Kresťanské spoločenstvo Milosť
Úryvok z knižky a odbornej štúdie – Neocharizmatické hnutie na Slovensku
Dňa 5.10.2009 som sa zúčastnil evanjelizačnej akcie organizovanej Kresťanským spoločenstvom Milosť (ďalej len KS-M) v ich zborovom dome na adrese Lazovná ulica 72, Banská Bystrica. Táto akcia bola propagovaná prostredníctvom pozývacích plagátov a pozvánok, pričom hlavným dôvodom mojej účasti bola podpora môjho priateľa, ktorý je slepý a túžil po uzdravení.
Keďže poznám Kresťanské spoločenstvo Milosť od jeho vzniku a osobne poznám zakladateľov i neskoršieho vodcu, rozhodol som sa priateľa sprevádzať. V uvedený deň sme spolu so sestrou strávili v sále KS-M tri hodiny. Sedeli sme v poslednej rade, pričom sme sa zdržali akýchkoľvek prejavov náboženskej eufórie, aby sme nevyvolali pohoršenie. Na konci evanjelizačného programu bolo oznámené, že ďalší deň, 6.10.2009, sa uskutoční pokračovanie akcie so zameraním na uzdravovanie.
Nasledujúci deň, približne o 18:10, som si v predsieni budovy prezeral ponúkané knihy, vrátane knihy Daniel. Počas toho ku mne pristúpil pastor KS-M Jaroslav Kříž a vyjadril sa:
„Máš nejaké problémy? Urobil by si nám radosť, keby si nás opustil!“
Po tomto vyjadrení som pochopil, že bude lepšie odísť, ale chcel som dokončiť prehliadku knihy. Následne ma oslovil dlhoročný člen Kresťanského spoločenstva Milosť, ktorého poznám z videnia, a požiadal ma, aby som ho nasledoval. Pochopil som, že na rozkaz pastora prišiel ako „vyhadzovač“ člen Kresťanského spoločenstva Milosť (KS-M) a oznámil mi, že musím opustiť priestory zborového domu KS-M na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici.
Spýtal som sa, čo som spravil, keďže som bol slušne oblečený, slušne sa choval a prišiel som na základe pozývacích plagátov, ktoré propagovali evanjelizačnú akciu KS-M. Na pohľad slušne vyzerajúci člen KS-M odpovedal:
„To musíte vedieť vy, čím ste sa previnili.“
Uistil som ho, že odídem, ale požiadal som ho, aby som mohol vstúpiť do sály a oznámiť môjmu slepému priateľovi a sestre, že sa evanjelizácie nezúčastním a budem ich čakať v aute. Vyhadzovač mi však zatarasil cestu a vyhlásil:
„Tam už nesmiete ísť.“
Znovu som sa spýtal, čím som sa previnil, že nesmiem ísť ani pre mojich spoločníkov.
„Vyhadzovač“ mi povedal, že on nevie, že to musím vedieť ja. Tak som mu odpovedal, že sa môže hanbiť, keď ma vyháňa a nevie prečo. A dodal som: „Keďže neviete, čím som sa previnil a musíte ma vyhnať ako psa, ja vám to poviem. Mojou vinou je to, že som pred vaším pastorom nikdy nemal hlavu nižšie ako zadok – na rozdiel od vás. Namiesto sálového diakona robíte pastorovho mopslíka. Hanbite sa!“
S tými slovami som odišiel na parkovisko k môjmu autu. Keďže môj slepý priateľ a sestra mali vypnuté telefóny, nebolo možné ich kontaktovať ani telefonicky priamo z auta.
Svedectvo o situácii v Kresťanskom spoločenstve Milosť
Pastor vydal svedectvo o sebe, keď vyhlásil:
„Neviem, prečo ľudia hádžu papieriky alebo prázdne ruky do košíka.“
Prečo? Zo strachu. Zbierka sa koná osemkrát za mesiac. Kto má výplatu osemkrát mesačne? Prostredníctvom veršov sa tlačí na ľudí, aby cítili vinu, ak neprispejú. Dôkazom je, že sa všetci zdvihnú a idú, ako… To Pán Ježiš ani apoštoli nikdy nerobili. Pomer učenia o peniazoch a praktického vyučovania o učeníkoch je 1:10 000. To, čo sa káže prvú pol hodinu, kazateľ ďalšiu pol hodinu sám porušuje – všetko je to na videu. Napríklad:
„Šalamúnovi Boh odpustil smilstvo, mali by sme si aj my tak odpúšťať.“
Lenže o pár minút tie isté ústa hovoria posmešne o mne, o veciach spred troch rokov, ktoré majú ďaleko od smilstva. Tento pastor mi nikdy nepomohol ako dobrý pastier, nikdy ma nepozval domov ani nevytvoril rodinný vzťah. Bol som len číslo v dave. Keď som potreboval záchranu, vyhodil ma. Hrozivé je, že je nás takých viac.
Ten mor pýchy v podobe najlepšieho zboru a najlepšieho učenia sa odráža aj v bežnej konverzácii. Vníma ho len ten, kto je z tohto vplyvu oslobodený. Po čase to človek vidí tak, akoby sa musel znovu obrátiť. Kritika pastora je nemysliteľná. Zbor nevedú starší, ale jediný človek, ktorého sa starší boja. Naproti tomu apoštol Pavol sa radil so staršími, hoci bol apoštol. Nikto z týchto pastorov nie je apoštol a neradí sa podľa vzoru apoštolov. Namiesto toho, aby kazateľ povedal:
„Na modlitbe mi Pán Ježiš ukázal…“ alebo „Napomenul ma, že toto nerobíme správne,“ počujeme len: „Podľa môjho názoru… Ja si myslím… Xixixi, hihihi… Haleluja.“
Keď som šiel k evanjelikom, mohol som sa slobodne rozprávať so sestrou. V KS-M to okamžite vyvoláva otázky, či si ju chcem vziať. Rozprávať sa s dievčaťom desať minút v tomto zbore je problém.
Finančná netransparentnosť zboru, rozdeľovanie na nových, verných a elitu, zabraňovanie obyčajným ľuďom sadať si do predných radov – to všetko odhaľuje realitu za chválospevmi. „Vlak sa nesmie zastaviť.“ Päťkrát týždenne som bol v zbore, no rodina sa mi rozpadla. Záchrana neprichádzala, lebo na takéto „malichernosti“ nebol čas.
Prosperita, svetlá, hudba – a Pán Ježiš vonku, kde sa stará o žobráka, pýta sa, ako sa má, pozýva ho na polievku a ponúka mu prístrešie. Tento kvas farizejov a zákonníkov spôsobuje, že mnohí musia znovu hľadať Božiu vôľu. Kritika je dobrá – ten, kto sa chce zdokonaľovať, ju prijíma. Pyšný človek kritiku odmieta. Namiesto toho, aby KS-M slúžilo najslabším, jeho vedenie znemožňuje ľuďom rozvíjať svoje dary. Všetko nahrádza jeden človek vpredu, ktorý si prisvojuje všetky úlohy.
Súvisiace videá a dokumenty
