Pôvod života ako kybernetický proces

Život – je zhlukom senzačných náhod alebo výsledkom dokonalého projektu? Autor nechcel pridávať ďalšiu kvapku do mora sporov, argumentov a názorov. Pokúša sa pozrieť na problém „skúmania pôvodu života“ ako na zložitý systém v zmysle kybernetiky. Čo ovplyvňuje proces skúmania tohto problému? Dokážeme sa pozrieť na tento problém z nadhľadu? Vieme určiť vstupy, výstupy, spätnú väzbu?

Pre väčšinu súčasných vedcov nie je evolučná teória len teóriou, ale je nimi automatický prijímaná ako prírodovedecký fakt. Jej základný koncept bol stanovený za paradigmu, ktorá v formuje myslenie vedcov v podstate vo všetkých vedných disciplínach.

V roku 1999 bola v Austrálii vydaná kniha, v ktorej 50 vedcov s akademickým  titulom v obore prírodných vied potvrdilo svoju vieru v doslovný biblický popis  stvorenia sveta. (ASHTON, J. F. In six days: Why Fifty Scientists Choose to Believe  In Creation. New Holland Publishers, 1999) Táto publikácia bola reakciou na pokus jedného vedeckého pracovníka  na Macquarie University v Sydney vyvrátiť názor, že najmenej jeden prírodovedec s akademickým titulom podporuje doslovný výklad prvej biblickej knihy Genesis. Počet vedcov bol obmedzený rozsahom publikácie.

Život – je zhlukom senzačných náhod  alebo výsledkom dokonalého projektu? Nechcel by som pridať ďalšiu kvapku do mora sporov, argumentov a názorov. Pokúsme sa však pozrieť na problém „skúmania pôvodu života“ ako na zložitý systém v zmysle kybernetiky. Čo ovplyvňuje proces skúmania tohto problému? Dokážeme sa pozrieť na tento problém z nadhľadu? Vieme určiť vstupy, výstupy, spätnú väzbu?

(Kybernetika – je disciplína, ktorá skúma riadiace a regulačné procesy v biologickej sfére, v technike a v spoločnosti a navrhuje modely na znázornenie, transformáciu a spracovanie informácií.)

Ideológia bádajúceho vedca

Je vedecké skúmanie v tomto smere objektívne, nestranné? Dokáže sa vedec povzniesť nad svoj svetonázor, svoju ideológiu? Genetik a zástanca evolučnej teórie Richard Ch. Lewontin tento silný vzťah a dôsledky tohto vzťahu popísal nasledovne:

„Stojíme na strane vedy napriek absurdite niektorých jej konštrukcií; napriek jej nesplneným extravagantným sľubom ohľadne zdravia a života a navzdory zhovievavosti vedeckej obce k neopodstatneným príbehom ušitým na mieru, pretože máme predchádzajúcu zmluvu s materializmom. Nejde o to, že by nás metódy či inštitúcie vedy nejako donútili k prijatiu rýdzo materialistických vysvetlení reálneho sveta, ale práve naopak o to, že sme tlačení svojou vlastnou náklonnosťou k apriori materiálnym príčinám, v snahe vytvoriť nástroj skúmania sveta a súbor názorov, ktorý produkuje iba materialistické vysvetlenia bez ohľadu na to, ako neintuitívne a mätúce sú pre všetkých nezasvätených. Navyše, materializmus je absolutistický, pretože nemôže dovoliť, aby nám akékoľvek nadprirodzeno vkročilo do dverí.“ LEWONTIN, R. Billions and billions of Demons, In The New York Review of Books. 9.1.1997, p.31.

Imunológ  Dr. Scott C. Told z katedry biológie na Kansaskej štátnej univerzite nekompromisne prehlásil:

„I keby všetky dáta ukazovali na inteligentného návrhára, je takáto hypotéza vylúčená z oboru  vedy, pretože nie je naturalistická.“ TODD S. C. Letter to the editor. In Nature, zv.401, 30. október 1999.

Profesor zoológie na Univerzite Západného Kapska (JAR) , dlhoročný zástanca evolúcie , komentuje zmenu svojho svetonázoru:

„Evolúcia verzus stvorenie  je náboženský boj a kompromis nie je možný.“ Prof. Dr. Veith,  W. J., The Genesis Conflict, Amazing Discoveries, 2002, p.56.

Pre evolučných vedcov je typické považovať akýkoľvek neevolucionistický vedecký prístup k štúdiu pôvodu života za pseudovedu. No to teda nepripomína dobu informatiky, dobu empirických pokusov a objektívneho hodnotenia, ale skôr konflikt stredovekej cirkvi a Koperníka. Vo väčšine prípadov zrejme nejde o konflikt výsledkov vedeckých prác. Problém nie je vo vede ako takej. Je to konflikt medzi ateizmom a vierou v Boha a ten sa prenáša do vedy.

Ako dosiahnuť väčšiu objektivitu? Podľa môjho, nie veľmi významného názoru, ak chce niekto poznať objektívne stanovisko vedy, mal by študovať vedecké výsledky z oboch táborov; snáď sa jednotlivcovi podarí  oddeliť ideológiu od vedy. No je však možné, že mnohí ani nechcú väčšiu objektivitu, pretože výsledky väčšiny vedcov , stojacich na strane materializmu, im vyhovujú a stále môžu tvrdiť, že na ich strane je veda.

Možno pre nich nie je celkom príjemná predstava, že človek nie je vrcholom života, že existujú inteligentnejšie civilizácie, ktorým by sa mal človek dokonca raz zodpovedať za svoju činnosť. Áno, toto má spätný vplyv na vedecké výskumy, a myslím že rozumný človek to uzná.

Vzdelávanie a školstvo

Prečo sa na všetkých štátnych školách vyučujú len teórie ateizmu a evolúcie? Vychovávame si vedcov, ktorí budú mať za úlohu dokazovať evolúciu?

Na univerzite Kapského mesta v JAR v roku 1994 bola realizované štúdia. Jednalo sa o študentov zoológie. Zisťoval sa podiel študentov prijímajúcich evolučnú teóriu. Medzi prvým a tretím rokom štúdia. Ich počet vzrástol zo 47% na 70%. Viera v stvorenie za šesť dní naopak, poklesla z 13%  na 0% z celkového počtu študentov.

Štúdia bola uzavretá s tým, že túto zmenu prinieslo poznanie evolučnej teórie. Samozrejme, v priebehu sledovaného obdobia neboli študentom prezentované žiadne protiargumenty na podporu akéhokoľvek iného názoru než evolučného. (ANDERSON, M. L. The effect of evolutionary teaching on students‘ view of God as creator. In Journal of Theology for Southern Africa. 1994, p. 69-73)

Zaujímavý je životný príbeh prof. zoológie Waltera Veitha.  Vyštudoval a učil zoológiu na Univerzite v Stellenbosch (JAR). Tak ako väčšina jeho kolegov, veril v tradičný model darvinizmu.

„Hlboká zmena ktorá sa odohrala v mojom srdci vo vzťahu k téme pôvodu a evolúcie, nebola okamžitá ani emocionálne podfarbená. Bol to výsledok dlhej a často ťažkej cesty.“ 

Postupne sa prikláňal k neodarvinizmu a dnes zastáva kreacionizmus.

„Reakcia mojich kolegov na moju zmenu ma doslova omráčila.“

Ocitol sa na vojnovom poli, kde protikladné vedecké názory nie sú diskutované v duchu spoločného hľadania pravdy.

„Príliv rozhorčenej evolučnej opozície a studená vojna, ktorú som prežíval, mi znemožňovali pokračovať v začatej práci a tak som sám ponúkol svoju rezignáciu… Na moje prekvapenie zanedlho ma kontaktovali iné univerzity …“

Krátko na to bol menovaný profesorom a vedúcim katedry zoológie na Univerzite v Kapskom meste.

„So všestrannou opatrnosťou som sa rozhodol nezasahovať do výuky evolučnej teórie mojich kolegov či pozvaných  hostí… Ale keď som bol v mimoprednáškových časoch požiadaný o preslov, súhlasil som. Nie je potrebné zdôrazňovať, že napriek tomu to niektorí hostia niesli veľmi ťažko. Hlavne preto, že mnoho študentov, ktorí boli konfrontovaní s druhou stranou príbehu, svoj pohľad zmenilo… Jeden z mojich kolegov neskrývane uviedol, že vedecké bádanie by nemal viesť človek, ktorý verí v doslovný  biblický popis stvorenia… ponúkol som opäť svoju rezignáciu.“

Aktivity Prof. Veitha boli následne presunuté na lekársky zameranú katedru. (Prof. Dr. Veith,  W. J., The Genesis Conflict, Amazing Discoveries, 2002, c.1.)

Zlo v prírode a dejinách

Jedným z dôvodov, prečo ateizmus viac „chutí“ aj mnohým vedcom skúmajúcich  pôvod života je existujúce zlo. Nevedia si to dať do súladu s dokonalým dizajnérom – dobrým láskyplným Bohom. Charles Darwin napísal:

„Som zmätený. Nemal som v úmysle písať ateisticky. Ale priznávam, že nikde okolo nás nevidím tak jasne, ako ostatní a ako by som si prial, dôkazy pre plán a dobro. Zdá sa, že v tomto svete je príliš veľa utrpenia. Nedokážem sám seba presvedčiť, že dobrotivý a všemocný Boh by zámerne stvoril lumky tak, aby ich potravou boli živé telá húseníc, alebo aby sa mačka ‚hrala‘ s myšou.“  DARWIN, C. The Autobiography of Charles Darwin and Selected Letters. New York: Dover Publications, 1958, p. 249.

„Je to až pohoršujúce, aby Stvoriteľ nespočetných vesmírov jednotlivými činmi svojej vôle zámerne stvoril množstvo parazitov a červov, ktorými sa hemžila zem i hlbiny oceánov od samého počiatku existencie života… Už nás neudivuje, že skupina živočíchov by mala byť zmenená tak, aby kládla vajíčka do vnútorností a tiel ďalších cítiacich tvorov; že niektoré živočíchy žijú na základe krutosti…“ DARWIN, C. The Essay of 1844. In Darwin for Today: The Essence of His works. New York: The Viking Press, 1963, p. 222.

To je pohľad prírodovedca do sveta živočíchov. Ale pohľad do dejín ľudstva je omnoho deprimujúcejší. Milióny nevinných, bezbranných, detí … Ako môže Boh dopustiť prírodné katastrofy? Zemetrasenia, tsunami, … Môže mať na to Boh dôvod? Ak my nepoznáme tento dôvod, je rozumné pomôcť si tvrdením, že neexistuje? Nie je rozumnejšie hľadať dôvody?

Princíp vonkajšieho doplnenia

Jeden z princípov kybernetiky tvrdí, že existujú zložité systémy, v ktorých sú nerozhodnuteľné výroky, v prípade riadenia nerozhodnuteľné situácie. Problém musí riešiť prvok, ktorý nie je súčasťou systému. Nazdávam sa, že problém skúmania pôvodu života potrebuje takýto prvok. Myslím, že Biblia je takým prvkom. Táto zbierka kníh Starého a Nového zákona, je neporovnateľná so žiadnym iným literárno-historickým dielom. Tvrdí sama o sebe, že je odkazom inej civilizácie pre nás, ktorí žijeme na tejto planéte.

Verím, že dnešný človek dokáže robiť rozdiel medzi Bibliou a dejinami cirkvi. Nie tak ako to bolo napríklad počas francúzskej revolúcie, keď nenávisť ľudí proti cirkevným zverstvám prerástla do nenávisti aj voči Biblii.

Nebolo by užitočné, aby aj ostatné vedné odbory nasledovali archeológiu v postoji voči Biblii? Nie aby boli zavedené ďalšie paradigmy, ale aby pripustili aj iný pohľad a hľadali pravdu všade. Nebolo by užitočné, aby človek analyticky pristupoval k tejto knihe? Pokiaľ viem, doteraz nikto nedokázal, že sú v nej omyly. Táto kniha dostatočne jasne vysvetľuje, prečo je na našej planéte zlo, ako vzniklo a ako dlho bude trvať.