Rôzne skúsenosti s Bohom
Mnohí plávajú životom bez toho, aby postrehli náznaky Božej prozreteľnosti. Miesto toho, aby sa zastavili a vystúpili z tohto stále sa zrýchľujúceho vlaku – smer do zatratenia, rozhliadli sa okolo a položili si otázky: „Odkiaľ som a kam idem?„, radšej sa nechávajú unášať svetským prúdom, hania a urážajú Boha. Koho potom hania a na koho ukazujú, ak Ten, koho obviňujú, že si ich „nevšíma a nedáva sa im poznať„, pre nich neexistuje?
„Ale ak budeš hľadať Hospodina, svojho Boha, najdeš, keď ho budeš hľadať celým svojím srdcom a celou svojou dušou.“ 5 Moj 4:29
Otázne teda je: Hľadáme Boha celým svojím srdcom? Vystúpme z vlaku sveta a rozhliadnime sa vôkol, komu spievajú ranné vtáčiky, o kom hovorí nebeská klenba či nespočetné hviezdy na oblohe. Zastavme sa a hľadajme Ho tak vrúcne, ako usilovne hľadáme to najcennejšie, čo v živote môžeme poznať. Boh je a nájde Ho každý, keď si začne všímať, že nič, čo sa deje, nie je náhoda a že všetko sa deje pre niečo. V týchto úryvkoch vám zhrniem pár skúseností, ktoré sa mi udiali na ceste životom s Bohom.
Božia vôľa a cesta k pokore: Vysnívaná práca
Po tom, čo sa mi stalo a v horkom súžení som našiel Boha, povedal som mu:
„Kdekoľvek máš pre mňa prácu, viem, že Ty ma poznáš lepšie ako ja sám. Zoberiem to, čo príde.“
Už som si nevyberal podľa toho, čo som si ja myslel, ale nechal som to v Božích rukách. A tak za krátko na to prišla babka s papierikom, kde bolo telefónne číslo, a povedala, že jeden chlapík zháňa človeka do copycentra. Hovoril som si: „Super, ja scenárista a režisér skysnem v copycentre.“ Uvedomil som si, čo som Bohu povedal, a s pokorou mu to odovzdal, povediac:
„Povedal som, že zoberiem čo mi dáš, pôjdem tam.“
A tak som neochotne zavolal, prišiel na pohovor a hneď ma aj vzali. Bol to malý priestor, bez okna s jednou tlačiarňou. Práve rozbiehal svoje podnikanie copycentra na internátoch VŠ v Košiciach pre fakulty UPJŠ. Moja výplata bola niečo málo cez 250€. To, čo sa však mne zdalo nemožné, pre neho bolo možné.
Na teba sa spolieham od narodenia; ty si ten, ktorý si ma odlúčil od života mojej matky. V tebe je moja chvála neprestajne. Ž 71:6
Sprvu som trpel akýmsi sklamaním, že musím zostať v práci a nemôžem byť vonku s priateľmi. Plat bol pre mňa postačujúci, keďže som býval s rodičmi, no aj o to sa Boh postaral. O mesiac mi šéf zvýšil plat. Našiel som si priateľku, s ktorou som plánoval budúcnosť. Hovoril som si, že tento plat mi stačiť nebude, a preto som sa modlil k Bohu o to, aby som mohol viac zarábať.
Ráno som priateľku odprevádzal do školy, aby sme spolu strávili aspoň trochu času, a tak som chodil do práce o čosi skôr. Týmto spôsobom som mohol zarobiť o tretinu viac. Neskôr, keď sme prerábali byt a chceli sa usadiť, prosil som Boha o zvýšenie platu. Modlil som sa o to a chcel sa porozprávať so šéfom o mojej kariére. V to ráno som šiel do práce a počas cesty som celé svoje túžby predkladal Bohu. Prišiel šéf a povedal mi, že robím dosť dlho a nájde kolegyňu, ktorá ma bude niekedy zastupovať. Povedal som si: „Výborne, miesto toho, aby som mal zvýšený plat, teraz budem mať ešte nižší.“ Na to šéf poznamenal: „A zvyšujem ti plat.“
Boh koná rôznymi spôsobmi, veľakrát udivujúco mimo našich predstáv a možností. Netrvalo dlho a kolegyňa musela odísť, a tak som sa vrátil k svojej práci. Plat sa mi tým pádom opäť zvýšil. Tento príbeh je dôkazom toho, že Božia pomoc prichádza aj v nečakaných formách a že viery v Boha nám prináša Božie požehnanie do každodenného života.
Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre. Ž 139:14
Medzi tým sa aj satan snažil zničiť toto dielo, a mnohokrát nás skoro vytopilo. Predstavte si tlačiarne zapojené do elektriny a prasknuté vodovodné potrubie presne v našom copycentre. Voda však kvapkala presne na mieste, kde nebolo nič zapojené v elektrine, a tak bola ujma len na premočenom papieri. Inokedy povrchne veriaca priateľka aj zo svokrou naliehali na mňa, nech si nájdem iné zamestnanie, lebo s týmto platom neuživím rodinu. Ja som však odpovedal:
„Túto prácu mi dal Boh, On sa postará. On ma sem dal, a keď bude chcieť, aby som pracoval inde, ukáže mi to.“
Boh ma naďalej v tejto práci žehnal, a mal som čas venovať sa aj práci na stránke zmensvojzivot.cz, počúvať prednášky, kázne či čítať si knihy. Vyučil ma, aby som neskôr plnil poslanie kazateľa a evanjelizátora.
Nakoniec som šéfovi povedal, že si chcem skrátiť čas v práci, aby som sa mohol venovať aj iným činnostiam. Súhlasil. Plat mi nechal rovnaký, ba čo viac, podľa tržieb a požehnania, akým sa jeho podnikaniu darilo, mi plat opäť zvýšil. Dnes už pri mne nie sú ľudia, ktorí mi hovorili, aby som si našiel inú prácu, ale ja stále chodím tam, kde ma Boh dal, a zarábam nadpriemerne viac, než som si kedy predstavoval.
Je to už 10 rokov, čo robím v tejto práci. Je stabilná a som v mladom kolektíve, deň čo deň, uprostred ľudí, ktorí hľadajú životný smer. Mám vlastnú kanceláriu, som sám sebe šéfom a riadim pobočku, ktorá má teraz tri tlačiarne, dve veľké okná s výhľadom na stromy a lúku, čo je v meste nezvyčajne ojedinelý výhľad a priestor, ktorý mi úplne postačuje. Keď sa ma ľudia pýtajú, čo robím, odpovedám im: „Mám vymodlenú prácu.“
Evanjelizácia na školskej pôde
Uvedomil som si, že je tu perfektná možnosť pre osobný rozvoj, budovanie vzťahu s Bohom a zároveň evanjelizáciu. Nakúpil som kresťanské knihy a rozdávam ich dodnes zadarmo. Kontaktoval som rôzne cirkevné vydavateľstvá a kníhtlače a Boh ma požehnal dodnes vyše tisíc knihami, ktoré som obdržal zadarmo vďaka ľuďom, ktorí ich preplatili a posielajú mi ich až z Čiech. Chcem týmto aj poďakovať stránke listynadeje.cz a rôznym zborom v Košiciach, Žiline a iným za ich veľkorysosť a pomoc v Božom diele.
Šéf je úprimný katolík, a napriek tomu, že sú knižky protestantské, nemal nič proti tomu. Najprv som tieto knihy rozdával iba cez Vianoce a sviatky, kedy sa po nich „zaprášilo“. Bolo to veľké požehnanie a možnosť evanjelizovať. Spolu s tým však prišli problémy. V jeden deň prišiel riaditeľ internátov a uvidel knihy. Zobral ich do ruky a povedal:
„Vezmite tie knižky preč!„
Ja som sa zháčil a vysvetlil som mu, že sa nejedná o žiadnu sektu, či jehovistické knihy, ale kresťansky zamerané diela. Odpovedal s pokojným hlasom:
„O to nejde, nemôžete rozdávať náboženské knihy na školskej pôde!„
Vzal som teda knihy k sebe do vnútra, dal na policu a modlil sa, čo mám robiť. O pol hodinu riaditeľ vyšiel z dverí naproti a šiel priamo ku mne. Modlil som sa, nech Boh zakročí pre Jeho dielo. On vošiel a pristúpil ku knihám. Vzal si jednu do ruky, „Kroky ku Kristovi“ a povedal:
„Viete, ja som budhista. Zbieram knižky. Môžem si túto vziať?„
Ostal som ako obarený a prehltol: „Áno, samozrejme.“ Uvedomil som si, že mať knižky pred dverami je porušenie zákazu, no mať ich u seba vo vnútri už zakázané nie je. A tak môžem slobodne rozdávať náboženské knihy na školskej pôde! Nie je Boh úžasný, akým spôsobom to urobil?
Časom mi Boh vnukol myšlienku, prečo rozdávať knihy len dva krát v roku, keď ich môžem rozdávať neustále? Ubehli roky, a rozdalo sa tu vyše 500 kníh každý rok, a sortiment sa neustále rozširuje. Ľudia si berú knihy, pretože ich dostávajú zdarma, keď si u nás niečo nakopírujú. Z času na čas príde riaditeľ a spýta sa:
„No čo, ako sa máme? Hm, vidím, že máte nové knižky, ktoré z toho nemám, a môžem si vziať?„
Každý deň je príležitosťou na evanjelizáciu prostredníctvom kresťanskej literatúry, a zároveň aj šírenie Božieho slova tým, že kresťanské knihy sú darované zdarma. Božia inšpirácia ma viedla k tomu a prostredníctvom toho prichádzajú požehnania v práci.
Rôzni ľudia – rôzne skúsenosti
Každý štvrtok majú katolíci omše v jedálni, chodia okolo môjho copycentra. Poznal som katolíckeho kňaza a sestričku, ktorá s ním chodila a pomáhala pripraviť všetko potrebné. Boh mi vnukol, aby som im dal knihu „Veľký spor vekov„, o reformácii, diele Husa, Luthera a iných bohabojných ľudí, ktorí stáli za biblickými pravdami. A tak som si raz zavolal kňaza, keď šiel okolo, a podal mu knihu. Sestrička ju dostala rovnako.
Na druhý deň prišiel kňaz a dal mi balenie keksíkov s úsmevom, povediac:
„Vy ste mi niečo dali, dám aj ja vám niečo za to.„
Bolo to veľmi milé gesto. O pár dní prišla sestrička a vrátila mi knihy so slovami:
„My také knižky nečítame, ktoré nie sú schválené.„
Pochopil som a knižky vzal. V jeden deň som kopíroval a stál chrbtom k dverám. Na chvíľku som sa obzrel a stál tam neďaleko od dverí kňaz s knihou v ruke, listujúc si ju so skľúčeným výrazom. Dalo sa v ňom čítať:
„Musím ju vrátiť, je to proti mojej viere… ale keď… to, čo sa tam píše, je pravda a naozaj je Biblia zdrojom pravdy a správneho učenia, ktoré som ja doteraz nesprávne chápal.„
(Pre pochopenie odporúčam článok „Obrátený kňaz – od tradícii k Písmu“)
Obrátil som sa späť a v duchu som sa modlil, aby mi Boh dal múdrosť, aby som pochopil, čo mi chce povedať. Čakal som minútu, dve… keď som sa otočil, už bol preč. Odvtedy som ho nevidel, ani raz som ho nezbadal na omši. Verím, že Boh nech ho žehná na ceste pravdy, ak ju poznal a prijal srdcom.
Na poslednú chvíľu
Pred Vianocami sa rozdalo množstvo kníh, no objednal som ich príliš veľa – viac než 15 kníh. Ak by si ich nikto neprebral, musel by som ich vziať späť domov. Cestou v autobuse som sa modlil a odovzdal túto situáciu do rúk Boha, prosil o pomoc a zakončil to slovami: „Aj keď neviem ako, ty si mocný to učiniť.“
Bol piatok, deň, keď pracujem len 4 hodiny, namiesto obvyklej pracovnej doby 11 hodín. Internát bol prázdny, a málokto prišiel, aby si vzal knihu alebo niečo skopíroval. Čakal som a snažil sa ponúknuť knihy, no nikto si ich nebral. Čas plynul a blížil sa koniec pracovnej doby o 12:00. Sám som si povedal: „To nevadí, uzavriem deň a odnesiem knihy domov.“ V tom momente sa ozval hlas dievčaťa pri vrátnici. Prišla si vytlačiť dokument a nadšene sa pýtala: „Sú tieto knihy zdarma? Môžem si jednu vziať?“ S úsmevom som odpovedal:
„Kľudne si zober aj viac, aj pre priateľa, rodičov, či starých rodičov.“
A tak sa stalo, že dieťa vzalo takmer všetky knihy, zostali mi len dve. S veľkou radosťou utekala k vrátnici a volala:
„Pozrite, koľko kníh mám!“
Boh Biblie je Bohom načasovania. V situáciách, ktoré sa zdajú byť bezvýchodiskové a nemožné, ukáže svoju moc a zasiahne. Božia pomoc je vždy prítomná, a to aj v najnepravdepodobnejších chvíľach. Pamätaj, že ako pri prelomení Červeného mora, aj dnes Boh biblie ukazuje svoju silu a moc.
Avšak ich zachránil pre svoje meno, aby dal znať svoju hrdinskú silu. Okríkol Červené more, a vyschlo, a previedol ich morskými hlbinami jako púšťou. Ž 106:8-9
Zaujímavá príhoda sa stala, keď sa so mnou začala rozprávať dievčina, ktorá síce nebola adventistkou siedmeho dňa, ale aj tak prejavila záujem o Boha a o biblické pravdy. Počas rozhovoru s vážnym výrazom v očiach povedala:
„A viete, že siedmy deň je sobota?“
Táto poznámka ma prekvapila, pretože, aj keď mnohí adventisti siedmeho dňa sú často spájaní s učením o sobote, dievča, ktoré nevyznávalo tento konkrétny pohľad, hovorilo o biblických pravdách. Zasmial som sa, uvedomil si, že aj keď mnohí nepoznajú adventistické učenie, poznajú základné biblické pravdy, ak sa Biblia číta s otvoreným srdcom a úprimným úmyslom hľadať pravdu.
Všadeprítomný Boh
Zažili ste pocit, keď sa vám zdá, že Boh sa vytratil z vášho života? Tento pocit je bežný, najmä keď práca, štúdium a každodenné povinnosti zahlcujú človeka a zabudne vnímať Božiu prítomnosť. Hriechy môžu ovládnuť váš život natoľko, že sa cítite od Boha vzdialení, aj keď máte v srdci túžbu slúžiť Bohu. V minulosti som čelil podobným výzvam, keď sa moja túžba evanjelizovať a slúžiť Bohu oslabovala. Svetské vzťahy sa stali mojím hlavným zameraním, čo spôsobilo, že môj každodenný kontakt s Bohom sa oslabil a ustúpil do pozadia. Napriek tomu, že som mal Boha stále na mysli, nežil som v plnej Božej vôli.
A tak tedy ten, kto sa domnieva, že stojí, nech hľadí aby nepadol. 1 Kor 10:12
Keď náš vzťah s Bohom ochabne, diabol sa môže infiltrovať do našich životov ako túlavý pes, vtrhnúť cez odomknutú bránu a začať spôsobovať škody. Diabol sa snaží odviesť našu pozornosť a ťahať nás do hlbín našej padlej prirodzenosti, ovplyvňovať naše žiadosti očí, tela a pýchu života. Takýmto spôsobom pôsobí na naše slabosti a pokúša nás vzdialiť sa od Božej vôle.
Lebo nič z toho, čo je na svete – žiadosť tela, žiadosť očí a chlúbna pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. 1 Jn 2:16
Svetský život ma začal ničiť, pretože človek nemôže slúžiť dvom pánom. Nemôže sedieť na dvoch stoličkách, pretože buď miluje jedného a druhého nenávidí. Takisto priateľstvo so svetom je nepriateľstvo s Bohom. Svet s jeho žiadosťami a odmietaním Boha smeruje do záhuby, postavujúc sa na stranu vzbury voči Stvoriteľovi.
Kráčal som v jednu noc z práce, prežíval výčitky za hriech, ktorý som spáchal, keď som šiel do hotela s priateľkou, s myšlienkou evanjelizovať a hovoriť o Bohovi, keďže som ju učil o Biblie. No celé to dopadlo úplne inak, nikto o tom nevedel. Cítil som, akoby ma Boh za ten čas opustil. Vtedy som sa pozrel na hlboké nočné nebo a vnímal tisíce hviezd, ktoré Boh drží svojim slovom. Prehovoril som tichým hlasom:
„Pane viem že si. Daj mi prosím vedieť, že ma vidíš, že si na mňa nezabudol.“
Ubehlo pár dní a kamarát Laci, s ktorým sme študovali Bibliu, mi zavolal. Povedal, že sa so mnou musí stretnúť, pretože chce porozprávať o Bohu a spomenul, že mal sen o mne. Boh vtedy opäť zasahoval do môjho života, a tak som mu povedal, že nech príde a ak nezabudne, rád si vypočujem aj ten sen.
Laci prišiel a tri hodiny sme sa rozprávali o Biblii. Diskutovali sme o rôznych témach a Božích pravdách. Počas rozhovoru mi napadlo, že spomínal sen, ktorý mal o mne. Povedal som mu, že som zvedavý, o čom teda bol, a s určitým nechápavým výrazom v tvári začal rozprávať…
„Počuj Janči, neviem čo ten sen mal znamenať, lebo tomu vôbec nechápem. Snívalo sa mi niečo a potom ku koncu som mal sen kde som ťa videl ako sa prechádzaš, no potom ideš niekde, čo vyzeralo ako hotel. Neviem čo sa tam dialo, ale vyšiel si z dverí a … Janko, mal som pocit, že si tam chcel evanjelizovať, ale to nebolo to, čo si tam robil. Bolo to niečo proti Bohu.“
Potom sa zháčil na môj zarazený výraz v tvári a povedal, že je to možno blbosť, pretože ma pozná a že by som také niečo neurobil, a zasmial sa. Moje oči klesli a vtedy som si spomenul na moju modlitbu. Pamätaj si, keď toto čítaš, Boh ti často odpovie na tvoju modlitbu, na ktorú si už možno zabudol, ale práve vtedy ti ju pripomenie, aby si sa rozpamätal, že Boh počuje.
Bol som úplne zarazený, nevediac, čo povedať, no potom som sa Lacimu priznal a povedal mu, že mal sen od Boha, skrze ktorý mi Boh odpovedal, že ma vidí a nezabudol na mňa. Je zaujímavé, že Boh nedal ten sen mne, pretože by som si možno myslel, že sú to iba spomienky. Preto ho dal môjmu kamarátovi. Nestretával som sa s mnohými ľuďmi a s ešte menej som mal blízky, úprimný vzťah ako s Lacim. Uvedomil som si, že ak by niekto mal dostať tento sen a povedať mi ho, tak to bol práve Laci.
Lebo oči Pánove hľadia na spravedlivých, a jeho uši pozorujú na ich prosbu, ale prísna tvár Pánova na tých, ktorí robia zlé. 1 Pt 3:12
Zas a znovu mi Boh dáva poznať, že je tu pre mňa, pre teba, pre nás. Neodsudzuje nás, ale túži po tom, aby sme kontakt s Ním neustále obnovovali a každý deň na ňom pracovali, prehlbovali našu vieru. To, akým spôsobom mi Boh ukázal moje hriechy, je neuveriteľné. Vyznal som mu to v pokání, rovnako ako predtým, no tentoraz s úsmevom a slzami v očiach. V radosti, že On je tu, vidí ma, dáva na mňa pozor a chce ma vychovávať ako Otec miluje a karhá svoje deti.
Tento zážitok mi pripomína príbeh Márie Magdalény, ktorý nás učí o odpustení, pokánie a novom začiatku. Žena stála pred Ježišom a mala strach. Jeho slová: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom“ znamenali pre ňu rozsudok smrti. Nemala odvahu pozrieť sa Spasiteľovi do očí. Ticho čakala na svoj údel, plná údivu hľadela, ako jej bezradní žalobníci bez slova odchádzajú. Potom počula slová nádeje: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš!“ Jej srdce bolo v tom okamihu naplnené radosťou a šťastím.
Plná vďačnosti a lásky sa vrhla k Ježišovým nohám a v slzách mu vyznala svoje hriechy. Pre túto ženu to bol začiatok nového života – života čistoty, pokoja a odovzdanej služby Bohu. Pozdvihnutím tejto hriešnej ženy vykonal Ježiš väčší div než uzdravením tej najhoršej telesnej choroby. Vyliečil duchovnú nemoc, ktorá spôsobuje večnú smrť. Táto kajúca žena sa stala jedným z jeho najvernejších nasledovníkov, obetavou láskou a oddanosťou dávala najavo svoju vďačnosť za Kristovu odpúšťajúcu milosť.
Svet mal pre túto zblúdilú ženu len posmech a pohŕdanie, no Ježiš mal súcit s jej slabosťou a podal jej pomocnú ruku. Pokryteckí farizeji ňou opovrhovali, no Spasiteľ z nej urobil symbol novej nádeje a odpustenia. Ježiš ju však vyzval:
„Choď a odteraz už nehreš!“
Ježiš pozná situáciu každého človeka. Čím väčšia je hriešnikova vina, tým viac potrebuje Spasiteľa. Jeho srdce, plné božskej lásky a súcitu, je doširoka otvorené pre toho, kto je beznádejne zapletený v osídlach nepriateľa. Ježiš svojou vlastnou krvou oslobodzuje človeka z pút hriechu a ponúka Božiu pomoc.
Ježiš nechce, aby sa tí, ktorých vykúpil za takú vysokú cenu, stali bezmocnou bábkou v rukách nepriateľa. Nechce, aby sme boli porazení a zahynuli. Ten, ktorý držal levy v jame a prechádzal sa so svojimi vernými svedkami v plameňoch ohňa, je práve tak pripravený pôsobiť v nás a odstrániť z našej povahy každý nedostatok. Dnes stojí pri oltári milosti a predkladá Bohu prosby tých, ktorí túžia po jeho pomoci.
Neodmietne žiadneho skrúšeného človeka, ktorý ľutuje svoje hriechy. Ježiš ochotne odpustí každému, kto k nemu prichádza a prosí o odpustenie a uzdravenie. Nikomu nepovie všetko, čo by mohol zjaviť, no každého ustráchaného povzbudí a dá mu odvahu. Každý, kto chce, sa môže chopiť Božej sily, zmieriť sa s Bohom a On mu dá pokoj.
Boží súhlas s krstom
Bol piatok, keď moji priatelia prišli na návštevu do môjho domu. Už dlhší čas sme naše priateľstvo utužovali a začali sme rozprávou o Bohu a neskôr pravidelným vyučovaním cez Skype. Čítali sme si Písmo slovo po slove – Evanjelium, Starý zákon – a prešli sme celý Nový Zákon za rok, okrem Zjavenia Jána. Pripravovali sme sa na krst, kedy Fanny, Paťa a Simona boli pripravení pokrstiť sa. Rozhodli sa pre krst vo vani v mojom dome.
Fanny však bola po dlhom boji s vlastnou rodinou vyčerpaná, keďže jej rodina nechcela prijať a pochopiť, že sa obrátila k Bohu a chcela Mu plne slúžiť. Mala pocit, že tieto boje sú znakom, že nie je na dobrej ceste a satan sa ju snažil spochybniť. Túžila sa však pokrstiť, vedela, že je to jediná cesta, ako jasne ukázať svoje vnútorné obrátenie a rozhodnutie nasledovať Boha. Postavila sa za pravdu a Boh sa postavil za ňu. Posilnil ju a povzbudil nezvyčajným spôsobom.
V ten večer, keď sme spoločne rozprávali, nám priznala, že sa necíti byť hodná krstu, necíti sa pripravená ani čistá. Upozornil som ju a vysvetlil, že krst nie je o tom, byť svätý, ale o rozhodnutí chcieť byť svätým. Krst je rozhodnutie duchovne kráčať s Bohom deň čo deň až do preveny v Kristov charakter. Opäť však cítila, že sa v sobotu necíti byť hodná pokrstenia. Modlili sme sa a šli spať.
V tú noc som mal nad ránom sen – vlastne to bolo niečo medzi snom a bdením, priestor medzi týmito dvoma vnímaniami. Videl som, ako s Fanny sedíme za počítačom, kde som vyučoval Bibliu. Držala spevník a spolu sme skypovali s ďalšími členmi zboru. Spievali sme pieseň, ktorej slová zneli: „Dieťaťom Božím, zvať že sa smiem“ a zobudil som sa. Nie je to nádherné, ako Boh uistí každého vtedy, keď to naozaj potrebuje?
V to ráno, tesne pred krstom a slávnostným stretnutím s kazateľom, som povedal Fany a ostatným, čo sa mi snívalo, a Fany sa rozplakala. Vedela, že jej Boh povedal, že sa nemusí cítiť nehodná, On jej povedal:
„Dieťatom Božím sa môžeš nazvať, prijal som ťa, patríš do nebeskej rodiny.“
Podobne Boh odpovedal mne osobne o pár rokov neskôr, keď som sa cítil nehodný Jeho lásky, napriek tomu, že som voči Nemu neraz zhrešil. Zaspával som s myšlienkou, či ma Boh stále miluje a spýtal som sa Ho na to. Vedel som, že už mi raz odpovedal a v sne odpustil, no túžil som po piatich rokoch opäť počuť Jeho uistenie o láske. Boh, ako empat, ma dokáže k Nemu primknúť jedine pochopenie podmanivej lásky.
V to ráno som sa zobúdzal a opäť, niekde medzi realitou a snom, som započul pieseň, ktorú som poznal z detstva, a v nej zneli slová: „Príď, k Nemu príď, k Bohu, On rád ťa má“. Aj teraz mám slzy v očiach, lebo viem, že Boh je láska a týmto mi jasne oznámil, že mám vždy prísť k Nemu, pretože ma miluje. Aj ty, ktorý toto čítaš, vedz, že Boh ťa miluje rovnakou láskou a túži, aby si Ho osobne a skúsenostne poznal vo svojom živote.
Boh nás miluje nevýslovnou láskou. Naša láska voči Nemu sa prebúdza vtedy, keď začíname chápať skutočnú šírku, hĺbku a výšku Kristovej lásky, ktorá presahuje každé poznanie. Naše stvrdnuté srdce sa stáva prístupnejším a pokornejším. Keď sa nám ukáže Kristova úchvatná dobrota a poznáme, ako nás miloval už vtedy, keď sme boli ešte hriešnikmi, naše srdce sa obmäkčí a poddá nebeskej láske, takže z hriešnika sa stáva Božie dieťa. Boh pri tejto zmene nepoužíva nijaké násilie, ale hriech v ľudskom srdci nahrádza láskou. Takto sa z pýchy stáva pokora, nepriateľstvo ustúpi vzájomnej láske a nedôveru nahradí dôvera.
Súvisiace videá a dokumenty
