Rukopisy a preklady
Každé veľké dielo a každý preklad Biblie bol neraz predmetom polemík a sporov. Istý prekladateľ napísal o tom vo svojom životopise:
„Aj tu platí múdre slovo Gamalielovo: „Čo je z Boha obstojí“
Biblia (z gr. biblia = knihy), známa aj ako Písmo alebo Sväté písmo, je zbierka obsahujúca knihy (spisy), ktoré kresťanstvo (a prvú časť aj židovstvo) pokladá za sväté texty. Kresťanská cirkev verí, že Biblia obsahuje Bohom zjavené pravdy a že je Bohom inšpirovanou normou života a viery.
Biblia je zároveň cenným kultúrno-historickým dokumentom ľudstva. Zaoberajú sa ňou nielen teológia (najmä kresťanská), ale aj ďalšie vedné disciplíny, ako sú biblická kritika, výklad Biblie (exegéza), religionistika, dejiny literatúry, či hebraistika. Nie je to len kniha – je to kultúra, Božie Slovo, literárny žáner a zároveň história Izraela.
Biblia bola preložená do viac ako 2000 jazykov, čo z nej robí jednu z najpredávanejších kníh na svete. Predstavuje odkaz ľudstvu všetkých dôb a je základom mnohých duchovných, literárnych a kultúrnych tradícií.
Biblia a jej vznik
Biblia: 66 kanonických kníh
Starý Zákon: 39 kníh
Nový Zákon: 27 kníh ( na stiahnutie v mp3 )
Počet pisateľov: cca 40 v časovom rozpätí cca 1500 rokov
Kanonizácia SZ a NZ
Z gréckeho kanón – norma, meradlo. Ide o zoznam biblických kníh, ktoré sú zozbierané v kánone, preto im hovoríme aj kanonické knihy Biblie. Keďže knihy Biblie vznikali v rôznych dobách a písali ich rôzni autori pre rôznych čitateľov, mali na počiatku svojej existencie individuálnu formu. Až behom času sa začali tvoriť menšie zbierky, čo nakoniec viedlo k vzniku biblického kánonu. Môžeme teda hovoriť o histórii kánonu.
Pri kanonizácii Starého Zákona bolo z neho vylúčených niekoľko desiatok kníh, prevažne apokalyptického zamerania. Zo starozákonných apokryfov sa do dnešnej doby zachovalo len málo. Naopak, pri kanonizácii Nového Zákona, uskutočnenej koncilom v Laodiceji v roku 364, boli z kánonu vyradené niektoré spisy, napríklad List Barnabášov, Hermov pastier a Skutky apoštola Pavla.
Rozdelenie Biblie na kapitoly a verše prešlo značným vývojom. Dnešné rozdelenie na kapitoly sa pripisuje canterburskému arcibiskupovi Štefanovi Langtonovi (začiatkom 13. storočia). Pôvodcom číslovania veršov je Francúz Róbert Estiene (známy ako Róbert Stephanus). Pôvodné číslovanie vytvoril v roku 1551 na gréckom texte Biblie a v roku 1555 ho zaviedol aj do latinského textu Vulgáty. Celá Biblia má 1189 kapitol (929 v Starom Zákone, 260 v Novom Zákone). Najdlhšou kapitolou je Žalm 119, zatiaľ čo najkratšou je Žalm 117.
Dodnes zachované rukopisy (formy) – originály
Zvitok (lat. liber, volumen, rotulus) je typ písomného dokumentu, ktorý sa skladá z pergamenových listov zošitých do zvitku alebo kotúča. Tento tradičný formát bol používaný v staroveku na uchovávanie textov.
Kódex predstavuje modernejší formát písomného dokumentu, ktorý má orezané na seba kladené listy spojené zošitovým vláknom. Táto forma, pripomínajúca dnešné knihy, sa začala objavovať v 2. storočí n. l. a postupne nahradila staršie formy, ako bol zvitok.
Rukopisy Starého zákona
Celé jedno tisícročie generácie masoretárov pracovali na zachovaní jednotného a pevného textu Starého zákona. Táto práca bola mimoriadne zložitá a vyžadovala veľké úsilie mnohých pisárov (soferim), ktorí starostlivo strážili každé slovo a každé písmeno. Číselný význam písmen precízne spočítavali, opravovali chyby predchádzajúcich opisovačov a odstraňovali odchýlky všetkých dostupných rukopisov, pričom ich nahrádzali bezchybnými kópiami. Opotrebované zvitky (z kože, pergamenu alebo papyrusu) buď ničili, alebo rituálne pochovávali, čo je dôvodom, prečo sa zachovalo tak málo starobylých písomností.
Najznámejšie starozákonné rukopisy sú Kumránske rukopisy, ktoré boli objavené v 11 jaskyniach pri Mŕtvom mori. Okrem knihy Ester sa našli fragmenty hebrejských rukopisov všetkých starozákonných kníh. Vďaka priaznivej okolnosti, akou bolo uloženie v hlinenom džbáne, sa zachoval kompletný zvitok knihy proroka Izaiáša. Z ostatných kníh sa našli často rozsiahle fragmenty rôznych rukopisov. Tieto spisy sú datované do obdobia od 4. storočia pred n. l. do roku 68 n. l.
Ostatné najstaršie rukopisy celého Starého zákona pochádzajú z 10. alebo začiatku 11. storočia n. l..
K veľkému prekvapeniu, a pre niektorých i sklamaniu, obsahovali rukopisy z Kumránu rovnaký text ako rukopisy z 10. storočia. Kniha Izaiáš nevykazuje v znení žiadne odchýlky. Kumránske spisy obsahujú prirodzené rozdiely, predovšetkým v pravopise a voľbe slov, kde sa objavujú synonymá, ale v celkovom obsahu zodpovedajú dnešnému používanému hebrejskému textu Starého zákona.
Rukopisy Nového zákona
Počas prvého tisícročia od vzniku kresťanstva sa zachovalo približne 750 rukopisov Novej zmluvy (NZ) a niekoľko desiatok rukopisov Starej zmluvy (SZ). Väčšina týchto rukopisov neobsahovala kompletný text SZ či NZ, ale len jednotlivé knihy alebo zlomky textov. Už zhruba 200 rokov pôsobí v nemeckom meste Štutgart komisia, ktorá sa venuje podrobnému porovnávaniu biblických rukopisov.
Táto komisia zostavila tzv. textus receptus – originálny text Písma Svätého. Starý zákon (SZ) je zapísaný v pôvodnej hebrejčine a Nový zákon (NZ) v pôvodnej gréčtine. Textus receptus predstavuje text, ktorý sa nachádza vo väčšine zachovaných biblických rukopisov. Verše, ktoré sa nachádzali vo viacerých a starších rukopisoch, mali vyššiu pravdepodobnosť zahrnutia do textu receptu. V moderných študijných vydaniach Biblie sú všetky odchýlky od textu receptu, zaznamenané v iných rukopisoch, uvedené pod čiarou v tzv. kritickom aparáte.
Každý, kto ovláda hebrejčinu a gréčtinu, si môže kúpiť najautentickejšiu dostupnú verziu – textus receptus – a čítať Písmo Sväté podľa jeho najvernejšieho dochovaného textu.
Prvé preklady
Septuaginta (z lat. „sedemdesiat“) je grécky preklad Starého zákona z hebrejčiny, ktorý používala vznikajúca kresťanská cirkev. Podľa legendy vznikla na ostrove Faros pri Alexandrii, kde ju za 72 dní napísalo 70/72 židovských učencov (odtiaľ názov Septuaginta). Na preklade sa údajne začalo pracovať už za vlády Ptolemaia Philadelpha, no dokončená bola až neskôr, v období medzi 275–130 pred Kr.. Nepravidelnosti v štýle a hodnote prekladu poukazujú na účasť viacerých prekladateľov. Oproti palestínskemu kánonu obsahuje aj deuterokanonické knihy, čo ju robí významnou pre kresťanskú tradíciu.
Vulgáta je všeobecne rozšírený latinský preklad Biblie, ktorý bol uznaný za jediný platný v katolíckej cirkvi. Tridentským koncilom bola vyhlásená za rovnocennú so základným textom. Cirkevný otec Hieronymus, na poverenie rímskeho biskupa Damasa, začal s prekladom, no jeho dokončenie pravdepodobne zabezpečili iní prekladatelia. Hieronymus vychádzal zo staršieho latinského prekladu známeho ako Vetus Latina („starý latinský“), tiež nazývaného Itala, ktorý vznikol už v 2. a začiatkom 3. storočia. Vulgáta dosiahla všeobecné uznanie až za pontifikátu Gregora Veľkého.
Reformácia a preklady
John Wycliffe (cca 1330–1384) bol priekopníkom prekladov Biblie. Jeho preklad Biblie priamo z Vulgáty do angličtiny v roku 1382 je známy ako Wycliffova Biblia a predstavuje prvý úplný preklad Biblie do anglického jazyka.
Martin Luther (od roku 1522) uskutočnil prvý nemecký preklad Biblie, ktorý bol vytvorený z pôvodných jazykov, najmä z gréckeho textu. Tento protestantský preklad sa stal významným míľnikom v histórii Biblie a prispel k rozvoju reformácie.
Kralická Biblia (1579–1593) je významná česká jazyková pamiatka a jedno z najvýznamnejších diel reformácie. Prvé šesťdielne vydanie vychádzalo postupne v rokoch 1579–1593 a obsahovalo nielen preklad, ale aj podrobný výklad. V roku 1613 bolo vydané prvé vydanie v jednom zväzku bez výkladu. Táto Biblia pochádza z prostredia Jednoty Bratskej, čím je spojená s husitskou vetvou reformácie. Slovenskí evanjelici používali jazyk tejto Biblie ako liturgický jazyk až do 20. storočia.
Šírenie prekladov Biblie výrazne urýchlil vynález kníhtlače Johannom Gutenbergom v roku 1444. Prvý vytlačený exemplár Biblie vyšiel v roku 1462 v Mainze v Nemecku. Bola to Vulgáta, známa aj ako 42-riadková Biblia alebo Mazarinova Biblia.
Súčasné preklady
O šírenie Biblie sa starajú predovšetkým biblické spoločnosti, medzi ktorými vyniká Britská biblická spoločnosť, založená v roku 1804. Táto inštitúcia inšpirovala vznik mnohých národných biblických spoločností. Vďaka ich úsiliu je dnes Biblia – celá alebo jej jednotlivé knihy – preložená do 2167 jazykov (údaj k roku 1996), čo z nej robí jednu z najprekladanejších kníh na svete.
Je Biblia naozaj možné považovať za Slovo Božie? Túto otázku si kladie mnoho ľudí. Teológovia vedú diskusie o tom, ako prebiehala inšpirácia pisateľov Biblie. Jedna skupina podporuje teóriu doslovnej inšpirácie, zatiaľ čo iní sa prikláňajú k voľnejšej inšpirácii. Avšak samotná Biblia potvrdzuje svoju spoľahlivosť a neomylnosť. Mnohé predpovede od biblických prorokov sa neskôr naplnili, čo potvrdzuje jej autoritu. Pre tých, ktorí hľadajú skutočnú autoritu pre svoj život, je Biblia tou správnou voľbou. O jej sile svedčia zmenené životy ľudí, ktorí sa nachádzali na pokraji spoločnosti a našli nový zmysel práve v Božom slove.
Voľba prekladu
Pri výbere biblického prekladu, ktorý chcete používať, je dôležité zohľadniť niekoľko kľúčových faktorov:
- Spoľahlivosť prekladu
Preklad by nemal byť zavádzajúci. Žiaľ, mnohé biblické preklady sú ovplyvnené náboženským presvedčením prekladateľov, čo sa môže prejaviť v konkrétnych termínoch alebo detailoch, ktoré formujú vierouku čitateľa. Odporúča sa porovnávať viaceré preklady a overovať neisté výrazy v pôvodných jazykoch pomocou hebrejských a gréckych slovníkov. - Preklad verzus výklad
Pri štúdiu Biblie je nevyhnutné oddeliť samotný text od výkladov či poznámok uvedených pod čiarou alebo na konci kapitol. Tieto dodatky bývajú dielom vydavateľov a môžu ovplyvniť pochopenie. - Biblia sa vysvetľuje sama
Pre správne pochopenie významu výroku alebo pasáže je potrebné porovnať ich s inými časťami, kde sa vyskytujú podobné výrazy. Na tento účel slúži biblická konkordancia alebo softvérové nástroje umožňujúce rýchle vyhľadávanie. - Parafrázované preklady
Tieto voľné preklady zjednodušujú text, čo môže byť užitočné pre začiatočníkov alebo deti. Na hlbšie teologické štúdium však nie sú vhodné, pretože presnosť textu je často nahradená jednoduchším jazykom. - Preklad z prekladu
Niektoré Biblie sú vytvorené prekladom z už preloženého textu (napr. z latinčiny alebo angličtiny). Pri takýchto postupoch môže dôjsť k posunu alebo strate významu pôvodného textu. - Počet prekladateľov
Kvalitu prekladu ovplyvňuje aj počet prekladateľov. Platí, že čím viac ľudí sa na preklade podieľalo, tým väčšia je šanca na nepresnosti a nespoľahlivosti. Každý prekladateľ môže mať rozdielny pohľad na pôvodné výrazy, čo vedie k strate významovej súvislosti. -
Význam memorizácie
Zapamätanie si biblických textov je dôležité nielen pre pochopenie samotného obsahu, ale aj pre schopnosť vrátiť sa k danej pasáži. Používanie jedného základného prekladu so stabilným rozložením strán a číslovaním veršov pomáha zabrániť dezorientácii. Správne memorizovaný text Biblie môže slúžiť ako zdroj povzbudenia a usmernenia v situáciách, keď fyzický text nie je k dispozícii.
Prehľad slovenských prekladov Biblie
Prvé preklady Biblie do staroslovienčiny siahajú do 9. storočia. Historické pramene dokazujú, že slovanskí apoštolovia Konštantín (Cyril) a Metod postupne preložili celé Sväté písmo do slovienskej reči. Konštantín na Veľkej Morave doplnil preklad Evanjelií, Skutkov apoštolských a Žaltára z gréckeho a latinského originálu. Tieto časti sa zachovali v hlaholskom odpise z 10. storočia, konkrétne v Zografskom a Mariánskom kódexe. Žaltár pretrval v odpise z 11. storočia.
Po smrti Konštantína dokončil Metod okolo roku 881 preklad zvyšku Starého zákona, okrem Machabejských kníh. Pri preklade Starého zákona využíval aj hebrejský text, čím postavil Slovanov na popredné miesto medzi európskymi národmi v oblasti prekladu Písma svätého.
Napriek tomu, že v roku 885 pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu na Veľkej Morave, tento preklad žil ďalej v Bulharsku, Čechách a v ruskej cirkvi. Ruské knieža Vladimír prijalo v Chersone krst okolo roku 990 a zaviedlo preklad Biblie od Konštantína a Metoda, ktorý sa používal s malými úpravami až do 19. storočia.
Preklad Konštantína a Metoda však nemal u Slovákov taký významný dosah ako Lutherov preklad Biblie v Nemecku. Príčinou boli zákaz slovanskej bohoslužby, nízka gramotnosť a nedostatok kníhtlače. Veľký posun v šírení Biblie priniesol vynález kníhtlače. Johann Gutenberg (1400–1468) vytlačil svoju prvú 42-riadkovú latinskú Bibliu medzi rokmi 1453–1455.
Reformácia v 16. storočí podporila šírenie českých prekladov Biblie, ktoré mali významný vplyv aj na Slovensku. Slovenskí evanjelici, ktorí nemali vlastný preklad, používali kralickú Bibliu. Tento preklad sa stal silnou pomôckou pri šírení a obrane ich učenia.
Slovenské preklady Písma svätéhoa) Palkovičov preklad
Swaté Písmo starého i nowého Zákona podlá obecného latinského od sw. Rímsko-Katolickég Cirkwi potwrďeného, Přeložené s Prirownáňim gruntowného Tekstu, na Swetlo widané. Ďel prwní. [Preložil kanonik Juraj Palkovič.] Leta Pána 1829. W Ostrihome, Witlačené z Litterámi Josefa Beimela, Cis. Král. Priv. Primatiálského Kňíhtlačára. 8°. [7], 1250, [4] s. — UKB SE 633.
Ten istý názov: Ďel druhí. [Preložil kanonik Juraj Palkovič.] Leta Pána 1832. 8°. 935, [2] s. — UKB SE 633. Prvý diel obsahuje spisy SZ od 1. knihy Mojžišovej až po knihu Sirach. — Druhý diel obsahuje spisy SZ a NZ od Proroka Izaiáša až po Zjavenie sv. Jána.
b) Sasinkov preklad
Písmo sväté Starého zákona. V knižnici Matice slovenskej v Martine nachodí sa pod sign. SB 824/27 stránková korektúra, časti SZ (1. kniha Mojžíšova kap. 37 po 2. knihu Mojžišovu 7. kap. ss. 49—76). Nakoľko titulný list chýba, nevedno kto je prekladateľom, zdá sa však, že ním bude Franko Vít. Sasinek, ktorý preložil celé Písmo sväté a jeho preklad sa začal aj tlačil, z bližšie neznámych príčin bola však tlač roku 1889 zastavená.
c) Katolícke preklady z rokov 1913—1937
Písmo sväté starého i nového zákona z latinského typického vydania Vulgáty na slovenský jazyk preložené. Sväzok I.—X. S povolením cirkevnej vrchnosti. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, b. t. Trnava 1913—1926.
Päť kníh Mojžišových a knihu Jozuu preložilo viacero prekladateľov, ostatné knihy preložil Andrej Všetky zošity SZ obsahujú početné vysvetlivky:
- I. [zošit]. Knihy Mojžišove. Genesis-Exodus. S povolením arci biskupského ordinariatu v Ostrihome. Trnava-Nagyszombat, Spolok sv. Adalberta (Vojtecha), t. Kníhtl.-úč. spolok v Turč. Sv. Martine 1917 (vo vnútri 1915). 4°. l obr., 143 s. — Číslo podielových kníh 116. UKB XXC 132.
- II. [zošit]. Knihy Mojžišove. Levitikus—Numeri—Deuteronomium. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. LEV, Ružomberok 1922. 4°. 151 s. — UKB XX C 132; MS SB 101.
- III. [zošit]. Kniha Jozue—Kniha sudcov—Kniha Rút. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. Knihtl. Spolku sv. Vojtecha 1923. 4°. 82 s. — UKB SC 101; MS SB 101.
- IV. [zošit]. Knihy kráľov. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. Knihtl. Spolku sv. Vojtecha 1924. 4°. 177 s. — MS SB 101.
- V. [zošit]. Knihy paralipomenon. Knihy Ezdrášove. Kniha Tobiášova. Knihy Judity. Kniha Ester. Kniha Jóbova. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. Knihtl. Spolku sv. Vojtecha 1925. 4°. 229 s. — MS SB 101.
- VI. [zošit] .Kniha žalmov. Kniha prísloví. Ecclesiastes. Pieseň Šalamúnova. Kniha múdrosti. Kniha syna Sirachovho. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. Knihtl. Spolku sv. Vojtecha 1925. 4°. 287 s. — UKB SC 101; MS SB 101.
- VII. [zošit]. Knihy prorokov: Izaiáš. Jeremiáš. Baruch. Ezechiel. Daniel. Ozeáš. Joel. Amos. Abdiáš. Jonáš. Micheáš. Náhum. Habakuk. Sofoniáš. Aggeus. Zachariáš. Malachiáš. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. [Knihtl. Spolku sv. Vojtecha] 1925. 4°. 412 s. — UKB SC 101; MS SB 101.
- VIII. [zošit]. Knihy Machabejských. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. [Knihtl. Spolku sv. Vojtecha] 1926. 4°. 77, [2] s. — MS SB 101.
Nový zákon Pána nášho Ježiša Krista:
- Časť I. Evanjelia. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. Knihtl. Spolku sv. Vojtecha 1913. .4°. 256 s. — MS SB 102. Neskôr vyšlo rovnaké vydanie tlačené na tenšom papieri.
- Časť II. Listy apoštolské a Zjavenie sv. Jána apoštola. Trnava-Nagyszombat 1914. Spolok sv. Adalberta (Vojtecha), t. Knihtl. uč. spolok, Turč. Sv. Martin. 4°. 200, [1] s. — UKB SC84.
Obidva zväzky sú prekladom Jána Donovala s niektorými pravopisnými úpravami.
d) Preklad žalmov Dr. J. Lajčiaka
Kniha žalmov. [Preložil PhDr. a ThDr. Ján Lajčiak.] Budapešť, Britická a zahraničná biblická spoločnosť, t. Samuel Márkus 1904. 8°. 160 s. — MS ŠD 1721.
e) Neznámy preklad ev. sv. Matúša
Evangelie novieho záveta Hospodina našeho Ježiša Christa. [Preložil Jozef Trnkócy?] B. m. a nakl., t. Jozef Trnkócy, Nižný Kubín [1912?]. 8°. 64 s. — UKB ŠD 369. Starosloviensky prepis evanjelia sv. Matúša, kap. l—23. Vydanie je tlačené v 2 stĺpcoch text paralelne starosloviensky a v spisovnej slovenčine s mnohými pravopisnými odchýlkami.
f) Preklad prof. Jozefa ROHÁČKA z r. 1910-1969
Život nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista dľa ev. sv. Marka (1910), Matúša (1911), Lukáša (1911) a Jána (1911) – Budapešť, Britická a zahraničná biblická spoločnosť Pallas.
Život nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Sväté evanjeliá. Budapešť, Britická a zahraničná biblická spoločnosť, t. Kníhtl. uč. spoločnosť Pallas 1912. 12°. 77 + 49 + 80 + 60 s. — Súkr. ex. Zväzok obsahuje ev. podľa sv. Matúša, Marka, Lukáša a Jána s použitím sadzby z evanjelií č. 72, 78, 85 a 91.
Nový zákon našeho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Z gréckeho jazyka preložený na slovenský. [Preložil prof. J. Roháček.] Praha, Britická a zahraničná biblická spoločnosť, t. Poeschel &Třepte, Lipsko (Leipzig) 1924. 12°. 506, [2] s. — UKB SG 1406. Potom nasledovalo viacero revidovaných vydaní Nového zákona v rôznych vydavateľstvách až do r. 1969.
Kniha žalmov. Z pôvodného (hebrejského) jazyka preložené na slovenský. [Preložil prof. J. Roháček.] Praha, Britická a zahraničná biblická spoločnosť, t. Poeschel & Třepte, Lipsko (Leipzig) 1926. 12°. 130 s. — UKB SG 1857.
Svätá Biblia čiže celé Sväté písmo Starého i Nového zákona. Preložené z pôvodných jazykov. [Preložil prof. J.Roháček.] Praha, Biblická spoločnosť britická a zahraničná, t. Průmyslová tiskárna 1936. 8°. 971, 301, [1] s. — UKB SF 2538; MS ŠD 4021. Všetky nasledovné vydania celej Biblie z r. 1937, 1942, 1964, 1968 a 1969 sú anastatickými vydaniami 1. vydania z roku 1936. Svátá Biblia v preklade prof. Jozefa Roháčka vychádza dodnes (2008) a napriek jej zastaralej jazykovej podobe je odborníkmi považovaná za jeden z najvierohodnejších prekladov.
g) Preklad dr. Jozefa Weissa
Prvá Slovenská Biblia pre školské potreby. I. kniha Mojžišova. [Páral, názov tiež hebrejsky.] Preložil Dr.Jozef Weiss, rabín. Nové Mesto nad Váhom, nákl. vi., t. Slávia 1930. 8°. [4], 267 s. — MS SC 1235.
Prvá Slovenská Biblia pre školskú potrebu. II. kniha Mojžišova. [Páral, názov tiež hebrejsky.] Preložil Dr.Jozef Weiss, rabín. Nové Mesto nad Váhom, nákl. vi., t. Slávia 1931. 8°. [1], 218 s. — UKB SĎ 841. Text vydania je paralelne hebrejský a slovenský. Paginácia prekladu je odzadu. LIT.: Prvá slovenská Biblia. [Správa o preklade.] Nár. noviny 63 (1932), č. 37.
h) Preklad Jána Chorváta
Evanjelium sv. Jána. [Preložil Ján Chorvát.] Londýn, Spoločnosť pre rozdávanie Písma Sv., Eccleston Halí, b. t. [1933]. 16°. 64 s. — MS.
ch) Evanjelický preklad od 1942
Nová smluva (Nový zákon) Pána a nášho Spasitela Ježiša Krista. Autorizovaný preklad Slovenskej evanjelicko-kresťanskej cirkvi podľa augsburského vyznania. Lipt. Sv. Mikuláš, Tranoscius, t. Kníhtl. Štecko a Trepáč, Ružomberok 1942. 8°. [2], 717 s. — Súkr. ex. Členmi redakčnej biblickej komisie boli: S. Št. Osušky, VI. Čobrda, J. Jamnický, J. Beblavý, O, Škrovina, J.Adamiš, F. Ruppeldt a Ľ. Šenšel.
Nová zmluva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista a Žalmy. Autorizovaný preklad Slov. evanj. cirkvi a. v. v ČSSR. Pripravila redakčná komisia pod vedením dr. K. Gábriša (Nová zmluva) a dr. J. Janku (Žalmy). Vydal Tranoscius, Lipt. Mikuláš v Cirk. nakladateľstve, Bratislava, t. Polygrafické závody, n. p., Bratislava, závod Trnava 1968 [v tiráži 1970]. 8°. 604, [1] s. + [4] s. mapy. — Súkr. ex.
i) Katolícke preklady po roku 1945
Písmo sväté Nového zákona. Preložili a poznámkami opatrili univ. prof. Msgr. Dr. Štefan Zlatoš, vš. prof.DDr. Anton Ján Šurjanský, členovia Biblickej komisie pri SSV. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. Kníhtl. Spolku sv. Vojtecha 1946. 12°. [1], 888 s., [1] s. mapa. — UKB SG 4590. Dr. Štefan Zlatoš preložil evanjeliá a Skutky sv. apoštolov, ostatné spisy preložil dr. A. J. Šurjanský.
Písmo sväté Starého zákona. Z pôvodných textov preložili a poznámkami doplnili členovia Biblickej komisie pri SSV (Mik. Stanislav, Št. Janega, Št. Zlatoš, Jozef Búda, A. J. Šurjanský a Ján Švec). Vydal Spolok sv. Vojtecha, Trnava v Cirk. nakladateľstve v Bratislave, t. Polygrafické závody, n. p. Trnava 1955. 4°. 1093, [2] s. — Súkr. ex.
Nový zákon. Podľa grécko-semitskej pôvodiny spracoval Štefan Porubčan S. J. Zredigoval kňaz Michal Bystrík. Rím, Slovenský Ústav sv. Cyrila a Metoda, b. t. 1968. 8°. 1134, [1] s. + 3 mapy.
Žaltár. Preklad z pôvodiny s obšírnejším výkladom. [Preložil a výkladom opatril dr. Mikuláš Stanislav.] Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. Lev, Ružomberok 1948. 8°. 642, [5] s. Preklad viacerých žalmov publikoval prekladateľ už predtým v časopise Svetlo l (1940)— 3 (1942).
Písmo sväté Starého zákona. (3 zväzky) Z pôvodných textov preložili a poznámkami doplnili členovia Biblickej komisie pri SSV. Vydal Spolok sv. Vojtecha, Trnava v CN, Bratislava, typ. Polygrafické závody, n. p., Bratislava, závod Trnava 1968-1970.
– Prvý zväzok (1968) – 736, [1] s. – obsahuje I. knihu Mojžišovu až Knihu Sudcov s vysvetlivkami a vyšiel v náklade 30000 výtlačkov.
– Druhý zväzok (1969) – 1125, [2] s. – obsahuje starozákonné knihy od Rút až po knihu Kazateľ a z apokryfických kníh Knihu Tobiáš a Judit.
– Tretí zväzok (1970) – 1199, [1] s. + l mapa – obsahuje knihy SZ od Piesne Šalamúnovej až po knihu proroka Malachiáša a zbytok apokryfických kníh až po 2. knihu Makabejcov.
j) Preklad Mórica Mittelmanna-Dedinského
Pieseň piesní. Z hebrejčiny z Kittelovho kritického vydania textov preložil M. M. Dedinský. Pôvodné litografie Václava Sivka. Bratislava, Slov. spisovateľ, t. Severografia, n. p. Turnov 1960. 8°. 71, [2] s. — Edícia bibliofílov „Záhrada“.
Pieseň piesní. — Kazateľ. Preložil M. M. Dedinský. Ilustroval Vladimír Tesař. Bratislava, Tatran, í. Tlačiarne SNP v B. Bystrici 1966. 12°. 108, [3] s. — Edícia Kvety, 28. zväzok. — Súkr. ex.
k) Parafrázované preklady
Nádej pre každého – Nový zákon v modernom Jazyku. 1993, Medzinárodná biblická spoločnosť v spolupráci s CREATIVPRESS – Nezávislé kresťanské vydavateľstvo a nakladateľstvo. Podnetom k tejto práci bol anglický preklad Biblie od K.N. Taylora, nazývaný Living Bible (Živá Biblia). Preklad nie je určený pre teologické štúdium. Kolektív prekladateľov viedol Pavol Kondač a Ružena Dvořáková-Žiaranová.
l) Ekumenické preklady
Písmo sväté – Nová zmluva a Žalmy. Slovenská biblická spoločnosť, Banská Bystrica 1997. Na preklade novej zmluvy pod vedením Prof. ThDr. Karola Gábriša spolupracovali: Mgr. Štefan Piecka, Doc. ThDr. Ján Grešo, PhDr. Daniel Škoviera, Mgr. Ján Antal, Msgr. Vincent Malý, ThDr. Imrich Peres, ThLic. Gabriel Ragan. Na preklade Žalmov pod vedením Doc. ThDr. Juraja Bándyho spolupracovali: Prof. ThDr. Štefan Janega, Mgr. Bedrich Ďuriš, ThDr. Ľudovít Fazekaš, Prof. ThDr. Alois Martinec, Mgr. Augustín Štefanec, ThDr. Ján Zemánek. Preložené texty pripomienkovali poverení zástupcovia 11 cirkví združených v SBS.
Biblia – Slovenský ekumenický preklad. Slovenská biblická spoločnosť, Banská Bystrica 1990-2007.
Stará zmluva: Prácu prekladateľskej skupiny viedol Prof. ThDr. Juraj Bándy
Nová zmluva a deuterokanonické knihy Starej zmluvy: Prácu prekladateľskej skupiny viedol Doc. ThDr. Ján Grešo.
m) Iné preklady
Preklad nového sveta Svätých Písiem – Až do roku 1950 spoločnosť Svedkov Jehovových používala rôzne preklady Božieho Slova, ale potom sa rozhodli produkovať vlastný Preklad nového sveta Biblie. Preklad nového sveta je priamy preklad Svätých Písiem z hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny do modernej angličtiny, ktorý zhotovil „výbor pomazaných svedkov Jehovu Boha“.
Tento preklad pôvodne vychádzal po častiach od roku 1950 do roku 1960. Pre vydania v iných jazykoch je podkladom anglický preklad. Slovenský preklad z roku 1991 (1662 str.) je preložený z revidovaného anglického vydania z roku 1984.
Nová Zmluva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista – Medzinárodný zväz Gideonovcov, 1995 – Podľa prekladu Redakčnej komisii Slovenskej evanjelickej cirkvi a.v. v SR. Nepredajné.
Súvisiace videá a dokumenty
