Počas ôsmych storočí bola najcennejším a najsvätejším predmetom na svete… veľká, pozlátená truhlica. Jej vrchnák s cherubmi bol z čistého zlata – išlo o niekoľko stoviek kilogramov ryzieho zlata. V dnešných pomeroch by mala hodnotu možno dva až tri milióny dolárov.
Pre starovekých Hebrejov bola schrána posvätným predmetom opradeným záhadou. Videla ju len vzácna hŕstka ľudí. Dokonca aj pri prenášaní musela byť neustále zakrytá. V Šalamúnovom chráme bola schrána ukrytá za oponou. Prístup k nej nemali ani kňazi – len veľkňaz mohol vstúpiť do miestnosti, kde stála, a to iba raz do roka. Táto miestnosť – Najsvätejšie miesto alebo veľsvätyňa – bola bez okien a panovala v nej hustá tma. Aj keď schrána mala svoje vlastné svetlo (o ktorom sa ešte zmienime). Podľa predpisu musel veľkňaz priniesť kadidelnicu a dym z kadidla musel naplniť celú miestnosť, ešte skôr, než sa priblížil k prikryvke schrány.
Písmo podrobne a s bázňou opisuje prísny trest, ktorý postihol každého, kto sa odvážil schránu znesvätiť. Keď ju Pelištejci – žijúci pri pobreží Stredozemného mora – uchvátili, priniesla pohromu do každého mesta, kde bola. V Bét-šemeši viac ako sedemdesiat židovských mužov, ktorí si chceli schránu pozrieť a postavili sa do radu, okamžite zomrelo pre svoju neúctu. Schrána sa prenášala na tyčiach, ktoré boli prevlečené kruhmi po jej bokoch.
Tyče schrány zostávali neustále na svojom mieste, aby sa schrány nemusel nikto dotýkať pri jej ukladaní alebo dvíhaní. Hovorí sa, že keď Božia prítomnosť bola so schránou a s Hebrejmi, ktorí ju vlastnili, bola schrána zdrojom Božieho požehnania a ochrany pre verných. Prinášala víťazstvo v boji – a požehnanie do domácnosti muža menom Obed-edom, keď bola uložená v jeho dome. Ak však Izraelci stratili vernosť, Božia prítomnosť od schrány odišla a schrána bola bezmocná ako každý iný ľudský predmet.
Božia prítomnosť nad schránou – naznačená žiarivým svetlom vznášajúcim sa nad ňou – bola považovaná za mimoriadne svätú. Keď veľkňaz vstupoval do tejto miestnosti, na okraji jeho rúcha boli granátové jablká striedajúce sa so zvončekmi, aby ľudia vonku vedeli, či je stále nažive. Na členku mal pripevnené lano, aby ho v prípade smrti mohli kňazi vytiahnuť von zo svätyne bez toho, aby riskovali vlastný život.
Biblická schrána zmluvy mala rozmery 2 a 1/2 lakťa na dĺžku, 1 a 1/2 lakťa na šírku a 1 a 1/2 lakťa na výšku. Aj pri použití dlhšieho lakťa (52,3 cm) by jej rozmery nepresahovali 131 cm na dĺžku, 79 cm na šírku a 79 cm na výšku. Ide o egyptský kráľovský lakeť, ktorý poznal a používal Mojžiš i Hebreji – a používal sa až do obdobia prvého chrámu.
Nové tvrdenie o objave stratenej truhly zmluvy
9. 8. 1999, autor: David M. Bresnahan – novinár WordNetDaily
Archeológ Ron Wyatt, ktorý tvrdil, že objavil truhlu zmluvy priamo pod miestom ukrižovania Ježiša Krista, zomrel po dlhom boji s rakovinou. Svoj posledný rozhovor poskytol krátko pred smrťou pre WorldNetDaily, kde sa podelil o svoje teórie o objavení Noemovej archy, Sodomy a Gomory, Truhly zmluvy aj miesta ukrižovania Ježiša Krista. Pátranie po historických a biblických miestach a udalostiach sa stalo jeho celoživotným poslaním pri skúmaní a dokumentovaní týchto významných lokalít.
Ron zasvätil väčšinu života odhaľovaniu miest spojených s biblickými udalosťami a jeho archeologická činnosť vyvolala diskusie medzi náboženskými autoritami, vedcami aj laikmi. Niektorí považujú jeho nálezy za autentické, iní ich spochybňujú. Podľa Wyatta sa mu podarilo lokalizovať truhlu zmluvy, teda schránu s doskami Desatora, ktorú údajne objavil v komore pod hradbami starovekého Jeruzalema.
Wyatt tvrdil, že miesto ukrižovania Ježiša Krista je práve tam, kde bola nájdená truhla zmluvy. Podľa jeho zistení trhlina vzniknutá zemetrasením v skale pod týmto miestom viedla až k slitovnici truhly, na ktorú údajne stiekla Kristova krv. Táto prasklina vraj umožnila krvi pretekať priamo na truhlu. Na mieste ukrižovania, ktoré bolo podľa všetkého kedysi obohnané budovou z prvého storočia, sa nachádza aj veľký okrúhly kameň, ktorý podľa Wyatta zapadá k Záhradnému hrobu – miestu, ktoré mnohí považujú za miesto vzkriesenia Ježiša Krista.
Biblia učí o obetovaní zvierat ako o symbolickom predobraze skutočnej obete, ktorú priniesol Kristus. To, čo Kristus urobil – podľa niektorých v úlohe veľkňaza –, že sa nechal obetovať a jeho krv stiekla na slitovnicu, opisuje Wyatt vo svojich zápiskoch ako veľké a konečné dielo v celom systéme krvavých obetí.
Wyatt veril, že truhla zmluvy, spolu s ďalšími svätými predmetmi z prvého jeruzalemského chrámu, bola krátko pred príchodom Babylončanov okolo roku 600 pred n. l. tajne ukrytá. Pod Jeruzalemom sa dodnes zachovalo množstvo tunelových komplexov. Najposvätnejšie predmety boli skryté v komore, ktorej vstup bol zapečatený a utajený.
„Keď Kristus zomrel, zem sa otriasla. Skala pod Jeho krížom pukla a táto prasklina sa rozšírila nadol do skrytej komory, kde sa nachádzal nepoškvrnený pozemský Boží trón – truhla so slitovnicou,“ vysvetľuje Wyatt v jednom zo svojich výskumných listov. „Po Ježišovej smrti rímsky stotník prebodol jeho bok, prepichol slezinu, a krv s vodou spoločne stiekli touto trhlinou a pokropili slitovnicu.“
Wyatt vysvetľuje, že počas chrámových obradov veľkňaz pokropil slitovnicu krvou obete. Kristus, ako najvyšší veľkňaz, bol jediný, kto mohol skutočne pokropiť slitovnicu svojou vlastnou krvou. Pod Božím vedením bolo všetko pripravené a prišlo zemetrasenie, ktoré umožnilo, aby Kristova krv skutočne stekla na slitovnicu – a tým bol naplnený dávny rituál. Wyatt netúžil po sláve a nepovažoval sa za proroka. Vyjadril, že jeho jedinou úlohou bolo byť ochotným služobníkom.
„Boh má svoje spôsoby, ako zjavuje ľuďom svoju vôľu a ja nie som jediný, kto je toho schopný, preto si nenamýšľam, že som niečím výnimočný. Bol som na správnom mieste, bol som ochotný, a preto mi Boh doprial túto výsadu. Sú aj ďalší, ktorí s Ním komunikujú. Sú aj ďalší, ktorí poznajú tieto materiály a ktorí sa dočkajú ich zverejnenia.“
Ron sa krátko pred smrťou telefonicky zveril WorldNetDaily, že v blízkej budúcnosti budú zverejnené ďalšie dôkazy a objavy. Bolo to 6. januára 1982, keď si Ron Wyatt uvedomil, čo počas archeologických prác na mieste truhly zmluvy našiel.
„Myslím, že som bol šokovaný – a čoraz viac ohromený,“ opisuje svoje pocity.
„Keď som začínal s vykopávkami, nehľadal som truhlu zmluvy. Ani mi to nenapadlo, vôbec som nemal v úmysle hľadať miesto ukrižovania. Preto keď som počas týchto vykopávok objavil miesto ukrižovania, bolo to obrovské prekvapenie a šťastná zhoda okolností. O spojení krvi so slitovnicou som dovtedy vôbec neuvažoval, až kým som to naozaj nevidel.“
Wyatt tvrdí, že význam jeho objavu sa naplno prejavil až vo chvíli, keď skutočne našiel trhlinu, ktorá sa tiahla tvrdou skalou od slitovnice smerom nahor k miestu ukrižovania. Uvádza, že dostal oficiálne povolenie na archeologický výskum od úradu pre pamiatky (Antiquities Department), ale úradníci trvali na tom, že jeho objavy musia zostať utajené. Bolo mu povedané, že židovskí extrémisti by mohli tento objav chápať ako znamenie, že nastal čas na znovupostavenie starovekého chrámu v Jeruzaleme.
Na tomto mieste dnes stojí moslimský Skalný dóm a židovskí fundamentalisti veria, že tento Dóm musí byť jedného dňa zbúraný a na jeho mieste postavený nový židovský chrám.
Wyatt zverejnil veľkú časť svojho výskumu a nálezov, no niektoré dokumenty a fotografie si v súlade s dohodou s izraelskými úradmi ponechal. Skutočnosť, že odmietol zverejniť všetky materiály, vyvolala u niektorých ľudí kritiku. Deň po jeho smrti zaslal jeden kritik do WorldNetDaily e-mail s komentárom:
„Svet prišiel o jedného zo svojich najvýraznejších šarlatánov všetkých čias.“
Predpovedal, že z jeho objavov nikdy nič nebude a dokonca vyhlásil, že Wyatt nie je s Bohom, pretože sa musí zodpovedať zo svojich klamstiev. Wyatt reagoval slovami:
„Uvedomujem si, že výsmechu sa nijako nedá zabrániť. Nemyslím si, že by bolo správne ľuďom upierať možnosť posmievať sa – považujem to totiž za prejav ich skutočného charakteru.“
Tvrdil, že objav truhly zmluvy a miesta ukrižovania je dôležitejší pre nekresťanov ako pre veriacich kresťanov. Veril, že jeho objav privedie ku Kristovi viac ľudí z iných vierovyznaní.
„Celý život sa učili niečo iné. Preto Boh používa tieto odhalenia a objavy, aby cez ne ukázal a potvrdil, že Biblia je historicky presná a inšpirovaná zhora,“ vysvetľuje Wyatt.
Ako dôkaz toho, že o tieto objavy sa začnú zaujímať neveriaci z celého sveta, citoval slová z proroka Jeremiáša 16:19–22:
„Veru, naši otcovia zdedili iba lož, márnosť, ktorá im nijako neprospela. … Či si človek môže urobiť bohov? To predsa nie sú bohovia!“
Wyatt dodáva:
„Toto posledné odhalenie je určené tým, ktorí o tom nemajú ani tušenia, aj tým, ktorí boli poverení Kristom, aby tým druhým pomohli nájsť tento oporný bod. Preto sú tieto objavy nástrojmi, ktoré Boh dal veriacim, aby posilnil ich vieru a ktoré možno použiť aj v komunikácii s ostatnými ľuďmi. Práve v posledných časoch budú tieto nástroje mimoriadne účinné pre celé ľudstvo.“
Ron Wyatt sa venoval viacerým významným archeologickým štúdiám biblických miest a artefaktov. Medzi jeho výskumy patrila Noemova archa, prechod cez Červené more s Mojžišom, hora Sinaj, Sodoma a Gomora a ďalšie lokality. Podľa neho však nič z toho nie je také dôležité ako truhla zmluvy a jej súvislosť s ukrižovaním Ježiša Krista:
„Moje osobné hodnotenie je, že ide o vyvrcholenie celého plánu spasenia. Verím, že toto je dokončenie a konečný dôkaz toho, čo sa na tejto planéte odohralo. Myslím si, že tieto skutočnosti sú predkladané práve v čase, keď sa ľudia ešte môžu rozhodnúť kráčať s Bohom,“ uviedol Wyatt.
WorldNetDaily oslovilo dôveryhodné zdroje z amerických spravodajských služieb a expertov na izraelskú, moslimskú politiku a náboženstvo, aby sa vyjadrili k vplyvu Wyattových objavov. Oba zdroje považujú za nepravdepodobné, že by izraelská vláda chcela tieto objavy utajiť z dôvodu, ktorý údajne Wyattovi oznámila. Naopak, ak by boli objavy pravdivé, mohli by vyvolať obavy v súvislosti s vplyvom na židovskú politickú kontrolu. Ani jeden z oslovených o týchto objavoch predtým nevedel.
WorldNetDaily sa nepodarilo toto vyjadrenie Wyattovi pred jeho smrťou odovzdať, aby naň mohol reagovať. Wyatt uviedol, že neočakáva, že archa zmluvy bude niekedy odstránená z miesta, kde sa teraz nachádza. Prístupový tunel, ktorý Wyatt so svojím archeologickým tímom využíval, je zapečatený. To, čo čoskoro uvidí celý svet, budú fotografie a videá jeho objavov.
„Krv a všetko, čo s tým súvisí, bude ukázané na videu. Jediná vec, ktorá bude bežne prezentovaná a ktorú si ľudia budú môcť pozrieť a možno sa jej aj dotknúť – neviem presne, aké na to budú platiť obmedzenia – budú kamenné dosky.“
Wyatt tým myslí dosky s desiatimi prikázaniami, ktoré boli nájdené priamo vo vnútri archy zmluvy. Zároveň zdôrazňuje, že neverí, že by sa Židom podarilo opäť postaviť chrám, pretože by v ňom museli pokračovať v krvavých obetiach. Podľa neho je to niečo, čo Boh nikdy nepripustí.
„Verím, že ak by sa o to predsa len pokúsili, bude to súčasť satanovho podvodu,“ dodáva.
Vysvetľuje, že keď bola archa zmluvy spolu s ďalšími chrámovými predmetmi prenesená do tajnej komory, toto miesto sa stalo Hospodinovým chrámom, teda Svätýňou svätých. Tieto predmety zostali nedotknuté a neposkvrnené, aby mohol Kristus dokončiť svoju konečnú obeť. Wyatt je presvedčený, že zostali na tom istom mieste, kde ich objavil, a neverí, že boli potajme odnesené.
„Keďže je to citlivá téma a nerád o tom hovorím, poviem len toto: Existuje 14 až 16 osôb, ktoré zomreli, keď sa snažili s týmito vecami akýmkoľvek spôsobom manipulovať,“ vysvetlil bez ďalších podrobností. „Niektorí sa pokúšali obísť povolenie, iní sa na miesto skutočne pokúsili dostať a premiestniť predmety. Verím, že takto Boh jasne ukázal – aspoň mne –, že nedovolí manipuláciu s týmito vecami. Viem jediné: na Božom pláne záchrany sa nič nezmení. To je jadrom a dušou celej veci. Neexistuje spôsob, akým by dovolil ľuďom, démonom alebo iným silám zasahovať do vecí, ktoré určuje On sám,“ dodal.
Miesto ukrižovania Ježiša Krista bolo objavené na vrchu Golgota, známom aj ako Miesto lebky, priamo za starou severnou hradbou Jeruzalema a neďaleko Záhradného hrobu. Tento významný objav bol učinený pod vrstvou zeminy, ktorá ukrývala skutočné otvory v skale, kde boli vztýčené kríže (stĺpy), a výklenky v zadnej skalnej stene, v ktorých boli umiestnené tri tabule. Súčasťou objavu bol aj obrovský kruhový kameň, ktorý slúžil na uzatvorenie záhradnej hrobky. Celá lokalita bola obklopená základmi budovy z prvého storočia. Okrem toho bola na mieste, kde stál hlavný kríž, objavená trhlina po zemetrasení.
Bola vyhotovená fotografická dokumentácia a miesto ukrižovania bolo opäť zasypané približne 3,65 metra zeminy, na ktorej neskôr vznikla záhrada. Ron Wyatt tvrdil, že k tejto terénnej úprave došlo zámerne, aby sa predišlo kontroverzii ohľadom tohto nálezu. Vstup do systému jaskýň a tunelov, ktorý objavil Wyattov tím v skalnom zráze, bol následne zapečatený.
Na konci rozhovoru bol Wyatt požiadaný, aby opísal, ako sa od jeho objavov vyvíjal jeho duchovný rast. Ako sa zmenilo jeho pochopenie evanjelia pred a po týchto historických nálezoch?
„V podstate ide o poznávanie Boha a podriadenie sa zmenám charakteru, ktoré od nás žiada. Tieto zmeny som sám zažíval, hladoval som po nich a žíznil. Bol som veľmi zvedavý. Úprimne povedané, táto vlastnosť vo mne prevládla nad všetkými ostatnými. Rozdiel medzi tým, ako som uvažoval predtým, a ako uvažujem teraz, spočíva v tom, že som začal veriť tomu, čo Biblia hovorí. Uveril som, že to, čo je napísané v Biblii, je pravda. A mimochodom – v autorizovanom King James preklade – pravda naozaj je. Teraz už viem, že to, čo hovorí, je skutočne pravda,“ uzavrel.
Zdôraznil, že jeho poslaním nebolo len vykopávanie historických artefaktov, ale aj vysvetlenie náboženského významu nájdených predmetov. Jeho archeologický tím prevádzkuje malé múzeum v Tennessee, kde sú vystavené dôkazy a výskum Rona Wyatta na ďalšie štúdium. Podľa hovorcu múzea sa ich úsilie o šírenie informácií o jeho objavoch nezastaví ani po Wyattovej smrti.
WorldNetDaily sa niekoľko týždňov venoval rozsiahlej dokumentácii týkajúcej sa rôznych Wyattových objavov. Hoci sa objavili kritici, ktorí jeho prácu označili za podvod, neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by to potvrdili. Naopak, dôkazy, ktoré Wyatt predložil, postačujú na záver, že tím skutočne vykonal relevantné archeologické práce. WorldNetDaily síce nie je kompetentný posudzovať hodnotu týchto dôkazov, no Wyatt mal možnosť na smrteľnej posteli svoje tvrdenia potvrdiť – a ako povedal, potvrdil ich bez akýchkoľvek pochybností.
