Nebo nie je výmysel – Akiane Kramarik a Colton Burpo

10/12/2019 MrCastiel

Úvod

V poslednej dobe sa nielen internetom šíri chvála a nadšenie z nového filmu, ktorý nesie názov „Nebo nie je výmysel“ (Heaven is for real, 2014; http://www.csfd.cz/film/356821-heaven-is-for-real/) a taktiež z knihy s rovnomenným názvom (1), podľa ktorej bol tento film natočený. Príbeh sa stal malému Coltonovi Burpovi a jeho rodine, ktorej hlavou je otec Todd, evanjelický farár. Mladí, či starší kresťania toto dielo vrelo odporúčajú svojim bratom a sestrám v Kristu a taktiež svojim blízkym a rodine.

S dobrým úmyslom túto knihu darujú ľuďom, ako ten konečný diel skladačky, ktorý potvrdzuje skutočnosť neba, dúfajúc, že to obdarovanú osobu presvedčí o jeho existencii. Od vydania uvedeného knižného titulu sa naň nešetrí chválou, čo mi pravdupovediac nedáva pokoj a pýtam sa sám seba otázky:

„Túžia ľudia len po senzáciách a nadprirodzených veciach, zatiaľ čo sa im dáva spoznať v osobnom vzťahu úžasný a nadprirodzený Boh? A je táto túžba ľudí taká silná, že nie sú ochotní povedané rozsúdiť na základe Božieho slova?“

Tak či onak, dnes sa chcem s Vami podeliť o svoj pohľad na túto problematiku a chcem Vám poskytnúť svoje pochopenie Písma a faktov, ktoré prezentuje ako kniha, tak i film. Filmové spracovanie sa v rôznych detailoch líši od svojej knižnej predlohy a preto budem brať do úvahy dva aspekty: knižný a filmový. Je možné, že film sa nám pokúša priniesť niečo iné ako kniha? To nechám na Vašom posúdení.

V prvom rade je dôležité uviesť, že film natočila Sony Pictures Entertainment, čiže sekulárna spoločnosť. Každý z nás dobre vie, že filmy s kresťanskou tematikou, alebo biblickým príbehom či posolstvom, ktorých filmového spracovania sa chopí sekulárna spoločnosť, skončí vždy nešťastne. Ako mnohé z príkladov uvádzam: „Noe“ (2013), „Son of God“ (2014), „Umučenie Krista“ (2004), atď. Ale to nie je vôbec problém, na ktorý chcem v nasledujúcich riadkoch poukázať a obrátiť k nemu Vašu pozornosť.

Ako druhé stojí za zmienku, že dnes sa výlety do neba stávajú snáď „normálnou súčasťou“ života každého kresťana. Píšu sa o nich knihy a nemalá časť z nich sa stáva bestsellermi, no nie v kresťanských kruhoch, ale opäť v kruhoch sekulárnych. Je však zarážajúce, že jedno svedectvo o návšteve neba, odporuje väčšinou tomu druhému. Tak kde je pravda, a ktoré svedectvo máme brať ako pravdivé – skutočne pravdivé? Ako je možné, že sekulárny svet urobí bestseller z kresťanskej literatúry faktu (nestalo sa to prvýkrát), keď Písmo jasne hovorí, že:

„Oni sú zo sveta, preto hovoria zo sveta, a svet ich čuje. My sme z Boha: kto zná Boha, čuje nás; kto nie je z Boha, nečuje nás. Ztadiaľ známe ducha pravdy a ducha bludu.“ (1Ján 4:5-6)

Znamená to potom, že svet a ľudia žijúci v ňom, skutočne plne patria Bohu a všetci sú úprimnými kresťanmi, ktorí nasledujú Krista všade tam, kam ide? No, my všetci dobre vieme, že to tak nie je a fakty i udalosti dnešných, rovnako ako aj minulých dní, nám o tom podávajú presvedčivú správu. Stačí si pozrieť TV Noviny a obraz, ktorý nám bude ponúknutý, dokonale vykreslí mozaiku o situácii v dnešnom svete. Tak čo potom? Ako to je možné, že New York Times túto knihu zaradil medzi bestsellery a v recenziách môžeme čítať:

„Zamýšľali ste sa už niekedy nad tým, či existuje nebo? Po prečítaní knižky „Nebo nie je výmysel“ sa váš názor možno zmení, pretože toľko dôkazov o existencii neba, ktoré ponúka tento New York Times Bestseller, vás určite ohromí.“

Biblia nám ponúka dostatočné množstvo dôkazov a evidencie o existencii neba. No keď dôkazy, ktoré sa nachádzajú v Božom neomylnom slove, ktoré je samo Pravdou týchto ľudí neohromili, ťažko ich dokáže ohromiť akýkoľvek dôkaz, nech už sa zdá akokoľvek presvedčivý, či relatívne biblicky presný.

Je to presne naopak, presne tak, ako by to byť nemalo, a to ma na tom znepokojuje najviac. Stále tu platí vyššie citovaný text z 1Ján 4:5-6. Ako tretí aspekt budem brať do úvahy niektoré z interview, kde s odstupom času Colton Burpo odhaľuje nové svedectvá o svojej návšteve neba, ktoré sa nenachádzajú ani v knihe, ani vo filme a pre nás sú veľmi potrebné a užitočné. Ešte v úvode chcem úprimne prehlásiť, že verím v nebo, o ktorom Biblia strategicky nemlčí a očakávam na svojho Ženícha, ktorý ma tam vezme pri vytrhnutí, keď budem nájdený bdejúci a hodný k svadbe Baránkovej.

Taktiež verím, že Colton Burpo (2) zažil niečo, čo sa nedá vysvetliť vedecky, ale iba jazykom nadprirodzeného zážitku. Zámerne som ponechal, veľké začiatočné písmena pri všetkých slovách Boh a Ježiš (v citáciách knihy a v citáciách rôznych rozhovorov), aby som niekomu zámerne nepodsúval svoje pochopenie rozdielu medzi Bohom Otcom a Ježišom Biblie a bohom a Ježišom, ktorý nám je ponúkaný. Milovaní, mojím cieľom nie je rozdelenie, ani presviedčanie.

Mojim skutočným cieľom je poukázať Vám na nejasnosti, ktorých je či už v knižnej alebo filmovej predlohe viac ako dosť a priviesť Vás k zamysleniu a rozsúdeniu medializovaného zážitku, ktorý ako sa zdá, prináša len zdanlivo slávu Bohu Izraelovmu. Je tomu naozaj tak?

Akiane Kramarik

Na začiatku filmu môžeme vidieť akési dievča, ktoré práve namaľovalo oko, na práve vznikajúcej maľbe (v knihe sa o nej dozvieme takmer na konci). Toto isté dievčatko sa potom nachádza aj na konci filmu, kde cez TV Show ukazuje svetu už dokončenú maľbu, ktorá bola na začiatku prezentovaná ako práve vznikajúca. Kto je týmto dievčatkom a čo to namaľovala? Týmto dievčatkom je dnes už 20 ročná Akiane Kramarik (3). Začala maľovať ako 6 ročná, ako sama tvrdí na popud Boží, keď s ňou začal hovoriť.

Povzbudzoval ju k tomu, aby začala kresliť svoje vízie, ktoré podľa jej vlastných slov sú víziami neba, ktoré začali vo veku 4 rokov, a ktoré sú taktiež inšpirované jej osobným spojením s Bohom. O akého Boha tu ide, nechám na Vašom osobnom rozsúdení. Jej maľby si môžete kúpiť za 10.000 US $, ale aj za 3.000.000 US $. Vskutku vynášajúci biznis, nemyslíte? Jej najznámejšou maľbou, ktorú poznajú zainteresovaní po celom svete, je práve tá maľba, ktorá je zobrazená ako vo filme, tak aj v knihe.

Je ňou maľba z názvom Prince of Peace (4). V jednom rozhovore na TBN sa jej spytovali na túto maľbu: Akiane:

„Táto maľba má názov „Princ pokoja“. Namaľovala som ju, keď som mala 8 rokov.“

Moderátor:

„Hľadala si niekoho ako model, pre maľbu?“

Akiane:

„Keď som mala 8 rokov, hľadala som niekoho (nejaký model), ktorý by prezentoval Ježiša. Ale dva roky som nevedela nikoho nájsť.“ Moderátor: „Prečo si ho nevedela nájsť? Lebo si niečo videla? Musíš ísť naspäť, porozprávaj nám ten príbeh.“

Akiane:

„Ja si myslím, že Boh chcel aby som čakala tie roky. Myslím si, že (Boh) niečo skrýval. V jeden deň sme obedovali s rodinou a povedala som im, aby sme sa pomodlili za to, aby Boh priviedol tú správnu osobu. A tak sme sa pomodlili, a nasledujúci deň poobede niekto zaklopal na dvere. Otvorila som dvere a nemohla som uveriť vlastným očiam. Bola to tá perfektná osoba. Bol to jeden muž, ktorý bol tesár. Mal výšku cez dva metre (okolo 210 cm). Povedala som „Bože, ďakujem za odpoveď na modlitbu“. Ten pán súhlasil s tým, že bude pre mňa vzorom, modelom pre maľovanie, tak som hneď začala maľovať.“

Tu je treba pripomenúť, že Akianina mama v inom rozhovore tvrdí, že boli ateisti. Každopádne, maľovať Krista podľa podoby človeka sa mi zdá až príliš zvláštne nato, aby som to prehliadol a prijal bez otázok. Na spomínanej maľbe je vyobrazený Ježiš tak, ako by mal „v skutočnosti“ vyzerať. Toto potvrdzuje aj chlapcov otec, ktorý sa snažil o to, aby mu malý Colton popísal Ježišov vzhľad.

„Táto konkrétna otázka (ako vyzerá Ježiš), nás tak výnimočne zaujímala preto, že ako kňaz trávim mnoho času v nemocniciach, kresťanských kníhkupectvách a kostoloch, kde na každom kroku vidím maľované, či kreslené podobizne Krista… Vždy, keď sme narazili na obrázok Ježiša, obrátili sme sa na Coltona: „A čo tento? Vyzerá ako Ježiško?“ (str. 114)

Po tom, čo malý Colton postupne odmietol všetky svetu známe i neznáme podobizne Ježiša Krista, jeho otec začal strácať nádej, že sa mu podarí nájsť maľbu, na ktorej by Colton spoznal „pravú“ podobizeň Pána Ježiša. Moja otázka znie: Má pastor, kňaz, farár, služobník Boží, robiť vytrvale (z popudu svojej žiadostivej zvedavosti) to, čo Boh zapovedal vo Svojom slove? A ako je možné, že sa ani raz v knihe a ani vo filme nezmienil, že to je proti Jeho Slovu? Ani náznakom! Spomenie síce, že „nijaký pozemský obraz nedokáže verne zachytiť majestátnosť Božieho Syna“ (str. 167), ale nijak sa nesnaží čitateľov biblicky korigovať.

Necelé 3 roky po Coltonovom zážitku, keď už skutočne prestal dúfať aj hľadať, mu do cesty prišla nahrávka, kde bola kresba vtedy 8 ročnej Akiane, ktorá rovnako ako Colton tvrdila, že bola v nebi. Následne túto nahrávku s maľbou ukázal Coltonovi, ktorého reakcia bola: „Oci, tento je správny – tento sa vydaril.“ (str. 167). Toto presvedčilo jeho rodičov, že vďaka maľbe mladej Akiane, sa konečne pozerajú na skutočný obraz Krista, a že takto reálne vyzerá. Ale tu nastáva ten problém, ktorý odporuje Písmu samotnému. V knihe Exodus nájdeme mnohé definitívne vyhlásenia, proti akémukoľvek pokusu zobrazovať si podobu Boha samotného, ale aj vecí na nebi i na zemi.

„Neučiníš si rytiny ani nijakej podoby tých vecí, ktoré sú hore na nebi, ani tých, ktoré sú dole na zemi, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou…“ (2Moj 20:4).

To sa týka aj predstáv o Ježišovi, či už ide o sochy, náboženské maľby, či filmy na striebornom plátne. Boh to vo svojom slove jednoznačne zapovedal. Prečo? Jedným z mnohých dôvodov a následných problémov je to, že to nevyhnutne vedie ľudí k modlárstvu, čo ďalej plodí povery a okultizmus, ako to píše nasledujúci piaty verš:

„Nebudeš sa im klaňať, ani im nebudeš slúžiť, lebo ja Hospodin, tvoj Bôh, som silný Bôh žiarlivý, ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia.“ (2Moj 20:5).

Možno si sám v sebe povieš, že: „Ja sa žiadnemu obrazu neklaniam, ani mu neslúžim a ani nikdy nebudem. Tak potom by to malo byť hádam v poriadku, ak si ho učiním.“ V poriadku by to bolo, ak by si nepreskočil predošlý verš, kde sa píše: NEUČINÍŠ SI! V poriadku by to bolo, ak by sa v Písme verš štyri nenachádzal. Ale keďže sa tam nachádza, nie je to v poriadku! Boh v prvom rade povedal: „Neučiníš si!“, a toho by sme sa mali ako biblicky veriaci kresťania držať.

Ďalším vyvstávajúcim problémom je potom to, že všetky dostupné reprezentácie podoby Ježiša Krista, musia byť automaticky falošné, keďže nemajú žiadnu oporu v Písme – okrem toho, že je to zakázané a odsúdené samotným Bohom na vrchu Sion. Ani Pán Ježiš, ani Otec, a ani Duch Svätý, teda nemôže podporovať mladú dievčinu v tom, aby maľovala Jeho portrét, keďže by to nevyhnutne znamenalo, že už nie je verný svojmu Slovu, a v tom prípade by nám bola Biblia zbytočná.

No my vieme, že Jeho Slovo je amen a pravda. Sú mnohí, ktorí úprimne veria, že Ježiš v tom Akiane podporoval, pretože by potom mohla nasmerovať ľudí na Pána cez jej úžasné umelecké schopnosti a jej svedectvo o Ňom. Aké je ale ovocie tejto dievčiny? Je napísane, že každý jeden z nás sa nasýti ovocím svojich rtov. (Pr 18:20). Je potrebné porovnať s Písmom, čo Akiane vo veku 16 rokov, hovorí o Ježišovi.

„Ježiš sa s nami podelil: „Ja som cesta, pravda a svetlo. Nikto neprichádza k Otcovi, len skrze mňa.“ Mám pocit, že nás pozval k účasti na božstve. Každý z nás je jednou pôvodnou cestou k ceste pravdy a svetla, a bez našej individuálnej lásky a úsilia nemôžeme pochopiť a dosiahnuť Boha.“ (http://akiane.com/blog/?tag=akiane).

Jej výklad (New Age) odmieta Ježiša Krista, ako ten jediný spôsob a jedinú cestu, akým ľudstvo môže byť spasené a zmierené s Bohom. To sa v konečnom dôsledku stavia proti tomu, čo Ježiš učil – v prospech Satanovmu sľubu, ktorý dal Eve v záhrade Eden.

„Ale Bôh vie, že toho dňa, ktorého by ste jedli z neho, otvoria sa vaše oči, a budete jako bohovia, ktorí vedia, čo je dobré i zlé…“ (1Moj 3: 5).

Tento príbeh v knihe možno navodzuje zdanie, že tieto Akainine maľby, priniesli ovocie v podobe uverenia jej mamy, ktorá v interview povedala, že „určite musí Boh existovať“ (aj keď bola ateistka), keďže si inak nevie vysvetliť dcérino nadanie. Ale to je veľmi široký pojem, ktorý užívajú mnohí po celom svete. Dokonca aj neznovuzrodení a do cirkvi nezainteresovaní ľudia, veria v existenciu Boha (no nie vždy toho biblického).

Je ale rozdiel veriť v Jeho existenciu, ako veriť Jemu samotnému, ako skutočnej živej osobe. Avšak slovo evanjelia, ani slová o Ježišovi ako Spasiteľovi tu nepadli. Toto má byť ovocie? Ak Vám to ako ovocie postačuje, niekde bude problém. Obrazy mladej Akaine a taktiež jej slová jasne odrážajú a reprezentujú „iného Ježiša“ a nie Ježiša Biblie. Moja otázka znie: Ako je potom možné, že malý Colton, práve jej maľbu a obraz Ježiša Krista identifikoval ako ten jediný správny? Rozsúdenie nechám na Vás.

Opustenie tela

Počas operácie, malý Colton podľa jeho tvrdení opustil vlastné telo a neskôr o tomto svojom zážitku rozprával svojim rodičom. V knihe aj vo filme sa miesta a osoby prítomné pri tejto konverzácii líšia, ale obsah ostáva rovnaký. Neviem, prečo je tomu tak – záver si z toho vyvoďte sami. Začalo to tak, že Colton hovoril otcovi, že mu pri jednej príležitosti jeho návštevy spievali anjeli. Na otázku, kedy mu spievali anjeli odpovedal, že pri operácii, vtedy, keď mama v jednej miestnosti telefonovala a otec sa modlil v druhej. Otec sa ho pýta, ako o tom vie.

„Lebo som vás videl… Vyšiel som von z tela a zhora som sa díval, ako ma ujo doktor operuje. Potom som videl teba a mamku. Ty si bol sám v nejakej malej miestnosti a modlil si sa. Mamka bola inde a tiež sa modlila a ešte telefonovala.“ (str. 19).

Colton tvrdí, že opustil svoje telo počas operácie. Hovorí, že keď vyšiel zo svojho tela, tak prišiel k nemu Pán Ježiš a aby nebol nervózny, tak Pán Ježiš privolal anjelov aby mu spievali. Písmo nám vraví, že smrť nastáva vtedy, keď duch opúšťa svoje telo. Áno, v tom nevidím problém.

Ale problém predsa nastal. Počas Coltonovej operácie nenastalo nič také ako klinická smrť alebo úplné úmrtie pacienta počas operácie. Lekárska správa a protokol počas daného zákroku toto tvrdenie potvrdzuje. Zároveň tu máme otcove, ako aj chlapcove vyjadrenia (vo filme hlavne, ale aj v knihe), ktoré opakujú nie raz zvedavcom, ktorí im pokladajú otázky ohľadom tejto skúsenosti (novinári, osadenstvo spoločenstva…) a zhodne tvrdia, že malý Colton počas operácie nezomrel, ani neupadol do klinickej smrti, čo by mohlo privodiť NDE (Near death experience). Tu sú otcove slová.

„Bolo to jasné ako facka: Colton neprežil klinickú smrť“ (str. 100).

Možno Vás ale mätie chlapcov výrok ohľadom jeho smrti, ktorý navodzuje ideu, že zomrel: „No dobre, aj ja som zomrel, ale len na chvíľočku“ (str. 100), aj keď sme si toto tvrdenie pred chvíľou vyvrátili a vyvrátil ho aj samotný Colton.

„Pochopil som, že keď Colton uznal chvíľkovú smrť, snažil sa len prispôsobiť ockovo “múdre“ tvrdenie vlastným zážitkom.“ (str. 101)

Prečo Colton tvrdil, že zomrel, keď nezomrel? Odpoveď je jednoduchá. Preto Colton povedal svojmu otcovi, že zomrel, lebo mu otec povedal, že človek musí najprv zomrieť, aby mohol ísť do neba:

„Ľudia musia zomrieť, aby mohli ísť do neba“ (str. 100).

A na základe toho si Colton vydedukoval, že zomrel, keďže bol v nebi. Čo sa tu teda stalo? Na to nemám jednoznačnú odpoveď, ale otáznikov je tu viac ako odpovedí. Ja teraz nebudem spochybňovať Coltonovu návštevu neba, ale spôsob, akým sa to udialo.

Nachádza sa takáto skúsenosť v Písme? Apoštol Pavol takúto skúsenosť mal (2Kor 12:2-4) a podľa nej Coltonov otec, uznal synov výlet do neba ako biblicky obhájiteľný. Koniec koncov, môžeme Pavlovu skúsenosť definovať ako skúsenosť totožnú s chlapcovou? Stalo sa Pavlovi presne to isté, čo Coltonovi pri operácii? Poďme sa nato pozrieť.

„Znám človeka v Kristovi – pred štrnástimi roky, či v tele, neviem, či mimo tela, neviem; Bôh vie – ktorý bol ako taký vytrhnutý až do tretieho neba. A znám takého človeka – či v tele, či krome tela, neviem; Bôh vie – že bol vytrhnutý do raja a počul nevysloviteľné slová, ktoré nesmie človek hovoriť.“ (2Kor 12:2-4).

Pavol tu hovorí, že pozná človeka, ktorý bol vytrhnutý až do tretieho neba. My vieme, že hovorí o sebe. No podstatné je, že vraví, že ani on sám nevie či to bolo v tele alebo mimo tela (teda v duchu) a nakoniec dodáva, že Boh vie. Následne hovorí, že bol vytrhnutý do raja (neba), ale o tom čo tam počul a videl nesmie človek hovoriť. Inými slovami, nie je mu to dovolené. Verím, že toto bol jeden z dôvodov, prečo mal Pavol osteň v tele, ako pokračuje v siedmom verši.

„A aby som sa prevelikosťou zjavení príliš nepovyšoval, daný mi je osteň do tela, anjel satanáš, aby ma pohlavkoval, aby som sa príliš nepovyšoval.“ (2Kor 12:7).

Veľkosť zjavení, ktoré mal Pavol od Pána, ho mohli viesť k duchovnej pýche a povýšenosti a preto mu bolo zakázané o nich hovoriť. Zmenili sa od tej doby Božie požiadavky? Alebo to bol len Pavlov prípad, že musel mlčať a bol mu daný osteň do tela a dnes všetci môžu s čistým svedomím slobodne “trúbiť“ do sveta to, čo bolo prv zakázané? Nemýľme sa.

„Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky.“ (Žid 13:8). Výnimkou je pisateľ knihy Jób a Jánovo zjavenie. Ján nám vraví, že toto je: „Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Bôh, aby ukázal svojim sluhom, čo sa musí udiať naskore, a on pošlúc ho po svojom anjelovi ukázal v znameniach svojmu sluhovi Jánovi.“ (Zj 1:1).

Toto zjavenie má svoj pevne daný cieľ a je určené pre Jeho služobníkov. Nejedná sa o náhodné zjavenie, aby sa nepovedalo! Ide tu o presne zaznamenané prorocké videnie, ktoré má svoje miesto v Písme a je jeho súčasťou. Aký je ale rozdiel? Rozdiel je v tom, že toto nie je náhodná vizita neba ako u Coltona, ktorá nám hovorí to, čo Biblia zakazuje a kde Boh je prizerajúcim „dobrým ujom“. Ďalej nám Ján zanecháva presné súradnice ohľadom jeho stavu počas vytrhnutia.

„Bol som v duchu v deň Pánov…“ (Zj 1:10).

Toto tvrdenie sa opakuje viac ako jedenkrát v Zjavení Jánovom, čo znamená, že sa jednalo ako o videnia, tak aj o vytrhnutie duchom počas videnia a toto vytrhnutie sa udialo viackrát. Či počas jedného dňa neviem, ale udialo sa viac ako jedenkrát.

„Potom som videl, a hľa, dvere boli otvorené na nebi, a ten prvý hlas, ktorý som počul jako trúbu, hovoriacu so mnou, vravel: Vystúp sem hore, a ukážem ti, čo sa musí stať potom. A hneď som bol v duchu…“ (Zj 4:1-2).

Ján sa nám nepokúša nanútiť pohľad na opustenie tela s následným obzeraním si samého seba na zemi, zatiaľ čo on putuje priestorom, rovnako ako to nerobí ani Pavol. Takýto nebiblický pohľad sa nám pokúša nanútiť ako kniha, tak aj film a koniec koncov aj Coltonov otec. U Jána a Pavla je všetko riadené samotným Bohom a v tom je rozdiel. Je rozdiel medzi vytrhnutím človeka Bohom (kde dotyčný buď nevie ako, a aj keď vie ako, jednoznačne nevidí svoje telo, pokiaľ sa nachádza v duchu) a medzi svojvoľným opustením tela, ako napr. pri zmenenom stave vedomia, meditácii a taktiež klinickej smrti, ktorú ale malý Colton nezakúsil.

Samozrejme, klinická smrť je odysea sama o seba, ale o tej sa tu rozpisovať nebudem, keďže ju Colton nezažil. Jedným z možných vysvetlení je astrálna projekcia (5). Jedná sa o okultnú, démonickú praktiku, ktorú využívali a využívajú šamani, ako aj nadšenci východných náboženstiev.

Čo to je astrálna projekcia?

„Astrálna projekcia je stav, keď svoje vnútorné telo oddelíme od svojho vonkajšieho tela (inými slovami: uvoľníme svoje astrálne telo). Naše astrálne telo je nehmotná verzia nášho fyzického tela, ktorá sa v bežnej dennej existencii nachádza v našom fyzickom tele. V bežnom živote vnímame astrálne telo a jeho prežitky ako podvedomie a nazývame to “sny”. Keď máme dostatočné množstvo energie a keď máme schopnosť vnímať mimo fyzickú realitu, naše vedomie sa presunie do astrálneho tela.

Takto zažívame svoje astrálne telo napríklad v meditácii. Astrálne telo má schopnosť pohybovať sa mimo obmedzení priestoru a času. Pri astrálnom putovaní naše astrálne telo dokáže prejsť cez každú hmotu, môže prejsť do hocijakej inej frekvencie bez obmedzení a vie sa bez problémov vrátiť späť do svojho fyzického tela. Pri tomto návrate, meditujúci niekedy má “pohľad zvonku” na svoje vlastné fyzické telo…“

Či sa mu stalo práve toto neviem, no treba mať každopádne na pamäti, že Colton bol vtedy na operačnom sále, obklopený ošetrujúcim zdravotníckym personálom a bol pod vplyvom silnej anestézie, ktorá navodzuje zmenený stav vedomia, pri ktorom sa tieto skúsenosti dejú. Jedno je isté, biblické to nie je!

Dúhová farba koňa Pána Ježiša a zvieratá v nebi Malý Colton tvrdí, že Pán Ježiš má koňa a videl ho pri jeho návšteve neba. S tým, že Pán Ježiš má, alebo bude mať koňa ja osobne problém nemám, keďže vieme, že príde na koni k Armagedonu vyslobodiť svoj ľud Izrael. (Zj 19:11). Otec mu s láskou oponuje a hovorí, že nikto nevie, či má Pán Ježiš koňa, načo mu Colton odpovedá, že je krásny. Na otázku akú má ten kôň farbu chlapec odpovedá:

„Ocko vedel si, že Ježiško má koníka?… Koníka?… Áno, dúhového koníka… Je tam plno farieb…“ (str. 84).

Či sú, alebo nie sú všetky farby dúhy v nebi tu riešiť nebudem, i keď ja osobne si myslím, že je tam omnoho, omnoho viac farieb ako len farby dúhy (to je asi jediné v čom sa s Akiane zhodneme). Čo mi tu ale nesedí, je farba toho koňa. Písmo nám podáva svedectvo, že Pán príde skutočne na koni, ale uvádza nám aj jeho farbu.

„A videl som nebo otvorené a hľa, zjavil sa biely kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, volal sa Verný a Pravdivý a v spravodlivosti súdi i bojuje. A jeho oči boli ako plameň ohňa a na jeho hlave mnoho diadémov, a mal napísané meno, ktorého nikto nevie, iba on sám. A bol oblečený v rúchu, pokropenom krvou, a jeho meno sa zovie: Slovo Božie..“ (Zj 19:11-13)

Sú dve odpovede na tento, možno pre niekoho banálny problém. Buď Písmo klame, alebo má Pán Ježiš v zálohe ďalšieho koňa, o ktorom nevieme. Ani jedna, ani druhá. Správna odpoveď je:

„Posväť ich v svojej pravde! Tvoje slovo je pravda.“ (Jan 17:17).

Ja budem stavať na tom, čo vraví Písmo, ktoré mi vraví, že príde na bielom koni. Na druhej strane si myslím a verím, že v nebi zvieratá nie sú (v tejto chvíli), nepočítajúc nebo ako tisíc ročné kráľovstvo, kde podľa Písma zvieratá budú (Iz 11:6, 65:25).

Zároveň sa s touto otázkou chcem dotknúť ďalšieho problému, a to zvierat v nebi. Colton tvrdí, ako už aj mnohí ďalší pred ním, že v nebi zvieratá sú (Percy Collett – „5 a pol dňa v nebi“ – pisateľ tu píše, že psy v nebi neštekajú a pod.).

Neviem, aký je Váš názor na prítomnosť, resp. neprítomnosť zvierat v nebi. Myslím si, že Písmo, aj keď sa zdá, že v tomto prípade mlčí, je celkom jasné z kontextu celého obsahu a komunikácie k nám. Poďme sa nato pozrieť. Boh vdýchol dych života do človeka (1Moj 2:7) a rovnako aj do zvierat (1Moj 1:30, 6:17, 7:15-22), keďže tie by za žiadnych okolností nemohli existovať a žiť bez priameho zásahu stvoriteľskej moci Živého Boha. Primárny rozdiel medzi ľuďmi a zvieratami je ten, že človek je stvorený na obraz Boží, na Jeho podobu (1Moj1:26-27).

Zvieratá naopak neboli stvorené na obraz Boží, aby sa Mu podobali. Byť stvorený na obraz Boží, byť Mu podobný znamená, že podobne ako Boh, aj človek má duchovný rozmer, myseľ, cítenie, vôľu a istý aspekt bytia, ktorý pokračuje aj po smrti. Ak zvieratá majú „dušu” alebo nemateriálny aspekt, je inej a iste nižšej „kvality”.“ Tento rozdiel znamená, že zvieratá a ich „duša” nemá pokračovanie po smrti. Pozrime sa nato ešte inak. Vieme, že podľa Písma, budú všetci ľudia vzkriesení, ako pri prvom, tak aj pri druhom vzkriesení.

O zvieratách tam vôbec nie je reč, z čoho predpokladám, že zvieratá vzkriesené zaiste nebudú. Samozrejme, Boh hovorí, že stvorí všetko nové. Je teda možné, že keď skončí tisíc ročné kráľovstvo, stvorí aj úplne nové zvieratá na novej zemi a v novom nebi. Boh je Bohom a Jemu patrí všetka moc. Jedno je ale isté. Zvieratá, ktoré zomreli vzkriesené nebudú, keďže plán spásy je určený pre ľudí, nie pre zvieratá.

A taktiež je isté, že v tejto chvíli nie sú zvieratá v nebi, iba tu na zemi. A to z toho dôvodu, že zviera nemá prístup k viere v Mesiáša alebo k Jeho odmietnutiu, a teda ani možnosť, dostať sa buď do neba alebo do pekla. No ak by chcel ktokoľvek tvrdiť, že na základe Zj 5:5-6 sú zvieratá v nebi aj teraz, je tento jeho pokus vopred odsúdený k nezdaru a k následnému odmietnutiu. Nech už by Božie slovo a verše 5-6 zo Zjavenia 5 kap. pokrútil akokoľvek a koľkokoľvek krát, k výsledku „zvieratá v nebi v prítomnom čase“ sa nedopracuje.

Výzor ľudí a Ježiša Krista v nebi Hoci väčšina z Coltonových pozorovaní v nebi nie je mimo oblasť možností toho, čo by tam v skutočnosti aj mohlo byť, je potrebné uviesť, že sú to každopádne mimo-biblické pozorovania a informácie, z ktorých sú niektoré viac problematické ako tie ostatné. Napríklad, Colton vysvetľuje, že „V nebi každý vyzerá trocha ako anjel“ (str. 94), s krídlami, (ktorých veľkosť záleží na veľkosti danej osoby) a so svätožiarou:

„Každému nad hlavou svieti svetlo.“ (str. 94).

Vzhľadom k tomu, že ešte nenastalo vzkriesenie premenených fyzických tiel veriacich, ich forma v nebi nemá fyzikálne vlastnosti. Preto nutnosť krídiel hocijakej veľkosti nemá zmysel. Navyše, okrem cherubínov a serafínov, ktorí sú opísaní v Písme a okrem dekoračných prvkov v chráme a na zľutovnici (Truhla Zmluvy), anjeli, ktorí sa zjavovali ľuďom, neboli nikdy popisovaní tak, že by mali krídla.

Svätožiaru môžeme nájsť akurát tak na rôznych obrazoch, o ktorých sme si už povedali vyššie, a ani obhajoba tejto svätožiary od Coltonovho otca, skúšajúca sa oprieť o biblické verše, myslím, že neobstojí. A možno… Za zmienku stojí tvrdenie, že všetci v nebi majú krídla, okrem Pána Ježiša, a že tam všetci lietajú, znovu okrem Pána Ježiša.

„Aha… Takže si chodil, alebo lietal?… Všetci sme lietali. Teda okrem Ježiška. On jediný v nebíčku nemá krídla. Ježiško chodí hore a dolu ako výťah.“ (str. 93).

Coltonov otec si to vysvetlil podľa veršov z Luk 24:51 a Sk 1:9. Ale to by znamenalo, že Pán Ježiš je obmedzený “invalid“, chodiaci len hore a dolu? Už to nie je majestátny Boh? Toto tvrdenie je jednak smiešne a taktiež nebiblické. My vieme, že Kristus bol vzkriesený telesne a vystúpil telesne aj do neba, aby sa posadil po Otcovej pravici. Dokedy?

„….Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.“ (Židom 1:13).

Ja neverím tomu, že Pán Ježiš si chodí hore dolu a zjavuje sa kade tade od svojho nanebovstúpenia (Luk 24:51 a Sk 1:9). Duchovne možno aj hej, aj keď je to diskutabilné, ale telesne určite nie, keďže sedí po pravici Otcovej až do dňa vytrhnutia, kedy zíde po oblaky (1Tes 4:16-18) a potom k Armagedonu (Zj 19:11).

Aj pri Štefanovom ukameňovaní ho vidíme na rovnakom mieste – po pravici Božej (Sk 7:56). Áno, Boh je všadeprítomný a všemocný, ale nad to nadovšetko, sa obmedzil svojím Slovom. A Kristus je prítomný v každom, skrze Ducha Svätého, kto Ho prijal vierou a žije podľa vôle Otca, ktorý je v nebesiach (Mat 7:21).

„Ježiško má svetlé oči. Modré, alebo zelené, niečo medzi tým.“… “A oči… och, ocko, Ježiško má také pekné oči!“ (str. 86)

Colton tvrdí, že videl Ježišove oči a tie, že majú zeleno-modrú, alebo modro-zelenú farbu. To mi skôr pripomína árijského Ježiša tretej ríše, ako bol zobrazovaný v Nemeckých učebniciach. Samozrejme, že ja sám neviem akú má farbu očí, ale pripadá mi to absurdné tvrdiť takéto niečo.

Colton presne popísal rany (fľaky), ktoré Ježišovi ostali po ukrižovaní. Popísal ich ako rany na dlaniach a nohách. Miesto, na ktorom Colton opisuje rany Pána Ježiša v knihe, je odlišné od miesta, ktoré je použité vo filme. Rovnako sa v knihe, oproti filmu, pri tomto opise líšia aj zúčastnené osoby. Zhodné pri tomto opise zostáva len miesto rán na dlaniach (nejedná sa o zápästie).

„A akej farby sú Ježiškove fľaky?“… “Červenej. Ježiško má červené fľaky.“ Stislo mi hrdlo, lebo už som pochopil, čo chcel Colton povedať. Opatrne, pokojne som sa opýtal: „Kde má Ježiško fľaky?“ Colton bez váhania vyskočil. Vystrel pravú ruku dlaňou hore a ľavou ukázal do stredu. Potom vystrel ľavú dlaň a ukázal na ňu pravou rukou. Napokon sa zohol a prstami sa dotkol oboch nôh.“ (str. 88).

Pravdou ale je, že za rímskej okupácie Jeruzalema a za dôb Ježišových, rímski vojaci vykonávali popravu ukrižovaním úplne inak, ako je to zobrazované na maľbách a ako sa to predáva ústnou tradíciou. Mnoho maliarov a veľa sochárov, ukrižovanie znázorňuje s klincami v dlaniach. Rímsky historický opis a pokusné práce stanovili, že klince boli zabité medzi malými kosťami zápästia, a nie cez dlane (6).

Keby boli klince zabité cez dlane, boli by sa vyvliekli medzi prstami, keby mali držať váhu ľudského tela. Nesprávny pohľad môže našepkávať neporozumenie slov Ježiša Tomášovi: „pozri na moje ruky.“ (Jan 20:27). Anatómovia, či dnešní, alebo starovekí, považovali vždy zápästie za súčasť ruky. Chlapcov nesprávny opis nám odkrýva hlbšie porozumenie toho, že Ježiš, ktorého videl, nie je Ježišom Biblie.

Pri interview v jednej show, kde bola hosťujúcou Marylin Hickey, sa v jednej chvíli opýtala malého Coltona, či videl Boha (myslené Boha Otca). Jeho odpoveď nechala všetkých chladných a s úsmevom na perách prijímali jeho svedectvo, ako to ultimátne svedectvo o Božej podobe. Tu je Coltonova odpoveď na otázku: Videl si v nebi Boha?

„Videl som Boha. Vyzeral dosť podobne ako Gabriel, len väčšia verzia. O dosť väčšia. Boh aj Gabriel vyzerali tak, že mali žlté vlasy, ktoré siahali po ramená, modré oči a žiarivý úsmev. Zlatú šerpu, biele rúcho a Božie krídla boli najväčšie.“

Boh má krídla? Ale je zaujímavé, že Pán Ježiš ich nemá podľa slov Coltona. Koho Colton videl Vám nepoviem, ale poviem Vám koho nevidel. Nevidel Boha Abrahámovho, Izákovho a Jákobovho, Boha Izraelovho nášho Nebeského Otca! Pretože Písmo prehlasuje, že „Boha nikto nikdy nevidel…“ (Jan 1:18).

Rodinné záležitosti

Pri jednej príležitosti, keď bol Colton v nemocnici, tak pred operáciou, aj po zobudení po operácii strašne neznesiteľne kričal (podľa slov jeho otca). Keď sa ho na to jeho otec neskôr spýtal, že prečo tak veľmi kričal odpovedal:

„Kričal som, lebo Ježiško po mňa prišiel a povedal, že musím z nebíčka odísť, pretože sa za mňa modlíš. Tak som kričal, aby si vedel, že už idem.“ (str.102).

Absurdnejšie prehlásenie som ozaj nepočul. Pozrime sa na to logicky. Kričal pred operáciou, prv ako ho mali operovať. Ok, pochopiteľné, keďže ide o 3 ročné dieťa. Potom vraví, že kričal, keď sa vracal späť. Ako je to možné? Veď počas operácie spal pod vplyvom silnej anestézie a službu konajúci personál nič podobné nezaznamenal. Colton začal kričať až po prebudení, po zákroku a to už bol “naspäť“, takže nemal dôvod oznamovať, že už ide, keď už tam bol. Podľa všetkého kričal z rovnakého dôvodu ako prv. Čo ma ale zaujalo viac, je prehlásenie, „že musím z nebíčka odísť, pretože sa za mňa modlíš.“ To znamená, že ak by sa nemodlili, Colton by zomrel?

Aký význam by potom mal jeho výlet, keď otec v tom spoznal Božiu milosť, aby dostala celá rodina odpovede na otázky, na ktoré roky nemala odpovede? Takže to znamená, že život je v našich rukách a nie v Božích? A už sa viac nemodlíme staň sa tvoja vôľa, ale Bože, sprav toto a toto? Žiadnym spôsobom tu nehovorím proti modlitbe, ktorá je nutná pre náš vzťah s Ním. Pri pohľade do Písma sa takéto prípady nikdy neudiali, nepočítajúc vzkriesenia ešte za čias Pána Ježiša, o ktorých sa v Písme píše (pri ktorých nám ale ich protagonisti šťavnato neopisovali výjavy neba alebo lona Abrahámovho).

Podobné svedectvá môžete počuť z tábora Hnutia Viery a taktiež z ultra-charizmatickej odnože letničiarstva. Boh vždy vykoná čo chce podľa Svojej vôle, nie podľa našich predstáv a často krát sebeckých záujmov. Ďalšou zaujímavou epizódou, s ktorou sa stretneme iba v knihe, je otázka Coltonovej babky, ktorá vyvoláva viac otázok ako odpovedí.

„Spomínal Ježiško, ako sa tvoj ocko stal kňazom?“

Colton ma zaskočil horlivým súhlasom

. „Ó, áno! Ježiško povedal, že išiel za ockom a povedal mu, aby sa stal kňazom. Keď mu to ocko sľúbil, Ježiško sa hrozne tešil.“ (str. 112).

Ježiš, ktorého Colton videl, nie je vševedúci? Toto chlapcovo svedectvo, akokoľvek dojemné, za žiadnych okolností neobstojí pred svedectvom Písma. Čo vraví Písmo?

„Lebo ktorých vopred poznal, tých aj predurčil, aby boli podobní obraz jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A tých, čo predurčil, tých aj povolal, a tých, čo povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.“ (Rim 8,:29-30)

Eku A na inom mieste:

„Tak, ako si nás v ňom vyvolil pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred ním, v láske, predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista cieľom neho podľa ľúbosti svojej vôle.“ (Ef 1:4-5)

A nakoniec:

„Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; rozumieš mojej myšlienke zďaleka. Pozoruješ moje chodenie i ležanie a znáš dobre všetky moje cesty. Lebo ešte ani nemám slova na jazyku, a hľa, Hospodine, ty to vieš všetko…… Lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny; usnoval si ma v živote mojej matky.“ (Ž 139:2-4, 13)

Všemohúci Boh vie o nás všetko a preto myšlienka, že majestátny Boh sa ide pýtať niekoho či sa stane kňazom alebo nie, a že jeho následná kladná odpoveď Mu privodí „hrozné tešenie“, je od základu absurdná, keďže On povoláva tých, ktorých predzvedel, alebo inak povedané, ktorých vopred poznal pred založením sveta.

Snáď si nemyslíme, že Boh nepoznal jeho odpoveď ešte prv, ako sa niečo “spýtal“. On pozná naše slová ešte prv, ako ich máme my na jazyku. Opäť sa pýtam: „Akého Boha to Colton videl?“ Ďalšie nezrovnalosti Medzi ďalšie Coltonove odhalenia, ktoré už všetky rozoberať nebudem, patrí:
– anjeli mu spievali „Jesus Loves Me“, zatiaľ čo on od nich chcel, aby mu spievali „We will rock you“ od skupiny Queen, čo ale anjeli odmietli,
– stretol Jána Krstiteľa a anjela Gabriela,
– anjeli nosia meče, aby ochránili nebo pred satanom,
– učil sa a robil domáce úlohy v nebi,
– tvrdil, že videl diabla,
– maznal sa s Ježišovým dúhovým koňom,
– už spomínané opisy rán a oblečenia, vrátane koruny s ružovým diamantom, ktorú mal Ježiš na sebe,
– každý má inú farbu šerpy,
– Ježišova je purpurová – rovnakej farby je odev ženy jazdiacej na šelme! (Zj 17:4)
– tvrdenie, že bol v nebi 3 minúty,
– stretol jeho pradeda, ktorý zomrel niekoľko desaťročí predtým, než sa Colton narodil,
– stretol svoju nenarodenú sestru,

Významné stretnutia

Pri posledných dvoch spomínaných zážitkoch by som sa rád na chvíľu zastavil a rozobral ich. Colton tvrdil, že sa v nebi stretol so svojím pradedom. Film, aj kniha nám to podávajú odlišne. Prečo? To nechám na Vašom posúdení. Vo filme tvrdil, že sa hral s prakom, ktorý spravil Coltonovmu otcovi, keď bol ešte malý. Ako je to možné? Na to Vám odpoveď nedám, lebo ju nepoznám, ale ak sa to zdá totálne absurdné iba mne, tak sa týmto bodom ďalej nezaťažujte.

Sám Todd Burpo, teda otec malého Coltona tvrdí, že nevie čomu alebo v čo jeho dedo veril (ak teda vôbec v niečo), a nie len on, ale ani nikto z jeho rodiny (ako otcovej, tak jeho vlastnej) to nevedeli, až do jeho tragickej smrti. Tu asi neplatia Ježišove slová, ktoré povedal svojim učeníkom.

„Ale hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyzná i Syn človeka pred anjelmi Božími. Ale ten, kto mňa zaprel pred ľuďmi, bude zaprený pred anjelmi Božími.“ (Luk 12:8-9)

Ak nikto nevedel čomu veril a predsa veril, tak potom asi nesplnil úlohu, ktorá mu bola daná ako kňazovi rodiny a neviedol svoju rodinu ku Kristovi v zbožnom a posvätenom živote služobníka Božieho. Tu jednoznačne platí:

„Ale jestli sa niekto nestará o svojich vlastných a najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci.“ (1Tim 5:8).

Priznám sa, že ja neviem ako to bolo s dedom Coltonovho otca a s jeho vierou, resp. nevierou v Ježiša Krista ako Mesiáša a s jeho osobným vzťahom k Nemu. A už vôbec neviem, či je alebo nie je v nebi. Tu použijem Pavlove slová: „Boh vie“. No ak sa budeme držať Písma a správ v ňom zaznamenaných, každému úprimne zmýšľajúcemu a hľadajúcemu biblické odpovede na otázky alebo zdanlivé nezrovnalosti, budú hneď tieto vyhlásenia podozrivé. Tak či onak, tento film podporuje dojem, ktorý je prijímaný širokou verejnosťou (žiaľ aj kresťanskou) po celom svete, že peklo neexistuje, a ak niečo skutočne ozaj existuje, je to jednoznačne nebo.

Nebudeme sa predsa strašiť, ale naopak chlácholiť. Toto je falošný pohľad, ktorý hrá do kariet nepriateľovi nášho spasenia. Je nám nenápadne servírovaný dojem, že peklo neexistuje, alebo že všetci idú do neba – tzv. univerzalizmus – a to je skutočne nebezpečné. V knihe nám je povedané, že v roku 2006 zistili, že Coltonov pradedo bol pozvaný na nejaké stretnutie v Apoštolskom kostole Pána, kde bola výzva k účastníkom, „či prítomní chcú dať život Kristovi. Strýko Hubert (pastor) videl starého otca zdvihnúť ruku.“ (str. 111). A tu správa končí.

Videl som stovky ľudí, ktorí na výzvu dvíhali ruky, utekali dopredu so slzami, ktoré im stekali po tvári, a predsa Mu svoj život neodovzdali a ďalej žili podľa svojej žiadosti. Tento krátky príbeh nám má dokázať spásu človeka a opodstatnenie jeho prítomnosti v nebi, ale vo mne znova zanechal len otázky a nimi vyvolané pochyby. Ako som už povedal, ja neviem či je, alebo nie je v nebi, ale rozdielnosť podania príbehu medzi knihou a filmom je znova veľmi znepokojujúca (aspoň pre mňa áno) a zanecháva v dôverčivom divákovi dojem kresťanského univerzalizmu.

Za zmienku ešte stojí, v súvislosti s týmto odsekom, jedna udalosť zaznamenaná v knihe. Otec ide s Coltonom v aute okolo cintorínu a rozprávajú sa o pradedovi, ktorého Colton stretol. Na margo práve míňajúceho cintorína povie otec Coltonovi:

„Ale ty predsa vieš, že pradedo je v skutočnosti niekde inde…“ “Viem, je v nebíčku. Má nové telo.“ (str. 158).

Nové telo? Nové telo predsa dostaneme až pri vytrhnutí (ak budeme stále nažive), alebo pri vzkriesení, nie pri smrti a následnom presune. Písmo o tom jasne podáva svedectvo:

„Hľa, tajomstvo vám hovorím. Všetci nezosneme, ale všetci budeme premenení, razom, v okamihu, pri zatrúbení poslednej trúby. Lebo zatrúbi, a mŕtvi vstanú neporušiteľní, a my budeme premenení. Lebo toto porušiteľné musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné obliecť nesmrteľnosť.“ (1Kor 15:51-53).

Stane sa to až pri zvuku poslednej trúby, nie skôr. Telo v nebi nemá teraz fyzické vlastnosti, tie bude mať až pri vzkriesení a vytrhnutí. Ale ešte jedna vec je tu zaujímavá. Keď si chcel byť Coltonov otec istý, že skutočne stretol jeho deda, ukázal mu fotku, na ktorej Colton s istotou poznal svojho pradeda.

Moja otázka znie: Ak má skutočne Coltonov pradedo nové telo, také ako Pán Ježiš pri vzkriesení, ako je možné, že ho Colton poznal na fotografii? On svojho pradeda nikdy nevidel (ani na fotke), a predsa ho poznal. Zato Ježišovi učeníci, ktorí s Ním boli deň čo deň, 3,5 roka, Ho nespoznali (Luk 24:13-35 + Jan 21:1-7), až kým nespravil pre nich známe “gesto“, či úkon.

Ďalším stretnutím bolo stretnutie Coltona s jeho nenarodenou sestrou, o ktorú jeho rodičia prišli pri potrate v druhom mesiaci, pred Coltonovým narodením. Pri spoločnom rozhovore so svojou mamou sa jej spýta, či vedela, že má dve sestričky, načo mu ona odpovie:

„Nie, máš iba jednu sestričku, Cassie.“ (str. 115).

(Cassie je staršia sestra Coltona). Jeho odpoveď bola pre ňu šokujúca:

„Nie… Mám dve sestričky. Jedna ti zomrela v brušku, však?“ (Str. 115).

Coltonovi nikdy nebolo povedané o tejto bolestivej epizóde zo života jeho rodičov. A presne takýchto vecí sa chytajú zástancovia knihy aj filmu keď tvrdia, že všetky kritické námietky sú neopodstatnené a blednú pri zrovnaní nadprirodzených poznaní, ktoré Colton odhaľuje. Vecí, ktoré bolo nemožné, aby ich vedel. Jeho rodičia nikdy nepoznali pohlavie plodu. Mama sa ďalej udivene pýta:

„Kto ti povedal, že mi v brušku zomrelo dieťatko?“… „Ona mi to povedala. Sama mi povedala, že ti zomrela v brušku.“ (str. 115).

Zdá sa to divné iba mne? Colton pokračuje:

„V nebíčku ku mne pribehlo dievčatko, vyskočilo na mňa a nechcelo ma pustiť… Vravela, že sa nevie dočkať, kedy prídete s ockom do nebíčka“ (str. 117).

Toto zjavenie, zdá sa byť najpresvedčivejším dôkazom pre jeho rodičov, že ich syn skutočne navštívil nebo:

„Chceli sme veriť tomu, že naše nenarodené dieťa odišlo do neba, aj keď Biblia mlčí v tomto smere, ale teraz sme mali svedka – naša dcéra na nás netrpezlivo čaká vo večnosti.“ (str. 118).

Na otázku nadšenej mamy ako sa sestrička volá, Colton odpovedá:

„Nemá meno. Nijaké ste jej nedali.“ (str. 117).

Chúďa, malé dievčatko. Tam v nebi teraz pobehuje bez mena a nikto na ňu nemôže zavolať? Zvláštna predstava. Písmo nám vraví, že dostaneme nielen nové oslávené telo, ale aj nové meno:

„…a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktorého nevie nikto, iba ten, kto ho berie.“ (Zj 2:17).

Písmo nám jasne vraví, že nám Boh dá nové meno, a ak by to tak nebolo, tak verím, že by jej ten “Ježiško“, ktorého Colton videl, určite nejaké dal a následne ho povedal aj Coltonovi, keď mu už vyzradil aj nemožné.

Nedostupné informácie

Veľmi som sa počudoval nad odpoveďou, ktorú dal chlapec svojmu otcovi, keď sa ho pýtal:

„No a kto sedí na druhej strane Pánbožkovho trónu?“… „Veď to je ľahké, ocko. Tam sedí archanjel Gabriel. Aj on je veľmi milý.“ (str. 122).

Nech je to ako chce, Coltonov otec si to podoprel staťou Písma, ktorá sa nachádza v Evanjeliu Lukáša, kde sa píše o tom, ktorý stojí pred Bohom.

„Vtedy odpovedal anjel a riekol mu: Ja som Gabriel, ktorý stojím pred Bohom, a som poslaný na to, aby som hovoril s tebou a zvestoval ti tieto radostné veci.“ (Luk 1:19).

Stáť pred Bohom a sedieť vedľa Neho, sú dve odlišné veci. Moja otázka znie: Kde sedí archanjel Michal? Gabrielovi na kolenách? Potom by som bol naozaj rád, keby mi pán Burpo vysvetlil vo svetlo jeho pochopenia (Luk 1:19) nasledujúce verše:

„A videl som tých sedem anjelov, ktorí stoja pred Bohom a dalo sa im sedem trúb.“ (Zj 8:2).„Toto sú tie dve olivy a dva svietniky, ktoré stoja pred Bohom, Pánom zeme.“ (Zj 11:4). „Tedy riekol: To sú dve deti oleja, ktoré stoja pred Pánom celej zeme.“ (Zach 4:14).

A kde sedel Colton? Tvrdí, že mu priniesli malú stoličku a sedel „pri Pánbožkovi a Duchu Svätom.“ (str. 123). Prečo tam sedel?

„Sedel som pri Pánbožkovi a Duchu Svätom, lebo som sa za teba modlil. Potreboval si Ducha Svätého, tak som sa za teba modlil.“ (str. 123).

Toto snáď radšej ani komentovať nebudem, len spomeniem vyššie zaznamenanú udalosť – Coltonove slová: „musím z nebíčka odísť, pretože sa za mňa modlíš.“ Kto sa teda za koho modlil a kto to potreboval viacej!? A zdá sa Vám to v poriadku? Pristúpme k opisu “Pánbožka a Ducha Svätého.“

„Ako vyzerá Pánbožko? Pánbožko a Duch Svätý?“… Colton zvraštil čelo. „Hmmm, to sa nedá povedať… Je taký,… akože… modrý.“ (str. 123).

Viac sme sa o tom ani v knihe, ani vo filme nedozvedeli, ale myslím, že je to dosť na to, začať uvažovať o dôveryhodnosti tohto literárneho diela. Colton má popravde povedané viac informácií ako Biblia samotná. Aspoň z doteraz povedaného, sa mnoho z týchto “úžasných“ tvrdení v Písme nenachádza. Ani nasledujúce nebude výnimkou. Coltonove poznatky o posledných dňoch sú prinajmenšom zavádzajúce.

„Bude vojna a zničí svet. Ježiško, anjeli a dobrí ľudia budú bojovať proti diablovi, príšerám a zlým ľuďom. Videl som to.“… „Ženy a deti musia stáť bokom a iba sa pozerať,… ale muži musia bojovať.“ (str. 158).

Tak po prvé. Všetky pliagy, ktoré prídu na Zem v sedemročnom súžení, pošle Boh skrze svojich sedem anjelov On sám (Zjavenie Jánovo). Preto je absolútne vylúčené, že by proti “príšerám“ bojoval On sám, alebo Jeho anjeli. A ľudia budú akurát tak hynúť. Ak by sa niekomu zdalo, že to Colton myslel inak, tu sú ďalšie jeho slová:

„Vravel si, že s Ježiškom bojujeme proti príšerám?“… “Áno,… proti drakom a takým veciam.“ (str. 159).

Po druhé. Písmo vraví, že Pán príde k Armagedonu so všetkými Jeho svätými:

„aby upevnil vaše srdcia bezúhonné v svätosti pred naším Bohom a Otcom v čas príchodu nášho Pána Ježiša Krista so všetkými jeho svätými.“ (1Tes 3:13).

Ak príde so všetkými Svojimi svätými, tak príde zo všetkými Svojimi svätými a nikto nebude vynechaný. Ani ženy, ani deti. Buď Písmu rozumiem tak ako je písané, alebo si ho všemožne krútim. A po tretie. Písmo vraví, že nikto nie je dobrý okrem Boha, a už vôbec nie ľudia.

„A Ježiš mu odpovedal: Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh.“ (Luk 18:19).

Je zvláštne, že pre rodinu Coltonovcov, ku ktorej “Boh hovoril“ skrze návštevu ich syna v nebi, sa udalosťou roka 2005 podľa ich vyjadrení, stala premiéra filmu Lev, šatník a čarodejnica od C.S Lewisa (str.153). Ide o film plný mystických postáv, škriatkov a víl. Odkaz, ktorý zanecháva je zmesou New Age a kresťanstva.

Ak Boh Coltonovcov vyučoval v tak mnohých veciach, prečo ich neochránil pred týmto klamom, ktorý si mnohí vpustili do svojej obývačky. C.S.Lewisa a jeho knihy mám osobne veľmi rád a vrelo ich odporúčam, ale jeho najznámejšie dielo Letopisy Narnie, by som nikdy nikomu neodporučil ako literatúru pre deti a už vôbec nie ako kresťanskú. Pre hlbšie pochopenie každému odporúčam knihu od Évy Gaál – Chráňme naše deti (New Age v detskej izbe).

Ako nájsť odpoveď?

Bol Colton skutočne svedkom všetkého toho, čo je vyššie popísané? Veľa z uvedených situácií je poburujúcich (v zmysle šokujúceho odhalenia), popri fakte, že sú nebiblické. Napriek tomu nám chlapec odhaľuje „skryté poznatky“ o nebi. Napríklad, jeho sestra umiera ako plod v matkinom bruchu (sama o tom vie, a hovorí o tom) a v nebi následne vyrastie do veku dievčatka. Moja otázka znie: Ak je tomu skutočne tak, kedy sa ten rast, resp. starnutie nakoniec zastaví? Potom netrpezlivo a s nadšením očakáva príchod svojich rodičov.

O malom Coltonovi tam ale nie je žiadna reč. Prečo? Natíska sa tu však otázka: Čo keď jeden, alebo aj obaja rodičia v priebehu života odmietnu evanjelium a dielo vykonané Pánom Ježišom na Golgote? Dočkala by sa potom veľkého sklamania na mieste dokonalej blaženosti? To sú moje otázky, ktoré si úprimne pokladám a rovnako úprimne sa si na ne snažím odpovedať z pohľadu Písma samotného.

Zvážte fakt, že Coltonov otec spomenul, že pri určitých otázkach „Biblia mlčí“. Taktiež úplne mlčí pri konkrétnych veciach, ktoré Colton neskôr zjavil zo svojej návštevy. To by v nás malo vyvolávať otázku, prečo by Boh vynechal a zamlčal, niečo pre nás tak dôležité a hodnotné, v Jeho neomylnom a dokonalom Slove, ktoré nám odovzdal skrze svojich prorokov („ako boli unášaní Duchom Svätým“ (2Pet 1:21).

Aby nám ju nakoniec neskôr mohol odhaliť prostredníctvom malého chlapca!? Nestalo by sa tak po prvýkrát v histórii kresťanstva, kedy sa osobné skúsenosti a prežitky ľudí stali hlbšou a vážnejšou autoritou, ako samotné Slovo Božie! Čo ma znepokojuje, je Coltonov flegmatický, až nezáujem vyvolávajúci postoj k celej záležitosti, ktorý si môžete všimnúť pri jeho niektorých odpovediach:

– „Navštívil si nebo?“ spýtal som sa neveriacky. „No jasné, ocko,“ mykol plecom, akoby to bolo nad slnko jasnejšie. (str.85),

– „Akú silu si myslel?“… “Silu Ducha Svätého,“ ľahostajne mykol plecom. (str. 148),

– keď oznamuje svojej mame, že stretol ich nenarodenú dcéru
– svoju sestru (str. 115-116),
– jeho sebecká nezaujatosť voči smrti a tým ublíženie rodičom (str. 135),
– keď oznamuje svojmu otcovi, že stretol jeho deda – svojho pradeda (str. 123), atď… (kto čítal knihu, vie o čom hovorím).

Viem, že sa jedná o malé dieťa, ale bázeň Božia je pre každého počiatkom múdrosti (Pr 1:7) (dieťa nevynímajúc). Ale tu bázeň zreteľná nie je. V ďalších situáciách sa zase Colton správa podozrivo neprirodzene, útlocitne až chorobne úzkostlivo:

„Mal v srdci Ježiška? Musel mať! Musel mať! Nemôže ísť do nebíčka, ak v srdci nemal Ježiška.“ Sonja schytila Coltona za plecia a pokúšala sa ho utíšiť. Ale on sa utíšiť nemienil. Trhal sa jej v rukách a takmer zo slzami v očiach ujúkal: „Musel milovať Ježiška!“ (str. 80).

Mňa by skutočne zaujímalo, či má rovnaké „výstupy“ za každého jedného človeka na Zemi (keďže ani tamtoho nepoznal), a či sa v tomto smere správa rovnako aj po 11 rokoch? Nemyslím, že toto je normálna reakcia 4-ročného chlapca.

Môže sa zdať, že jeho reakcia nás má viesť ku Kristovi, ale o tom, ako sa k Nemu môžeš skutočne dostať podľa biblických smerníc a čo „vstupenka“ do neba skutočne stojí, nenájdeš v knihe. či filme ani zmienku.

V neposlednom rade

Nakoniec sa chcem dotknúť veľmi spornej scény z filmu, kedy otec rodiny Todd sedí na cintoríne, pri hrobe zosnulého syna svojej známej zo spoločenstva, ktorý zomrel v boji (keďže bol vojakom) a vedú spolu rozhovor, ktorý je viac ako zaujímavý. Táto scéna je iba vo filme a v knihe sa nachádza úplne, ale úplne inak. Možno sa pýtate, že na čo to sem potom dávam. Na konci tejto práce sa nachádzajú odkazy, kde nájdete jedno interview v „700 Club“ s celou Burpo rodinou, kde sa ich pýtajú čo hovoria na film, na čo oni odpovedajú: „Milujeme ho“.

Čo tým chcem povedať je, že samotní “hrdinovia“, ktorých príbeh je sfilmovaný, súhlasia a odobrujú všetko, čo sa vo filme deje a rozpráva. Takže, ak sa aj tento príbeh v knihe nachádza v inej forme, s ktorou sa dá súhlasiť, je potrebné pozrieť sa na to, ako nám túto scénu reprodukuje film, a čo sa nám týmto príbehom snaží komunikovať. Poďme do príbehu a rozhovoru samotného (pre skrátenie: označenie Ž – žena; T – Todd Burpo; týmto spôsobom budem viesť písaný rozhovor otázok a odpovedí, tak ako zazneli):

Ž: Myslíš si, že sa môj syn dostal do neba?
T: Miluješ svojho syna? Aj teraz?
Ž: Samozrejme!
T: Myslíš, že ja milujem svojho?
Ž: Viem, že áno.
T: Myslíš, že milujem svojho syna viac, ako ty tvojho?
Ž: Nie.
T: Myslíš, že Boh miluje môjho syna viac, ako tvojho?

Vtedy sa žena rozplače a s úľavou prijíma “fakt“, že je jej syn v nebi. Je toto biblický pohľad a biblicky správna odpoveď, na takúto závažnú otázku? Jej syn mal vyše 20 rokov, teda bol zodpovedný za svoje rozhodnutia a taktiež za svoj vzťah k Bohu. Mal vôbec nejaký? Ak aj áno, povedané nám to nie je. A tak ostávame ponechaní v nevedomosti, ohľadom spásy tohto mladého muža. Druhá strana mince je, že Todd dáva žene falošnú nádej, pre pobyt jej syna v nebi v prítomnom čase. Nepadlo tam žiadne biblické slovo v tvare otázky, ako napr. :

„Lebo každý, kto bude vzývať meno Pánovo, bude spasený.“ (Rim 10:13). „A Ježiš odpovedal a riekol mu: Ameň, ameň ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.“ (Jan 3:3). „Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený.“ (Mar 16:16). „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mat 7:21).

Vezmime do úvahy, že syn tej pani bol skutočne spasený. Moja otázka znie: Je možné, že by zbožná žena nevedela o spáse svojho syna? Vyššie uvedené verše nám dávajú smernice k tomu, ako to zistíme. Samozrejme, že ich je viac, ale tieto nám teraz postačia. Ja, ako veriaci rodič, predsa musím vedieť, či je moje dieťa spasené alebo nie. A ak nie, musím preto robiť všetko, k čomu mi Pán dá milosť, aby som ich ku Kristovi priviedol. Moja ďalšia otázka je: Vzýval meno Pánovo? Bol pokrstený? Bol znovuzrodený? Činil vôľu Otca, ktorý je v nebesiach? Ak áno, je skutočne možné, že by o tom jeho mama nevedela?

Každopádne by to bola veľmi podivná situácia. Ak by to vedela, isto by sa nepýtala, či je jej syn v nebi, ale by sa radovala, že sa s ním opäť stretne. Ja ako kresťan, buď mám alebo nemám istotu spasenia. Nevedomosť svojej situácie v tomto smere je cesta k vlažnosti! Na druhej strane, ak to nevedela, mal jej pastor Burpo v láske položiť tieto biblické otázky, ktoré sú ako správne odpovede v tomto smutnom kvíze. Kladné, či záporné odpovede na ne, by ukázali správny smer na jej otázku.

Takto chápem Božie slovo ja. Tak či onak, podľa môjho názoru bola jeho odpoveď iba falošnou a klamlivou náplasťou na jej zármutok a falošné uistenie o niečom, o čom on sám nemá ani len potuchy. Kto z nás vlastne má? Verím však, že ak by sa riadil Písmom, dal by jej biblickú, či už bolestivú alebo radostnú (záležiac od odpovedí), ale predsa len pravdivú odpoveď, namiesto priateľského, láskavého avšak falošného uistenia.

Film nás znovu zavádza do kresťanského univerzalizmu a ponúka nám rovnako ako filmový Todd Burpo, falošný pocit istoty spasenia, bez nutnosti viery v Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa.

V knihe sa rozhovor uberá rovnakým smerom, a je rovnako vedený so ženou, ktorej zomrelo dieťa. Na rozdiel od filmu, kde zomiera mladý muž, tu zomrelo dieťa pri pôrode (str. 168). Ak si teraz znovu prebehnete rovnaký rozhovor, myslím, že nebudete namietať (rovnako ako ja) nič. Jednoznačne film ako aj kniha, ponúka viac otázok, ako odpovedí.

Som vďačný nášmu Bohu, že nám dal Svoje slovo, aby sme boli schopní, pod vedením Ducha Svätého nájsť odpovede na sporné otázky, ktoré sa netýkajú len tohto filmu a knihy, ale nám dáva odpovede na všetky sporné a kritické učenia a svedectvá (ktoré zvádzajú Boží ľud), podľa pravdy do ktorej nás uvádza sám Duch Boží. Moja otázka znie: Chcem byť usvedčený z omylu?

Záver

Neviem, ako Vám, ale mne sa celá kniha aj film, zdajú veľmi ne-Kristocentrické. Aj keď sa v nich o Pánovi Ježišovi rozpráva, nie je v nich počuť nič z Jeho slov, pre ktoré prišiel a ktoré máme zapísané v Biblii. Môžete zaregistrovať absolútnu absenciu výzvy ku pokániu, výzvy k životu oddelenia sa, výzvy k životu v svätosti, nepočuť v nich slovo o hriechu. Jediné, čo je možné stále dookola počuť, je realita neba (ktorú nepopieram), ktorá ale v tomto prípade v človeku nesprávne navodzuje falošnú istotu niečoho, čo nikto nemôže zaručiť.

Zaručiť ju môže iba obeť Pána Ježiša Krista na Golgotskom kríži, prijatie tejto obeti, činenie pokánia z hriechov, ktoré Ho tam pribili, oddelenie sa od sveta, nesenie svojho kríža, život v svätosti a činenie vôle nášho Nebeského Otca. Pavlove slová, že Otec svojho Syna: „… ta dal za nás za všetkých, ako by nám s ním potom i všetkého nedaroval!?“ (Rim 8:32) strácajú význam v Coltonovom vyhlásení, že „nebo je všetko, čo potrebuješ, je tam zábava a budeš tam zo svojimi priateľmi.“

Biblia nás vyzýva a učí, že Kristus je nám všetkým a vo všetkom, a je to jediné čo potrebujeme, a nie nebo. Nemáme sa pozerať na Ježiša Krista ako na prostriedok k dosiahnutiu cieľa (nebo), ale ako na cieľ samotný, skrze nepokryteckú vieru. Budem úplne úprimný. Niekde sa hovorí, za všetkým hľadaj ženu, ale ja tu poviem, za všetkým hľadaj peniaze. Stovky interview, rozhovory, kniha, práva na film, to všetko niečo stojí a za to všetko niekto zaplatil. Písmo nám ale jasne vraví:

„darmo ste dostali, darmo dajte.“ (Mat 10:8)

Čo je záhadou pre mnoho ľudí je to, ako Colton, v tej dobe ako 3-ročný, mohol dosiahnuť informácie a poznatky, z ktorých väčšina bola pre neho úplne cudzia, vzhľadom na jeho mladý vek. Jeho rodičia si nie sú úplne istí, ale veria, že ich syn dostal návštevu neba ako dar od Boha. Ich viera, aj keď síce úprimná a vzhliadajúca k ich malému chlapcovi, nemá absolútne žiadnu podporu Písma. Ako je teda možné, že bol schopný popísať to, čo popísal? Bol skutočne v nebi? To nemôže nikto s istotou povedať, a dokonca ani sám Colton nie.

Čo ale zamestnáva moju myseľ je to, prečo to Colton odkrýval všetko tak pomaly, až s námahou? Všetko v priebehu 3 rokov, a nikam sa neponáhľal. A najviac ma znepokojuje otázka, aké ovocie to prinieslo jemu samotnému? Stal sa z neho verný nasledovník Krista? Žije pre Boha samotného a riadi sa Písmom? Čo chcel týmto zjavením Boh človeku dokázať, či odkázať? Alebo len chcel pomôcť finančne stiesnenej rodine vylepšiť ich domáci rozpočet? Alebo to chceli len oni sami?

To sú otázky, ktoré mi víria hlavou, ale na ktoré Vám, a dokonca ani sám sebe nedokážem po pravde odpovedať. Kritickým problémom rozlišovania nie je to, „ako to funguje“, ale to, “čo sa tým oznamuje.“ Všetko, čo biblicky veriaci kresťan môže urobiť v oblasti zistení pravdy o veciach, ktoré sa mu zdajú byť sporné je to, aby bol bdelý, hľadal v Písme a tak zistil, či to, čo je prezentované, je skutočne aj pravda podľa rady Božieho Slova (Sk 17:11). Ak to neurobíme, je jedno či sme mladí veriaci, alebo zrelí vo viere. Všetci sme rovnako náchylní prijať falošné učenie, ktoré niekto sformoval podľa svojej osobnej skúsenosti.

Život veriaceho v Ježiša Krista je formovaný mnohými skúsenosťami, ktoré Pán dovolí pre náš rast v Ňom. Uverili sme evanjeliu a tak sa držme zdravého učenia, ktoré je obsiahnuté v Písme, a nie v našich prežitkoch a skúsenostiach, nech sa zdajú akokoľvek biblické a pravdivé. Ak sa budeme riadiť a držať sa v medziach určených Kristovým učením, naša schopnosť rozlišovať sa zvýši a tým nás ochráni pred tým:

„aby sme už neboli viacej nedospelými, zmietaní vlnami a sem a ta nosení každým vetrom učenia, závratníctvom ľudí, schytralosťou mámiť do bludu, ale aby sme hovoriac pravdu v láske rástli v neho v každej veci, v neho, ktorý je hlavou, Kristus,“ (Ef 4:14-15).

Žiadnym spôsobom nechcem znevažovať trápenie, ktoré mali Coltonovi rodičia pri jeho zhoršenom, ba až kritickom zdravotnom stave. Určite by som nikomu neprial takúto skúšku viery, pri jeho vlastnom dieťati. V takýchto chvíľach je modlitba naozaj to jediné a to najlepšie, čo môže rodič pre svoje trpiace dieťa urobiť.

Prosím milovaní, rozsúďte všetko čo som písal, na kolenách pred Bohom a s modlitbou na perách. Nepristupujte k tejto práci ako k niečomu, čo má za cieľ len zamiesť všetky prežitky, či už Coltona, alebo kohokoľvek iného, pod “koberec“, ale ako k práci, kde si jej autor pokladá otázky, na ktoré si zároveň odpovedá podľa pochopenia Písma a podľa rady Božej obsiahnutej v ňom.