Satan je rozhnevaný a snaží sa zničiť Božie deti. Za týmto účelom používa rôzne spôsoby. Nevystupuje priamo, ale nachádza si spôsob – cez niekoho. Trinásta kapitola opisuje, kto sa pridal na jeho stranu a akým spôsobom pôsobí proti Bohu a jeho ľudu v dejinách a v dobe konca. Z mora vystupuje šelma. Má sedem hláv a desa rohov a pýši sa svojimi ť rohmi (Zj 13,1).

Proroctvo upresňuje, že dostáva moc od samotného draka (Zj 13,4). Už jej pôvod z vody prezrádza zlovestný charakter. V Biblii a literatúre starovekého Stredného východu drak vychádzajúci z vody predstavuje sily vzdorujúce Bohu Stvoriteľovi. Vodstvo symbolizuje tiež pohanské národy, ktoré útočia na Boží ľud. Pôvod zvieraťa prezrádza tiež jeho politicko-geografickú totožnosť: ide o Rím, ktorého moc chápali obyvatelia starovekého Stredného východu akoby vychádzajúcu z mora.

Opis tejto šelmy je podrobnejší ako portrét draka. Nachádzame v ňom črty zvierat z Daniela 7 – leoparda, medveďa, leva (13,2; Dan 7,2.3) a najmä štvrtého zvieraťa s desiatimi rohmi (13,1; Dan 7,7). Prorocký pohľad Daniela sa sústredí na zvláštny úkaz, ktorým sa končí prehliadka zvierat a ktorý charakterizuje štvrté zviera, a to malý roh. Ako malý roh, aj šelma je obdarená ústami, ktoré hovoria rúhavé slová (13,4; Dan 7,8). Podobne ako on, robí si nárok na božstvo.

Necháva sa uctievať a lichotiť si chválou, ktorá je výsadou Boha. „Kto je podobný šelme a kto môže proti nej bojovať?“ (Zj 13,4) je zámerným napodobením „Hospodine, kto je medzi bohmi rovný tebe?“ výrazu, ktorý sa týka Boha Izraela (2 Moj 15,11; Ž 35,10), a ktorý je vlastným menom Michaela (hebrejské mi-ka-el znamená „Kto je ako Boh?“).

Navyše, rovnako ako malý roh, utláča štyridsaťdva mesiacov, a potom, ako zjavuje prorok, bude „smrteľne ranená“ (Zj 13,3). V súlade s Danielovými videniami prorok zo Zjavenia vidí náboženskú moc, ktorá si uzurpuje Božiu moc. Chronologicky sa radí po štvrtom kráľovstve, t.j. ide v stopách Ríma. P

odľa toho istého zdroja táto moc utláča Boží ľud po dobu „času, čias a polovici času“ (Dan 7,25), t.j. štyridsaťdva mesiacov alebo tisícdvestošesťdesiat prorockých dní (rokov), čo je v súlade s informáciou, ktorá bola daná vo videní ženy. Novým prvkom je, že na konci tohto obdobia útlaku bude šelma zranená, no jej rana bude uzdravená.

Dejiny šelmy sa končia videním, „budú sa jej klaňať všetci obyvatelia zeme“ (Zj 13,8). Pohľad do histórie potvrdzuje túto prorockú predpoveď. Obdobie 1260 rokov, ktoré sa začína okolo roku 538 dobou, ktorá je významná ustanovením cirkvi ako inštitučnej moci, sa končí okolo roku 1798 obdobím významného oslabenia tejto moci najmä na Napoleonov popud. Potom sa pápežská moc veľmi rýchlo obnoví. V 19. stor. sme svedkami obnovy v katolíckej cirkvi.

Prvý vatikánsky koncil (1870) predstavuje vrchol hnutia uctievania pápeža. Po nepokojoch revolučných a napoleonských rokov je pápežstvo čoraz viac uznávané ako autorita vo veciach civilných aj občianskej morálky.

Vyhlásenie pápeža za neomylného sa teda zdá byť čoraz viac nevyhnutné na to, aby bola pápežská moc účinnejšia. Túto koncepciu obhajovalo veľké množstvo katolíkov. Pápež ju podporuje všetkými prostriedkami. Jezuiti verejne vysvetľujú, že keď pápež medituje, je samotným Bohom, ktorý premýšľa. Na chválu Pia IX. sa skladajú hymny. Dokonca dochádza k tomu, že svätého Petra pomenujú „Viceboh ľudstva“ Napokon v roku 1870 je vyhlásená dogma o neomylnosti pápeža.

Od tej chvíle neprestala rásť prestíž pápežskej moci. A dnes, po páde marxizmu a v dôsledku sociálnych, politických a ekonomických kríz, je pápež viac ako inokedy predstavovaný ako morálna autorita par excellence. Ku koncu roku 1994 mu prestížny americký týždenník Time zasvätil zvláštne číslo a zvolil ho za „muža roka“. Vo vedomí týchto skutočností odvážiť sa označiť pápežstvo ako šelmu zo Zjavenia znamená riskovať obvinenie z anachronizmu.

Tento druh výkladu dnes, pod krídlami otvoreného a rešpektujúceho ekumenizmu, už nie je v móde. Nesmierna popularita pápeža, veľkého svetového uznávaného hlásateľa morálky a pokoja, ktorý už neprenasleduje, ale naopak ponáhľa sa na pomoc utláčaným a chudobným, vyvracia tento výklad proroctva. A predsa, práve táto skutočnosť, ktorá proroctvo zdanlivo popiera, mu dáva za pravdu.

Namiesto toho, aby bola popularita pápeža argumentom proti pravdivosti tohto videnia zo Zjavenia, skôr potvrdzuje tento výklad. Dokonca aj toto bolo predpovedané. Prorok vidí, že za touto náboženskou mocou z knihy Zjavenie sa zhromaž uje „každý kme , ud, jazyk a národ“ (Zj 13,7).

Prvý raz sa vplyv pápežstva šíri za katolícke náboženstvo, nie je to len Taliansko a Francúzsko. Prenikavosť prorockého pohľadu však neospravedlňuje postoj, obviňujúci katolícku cirkev. Zámerom tohto biblického slova nie je odsúdenie iného náboženstva z pocitu nadradenosti, ale skôr v objasnení zmyslu dejín – aby sme vedeli, že nad všetkým bdie Prozreteľnosť, aby sa posilnila naša viera. Toto posledné naučenie uzatvára našu časť:

„V tom je trpezlivosť a viera svätých“ (Zj 13,10).

Šelma zo zeme

Ihneď po uzdravení šelmy, vo chvíli, keď sú všetky národy zaujaté jej uctievaním, vidí prorok z knihy Zjavenie, ako sa vynára iná šelma. Táto však prichádza zo zeme. Druhá šelma sa pripája k prvej, aby zvýraznila svoju podporu. Je opísaná veľmi stručne: hovorí ako drak (Zj 13,11). Stavia sa teda vedľa šelmy, ktorá dostala svoju moc od samotného draka (Zj 13,4), moc ktorá je jej teraz odovzdaná – „vykonáva všetku moc prvej šelmy“ (Zj 13,12).

Ba čo viac, vynakladá všetko na to, „aby sa zem a jej obyvatelia klaňali prvej šelme“ (Zj 13,12). Zvádza veľkými divmi (Zj 13,13.14). Púšťa sa do reklamnej kampane a dáva vztýčiť vysokú sochu, kópiu šelmy (Zj 13,14). Tento text pripomína udalosť z knihy Daniel (Dan 3).

Aj Nabuchodonozor vztýčil sochu, dokonalú kópiu tej, ktorú videl vo sne (Dan 2) a prikázal poddaným, „ľuďom, národom a národnostiam“ (Dan 3,4), „všetkým ľuďom“ (Dan 3,7) uctievať ju, lebo inak budú hodení do rozpálenej pece (Dan 3,6). Ten istý zámer podnecuje šelmu zo zeme: robí to, „aby boli usmrtení všetci, ktorí sa nebudú klaňať obrazu šelmy“ (Zj 13,15).

V knihe Zjavenie sa toto uctievanie prejavuje tým, že jej poddaní dostávajú „znak na pravú ruku alebo čelo“ (Zj 13,16). Tento výraz je inšpirovaný 5. knihou Mojžišovou, kde vyjadruje vernosť Božiemu zákonu.

„Priviažeš si ich ako znamenie na ruku, budeš ich mať ako pásku na čele medzi očami“ (5 Moj 6,8; pozri 2 Moj 13,9).

Zámer moci, ktorú predstavuje šelma zo zeme, je teda jasný: dosiahnuť, aby sa celé ľudstvo podrobilo zákonu šelmy z mora, podobne ako sa mali Izraelci podrobiť Božiemu zákonu; na čele a na rukách, v myslení aj v skutkoch – teda celou bytosťou. Vďaka šelme zo zeme je šelma z mora takisto utvrdená vo svojej babylonskej ctižiadostivosti, ktorá sa usiluje zaujať miesto, ktoré Boh zaujíma v srdci a v živote ľudí. „Znamenie šelmy“ teda označuje omnoho viac, než len viditeľné označenie na čele alebo na rukách.

Označenie sa prejavuje v hĺbke myslenia, ale tiež navonok – v skutkoch, v prejavoch bytia – v týchto dvoch rovinách je znamením uzurpátorstva Božej moci. Samotné meno šelmy – číslo 666 – prezrádza jej podstatu a poslanie. Kniha Zjavenie vysvetľuje, že je to „číslo človeka“ (Zj 13,18).

V biblickej tradícii je číslo 6 spojené s človekom, ktorý bol stvorený šiesteho dňa, s človekom, ktorý ešte nevstúpil do náboženského spoločenstva s Bohom, s človekom bez Boha. Číslo 6 symbolizuje ľudskú pýchu, ktorá sa zaobíde bez Boha. S číslom 6 sa stretávame pri stavbe Nabuchodonozorovej sochy z knihy Daniel, na ktorú apokalyptický text práve narážal (Dan 3,1). Cieľom stavby bolo upevniť jednotu zdola, aby nahradila kráľovstvo zhora.

Číslo 6 sa trikrát opakuje a toto trojité opakovanie ešte zvýrazňuje úmysel zmocniť sa božskej dôstojnosti, pretože 3 je číslo Boha. Trikrát opakovať číslo 6 znamená povyšovať človeka na úroveň Boha „trikrát svätého“ (Iz 6,3; Zj 4,8). Tým, že kniha Zjavenie dáva tejto moci číslo 666, ironicky odhaľuje jej pravú podstatu. Za touto Božou maskou sa skrýva ľudská inštitúcia. Cirkev nemá nič spoločné s Bohom. Všetko je len politika.

Dejiny to jasne ukazujú. Od Konštantína a Chlodovika si cirkev zabezpečila vplyv na základe politickej moci. Preto neprekvapuje, že v rozhodujúcom okamihu dejín, keď sa začína uzdravovať zo zranenia to nie je Boh, kto ju naozaj inšpiruje a podopiera. Opiera sa o čisto pozemskú moc zdola, ktorú prorok z knihy Zjavenie vidí znázornenú obrazom šelmy zo zeme. Určitý počet znamení nám dovoľuje identifikovať túto poslednú moc.

Jej podstata: táto moc sa podstatne líši od šelmy z mora. Nie je to náboženská moc. Uctievanie nie je zamerané na ňu (Zj 13,12.15). Naopak, definuje sa ako ekonomická moc – ovplyvňuje nákup a predaj, (Zj13,17) a politická moc – môže zabíjať (Zj 13,15).

Jej čas: Objavenie sa tejto moci chronologicky nasleduje za príchodom prvej šelmy a jej činnosť sa rozvíja po uzdravení zranenia prvej šelmy (Zj 13,12). Táto posledná moc sa začína prejavovať teda až na konci 18. storočia.

Jej priestor: v protiklade s predchádzajúcou šelmou vychádzajúcou z mora, táto pochádza zo zeme. Odlišný pôvod je významný pre hebrej inu svojej doby. Kým more predstavuje hrozbu č a nepriateľstvo, zem naopak zdá sa byť známym prostredím, ktoré vzbudzuje dôveru. Hebrejské slovo arec (zem) označuje zem, vlasť, domov. Príchodom z arec sa táto šelma zrazu predstavuje ako blízky spojenec, ktorý podporuje. Veď nakoniec o niekoľko veršov vyššie bola zem predstavená ako tá, ktorá prišla na pomoc žene (12,16).

Jej charakter: samotný výzor šelmy potvrdzuje tento dojem. S dvoma malými rohmi sa podobá baránkovi (Zj 13,11) a na prvý pohľad vzbudzuje dôveru. Šelma s desiatimi rohmi a údmi divej šelmy, o ktorej bola pred chvíľou zmienka, bola nečistá a strašná. Nová šelma je súčasťou známeho sveta. A čo viac, tento obraz sa pre kresťana spája s láskavým Spasiteľom Ježišom Kristom, ktorý stojí v čele Božieho tábora (Zj 14,1).

A predsa by sme sa tým nemali dať pomýliť. Tento baránok hovorí ako drak (Zj 13,11). Spojenie dvoch protikladných pováh prekvapuje. Neútočný a dôverne známy baránok napriek tomu reve ako drak. Všetky informácie smerujú k vytvoreniu obrazu, ktorý sa zhoduje s obrazom moci, aký by sme pri našom štúdiu nečakali. Politická a ekonomická superveľmoc, zrodená koncom 18. stor., útočisko protestantských kresťanov odcudzených katolíckej cirkvi – Spojené štáty americké – sa na medzinárodnej scéne prejavujú ako drak s tvárou baránka.

Dvojakosť tejto moci sa prejavuje ako v rovine politickej, tak aj v rovine psychologickej. Americká idealistická naivita sa mieša s jej politickou, vojenskou a ekonomickou mocou. Silácke prejavy amerického draka často prekvapujú pri pohľade na jeho tvár baránka. Dejiny, ktoré sa už niekoľko rokov odvíjajú pred našimi očami dokazujú, do akej miery má kniha Zjavenie pravdu.

Podľa prorockého svedectva sa táto moc prejavuje v dvoch úrovniach. Má vplyv tak na obyvateľov zeme, ako aj na druhú šelmu. Na jednej strane fascinuje obyvateľov zeme svojimi divmi a najmä svojou schopnosťou nechať zostupovať oheň z neba. Pre Žida Jána, odchovaného príbehmi Starej zmluvy, tento obraz pripomína Eliášovu moc (1 Kráľ 18,17-39). V knihe Zjavenie charakterizuje činnosť dvoch Božích svedkov (Zj 11,5). Šelma zo zeme napodobňuje Božie nadprirodzené divy.

Kultúra Hollywoodu vytvára v pozadí obdivuhodných vojnových akcií a diplomatických úspechov obraz supermana, amerického spasiteľa sveta. Špiritistické paranormálne javy (parapsychologické) zaplavujú čoraz viac každodenný americký aj svetový život a dominujú masmédiám. Dopad tohto amerického vplyvu sa dá vycítiť všade. Dolár sa stal meradlom každej meny.

Televízny kanál CNN vysiela vo väčšine krajín sveta. Rock and roll, rifle, coca-cola sa stali znamením modernej mládeže, oslobodenej od akýchkoľvek zábran. Amerika zvádza obyvateľov zeme. Na druhej strane hrá rozhodujúcu rolu v úspechu tej druhej šelmy. Videli sme to, odhaľujeme to čoraz viac. Zvláštne vzťahy medzi Spojenými štátmi a Vatikánom zapríčinili nejeden politický zlom, ktorého najväčšou pozoruhodnosťou bol aj pád marxizmu. Na medzinárodnej scéne sa objavujú prvé príznaky dejín ohlásených proroctvom.

Už menej poznať totalitnú podstatu tohto režimu, ktorá núti všetkých poddaných, aby boli označení menom šelmy z mora, teda aby boli poznamenaní jej charakterom. Nikto, hovorí nám proroctvo, už nemôže nič podniknúť bez toho, aby neukázal ku ktorej strane patrí.

Totožnosť každého je formovaná v zmysle čísla 666. Ak toto proroctvo hovorí pravdu znamená to, že jedného dňa Spojené štáty, toto pamätné miesto slobody a demokracie, budú povolané stať sa poslednou baštou náboženskej netolerantnosti, miestom na ktorom sa bude utvárať – podľa výrazu z knihy Zjavenie, „znamenie šelmy“. O tom, ako sa bude toto znamenie presne prejavovať, citát nehovorí. Uspokojuje sa s tým, čo to znamená – Božia autorita bude nahradená v myslení aj v skutkoch.

Proroctvo sa napĺňa už v spôsoboch bohoslužby, ktoré sa čoraz viac objavujú v kostoloch a sledujú predovšetkým to, aby sa ľuďom páčili. Do úvahy sa berú psychologické a sociologické zákonitosti namiesto uctievania veľkého Boha, ktorý prichádza.

Naplnenie proroctva môžeme rozpoznať dokonca v pokusoch, ktoré sa zatiaľ iba rysujú – vnútiť všetkým rovnaký deň, ktorý sa bude svätiť pod zámienkou pohodlia alebo ešte rafinovanejším spôsobom – v mene ideálu lásky a jednoty.

Ide samozrejme iba o niektoré z mnohých príznakov. „Znamenie šelmy“ je omnoho viac než deň odpo inku alebo nejaká forma bohoslužby; je to v podstate uznanie svojej príslušnosti č k šelme, k babylonskej moci, s celým s tým súvisiacim potenciálom zneužitia a ovplyvňovania vo všetkých oblastiach života. Je teda čoho sa obávať. Proroctvo sa končí práve tu, v úzkostnom výhľade na absolútnu moc, ktorá má ovládnuť všetky organizácie a každé svedomie.

Posledná poznámka je pesimistická a tvrdá, zaznieva z chladného a suchého konštatovania čísla 666 – akoby nádej už nebola technicky ani rozumovo možná.

Ako sa pripraviť na koniec

Dnes sme hovorili o tom, že satan chce zviesť ľudí na svoju stranu. Do tohto zápasu o ľudskú myseľ satan nejde otvorene. Pracuje podvodmi, zvádzaním a zavádzaním. Nepovie kto je. Na prvý pohľad to všetko vyzerá kresťanské, ako by to pôsobil Kristus. Mmá to všetky kresťanské formy. V záverečných fázach dejín ľudstva pôjde o napodobenie diela Ducha Svätého. Zjavenie nám ukazuje, že ešte aj dielo Ducha Svätého sa musí preverovať Božím slovom.

Všetky nadprirodzené javy sa musia preverovať Písmom. Apoštol Ján napísal: Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov (1. Ján 4,1). Písmo nás učí preverovať všetky nadprirodzené javy. Je potrebné si uvedomiť, že divy a zázraky nie sú znakom pravosti a diela Ducha Svätého.

Je to len dôkaz, že je to od vyššej moci. Apoštol Pavol (2 Tes 2,8) hovorí, že skôr než príde Ježiš Kristus a zničí svojím príchodom toho bezbožníka, táto zlá moc bude pôsobiť znameniami, zázrakmi a mocou. Vo v. 9 je zvláštne, že sa tu hovorí o príchode toho bezbožníka. Príchod je parúzia.

My máme teda dva druhé príchody, dve parúzie. A ten, ktorý čakáme my nie je ten, ktorý príde ako prvý. Skôr, než príde Ježiš Kristus, prídu falošné znamenia a falošní kristovia. Ježiš Kristus povedal (Mat 24,24), že ešte aj vyvolení sa budú triasť. Aké je východisko, aby človek nebol oklamaný? V čom je naša jediná záchrana?

1. Študovať Písmo, ako nikdy predtým. Pretože ak ty nevieš čomu veríš, tak ti vôbec nepomôže, že chodíš do určitého spoločenstva, kde existuje schopný kazateľ.

2. Modlitba – zvody budú šité na kresťanskú mieru, s citovaním Biblie, s napodobňovaním služby Ježiša Krista.

3. Nedôvera v samého seba a svojim názorom – niektorým ľuďom je všetko jasné, už sa nemajú čo učiť. S každým novým dňom by sme mali byť pripravení meniť svoje názory. Byť ochotní konfrontovať a meniť svoje názory, ak mi Písmo hovorí niečo iné. Štúdium Písma znamená, že nechám otvorenú možnosť, aby mi Pán Boh mohol stále niečo povedať. Byť natoľko presvedčený, že som ešte presvedčiteľný.

Prečo Pán Boh dovolí, aby satan mohol robiť také divy a zázraky? Budú tu tisíce a milióny ľudí, ktorí sa modlia v mene Ježiša Krista, ktorí prídu a povedia: Pane, Pane, či sme tie zázraky nerobili v tvojom mene? A Ježiš povie: Neznám vás. Prečo je možné, že Pán Boh dovolí, aby milióny veriacich boli zvedení keď satan príde so svojou napodobeninou? 2 Tes 2,10 – “ pretože neprijali lásku k pravde, aby boli spasení“ V čom je jediná istota? Prijať lásku k pravde.

Láska k pravde nie je niečo, k čomu sa dopracujem. Je to niečo, čo môžem len prijať od správneho Darcu. Pýtame sa: „Pane, čo chceš, aby som konal?“

Čo s tým urobíme? Poslúchneme ho? Berieme jeho výzvy vážne? Zakaždým, keď Boží hlas počujete a konáte v tom zmysle, ste citlivejší na hlas Ducha Svätého. Alebo Boží hlas počujete a poviete si: Na tom až tak nezáleží. Načo si robiť zbytočné problémy. A potom ho počujete čím ďalej menej a menej. A o tom, kde budeme stáť pri zvodoch satana aj pri návrate Krista sa rozhoduje dnes.