Kliatba teológie kliatob
Brownová tvrdí, že väčšina problémov kresťana pochádza z neprelomených démonických kliatbach. Podľa jej názorov kliatby chudoby, katastrofy, pokušenia, nešťastia a boja vznikajú kvôli dedičným kliatbam, ktoré sú prenesené na jednotlivcov alebo ich rodiny. Tieto kliatby môžu mať svoj pôvod v narušení územia diabla, porušení prísahy danej Bohu alebo v zabudnutí na hriech a nevyznaní ho.
Brownová upozorňuje, že každý kresťan by mal byť informovaný o rôznych typoch kliatob. Zostáva presvedčená, že každý nevyriešený problém môže byť výsledkom nevedomosti o existujúcej neprelomenej kliatbe. Aj keď sa v diskusii objavujú extrémne názory od autorov ako C. Fred Dickason, Mark Bubeck, Frank Hammond, Neil Anderson, James G. Friesen, a C. Peter Wagner, Brownová neuvádza konkrétne citácie týchto zdrojov. Brownová píše, že od týchto kliatob nie je slobodný nik. Radí:
„Prehľadajte svoj dom. Máte v dome sochy démonických bohov? Nad všetkým sa modlite. Uvedomte si, že mnohé detské hračky sú v skutočnosti sochy démonických bohov.“
Alebo posúďte toto:
„Ak ste navštívili mešitu a vyzuli si topánky, dopustili ste sa uctievania démonického boha! V Božích očiach to je ohavnosť a spôsobí vám to kliatbu.“
Brownová tvrdí, že tetovania a účesy môžu byť príčinou démonických kliatob. Podľa jej učení je potrebné tetovania natierať olejom na prelomenie démonických kliatob, ktoré môžu byť na človeka uvalené. Okrem toho Brownová varuje, že návšteva Tutanchamónovej hrobky v Egypte alebo výstavy v USA môže viesť k démonickým kliatbam, z ktorých sa treba kajať na prelomenie ich účinku.
Brownová osobne tvrdí, že po návšteve hrobky zažila viac ako 13 rokov chorôb a démonických útokov. Podľa nej, tieto démonické útoky a choroby boli priamym následkom tohto nebezpečného zážitku.
„Zažívate vo svojom živote, rodine alebo cirkvi nevyriešené problémy? Možno je zdrojom týchto problémov neprelomená kliatba. Modlite sa a požiadajte Ducha Svätého, aby vám odhalil všetky kliatby, ktoré môžu pôsobiť vo vašom živote.“
V odporúčaniach Brownovej zjavne chýba biblický odkaz alebo odôvodnenie jej rád. Kým žijeme v padlom svete medzi hriešnikmi a naše telá sú stále náchylné na skazu a smrť, niektoré problémy môžu pretrvávať aj po kristovom vykúpení. Kresťania by sa mali modliť za Božiu milosť, ako je uvedené v 1 Korinťanom 12. Rimanom 8 nám pripomína, že všetky tieto katastrofy a problémy sú súčasťou života kresťana a vôbec neznižujú Božiu lásku k nám. Pavol v tejto kapitole neprikazuje prelamovanie kliatob, ale naopak káže dôverovať v Božiu lásku a zvrchovanosť.
SPÄŤ POD MOJŽIŠOM
Brownová jasne vracia veriacich pod zákon svojimi tvrdeniami:
„Duchovné zásady stanovené pre deti Izraela v Starej zmluve však stále platia v našom dnešnom živote.“
Tento výrok odkazuje na nepresné duchovné zásady zo Starej zmluvy, ktoré podľa jej výkladu nie sú skutočne prítomné v originálnom texte. Ide o bizarné pojmy, ktoré si Brownová sama vytvorila, a to vedie k nesprávnemu pochopeniu zákona. Návrat pod zákon je problematický, a ešte horšie je, keď niekto do Starej zmluvy pridáva vymýšľané pojmy alebo zasahuje do jej znenia.
DÉMONI, DÉMONI, DÉMONI
Brownová uvádza tri typy kliatob: „kliatby od Boha, kliatby od Satana a/alebo jeho služobníkov s legálnym právom uvaliť kliatbu, a kliatby od Satana a/alebo jeho služobníkov bez legálneho práva uvaliť kliatbu.“ Opäť však necituje nič z Písma, ale voľne používa moderné výrazy ako „oslobodenie“ a terminológiu ako „legálne právo“.
Brownová tiež učí, že kliatby od Satana a/alebo jeho služobníkov vždy zahŕňajú démonických duchov. Pri uvalení kliatby sa démonickí duchovia odošlú konkrétnej osobe alebo rodine na konkrétny účel. Hoci kresťania by mali veriť v démonický vplyv, najmä na tých, ktorí nie sú spasení, a uznať skutočné pokušenie, mali by tiež venovať pozornosť tomu, čo Biblia prezrádza o Satanovi a démonoch, najmä o ich obmedzeniach, porážke a zatratení. Kresťania by však mali odmietnuť Brownové knihy, pretože obsahujú iba falošné učenia a predstavy, ktoré sú len kopírovaním cudzích falošných názorov.
TETY, STRÝKOVIA, STARÁ MAMA A POSVÄTENIE
Predstava o kliatbach a prelamovaní kliatob uvalených na veriaceho, najmä pretrvávanie rodinných kliatob, je jednoznačne herézou v súvislosti s náukou o posvätení. Ďalšou obmenou tejto témy je náuka o potrebe oslobodenia od poviazania, ktoré môže pochádzať buď z minulých osobných hriechov, alebo z hriechov predkov. Tieto poviazanosti by mali byť prelomené osobitnými modlitbami alebo rituálmi.
Hoci väčšina učiteľov tejto témy si v podrobnostiach vzájomne odporuje, zdá sa, že Brownová sa inšpirovala všetkými týmito prístupmi. Tento typ učenia síce dáva veriacim možnosť využívať potenciál práce kríža, ale veriaci musia pracovať na tom, aby zostali slobodní od démonického vplyvu. V Efezanom 6 sa jasne hovorí, že by sme mali využívať prostriedky posvätenia a o neviditeľný svet sa postará náš Spasiteľ.
NEVYHNUTNÉ ALEBO ZMENITEĽNÉ?
Teológia kliatob systematicky učí, že démonická sila musí byť vzatá zo života (prelomená) po obrátení prostredníctvom osobitných modlitieb, rituálov a slov, a tento proces často zahŕňa aj osloboditeľa. Obvyklé prostriedky spásy ako modlitba, čítanie Biblie, spoločenstvo a sviatosti sa nepovažujú za dostatočné. Zástancovia školy oslobodenia často označujú to, čo by sa dalo vysvetliť pomocou biblického modelu ako sužujúce hriechy, hľadané návyky, nadvládu hriechu, a dynamiku zbavenia sa starého života a prijímania nového života podľa Novej zmluvy, ako démonické.
Existuje tiež klamstvo a poviazanie hriechom, ktoré by sa dnes označovalo ako závislosť. Zmena v takýchto prípadoch je ťažká, ale Biblia poskytuje prostriedky a metódy na zaobchádzanie s hriešnym poviazaním, bez toho aby sme upadli do poverenčivosti.
PREKRÚCANIE STAREJ ZMLUVY
V kapitole 2 Brownová zneužíva príbeh Achana z kapitoly 7 Jozuovej knihy, keď ho používa na podporu náuky o „oslobodení“. Použitie tohto biblického príbehu ako odôvodnenia kliatob a modlitieb rituálneho zaklínania na účely oslobodenia je zavádzajúce a odklon od správnej interpretácie Písma. Tento príbeh v skutočnosti vyvracia to, čo sa Brownová snaží preukázať. Achan ukradol oblečenie, striebro a zlato z bojiska, pričom vedel, že korisť mala byť zničená podľa Božieho príkazu. Bolo potrebné vysporiadať sa s neposlušnosťou, nie s démonmi.
V tejto Achanovej situácii, ako aj v iných prípadoch v dejinách Izraela, Boh uplatňoval rozsudky týkajúce sa rodín alebo spoločenstiev v rámci systému zákona za Mojžiša. Nemôžeme túto zásadu aplikovať na Cirkev a zavádzať démonov a kliatby, ktoré s týmto textom nesúvisia. Tvrdí sa, že celé rodiny alebo cirkev budú súdené, trápené démonmi a zabíjané za hriech jednej osoby, čo je nezmyselné.
Milosť nie je zákon a zákon nie je milosť. Izrael nie je Cirkev a Cirkev nie je Izrael. V kapitole 7 Jozuovej knihy nie sú spomenutí žiadni démoni, a vylúčenie rodiny (v tomto prípade smrť podľa zákona) bolo zákonným krokom, nie rituálnou modlitbou na prelomenie kliatob. Matúš 18 ukazuje, že vylúčenie jednotlivca zo spoločenstva (nie smrť) je aktuálny spôsob očistenia tábora od hriechu. Prečo nám Ježiš v Matúšovi 18 nepredal pokyn na prelomenie kliatby?
Zložité modlitbové rituály a zaklínadlá, ktoré Brownová poskytuje svojim čitateľom, aby získali moc nad démonmi, sú produktom ulietnutej predstavivosti a postrádajú akúkoľvek oporu v novozmluvnej náuke. V Matúšovi 6:7 nám Ježiš hovorí, že pohania používajú márne, opakované modlitby. Ježiš vyháňal démonov (z tých, ktorí neboli spasení) slovom, nie obradom.
Hebrejské slovo „kliatba“ sa v Starej zmluve vyskytuje osemdesiatdvakrát a má rôzne významy. Pohania si mysleli, že môžu využiť moc prekliatia, aby premohli svojich nepriateľov, čo vidíme v Numeri 5. Taktiež používali rituálne zaklínadlá na prelomenie kliatby. Izrael bol upozornený, aby sa nepriúčal pohanským spôsobom.
HĽADANIE BIBLICKEJ ROZUMNOSTI
Hebrejské slovo „qalal“ (prekladané ako kliatba) môže znamenať pohŕdanie alebo ponižovanie, ako to vidíme v Exoduse 21:17. Môže to tiež označovať prísahu Bohu, ako v 1. Samuelovej 17:43. V Jóbovi 24:18 je použité ako neexistencia požehnania. Nebyť požehnaný znamenalo byť prekliaty v obecnom zmysle.
Genezis 3:17 ukazuje, že slovo arar (ďalšie hebrejské slovo pre kliatbu) môže byť použité na označenie vyhlásenia rozsudku Bohom nad tými, ktorí porušia zmluvu. Nová zmluva nám v Židom 12 pripomína Božie láskavé karhanie. Vyznanie hriechu a zmena životného štýlu je jasnou odpoveďou na Božie karhanie. Užitočné sú slová britského vedca W.E. Vinea:
„Len Boh skutočne ‘preklína’. Je to prejav Jeho spravodlivosti na podporu Jeho nároku na absolútnu poslušnosť. Ľudia môžu žiadať Božie ‚kliatby’ tým, že odovzdajú svoje problémy Bohu a budú veriť v Jeho spravodlivý súd…. Septuaginta prekladá slovo arar ako epikatarasthai, jeho zložené a odvodené formy, cez ktoré sa dostáva do Novej zmluvy. ‘Kliatba’ v Starej zmluve je zhrnutá vo výroku ‘Prekliaty je človek, ktorý nepočúva slová tejto zmluvy…’ (Jeremiáš 11:3).
Nová zmluva odpovedá:
‘Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve…’ (Galaťanom 3:13).“
Je zbytočné tvrdiť, že veriaci má kliatbu, vrátane kliatby zákona podľa Exodus 20:5 (do tretieho a štvrtého pokolenia), keďže Kristus nás vykúpil a oslobodil od kliatby zákona. Ten, kto je väčší ako Mojžiš, nás oslobodil od zákona hriechu a smrti. Rimanom 5 sa podrobne zaoberá týmto oslobodením. Súd za hriech prichádza na každé pokolenie, ktoré nenávidí Boha (Exodus 20:5), a milosť prichádza na každé pokolenie, ktoré miluje Boha (Exodus 20:6). Písmo neučí nijaké rozptýlené pôsobenie démonov.
Vine ďalej poznamenáva, že grécke slovo pre kliatbu, anathema, znamená „Jahveho nepriazeň.“ Grécke slovo katara je „zlomyseľne vyrieknutý urážlivý výrok“. Ďalšie grécke slovo kakologeo jednoducho znamená „hovoriť o niekom niečo zlé.“ Existujú ďalšie formy podstatných mien a slovies, ale nevyplýva z nich viac ako to, čo je uvedené vyššie.
UVOĽNENIE MILOSTI
Brownová tiež cituje príklady nespravodlivého utrpenia vo svete. Je pravda, že niekedy nevinný trpí z dôvodu zjavného hriechu alebo pasívnej nedbanlivosti rodiča. Hriech má reálne a hrozné spoločenské dôsledky, o ktorých nikto nepochybuje. Je však dôležité, ako na tieto dôsledky reagujeme.
Rodičia môžu odovzdávať hriešne návyky svojim deťom. Božia milosť a obrátenie však môžu všetko zmeniť. Peter nám v 1. Petrov 1:18-19 pripomína, že nie sme viazaní tradíciami alebo spôsobom života svojich rodičov, ale sme vykúpení a vyslobodení Kristovou krvou. Môžeme sa učiť z ich chýb a neopakovať ich.
PREKRÚCANIE PÍSMA
Brownová zveličuje skutočnosť, že Židia v Nehemiášovi 9 vyznávali hriechy svojich praotcov. Pochopenie židovských kultúrnych zvyklostí a hebrejského slova pre vyznávanie pomáha objasniť túto problematiku a preukázať, že Brownová sa mýli.
Pozorný čitateľ Biblie si ako prvé všimne, že sa tam nehovorí nič o démonoch alebo démonických kliatbach. Po druhé nie sú tam spomenuté žiadne rituálne či exorcistické modlitby na prelomenie kliatob. Po tretie z kontextu vyplýva, že „vyznávanie“ je priznaním modloslužby Židov, ktorí predtým žili vo vyhnanstve, ktorá vyvolala u novej generácie snahu vyhnúť sa najmä tomuto hriechu. Po štvrté podľa piateho verša to bola činnosť kňazov a levitov ako sprostredkovateľov a všetci sa na tom osobne nepodieľali. Títo kňazi znamenajú Krista a Jeho prácu pre nás.
Kňazi uznávajú právo Boha odsúdiť ich praotcov tým, že ich rozptýlil do Babylonu prostredníctvom asýrskych a babylonských útočníkov. Boh ich však neopustil (verš 31) a dovolil im vrátiť sa do svojej krajiny (verš 36). Neprelomili teda nejakú kliatbu, ale sa jednoducho nanovo zaviazali plniť zmluvu s Bohom. Káranie a očistenie nevyplynulo z rituálu na prelomenie kliatob, ale zo zajatia.
Hebrejské slovo v Nehemiášovi 9:2 preložené ako vyznávať je yadah. Je to slovo, ktoré zdôrazňuje, že všetko stvorenie je vo svojej podstate hriešne. Je to podobné, ako keď Pavol hovorí, že „všetci zhrešili.“ Pavol tým neohovoril o kliatbach, ktoré sa mali prelomiť, ale ako Nehemiášov ľud uznal hriešnosť ľudstva a pravdu, že len Boh je skutočne bezhriešny a dokonale svätý a čistý. Keith Brooks vníma udalosti v Nehemiášovi 9 pozitívnejšie ako lámači kliatob:
„Keď prosíme Boha o milosť a úľavu v čase tiesne, je povzbudením viery, ak sa obzrieme za našimi skúsenosťami a skúsenosťami našich predkov a všimneme si, že všetka sláva patrí Bohu a všetka hanba patrí nám. Keď vyznávame svoje hriechy, je dobré spomenúť si na mnohé Božie milosti, aby sme videli, akí sme boli nevďační.“
SPÄŤ DO DOBY TEMNA
Brownová a ďalší upadajú do stredovekej poverčivosti s mentalitou kliatob. Folklór neskorého stredoveku je skutočným koreňom moderného hnutia oslobodzovania. V Bodleyovej knižnici v Anglicku sa nachádza zaklínadlo z 15. storočia používané na prelomenie kliatby. Je to príklad mnohých takých kliatob z doby poverčivosti a biblickej negramotnosti.
„Na oslobodenie toho, kto bol prekliaty. Povedz: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého, troch osôb jednej Trojice, nech ma zbaví zla na mojom tele, ktoré narušilo moje telo zlou bolesťou zo zloby. V Božom mene. Amen.“
Existujú latinské dokumenty zo stredoveku, ktoré obsahujú modlitby zaklínania na zbavenie sa démonov.
„IMIGRÁCIA“ DÉMONOV
Brownová tvrdí – opäť bez dôkazov z Písma –, že démoni a démonické kliatby sa k nám môžu dostať prostredníctvom dokladov o získaní štátneho občianstva. Brownovej a jej kolegyni to bolo podľa jej názoru zjavené v modlitbe:
„Pán nám to zjavil naraz. Toto osvedčenie o štátnom občianstve bolo legálnou bránou, ktorá dovolila, aby sa všetci démoni spojení s jej rodokmeňom voľne dostali do Spojených štátov! Nikdy predtým som na to nemyslela. Keď Ann spálila osvedčenie o štátnom občianstve svojho predka, nielenže prikázala démonom, aby odišli z jej života, ale tiež prikázala všetkým démonom spojeným s jej rodokmeňom, aby navždy odišli z Ameriky. Potom požiadala Pána, aby túto bránu zavrel, aby sa nemohli vrátiť.“
Koľko rodín sa za tie roky prisťahovalo do Spojených štátov? Keď sa každý jednotlivec stal štátnym občanom, otvorila sa legálna brána pre všetkých jeho rodinných démonov. Zaujímalo by ma, čo by sa stalo, keby sa každý kresťan v Amerike oddelil od všetkého bezbožného dedičstva a vykopol rodinných démonov svojich predkov z krajiny?
Okrem toho, že Brownová nemá nijakú biblickú oporu pre svoje učenie, mala by sa obávať, či ju niekto nezažaluje za to, že radí ľuďom, aby pálili úradné listiny alebo doklady, ktoré možno budú v budúcnosti potrebovať. Jej samozvaná autorita je zrejmá v tomto výroku: „Nikdy predtým som na to nemyslela.“ Keďže si to pomyslela, musí to byť pravda. Žiadny biblický autor na to určite nemyslel.
PREKLIATA ŠPINA A PREKLIATE BUDOVY
Brownová tiež učí, že indiánske rezervácie sú prekliatym územím. To by znamenalo, že v Amerike je veľa prekliatej pôdy, keďže v minulosti Indiáni všade voľne putovali, uctievali a pochovávali. Nikto by si nemohol byť istý, že nie je na prekliatom území. Keď Židia obsadili Kanaán a stavali tam, neboli potrebné nijaké osobitné exorcizmy.
Biblia nehovorí o prekliatych domoch tak ako Brownová. Je dôležitejšie, ako žijeme vo svojich domovoch. Naliehavým posolstvom Novej zmluvy je, čo hovoríme a robíme vo svojich domovoch a ako napodobňujeme Krista vo svojich domovoch. V Efezanom 4-6 je uvedené, ako sa máme podľa Boha správať vo svojich domovoch. Cement a malta, sklo a strešná krytina v sebe nenesú démonov. Ľudské činnosti a slová buď žehnajú, alebo „preklínajú“ a obmedzujú rodinných príslušníkov v tomto dome.
Na odôvodnenie svojho názoru na démonické kliatby uvalené na dom Brownová poukazuje na Levitikus 14:33-45, kde sa hovorí o „malomocenstve“ (čo je podľa hebrejského textu pretrvávajúca pleseň na stenách). Omietnutie alebo zbúranie domu nemajú nič spoločné s prelomením démonických kliatob.
Keil a Delitzsch objasňujú túto pasáž: „Verše 54-57 obsahujú záverečnú formuláciu ku kapitolám 13 a 14. Zákon o malomocenstve bol daný s cieľom ‘učiť v čase nečistých a čistých’, t.j. dať pokyny pre čas, keď budú mať dočinenia s čistými a nečistými.“ Pleseň v dome teda bola použitá ako ideálne a symbolické rozlíšenie. Čistota vo všetkých aspektoch bola použitá Bohom na vykreslenie Jeho svätosti a svätosti, ktorú vyžadoval od Svojho starozmluvného ľudu. J.R. Dummelow vo svojom Commentary on The Holy Bible (Komentár k Svätej Biblii) poznamenáva:
„Tak ako malomocenstvo odevu… sa to len navonok podobá ľudskému malomocenstvu. Je to pleseň alebo zmena farby na stenách domov.“
POZOR NA STRÁŽNIKOV
Brownová vymyslela klasifikáciu démonov nazývaných „strážnici“:
„Sú to démonickí duchovia, ktorí prebývajú na konkrétnych miestach s cieľom vykonávať dohľad nad príslušnou oblasťou. Môžu prebývať vo veciach, zvieratách alebo kresbách. Zvieratá sa používajú zriedka, lebo sa veľa pohybujú. V poslednom uvedenom prípade osoba umiestni kresbu strážnika na strategické miesto a potom sa neskôr vráti, aby komunikovala s démonom spojeným s kresbou s cieľom zistiť, čo sa v tejto oblasti dialo počas jej neprítomnosti. Kresby môžu mať rôzne tvary, ale vždy obsahujú oči – alebo aspoň jedno oko.“
Jedinými „strážnikmi“ v Biblii sú strážnici, ktorí strážili brány a múry starobylých miest, a Boží anjeli v Danielovi 4:13.
TEOLÓGIA KLIATOB JE ZLYHANÍM
Teológia kliatob je sama osebe kliatbou pre Cirkev. Je špekulatívna a mimobiblická. Hrá do karát Satanovi tým, že zveličuje jeho moc a nezodpovedá vyváženému systematickému štúdiu správnej biblickej démonológie a satanológie. Rozptyľuje kresťanov a odvádza ich od zdravého rastu. Nevysvetľuje pôvod ľudských problémov a životných dilem a ponúka nepoužiteľné riešenie. Minimalizuje reálnu moc kríža v spáse a moc milosti a Božieho Ducha pri posväcovaní. Zahmlieva biblické prostriedky milosti a duchovného boja načrtnuté v Efezanom 4-6, Židom 12 a Rimanom 12. Pojmy Rebeccy Brownovej sú z biblického hľadiska zlyhaním. Treba ich odmietnuť a vyvrátiť.
Súvisiace videá a dokumenty
