdania dostala do pasce Satanových klamstiev.

Berieme na vedomie skutočnosť, že Boh konal, aby uzdravil ľudí, rôznymi spôsobmi a za rôznych okolností. Napríklad uzdravil Naámana, ktorí sa riadil pokynmi Elizea a sedemkrát sa umyl v Jordáne (porovnaj 2 Kr 5). V Jánovi 5 sa dočítame o rybníku Betesda, ktorý sa nachádzal v Jeruzaleme a ktorý Boh používal podobným spôsobom na to, aby poukázal na seba ako na toho, kto skutočne uzdravuje (Žalm 103:3).

Ježiš totiž prišiel na toto miesto a uzdravil človeka, ktorý bol tridsaťosem rokov nevládny, čím ukázal, že Otec mu dal moc uzdravovať, pričom Ježiš počas svojho účinkovania uzdravil mnoho chorých a svojich skutočných učeníkov poslal a dal im moc uzdravovať ďalších.

Nechceme poprieť skutočnosť, že Boh vo svojom milosrdenstve môže uzdraviť chorých, ktorí sa k nemu modlia, aj keď ho skutočne nepoznajú. Skutoční Boží služobníci sa tiež môžu modliť za niekoho, kto je chorý, a hoci tento chorý nepozná Boha, Boh môže vypočuť modlitby svojich služobníkov a uzdraviť ho.

V každom prípade však také uzdravenie pochádza od Boha, a nie od Satana. Je však žiaľ veľmi veľa prípadov, v ktorých ľudia, ktorých uzdravil Boh, nevzdávajú slávu Bohu, ale pripisujú svoje uzdravenie falošným bohom, „svätým v nebi“, „Panne Márii“, ďalekovýchodným mociam alebo iným podobným zdrojom.

Okrem toho sa zdá pravdepodobné, že Satan alebo jeho démoni môžu dať niektorým ľuďom schopnosť necítiť bolesť (predstavme si niektorých guruov, ktorí kráčajú bosými nohami po ohni alebo ktorí sa bodajú kopijami alebo režú nožmi) alebo že niektorí prostredníctvom vplyvu satanských síl zdanlivo dokážu spôsobiť iným choroby tým, že na nich uvalia kliatbu (ide napríklad o hrôzostrašné čarodejnícke praktiky vúdú, bosoráctvo atď.)

Keď títo čarodejníci ovplyvnení alebo posadnutí démonom „zrušia svoju kliatbu“, chorý sa môže uzdraviť z dôvodu, že démonický vplyv, ktorý spôsobil „kliatbu“ choroby, môže prestať, a to aspoň na určitý čas. Malo by však byť jasné, že žiadna z týchto zlých praktík nemá nič spoločné s pôsobením svätého Boha Biblie.

Máme skúmať duchov, či sú od Boha. „Liečivá voda“ nie je od Boha a od Boha nie sú ani falošní služobníci (ktorí predstierajú, že sú Božími služobníkmi). Aj keď môžu ponúkať modlitby za chorých (niekedy priamo prostredníctvom televízie) alebo si neprávom prisvoja biblickú kategóriu pomazanej šatky a ponúkajú zaslanie „liečivej šatky“, v skutočnosti sú služobníkmi Satana a akékoľvek následné „uzdravenia“ nie sú pravé ani nepochádzajú od Boha.

Biblia nám hovorí, ako môžeme odlíšiť Božieho služobníka od Satanovho služobníka. V prvom rade musí Boží služobník chápať a učiť pravdu o tom, kto a čo Boh bol, je a bude, ako aj o tom, kto a čo bol Ježiš Kristus a čo urobil, čo robí dnes a čo urobí v budúcnosti (Jn 1:1-2, 5, 14; Žid 1:1-4; 1 Jn 2:22-23; 4:2-3, 14-15; 5:6; 2 Jn 7; Žid 2:17-18; 4:14; 2 Pt 3:1-12). Okrem toho musí chápať a učiť spravodlivý Boží zákon (Iz 8:16, 20; 1 Jn 2:4; 3:10). Inak v takom človeku niet svetla a Božej moci a všetko, čo urobí v súvislosti s „uzdravením“, predstavuje bezbožný zvod.

Kristus nás však varoval, že niektoré z klamlivých zázrakov a znamení vykonaných tými, ktorí sú ľudskými nástrojmi Satana a ktorí tvrdia, že sú Boží „učitelia“, „kazatelia“, „služobníci“, „kňazi“, „liečitelia viery“, „evanjelisti“, „proroci“ či „apoštoli“, sa budú zdať také reálne, že aj samotní Boží vyvolení by mohli byť zvedení, ak by to bolo možné. Musíme si dávať pozor, aby sme sa nedali takto zviesť, a odmietnuť akékoľvek spoločenstvo so Satanom a jeho zlými skutkami tmy (2 Jn 1:9-11; Ef 5:8, 11; 2 Kor 6:14, 17).

Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti! (Mat 7:22-23)

Čo sa týka samotných uzdravení

– Pán Ježiš NIKDY neinformoval verejnosť o svojich uzdraveniach ani nemal službu uzdravovania.

– Nepoužíval uzdravovanie ani ako zámienku na získanie peňazí. V skutočnosti niekedy povedal tým, ktorých uzdravil, aby to nikomu nehovorili. (Matúš 8:1-4, 9:27-31)

– Pán Ježiš uzdravoval každý neduh. (Matúš 9:35)

– Pán Ježiš nemal konkrétne dni na liečenie konkrétnych chorôb ani konkrétne hodiny, počas ktorých uzdravoval.

– Pán Ježiš NIKDY neuzdravil nikoho čiastočne. Ľudia boli „úplne uzdravení“ v ten deň.

– Pán Ježiš NIKDY nepovedal nikomu, že sa uzdraví až po určitom čase. (Matúš 15:29-31; Mark 7:31-37)

– Pán Ježiš NIKDY nemal neúspech pri uzdravovaní. Nikdy nemusel podávať trápne vysvetlenia.

– Pán Ježiš NIKDY neuzdravoval len vierou, ale uzdravoval Božou mocou.

Tí, ktorí robili zázraky, no seba nedokázali vyliečiť

Mack Timberlake – pastor Hnutia viery – trpel rakovinou hrdla, dostával lekársku starostlivosť.

R.W. Schambach – liečiteľ vierou – absolvoval štvoritý bypass srdca (ktorý urobil skutočný lekár).

Kenneth Hagin – „otec“ Hnutia viery – jeho sestra zomrela na rakovinu (on sám nosil okuliare).

Katherine Khulman – uznávaná božia liečiteľka zomrela na srdcovú chorobu.

A.A. Allen – uznávaný boží liečiteľ a exorcista zomrel z dôvodu nadmerného požívania alkoholu a liekov.

Jack Coe – uznávaný boží liečiteľ zomrel na chorobu.

Dr. Hobart Freeman – učiteľ Hnutia viery a pastor Zboru viery – viac než 90 ľudí zomrelo v jeho cirkvi v dôsledku jeho vyučovaní a následne aj Hobart zomrel kvôli lekársky liečiteľnej chorobe.

Prorok Keith Grayton – Prorocké hnutie – zomrel na  komplikácie AIDS. Mal prednášku v našej cirkvi v Detroite a vyhlásil, že je úplne uzdravený. Asi po roku zomrel.

Aimee Semple McPherson – uznávaná božia liečiteľka – zomrela na predávkovanie sa barbiturátmi. Prečo vôbec brala lieky?

Frederick K. Price – kazateľ Hnutia viery a pastor megacirkvi v Los Angeles – jeho manželka Betty dostala rakovinu a podstúpila lekársku liečbu (chemoterapiu).

Jamie Buckingham – Učenícke hnutie a charizmatický autor – zomrel na rakovinu. Jamie bol tiež pod lekárskym dozorom.

Charles Capps – učiteľ Hnutia viery – učil, že sila našich slov vytvára realitu – jeho manželka dostala rakovinu a podstúpila lekársku liečbu.

John Wimber – Hnutie znamení a zázrakov – autor knihy „Uzdravovanie mocou“ – zomrel na rakovinu. Aj on podstúpil lekársku liečbu – žiadne uzdravovanie „mocou“ sa u neho nekonalo, len
chemoterapia.

Uzdravenie vždy a pre každého?

Máme početné verše v písme, ktoré dokazujú, že fyzické uzdravenie v smrteľnom živote nie je zaručené vo vykúpení a nie je to vždy Božia vôľa aby uzdravil. Apoštol Pavol nemohol uzdraviť Timotea z jeho žalúdočných ťažkosti (1 Tim 5:23), a neuzdravil ani Trofima v Miléte. (2. Tim 4:20) alebo Epafrodita (Filip 2:25-27). Pavel hovoril o „telesnej slabosti“ ktorú mal (Gal 4:13-15). A tiež trpel „ostňom v tele“, ktorý mu Boh dovolil aby mal (2 Kor 12:7-9).

Boh zaiste dopustil aby Jób prešiel fyzickým utrpením. (Jób 1-2). V žiadnom z týchto prípadov nie je uvedené, že by nemoc bola spôsobená hriechom alebo neverou. Ani Pavol, ani ostatní sa nesprávali, ako keby ich fyzické uzdravenie bolo zaručené vo vykúpení. Akceptovali svoju situáciu a spoliehali sa na Božiu milosť pre živobytie. Je pozoruhodné, že pri jednej príležitosti Ježiš ukázal, že choroba môže byť „pre slávu Božiu“ (Ján 11:4).

Napokon, máme početné množstvo veršov v písme, ktoré ukazujú, že sa naše fyzické telá neustále „opotrebúvajú“ a trpia rôznymi neduhmi. O našom tele je povedané, že je pominuteľné a slabé (1 Kor 15:42-44). Pavol povedal: „náš vonkajší človek hynie“ (2. Kor 4:16). Smrť a choroba bude súčasťou ľudskej existencie do tej doby, kým nedostaneme oslávené telá, ktoré sú imúnne voči takýmto slabostiam (1. Korintským 15:51-55).

“ Lepší je pro tebe do života vejít chromý, než mít obě nohy a být hozen do pekla. “ (Marek 9:45)

Hovorím, že by sme sa nemali modliť za uzdravenie? Nie, vôbec nie. Ja len hovorím, že po tom, čo sme poprosili o uzdravenie, musíme sa podriadiť Božej zvrchovanej vôle. On môže mať účel v dopúšťaní našej choroby.

Uzdravení malomocných

A stalo se, když byl na cestě do Jeruzaléma, že procházel Samařskem a Galileou. Když vcházel do jedné vesnice, setkalo se s ním deset malomocných mužů, kteří zůstali stát opodál a hlasitě zvolali: „Ježíši, Mistře, smiluj se nad námi!“ Když je uviděl, řekl jim: „Jděte a ukažte se kněžím.“ A stalo se, když odcházeli, že byli očištěni. Jeden z nich, když suviděl, že je uzdraven, se vrátil a velikým hlasem oslavoval Boha; padl na tvář k jeho nohám a děkoval mu. A byl to Samařan. Ježíš na to řekl: „Nebylo jich očištěno deset? Kde je těch devět? Nikdo z nich se nenašel, aby se vrátil a vzdal chválu Bohu, kromě tohoto cizince?“ A řekl mu: „Vstaň a jdi, tvá víra tě zachránila.“  (Lukáš 17:11-19)

Zde máme příběh dalších deset mužů. Devět z nich si přišli ke Kristu jenom pro zázrak. Dokonce se k Ježíši modlili a volali a přesto to nebyli jeho učedníci. Šli si svou cestou. Domnívali se, že následují Boží vůli. Devět těchto mužů netoužilo po vztahu s Kristem, kdyby toužili, vrátili by se, poděkovali by, vzdali by chválu Bohu. Oni si však řekli, že čím dříve je kněz uvidí, tím lépe pro nich. Přáli si pouze požehnání v tělesné, hmotné oblasti. Nic více.

A nic více také nedostali. Zůstali sice uzdraveni, Ježíš jim nemoc nevrátil. Ale nebyli Kristem požehnáni. Ač prožili velký zázrak, ač se ke Kristu modlili, ač byli, jak se domnívali, poslušni Písmu, přesto zůstali Kristem nepoznáni.

Mnozí křesťané stejně tak tvrdí, že Kristovo požehnání spočívá v tělesné oblasti, ve velkých zázracích, v uspokojování potřeb, v tělesném zdraví, v bohatství. Ale to není pravda. Ježíš odmítá být pouhým automatickým zdrojem neosobní síly, automatem, kde na jedné straně vrazíme víru a na druhé vypadne zázrak. Ježíš touží po mnohem více. Po vztahu s námi. Chudoba, nemoc, křivdy, při kterých jako Job procházíme s Ježíšem Kristem bok po boku je více než bohatství a zdraví bez Ježíše Krista.

Zázraky samy o sobě nikoho nespasí (L 16:27-31; J 2:23-25). Zázraky musejí být v návaznosti na svědectví Božího slova. Pán Bůh dal Pavlovi konat „zvláštní zázraky“, protože Efez byl centrum okultních praktik (Sk 19:18-19) a Pavel demonstroval Boží moc právě uprostřed satanova teritoria. Mějme na mysli, že kdekoli Boží lid slouží pravdě, satan posílá falešné napodobovatele, aby tuto službu narušovali.

Uzdravení chromého

Později vyhledal Ježíš toho člověka v chrámě a řekl mu: „Hle, jsi uzdraven – už nehřeš, aby se ti nestalo něco horšího!“ Ten člověk šel a oznámil Židům, že je to Ježíš, kdo ho uzdravil. A proto Židé začali Ježíše pronásledovat, že takové věci dělal v sobotu. (Jan 5:14-16)

Celý dosavadní průběh našeho příběhu lze ve zkratce shrnout asi takto: Pán Ježíš uzdravil u rybníka Bethesda tělo nemocného člověka. Potom se v chrámu dotkl jeho duše. Proč? Protože uzdravení těla samo o sobě ještě mnoho neznamená. Základním problémem každého člověka je hřích. Vyřešení problému hříchu se nedá ani pominout, ani obejít. Člověk si ale svůj hřích nechce přiznat, Pán Bůh proto hledá nejrůznější cesty, jak se ke každému jednotlivému člověku přiblížit.

Někdo by se mohl ptát, proč Pán Ježíš uzdravil právě tohoto člověka? Proč tam u Bethesdy neuzdravil někoho jiného, nebo všechny? Vraťme se na okamžik do 2. kapitoly našeho evangelia, kde jsme četli verš: Ježíš všechny lidi znal, sám dobře věděl, co je v člověku (J 2,24-25). Když přišel k rybníku mezi ten zástup nemocných, viděl je naprosto jinak, než bychom je vnímali my. Viděl nejen jejich zjevné nemoci, viděl zákeřnou nemoc hříchu, mnohem zhoubnější než nemoc těla.

A protože věděl, co je v každém člověku, šel k nejvhodnějšímu případu. Nejen proto, že ten člověk byl skutečně bez pomoci a snad ze všech nejdéle nemocný. Pán Ježíš znal i jeho postoj k Pánu Bohu. Můžeme tak usuzovat z dalšího vývoje událostí. Kde ho Pán Ježíš našel po jeho uzdravení? Ten člověk šel do chrámu. Nešel se radovat s přáteli, nešel si vynahradit radovánky ztracených let. Šel poděkovat Pánu Bohu. Kdo ví, kam by zamířili někteří z ostatních nemocných od rybníka, kdyby byli uzdraveni.

Všimněme si na závěr ještě jedné skutečnosti. Je pravdou, že tehdy u rybníka Bethesda byl uzdraven jen jeden člověk z mnoha nemocných, kteří tam leželi. Proč se to tak ale stalo? Pán Bůh to tak dělává. Na jednom vybraném vzorku se dává příklad ostatním.

A svádí-li tě tvá noha, utni ji. Lepší je pro tebe do života vejít chromý, než mít obě nohy a být hozen do pekla, kde jejich červ neumírá a oheň nehasne. A svádí-li tě tvé oko, vyjmi je. Lépe je pro tebe do Božího království vejít jednooký, než mít obě oči a být hozen do pekla. (Marek 9:45-47)

Když Pán Ježíš s tím nemocným mluvil, když pak ten tak dlouho ležící člověk vstával a balil si svoje lůžko a když je odnášel – nic z toho nemohlo ujít pozornosti lidí v okolí. Ten vstávající a pak chodící člověk každému z ostatních nemocných jasně ukázal, že pomoc je na dosah ruky. Kdyby se kdokoli z ostatních nemocných obrátil na Pána Ježíše s prosbou o smilování, mohl být uzdraven také, Pán Ježíš by ho jistě neodmítl. Zůstalo smutnou skutečností, že si onoho člověka, nesoucího své lůžko, všimli jen ti, kteří v tom viděli příležitost k obžalobě Pána Ježíše Krista.

Je fyzické uzdravenie pre veriacich zaručené vo vykúpení?

Nie je. Ultimatívne a definitívne uzdravenie príde, keď dostaneme oslávené telo. Uzdravenie nášho fyzického tela, pokiaľ je v hynúcom stave (pred našou smrťou a vzkriesením), nie je zaručené vo vykúpení. Úplne uzdravenie ani nemôže nastať, keďže každá bunka v našaom hynúcom tele je pod kliatbou smrti (Genesis) a odumiera.

Navyše je dôležité si uvedomiť, že hebrejské slovo pre uzdravenie (napha) môže znamenať nie len fyzické uzdravenie, ale aj duchovné uzdravenie. Kontext Izaiáša 53:4 naznačuje, že je tu v obraze duchovné uzdravenie. V piatom verši je nám povedané: „A on bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, zdrvený pre naše neprávosti; kázeň nášho pokoja bola vložená na neho, a jeho sinavicou sme uzdravení.“ Keďže „prestúpenia“ a „neprávosti“ nám dávajú kontext, jedná sa tu o duchovné uzdravenie z ľudskej biedy hriechu.

Ďalej, máme početné verše v písme, ktoré dokazujú, že fyzické uzdravenie v smrteľnom živote nie je zaručené vo vykúpení a nie je to vždy Božia vôľa aby uzdravil. Apoštol Pavol nemohol uzdraviť Timotea z jeho žalúdočných ťažkosti (1 Tim 5:23), a neuzdravil ani Trofima v Miléte. (2. Tim 4:20) alebo Epafrodita (Filip 2:25-27). Pavel hovoril o „telesnej slabosti“ ktorú mal (Gal 4:13-15). A tiež trpel „ostňom v tele“, ktorý mu Boh dovolil aby mal (2 Kor 12:7-9). Boh zaiste dopustil aby Jób prešiel fyzickým utrpením. (Jób 1-2).

V žiadnom z týchto prípadov nie je uvedené, že by nemoc bola spôsobená hriechom alebo neverou. Ani Pavol, ani ostatní sa nesprávali, ako keby ich fyzické uzdravenie bolo zaručené vo vykúpení. Akceptovali svoju situáciu a spoliehali sa na Božiu milosť pre živobytie. Je pozoruhodné, že pri jednej príležitosti Ježiš ukázal, že choroba môže byť „pre slávu Božiu“ (Ján 11:4).

Napokon, máme početné množstvo veršov v písme, ktoré ukazujú, že sa naše fyzické telá neustále „opotrebúvajú“ a trpia rôznymi neduhmi. O našom tele je povedané, že je pominuteľné a slabé (1 Kor 15:42-44). Pavol povedal: „náš vonkajší človek hynie“ (2. Kor 4:16). Smrť a choroba bude súčasťou ľudskej existencie do tej doby, kým nedostaneme oslávené telá, ktoré sú imúnne voči takýmto slabostiam (1. Korintským 15:51-55).

Hovorím, že by sme sa nemali modliť za uzdravenie? Nie, vôbec nie. Ja len hovorím, že po tom, ako sme prosili o uzdravenie, sa musíme podriadiť Božej zvrchovanej vôli. On môže mať účel v dopúšťaní našej choroby.

Může Bůh způsobit nemoc v životě věřícího?

Oblak se vzdálil od Stanu a hle, Miriam byla malomocná, bílá jako sníh! Když se Áron otočil k Miriam a spatřil, že je malomocná, řekl Mojžíšovi: „Odpusť, můj pane! Netrestej nás prosím za hřích, který jsme tak pošetile spáchali. Prosím, ať má sestra není jako mrtvý plod, co vyšel z lůna matky s tělem napůl zetlelým!“ (Numeri  12:10-12)

Nebudeš-li však poslouchat Hospodina, svého Boha. Hospodin tě postihne morem, dokud s tebou neskoncuje v zemi. Hospodin tě raní úbytěmi, zimnicí a zánětem, palčivým horkem a vyprahlostí, plísní a snětí; to vše tě bude pronásledovat, dokud nezahyneš. Hospodin tě raní egyptskými vředy, nádory, svrabem a prašivinou, z nichž se nikdy nevyléčíš.  Hospodin tě raní šílenstvím, slepotou a pomatením mysli. (Deuteronomium 28:15,21-22,27-28)

Hospodin tohoto (izraelského) krále ranil malomocenstvím, takže až do dne své smrti bydlel v odděleném domě. (2 Královská 15:5)

Po tom všem ho ještě Hospodin ranil nevyléčitelnou střevní chorobou. (2 Letopisu 21:18)

Hospodin mu však řekl: Kdo dal člověku ústa? Či kdo učiní němého nebo hluchého, vidícího nebo slepého? Zdali ne já, Hospodin? (Exodus 4:11)

Aby mi ta úžasná zjevení příliš nestoupla do hlavy, byl mi dán do těla osten, satanův posel, který mě sráží, abych si o sobě příliš nemyslel. Třikrát jsem kvůli tomu prosil Pána, aby to ode mě odešlo, ale řekl mi: „Moje milost ti stačí. Má moc se plně projeví uprostřed slabosti.“ (2 Korintským 12:7-9)

Když to Ježíš uslyšel, řekl: “Tato nemoc není k smrti, ale k Boží slávě, aby Boží Syn byl skrze ni oslaven. (Ján 11:4)

“ Hle, jsi uzdraven – už nehřeš, aby se ti nestalo něco horšího. “ (Jan 5:14)