Tradičná spovedná kabína v kostole, kňaz v rýnskeho rúchu vykonávajúci spoveď, okolo pokľaknutý veriaci.

Spoveď a vyznávanie hriechov

05/01/2023 John Bible

Biblické učenie o kňazstve v Starej a Novej zmluve: Vyznávanie hriechov a prístup k Bohu

Predstava vyznávania hriechov kňazovi sa v Písme neobjavuje. Nový zákon neučí, že by v rámci Novej zmluvy mali existovať kňazi, ako to naznačuje tradičné učenie. Namiesto toho Nový zákon učí, že všetci veriaci sú kňazmi. 1. Petra 2:5-9 popisuje veriacich ako „sväté kňazstvo” a „kráľovské kňazstvo”. Ďalej, verše v Zjavení 1:6 a 5:10 popisujú veriacich ako „kráľov a kňazov”.

V Starej zmluve sa verní smeli približovať k Bohu prostredníctvom kňazov, ktorí obetovali obete za hriechy ľudí. Tento systém už nie je potrebný. Ježišova obeta umožňuje, aby sme teraz pristupovali k Božiemu trónu s smelou dôverou (Židom 4:16).

Chrámová opona roztrhnutá na dve časti pri Ježišovej smrti symbolizovala deliacu stenu medzi Bohom a ľudstvom, ktoré smeruje do záhuby. Dnes môžeme prichádzať k Bohu priamo, sami za seba, bez potreby ľudského prostredníka. Prečo? Pretože Ježiš Kristus je naším veľkým veľkňazom (Židom 4:14-15; 10:21) a jediným prostriednikom medzi nami a Bohom (1 Timoteovi 2:5).

Nový zákon jasne učí, že majú byť starší (1 Timoteovi 3), diakoni (1 Timoteovi 3), biskupi (Títovi 1:6-9) a pastieri (Efežanom 4:11) – ale nie kňazi. Keď príde na vyznávanie hriechov, veriaci sú v 1. Jána 1:9 vedení k tomu, aby vyznávali svoje hriechy Bohu priamo.

„Boh je verný a spravodlivý, aby nám odpustil naše hriechy, keď Mu ich vyznávame.“ 1 Jn 1:9

Jakub 5:16 hovorí o vyznávaní hriechov „jeden druhému”, ale to nie je to isté ako vyznávanie hriechov kňazovi, tak ako to učí rímskokatolícka cirkev. V kontexte Jakuba 5:16 sa kňazi a cirkevní predstavitelia nikde nespomínajú. Navyše, Jakub 5:16 nespája odpustenie hriechov s vyznávaním hriechov „jeden druhému”. Rímskokatolícka cirkev zakladá svoju prax vyznávania hriechov kňazovi predovšetkým na katolíckej tradícii. Katolíci síce poukazujú na Ján 20:23…

„Keby ste odpustili hriechy niektorých ľudí, sú im odpustené, a keby ste zadržali hriechy niektorých ľudí, sú im zadržané”.

Na základe tohto verša katolíci tvrdia, že Boh udelil apoštolom právomoc odpúšťať hriechy, pričom táto právomoc sa prenáša na následníkov apoštolov, napríklad biskupov a kňazov rímskokatolíckej cirkvi. S touto interpretáciou sa však spája niekoľko problémov.

(1) Ján 20:23 nikde nespomína vyznávanie hriechov.
(2) Ján 20:23 nikde nesľubuje a ani len nenaznačuje, že by sa právomoc na odpúšťanie hriechov prenášala na následníkov apoštolov. Ježišovo zasľúbenie bolo výslovne nariadené apoštolom.
(3) Nový zákon nikde netvrdí, že by apoštoli mali mať dokonca následníkov svojej apoštolskej právomoci. Podobne katolíci poukazujú na Matúša 16:19 a 18:18 (rozviazanie a zviazanie) ako dôkaz právomoci katolíckej cirkvi odpúšťať hriechy. Tie isté tri vyššie uvedené body platia rovnako aj pre tieto biblické verše.

Znova, predstava vyznávania hriechov kňazovi sa nikde v Písme neučí. Naše hriechy máme vyznávať Bohu (1 Jána 1:9). Ako novozákonní veriaci, nepotrebujeme prostriednikov medzi nami a Bohom. K Bohu môžeme prichádzať priamo kvôli Ježišovej obeti za nás.