O web stránke

Každý, kto uverí v Ježiša a príjme ho za svojho Spasiteľa, sa stáva súčasťou Božej cirkevnej komunity vo svete. Cirkev je Božia pevnosť, Božie útočištné mesto, ktoré Boh udržuje v odbojnom svete. Veriaci ľudia od začiatku tvorili Božiu cirkev na zemi. Pán Ježiš mal v každej dobe svojich strážcov, ktorí svojim súčasníkom prinášali spoľahlivé svedectvo o svojej viere. Títo strážcovia oznamovali varovné posolstvo a keď na Boží pokyn mali svoju výzbroj odložiť, službu prevzali iní. Boh zachoval svoju cirkev v stáročiach prenasledovania, bojov a temnoty.

„Pokúšaný človek by si mal uvedomiť skutočnú silu vôle. Je to sila, ktorá v našej prirodzenosti ovláda schopnosť rozhodovať sa a voliť. Všetko závisí od správneho použitia vôle. Je správne túžiť po čistote a dobre. Ak však zostaneme iba pri túžbach, nič nedosiahneme. Mnohí chcú premôcť sklony k zlému a dúfajú, že sa im to podarí. Pretože však svoju vôľu nepodriadili Bohu, uberajú sa do záhuby.“ Ellen White, MH 176

Bez jeho vedomia nepadol na ňu ani mrak. Proti jeho dielu nepovstal jediný odporca, o ktorom by vopred nebol vedel. Všetko sa udialo tak, ako predpovedal. Boh svoju cirkev neopustil, ale všetko, čo sa malo stať, oznámil v prorockom slove. Jeho zákon súvisí s jeho trónom a nijaká moc zla ho nezničí.

Pravda pochádza od Boha a on nad ňou strážne bdie, ona zvíťazí napriek všetkým protivenstvám. Ona je javiskom jeho milosti, kde s radosťou zjavuje svoju moc, ktorá pretvára srdcia. Väčšina ľudí, a hlavne mladí ľudia, si myslia, že Boh je len zástierkou, aby cirkev mohla „ovládať“ ľudí, alebo že Boha nepotrebujú, že si vystačia sami, že Boh nie je, a ak áno, tak je to žiarlivý pozorovateľ chýb a pokleskov, čakajúci, kedy človeka môže potrestať, či prikazovať mu, čo má robiť.

Mnohí z nás vyrástli v kresťanskej rodine …

… a osvojili si náboženské zvyklosti skôr, než si vôbec stihli položiť otázku, čo to vlastne znamená byť kresťanom. Iní objavili kresťanstvo až ako dospelí, takže nie sú tak veľmi v zajatí zvykovosti. A predsa sa aj im môže stať, že sa život viery so všetkou svojou novotou scvrkne na akúsi luxusnú „podkrovnú nástavbu“, ktorá má svoje presne vymezené miesto, ale mnohých oblastí praktického života sa vlastne nedotýka.

Niektorí dokonca žijú svoje kresťanstvo tak trochu ako pohanské náboženstvo: vnímajú Boha buď ako vzdialeného a vyvýšeného, akoby na vrchole vysokého kopca, ktorý je potrebné vlastnými silami zdolať, aby sa človek Bohu priblížil, alebo ako niekoho náchylného k hnevu, koho je potrebné si náboženskými úkonmi udobriť a nakloniť. Potom idú za Bohom z pocitu povinnosti a zo strachu, nie z lásky. A namiesto toho, aby Bohu naslúchali, mu stále niečo hovoria; miesto toho, aby dali priestor jeho konaniu vo svojom živote, stále sa snažia niečo pre neho konať, avšak stále s nepříjemným pocitom, že mu rovnako nič ľudské asi nie je dosť dobré.

Našťastie to nie som na prvom mieste ja, kto hľadá Boha, ale Boh, kto hľadá mňa. On si ma už pred stvorením sveta zamiloval a vyvolil (por. Ef 1,4-5), zápasí o mňa, chce mi prejavovať svoju lásku a stojí o moje priateľstvo, obetuje sa za mňa a čaká, až ho pustím do svojho života. Podstata kresťanského života teda nespočíva v tom, že chodím do kostola, že niečo robím alebo nerobím, že mám väčšie alebo menšie povědomie o článkoch viery.

Kresťanstvo je vzťah – osobný vzťah Boha k človeku a človeka k Bohu, v Kristovi Ježišovi. Inými slovami, je to vzťah, do ktorého nás uvádza Ježiš, vzťah, ktorý má silu ovplyvniť a utvárať celý náš život.

Jádro kresťanstva sa začínam dotýkať v okamihu, keď pochopím, že Boh je ten, ktorý si ma zamiloval, a keď to prežijem na vlastnej koži. Keď pochopím a prežijem, že Boh je ten, ktorý ma hľadá, a zakúsim, že sme sa konečne stretli. Keď pochopím a prežijem, že Boh ku mne hovorí, zaslechnem jeho hlas vo svojom srdci a začnem ho poslúchať. Je veľmi dôležité, aby som ho pozval do svojho života, do svojho srdca a dovolil mu, aby bol nielen mojím Spasiteľom, ktorý ma vykúpil svojou krvou, nielen učiteľom, ktorý mi hovorí, čo je správne, ale aj mojím Pánom, ktorému patrí celý môj život, všetko, čo som a čo mám.

Keď Pán volá k nasledovaniu, môže to na prvý pohľad vyzerať, ako by nám chcel všetko vziať. Boh ale vždy dáva, a ak po človeku chce, aby mu niečo odevzdal, tak len preto, aby mu sám mohol dať niečo lepšie. Povolanie k nasledovaniu je povolanie k životu, k plnosti života: „Ja som prišiel, aby mali život a mali ho v hojnosti“ (por. Ján 10,10).

Je treba sa postupne stávať ľuďmi, ktorí milujú slovo Božie, pretože v ňom je pravda i život, pretože sa skrze neho stretávame s živým Kristom. Slovo Božie nie je súbor povznášajúcich myšlienok, ale pokrm, mana, ktorú Boh dáva každému na každý deň. Ak sa staneme ľuďmi, ktorí skutočne naslúchajú Slovu, začne Boh meniť náš život. Zostaneme-li v jeho slove, budeme skutočne jeho učeníci (por. Ján 8,31). Zostaneme-li v jeho láske, prinesieme ovoce, ktoré bude mať trvanie na večnosť (por. Ján 15,16).

Nadprirodzený neviditeľný svet

Existuje viditeľný svet a neviditeľný svet. Či tomu veríme alebo nie, sme obklopení svetom duchovných bytostí. Boh existuje, anjeli tiež, ale rovnako aj diabol a zlí duchovia (padlí anjeli). Títo zlí duchovia nám vládnu a ovplyvňujú nás, pretože sme oddelení od Boha. Sme oddelení od Boha kvôli nášmu hriechu. Ak sa kajáme a obrátime sa k Ježišovi, môžeme byť oslobodení z pôsobenia diabla a zlých duchov na náš život.

Umierajúc na kríži, Ježiš vykúpil naše viny, zmieril nás s Bohom, oslobodil nás z moci diabla a zlých duchov. Ježiš vstal z mŕtvych. Ježiš – a nikto iný premohol diabla. Ak veríme v neho – v nikoho iného – môžeme začať nový život, zvíťaziť nad hriechom a nad silami temnôt. Diabol a zlí duchovia nás vedú do pekla – Ježiš nás vedie do neba. Je na nás, aby sme si dobre vybrali. Satan sa chopil svojej moci, zvádza celý svet tak, ako zviedol klamstvami Adama a Evu a pritom všetko zvádza na milujúceho Boha a Ježiša Krista, ktorý pre vašu záchranu obetoval svoj vlastný život a skoro príde pre svojich verných vo veľkej sláve a moci.

Boh nie je taký, ako ho cirkev predstavila, tyran dožadujúci sa odpustkov a vlastných zásluh k tomu, aby sme mohli byť spasený, či vyžívajúci sa vo večnom utrpení ľudí v horiacom pekle. Boh je Boh lásky a milosrdenstva, ktorý stále trpezlivo čaká, až vezmeme Bibliu – Jeho slovo a začneme Ho poznávať takého, aký skutočne je.

„Ďakujem Pánu Bohu, že mi dal toto si prežívať. Predtým som mal také kamenné srdce, dosť ťažkopádne. Nevedel som pochopiť Ježišovo utrpenie ani utrpenie iných.“

Na záver by som chcel uviesť jeden zo známych citátov Alberta Einsteina, nositeľa Nobelovej ceny:

„Verím v jedného Boha a s kľudným svedomím môžem povedať, že som nikdy v živote neholdoval žiadnemu bezbožnému životnému systému. Už ako mladý študent som odmietal vedecký postoj 80-tych rokov a považujem vývojové teórie Darwinove, Haeckelove a Huxelove za beznádejne zastarane. Nesmieme zabúdať na to, že aj vývoj pokračuje a to nie len v technike, ale aj vo vede a predovšetkým v ich prírodovedeckých odvetviach. O väčšine predstaviteľov tejto vedy môžeme povedať: Sú zajedno v tom, že viera a veda nestoja nepriateľsky proti sebe. Isteže existuje niekoľko vedcov, ktorí stoja na rovnakom bode ako ich predchodcovia okolo roku 1880.“

Čo mám robiť? Akou cestou mám ísť, kde mám hľadať zmysel svojho života? Odkiaľ mám čerpať energiu, lásku k blížnym a nádej v lepší život?

1 Jána 5:13 nám hovorí, “ Píšem tieto veci vám, ktorí ste uverili v mene Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život. „
Rim 3:23 “ Všetci sme zhrešili. Všetci sme sa dopustili vecí, ktoré Boha zarmucujú. „
Rim 6:23 “ Za náš hriech si zasluhujeme trest, ktorý je večným odlúčením od Boha. „

Ježiš zomrel na kríži, aby splatil dlh za naše hriechy (Rímskym 5:8; 2 Korintským 5:21). Ježiš zomrel namiesto nás, vzal na seba trest, ktorý sme si zaslúžili my. Jeho vzkriesenie dokazuje, že Jeho smrť bola dostatočnou platbou za naše hriechy. Boh daruje odpustenie a spasenie všetkým, ktorí uveria v Ježiša – uveria v Jeho smrť ako platbu za naše hriechy (Ján 3:16; Rímskym 5:1; Rímskym 8:1).

Nájdite si dobrý zbor, kde sa vyučuje Biblia

Nemyslite na kostol ako na budovu. Zbor sú ľudia. Je veľmi dôležité, aby veriaci v Ježiša Krista mali navzájom spoločenstvo. Toto je jednou z primárnych funkcií zboru. Teraz, keď ste uverili v Ježiša Krista, chceme vás povzbudiť, aby ste si našli zbor žijúci podľa Biblie niekde vo svojom okolí a porozprávali sa s pastorom. Povedzte mu o svojej viere v Ježiša Krista.

Druhou funkciou zboru je vyučovať Bibliu. Môžete sa naučiť aplikovať Božie prikázania vo vašom živote. Porozumieť Biblii je kľúčom k úspešnému a mocnému kresťanskému životu. 2 Timoteovi 3:16-17 hovorí, „Každé písmo, vdýchnuté od Boha, je aj užitočné učiť, karhať, naprávať a vychovávať v spravodlivosti, aby dokonalý bol človek Boží a spôsobilý na všetko dobré.“

Treťou funkciou zboru je spoločenstvo. Spoločenstvo na bohoslužbách je vďakou Bohu za všetko, čo vykonal! Boh nás spasil. Boh nás miluje. Boh sa o nás stará. Boh nás vedie a pomáha nám. Ako by sme mu neďakovali? Boh je svätý, spravodlivý, milujúci, milostivý a plný milosrdenstva. Zjavenie 4:11 hovorí, „Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť aj vládu, lebo Ty si stvoril všetky veci, Tvojou vôľou trvali a boli stvorené.“

Každý deň si vyhraď čas sústrediť sa na Boha

Je pre nás veľmi dôležité, aby sme každý deň trávili čas úplným sústredením sa na Boha. Niektorí ľudia to nazývajú „stíšením“. Iní to nazývajú „rozjímaním,“ pretože je to čas, ktorý zasvätíme Bohu a rozjímame o Ňom. Niektorí tak robia v ranných hodinách, kým iní radšej večer. Nezáleží na tom, ako tento čas nazývate, alebo kedy si ho vyhradíte. Záleží na tom, aby ste pravidelne trávili čas s Bohom. Čo sa deje počas našej chvíle s Bohom?

(a) Modlitba. Modlitba je jednoducho rozhovor s Bohom. Hovorte s Bohom o vašich potrebách a problémoch. Poproste Boha, aby vám dal múdrosť a viedol vás. Proste Boha, aby vám pomáhal vo vašich potrebách. Povedzte Bohu, ako veľmi Ho milujete a akí ste vďační za všetko, čo pre vás robí. O tomto je modlitba.

(b) Čítanie Biblie. Okrem vyučovania Biblie v zbore, v sobotnej škole, a/alebo Biblickej hodine – Bibliu máte čítať aj sami pre seba. Biblia obsahuje všetko, čo potrebujete vedieť, aby ste mohli žiť úspešný kresťanský život. Je v nej Božie vedenie v rozhodnutiach, ktoré v živote robíte, je tam návod, ako poznať Božiu vôľu, ako slúžiť iným, a ako duchovne rásť. Biblia je Božím slovom pre nás. Biblia je v zásade Božím manuálom, ako máme žiť svoj život, aby bol Bohu milým a nám prospešným a uspokojujúcim.

Rozvíjajte vzťahy s ľuďmi, ktorí vám môžu duchovne pomáhať

1. Korintským 15:33 nám hovorí, „Nedajte sa klamať: ‚Zlé reči kazia dobré mravy.'“ Biblia obsahuje varovania pred „zlým“ vplyvom, ktorý na nás môžu mať ľudia. Tráviť čas s tými, ktorí praktizujú hriešne aktivity, nám privodí pokušenie. Charakter ľudí, s ktorými sa zdržiavame, sa o nás „obtrie.“ Preto je veľmi dôležité obklopovať sa ľuďmi, ktorí milujú Pána a sú Mu oddani.

Pokúste sa nájsť si jedného – dvoch priateľov, azda z vášho zboru, ktorí by vám pomáhali a povzbudzovali vás (Židom 3:13; 10:24). Požiadajte svojich priateľov, aby dohliadli na vaše stíšenia pravidelne, aby s vami preberali vaše aktivity a vašu cestu s Bohom. Poproste, či môžete podobne robiť aj vy vo vzťahu k nim. Toto neznamená, že sa máte vzdať všetkých svojich priateľov, ktorí nepoznajú Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa. Buďte naďalej ich priateľmi a milujte ich. Jednoducho im dajte poznať, že Ježiš zmenil váš život, a vy už viac nemôžete robiť veci, ktoré ste zvykli robiť predtým. Poproste Pána Boha, aby vám dával príležitosť podeliť sa o Ježiša s vašimi priateľmi.

Dajte sa pokrstiť

Mnoho ľudí sa mýli vo veci krstu. Slovo „pokrstiť“ znamená byť ponorený do vody. Ak sa túžiš nechať pokrstiť napíš mi na zmensvojzivotcz@gmail.com a pokrstím Ťa osobne. Krst je biblickým spôsobom, ako verejne vyznať svoju vieru v Krista a svoj záväzok nasledovať Ho. Akt ponorenia do vody ilustruje, ako sme pochovaní spolu s Kristom. Akt znovu vynorenia sa z vody znázorňuje Kristovo vzkriesenie. Byť pokrstený je stotožniť sa s Ježišom v smrti, pohrebe a vzkriesení (Rímskym 6:3-4).

Krst sám nás nespasí. Krst nezmýva naše hriechy. Krst je jednoducho krokom poslušnosti, verejným vyznaním viery v Krista, že jedine On nás môže spasiť. Krst je dôležitý, lebo je krokom poslušnosti – verejným vyznaním viery v Krista a vášho odhodlania nasledovať Ho. To, že sa človek stane kresťanom, rozhodne neznamená, že ho v tomto živote čaká menej ťažkostí a problémov. Často je to naopak.

Náš Boh nemá malé ciele. Boh používa práve ľudskú slabosť ako nástroj, ktorým chce ľudí priviesť k sebe. Boh dovolí, aby človek padol úplne na dno, aby si uvedomil, že nie je pánom svojho života a že potrebuje Boha. Pre Boha je naša večnosť dôležitejšia ako zdravie a pohodlie tu na tejto Zemi. Bohu ide hlavne o náš charakter. Práve preto Boh používa napr. aj choroby a finančné ťažkosti, aby kresťanov učil a formoval, aby nám pripomínal, že On je Bohom a my sme príjemcami Jeho milosti. Pre Boha je náš charakter dôležitejší ako zdravie a pohodlie tu na tejto Zemi. Napriek tomu všetkému môžeme povedať, že Boh každému veriacemu garantuje oveľa viac než len zdravie a bohatstvo. Boh garantuje, že nás neopustí v žiadnej situácii a v najrôznejších ťažkostiach bude s nami. O to viac, Boh každému veriacemu sľubuje večný život.

Večný život je darom úplne neporovnateľným so zdravím a bohatstvom tu na Zemi. Večný život je niečo tak dokonalého a krásneho, čo ani písatelia Biblie nedokázali opísať. Povedali len: „Čo oko nevidelo a ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú.“ (1. Korintským 2:9).

“ Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené; lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. “ Evanjelium podľa Lukáša, 11:9-10

Projekt John Bible potrebuje Vašu pomoc!

zo Slovenska – SK14 8330 0000 0023 0188 5016

z Českej republiky – 2301 885 016/2010

podpora autorovi (modernizácia techniky)  SK10 8360 5207 0042 0466 6363

Portfólio John Bible