Chránené heslom: Svätostánok a jeho význam

Dve hory Božie

Vedeli ste, že Biblia označuje dve miesta na Zemi ako „Božia hora“? Týmito miestami sú hora Sinaj a hora Moria, známa aj ako „hora Pánova“.

Hora Sinaj zohráva kľúčovú úlohu v Božom pláne pre ľudstvo. Práve tu sa Boh zjavil prostredníctvom svojho zákona, ktorý je odrazom jeho božského charakteru. Tento zákon bol fyzicky vyrytý Božím prstom a neskôr uložený do archy zmluvy, podľa Božieho príkazu daného Mojžišovi. Na druhej strane, na vrchu Moria Boh ukázal svoju nekonečnú milosť. Práve tu bola archa zmluvy, obsahujúca Dekalóg, pokropená krvou Božieho Syna, Ježiša Krista. Táto krv stekala v pukline pod krížom na Golgote, kde sa naplnil Boží plán spásy. Podľa niektorých nálezov bola archa zmluvy objavená v Jeremiášovej jaskyni, čo ešte viac podčiarkuje jej význam.

Boží fyzický odtlačok je prítomný v oboch prípadoch – na vrchu Sinaj aj na vrchu Moria. Boh, ktorý je Duch, komunikoval s ľudstvom prostredníctvom fyzických znamení a symbolov, aby sme ich dokázali pochopiť. To, čo Boh napísal na vrchu Sinaj, nakoniec uložil pod vrchom Moria, čím vytvoril spojenie medzi zákonom a milosťou.

„Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú,“

… predpovedal žalm 85:22.  Vernosť Božieho zákona a milosrdenstvo Božej lásky sú neoddeliteľne spojené v diele spásy. Boh vytvoril prasklinu pod krížom počas zemetrasenia pri smrti Spasiteľa, aby prijal krv svojho Syna, ktorá padla na zľutovnicu, umiestnenú nad Jeho zákonom. Takto sa stretli milostrdnosť a vernosť na zľutovnici, keď požiadavka spravodlivosti za porušený zákon zasiahla Ježiša, ktorý sa stal, ako píše Pavel, „hriechom“ namiesto nás. A vďaka tomu sme my dostali Božie milosrdenstvo.

Vidíte to? Všetko z minulosti sa spojilo do jedného skutku. A vďaka Jeho spravodlivosti, spravodlivému životu Ježiša Krista, pripočítanému na náš účet, môžeme byť zmierení s naším Stvoriteľom, ako keby sme nikdy nič zlé neurobili, pokiaľ to prijmeme.

Boh formálne znovupotvrdil Desatoro na vrchu Sinaj. Týchto desať Božích prikázaní, stručných, obsiahlych a autoritatívnych, sa týka našich povinností voči Bohu a blížnemu a vychádzajú z veľkého základného princípu lásky. Tieto prikázania môžeme nazvať ako desať odporúčaní Božieho charakteru, ktoré Pavel označuje ako desať slov. Prikázania vyjadrujú večný morálny Boží zákon.

Desatoro zahŕňa základné princípy života a naznačuje, čo by platilo, aj keby nebolo formálne oznámené naším Stvoriteľom. Láska Boha a človeka je zachovaná v Desatore. Pán Boh ich napísal svetelným prstom do tabúľ z neporušiteľného kameňa. Tak ako Kristus je Skalou vekov, v Ňom je zjavený Boží zákon a Boží charakter. Boh dal zákon Mojžišovi v podobe dvoch tabúľ, ktoré mali byť umiestnené do stánu uctievania, známeho ako svätostánok. Židia dostali konkrétne pokyny týkajúce sa rôznych oblastí života, ako sú rodinné vzťahy, strava, odievanie, podnikanie, verejné zdravie a občianska správa. Tieto pokyny sú stále prospešné aj dnes.

Aby Pán naučil ľudstvo svojmu plánu spásy, prikázal hebrejskému vodcovi postaviť svätyňu v tábore. Boží spôsob a Boží plán pre ľudstvo, jeho modus operandi, mal byť zjavný prostredníctvom rituálov svätyne, ktoré sa odohrávali pred ich očami. Ako neskôr povedal žalmista: