Odpustky a očistec

10/12/2019 MrCastiel

Čo je to očistec?

Kde je v katolíckej Biblii použité slovo očistec? No nikde… ale aj tak si o ňom niečo povedzme. Rímskokatolícka cirkev definuje očistec ako očisťovanie, ktoré podstupujú „tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení“ (porov. KKC 1030).

To znamená, že katolík, ktorý zomrie a ešte dostatočne neodčinil svoje hriechy,

z ktorých konal pokánie,
z ktorých sa vyspovedal

prejde po smrti očisťovaním (ohňom) = „navštívi“ očistec. Táto logika vychádza z myšlienky, že hriech „má dvojaký následok“ (porov. KKC 1472). Teda, že za hriech existuje dvojaký trest a to:

večný trest a
časný trest

Boh, podľa učenia Rímskokatolíckej cirkvi, v spovedeľnici odpúšťa iba večný trest, ale časný trest ostáva. To znamená, že keď hriešny katolík ide na spoveď a svoje hriechy ľutuje a kňaz mu dáva rozhrešenie, tak podľa katolíckej náuky sa mu odpustí iba tá večná časť trestu, ale tá časná nie:

(KKC 1473) Odpustenie hriechu a obnovenie spoločenstva s Bohom má za následok odpustenie večných trestov za hriech. Ale časné tresty za hriech ostávajú.

Časný trest sa odpúšťa separátne formou odpustkov. Je to zaujímavá myšlienka, dobre využiteľná na finančné obohatenie tých, ktorí ju propagujú „správnym spôsobom“ (predávanie odpustkov), ale s Bibliou to nemá nič spoločné.

Ako očistec vidí Boh?

Biblia nám o žiadnom dvojitom následku hriechu nehovorí. Boh buď odpustí hriechy úplne a bezpodmienečne a už si na ne viac nespomenie (žiadny časný trest už po odpustení večného trestu neostáva):

(Hebr 8,12) pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si už nespomeniem

alebo neodpustí vôbec nič. A to preto, lebo trestom za každý hriech je smrť (porov. Jak 2,10):

(Rim 6,23) Lebo odplatou za hriech je smrť

Trest za hriech v biblickom ponímaní teda nemá dve zložky, večnú a časnú (závislú od času, časovú), ale má iba jednu zložku. Tú večnú, ten večný následok. Trest za hriech a ani jeho časť teda nie je možné vyjadriť časom (napr. počtom rokov v očistci) tak ako sa nám to snaží naznačiť Rímskokatolícka cirkev. A keďže trest nie je časový, nie je možné ho porcovať, odpúšťať po častiach, znižovať formou odpustkov a podobne.

Boh teda očistec nepotrebuje…

Odmena za zjedené „jablko“

Aby sme to celé pochopili ešte lepšie, skúsme si to predstaviť tak, že za akékoľvek prestúpenie svetského zákona, teda za akýkoľvek zločin by bola trestom smrť:

Ukradol si? Trest smrti.
Spreneveril si preniaze? Trest smrti.
Ublížil si na zdraví? Trest smrti.

A keby si sa ako odsúdený zločinec obrátil so žiadosťou o milosť na prezidenta, tak ten by ti musel odpustiť buď celý trest alebo žiadny. Lebo trest smrti nie je trestom časným (závislým od času), ale večným. Je to buď alebo. Takýto prístup k hriechu pritom nie je u Boha žiadnou novinkou. Už Adamovi v záhrade Eden hovorí:

(Gn 2,17) Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš

To znamená, že stačí zjesť „nesprávne jablko“ a „odmenou“ je trest smrti. Zľahčovanie tohto veľmi jasného, priamočiareho a tvrdého pravidla nejakými špekuláciami o tom, že „to snáď nie“ alebo „to by milujúci Boh predsa neurobil“, pochádza od Satana:

(Gn 3,4) Tu povedal had žene: „Nie, nezomriete,

Biblické počty sú teda veľmi jednoduché:

Buď ti Boh odpustí a na tvoj hriech si už nikdy viac nespomenie.
Alebo ti Boh neodpustí a budeš hodený do ohnivého jazera, čo je druhá smrť.

Žiadne postupné očisťovanie a odčiňovanie časných trestov počas života alebo v imaginárnom a nebiblickom očistci nehrozí. Nie nadarmo sa v Písme slovo očistec nedá nájsť ani raz. A, mimochodom, ani slovo spovedeľnica tam nie je. Po smrti nasleduje súd a po ňom už budú pre teba iba dve možnosti: večný život alebo ohnivé jazero.

Mŕtvym už časový limit vypršal

Ak je to tak, chce nám vôbec Boh odpustiť alebo by nás najradšej všetkých hodil do ohnivého jazera a zbavil sa nás? Odpoveď je, že On nám odpustiť chce. Napriek tomu, že sme nedodržali jeho prikázania, že sme ho tým zneuctili a urazili, nám odpustiť chce:

(1 Tim 2,3) Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom, 4 ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu.

Boh teda chce odpustiť všetkým a preto toto spasenie, túto záchranu od ohnivého jazera, ponúka zadarmo ako dar:

(Ef 2,8-9) Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: 9 nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval.

Jediný problém je v tom, že získať od Boha odpustenie je možné iba počas života:

(Hebr 9,27) je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd

Tí všetci mŕtvi v hroboch, tí všetci naši predkovia, ktorí sa neobrátili s prosbou na Pána, aby ich zachránil, tak tí všetci sú už stratení. Tým už nič nepomôže.

Márna nádej

Rímskokatolícka cirkev v ľuďoch síce živí márnu nádej odkazujúc sa na apokryfnú, druhú knihu Machabejcov, ale robí tak úplne neopodstatnene a nebiblicky. V druhej knihe Machabejcov (kapitola 12) sa ten príbeh má totiž takto:

V boji padli vojaci Júdu Machabejského. Keď odnášali ich mŕtvoly z bojiska, zistili, že majú pod oblečením modlárske amulety. Boli to jednoducho modlári (neverili Bohu) a Júdovi bolo jasné, že to boli modlári. Napriek tomu sa za nich pomodlili, spravili finančnú zbierku a poslali ju do Jeruzalema, aby bola prinesená obeta za hriechy ako zmierenie, aby boli zbavení hriechu.

Bola táto zmierna obeta funkčná a zachránila týchto modlárov? Určite nie! Nenechajme sa obalamutiť falošnou nádejou:

(1 Kor 6,9) Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, 10 ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.

Zádušné omše sú teda dobrý nástroj „mámenia“ peňazí od naivných ľudí, ale zachraňujúci efekt majú nulový.

Záver

Ak to zhrniem, tak žiadny očistec neexistuje. A teda žiadna naša modlitba nad hrobom, žiadna naša zapálená sviečka a ani žiadna zádušná omša osud mŕtvych už zvrátiť nemôže.

A podobne to bude aj s tebou. Po tvojej smrti už nikto nič nezmôže. Tvoja smrť je bod, v ktorom vyprší časový limit, ktorý ti Boh dal na rozhodnutie. Aby si sa rozhodol pre večný život alebo ho odmietol (Dt 30,19):

Za svedkov proti vám volám nebo i zem: Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život …

Zhrnutie: Ak katolík zomrie v nedokonalom stave, musí vstúpiť do stavu trestu (očistec), predtým, než bude uvoľnený do neba. Toto obdobie môže byť skrátené darmi a peniazmi, modlitbami kňaza, za ktoré sa platí, omšami atď. Známi dotyčnej osoby môžu financovať omše a tak skrátiť tento čas. Rím zozbiera každý rok milióny od smútiacich rodín a priateľov, len aby sa dotyční dostali z očistca čo najskôr (je to postavené na 2 Makabejských 12:39-45; Mt 5:25, 12:32 a 36 verši).

Odpoveď: Z našej strany už nie je potrebné žiadne utrpenie, pretože Ježiš trpel na kríži za nás!; 1 Petrov 3:18; Ján 5:24; 2 Kor 5:8-9; Fil 1:21-22; Žid 10:17; 1 Jánov 1:9; Zjav 14:13

Podľa katolíkov existujú dva typy hriechov: smrteľné hriechy, ktoré sú závažné a môžu viesť k večnému odsúdeniu a ľahké hriechy, ktoré sú menšími hriechmi. Oba druhy hriechov vyúsťujú do očistca. So smrteľnými hriechmi – porušenie 10 Božích prikázaní, sexuálne hriechy atď. nemožno prísť na omšu (čo je vskutku manipulácia!). Ľahkými hriechmi môže byť čokoľvek, o čom rozhodne kňaz.

Neexistuje žiadna dohoda, ktoré hriechy sú smrteľné a koré sú ľahké.; Biblia hriechy takto nerozlišuje. Rim 3:10-23, 6:23; Ez 18:4

Odporúčam pre hlbšie štúdium biblický náhľad na Peklo, Interpretácie pekla a čo Biblia hovorí o zatratení, či večnom treste (nie trestaní) v rubrike Hermeneutika – Tématika Pekla.