Islam (aj pre naivných)

Základné princípy

Islam je náboženstvo, ktorého svätou knihou je Korán a hlavnou postavou je prorok Mohamed. Moslimovia sú preto niekedy označovaní aj ako mohamedáni, pretože nasledujú učenie Mohameda, podobne ako sa nasledovníci Krista nazývajú kresťania. Je veľmi dôležité porozumieť tomuto základu: pravý moslim sa plne podrobuje Koránu, riadi sa jeho učením a vzorom jeho správania je práve Mohamed. Táto jedinečná identita je vystihnutá vo vzorci: Moslim = Korán + Mohamed.

• – Slovo „islam“ znamená podrobenie sa, poslúchanie príkazov.
• – Slovo „moslim“ znamená ten, čo sa podrobuje, ten, čo poslúcha.

Správny moslim sa plne podrobuje Koránu a vzorom jeho správania je prorok Mohamed. Toto je samotné jadro islamu, pravého a autentického islamu. Moslimov životný princíp sa dá opísať ako „kniha a človek“: číta Korán a snaží sa konať tak, ako konal Mohamed.

Za rozvoj tohto základného princípu islamu má najväčšiu zásluhu významný moslimský teológ Ibn Taymiyya (1263–1328), ktorý svojím učením ovplyvnil mnohých nasledovníkov a upevnil túto podstatu moslimskej viery:

(Encyklopédia Britanica) Ibn Taymiyyah je jeden z najmocnejších teológov Islamu, ktorý  si želal návrat k zdrojom moslimského náboženstva, ktoré boli podľa jeho názoru až príliš často pozmenené rôznymi náboženskými sektami alebo školami.

Wahhábizmus = Islam súčasnosti

V myšlienkach, s ktorými prišiel Ibn Taymiyya (princíp „kniha a človek“), pokračoval o niekoľko storočí neskôr významný moslimský teológ Ibn Abd al-Wahhab (1703–1792). Tento teológ bol kľúčovou postavou politicko-náboženskej aliancie s rodinou bin Saud. Áno, to je tá známa rodina, ktorá ovládla prevažnú časť Arabského polostrova a v roku 1932 vyhlásila vznik Saudskoarabského kráľovstva (medzinárodne známeho ako Saudská Arábia).

(Encyklopédia Britanica) Rozširovanie wahhábizmu pochádza z aliancie, ktorá vznikla medzi Abd al-Wahhabom a Ibn Saudom, ktorý vďaka spusteniu dobyvačnej kampane, v ktorej pokračovali jeho dedičia, učinil wahhábizmus dominantnou silou v Arábii od roku 1800.

Toto kráľovstvo, financované z príjmov z predaja ropy, začalo od roku 1970 zakladať po celom svete školy wahhábizmu (známe ako madrasy). Wahhábizmus predstavuje reformovaný, principiálny islam, založený na princípe „kniha a muž“. Podľa údajov americkej vlády naliala Saudská Arábia od roku 1970 do propagácie wahhábizmu približne 10 miliárd dolárov (niektorí odborníci odhadujú, že mohlo ísť až o 100 miliárd dolárov).

Viditeľné znaky wahhábizmu zahŕňajú:

• činnosť náboženskej polície,
• prísne vynucovanie správania na verejnosti,
• zákony týkajúce sa oblečenia,
• segregáciu mužov a žien, a podobne.

Wahhábistu zo Saudskej Arábie možno rozpoznať podľa bielej róby a červeno-bielej šatky na hlave.

Skutočný, pravý veriaci

Pre správne pochopenie islamu a definovanie toho, kto je pravý, skutočný moslim, je nevyhnutné poznať učenie Koránu a pochopiť, čo robil a ako sa správal prorok Mohamed. Len ten je pravý moslim, kto koná tak, ako Mohamed konal. Veď kto iný by mal byť vzorom správania pre moslimov, ak nie samotný prorok Mohamed? Podobný princíp platí aj v kresťanstve. Skutočný kresťan číta Bibliu, riadi sa jej učením a usiluje sa pripodobniť svoj život Kristovi. Tak ako je Mohamed vzorom pre moslimov, je Kristus vzorom pre kresťanov. Pravý kresťan je teda ten, kto koná tak ako Kristus konal:

(1 Jn 2,6) Ten, kto hovorí, že zostáva v ňom, je povinný, jako on chodil, i sám tak chodiť.

Čo sa týka spasenia, Biblia hovorí jednoznačne: Len ten, kto uzná nadvládu Ježiša Krista nad svojím životom, kto z Neho spraví Pána svojho života, môže byť spasený. Spasenie je možné jedine a výlučne cez Ježiša Krista, ktorý dáva veriacim možnosť získať nesmrteľnosť v Kráľovstve Božom:

(Rim 10,9) Pre­tože ak svojimi ús­tami vy­znáš Ježiša ako Pána a vo svojom srd­ci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.

Ježiš je v tomto veľmi rozhodný, neoblomný a priamočiary:

(Jn 14,6) A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa.

A práve toto je dôvod, prečo mnohí „kresťania katolíci“ nikdy nedôjdu k spaseniu. Nikdy nevyznali a nezačali praktizovať panstvo Ježiša Krista vo svojom živote. Namiesto toho sa spoliehajú na všetko iné, len nie na Krista. Poslúchajú rôznych ľudí, autority či tradície, ale nie samotného Ježiša Krista:

 (Mt 7,26) kto však ne­pos­lúcha Syna, ne­uvidí život, ale hnev Boží zo­stáva na ňom.

Mnohí radšej stavajú svoj duchovný „dom“ na pochybnom fatimskom zjavení, na pápežoch (pričom pápežstvo sa v histórii často dedilo alebo predávalo za peniaze), alebo na svojich údajných „dobrých“ skutkoch namiesto toho, aby sa plne spoľahli na Ježiša Krista.

No ale späť k moslimom a prorokovi Mohamedovi…

Ako sa správal Mohamed?

V islame, ako sme si už vyššie uviedli, platí, že správny moslim sa drží princípu „kniha a muž“. To znamená, že číta Korán a koná tak, ako konal prorok Mohamed. Inými slovami, poslúcha to, čo Alláh prikázal skrze svojho proroka, a jeho správanie napodobňuje. To je úplne logické, či nie? Ako sa teda správal Mohamed? Odpoveď je veľmi jasná: Mohamed sa správal mierumilovne, ale tiež násilne.

Láskavý Mohamed

Áno, Mohamed sa správal mierumilovne, ale aj násilne. Práve preto mnohí propagátori islamu a ľudia, ktorí sú nevzdelaní alebo naivní, hovoria, že islam je mierumilovné náboženstvo. Ich tvrdenie sa opiera o určité verše Koránu, ktoré opisujú láskavého a tolerantného Mohameda:

 (Súra 109:1-6) Rci: „Nevěřící! Já nebudu uctívat to, co vy uctíváte, a vy nejste ctitelé toho, co já uctívám, a já nejsem ctitelem toho, co vy jste uctívali, a vy neuctíváte to, co já uctívám. Vy máte své náboženství a já své náboženství mám.“

Terorista Mohamed

Mohamed nebol iba mierumilovný. V skutočnosti schvaľoval násilie proti tým, ktorí krivdia islamskej viere. Pod pojmom krivda sa rozumie čokoľvek od fyzického napadnutia cez kritiku islamu až po zosmiešňovanie prostredníctvom karikatúr alebo iných urážok:

(Súra 22:39-40) A těm, kdož chtějí, je dovoleno, aby bojovali kvůli tomu, že jim bylo ukřivděno.

Agresívny Mohamed

Mohamed nebol len mierumilovný a schvaľoval násilie, ale bol aj priamo agresívny. Prorok Mohamed prikazuje násilie proti nemoslimom, čo je jasne vyjadrené v veršoch Koránu a v jeho správaní počas jeho života. Tieto príkazy podporujú agresívne prístupy voči tým, ktorí neakceptujú islamskú vieru:

 (Súra 9:29) Bojujte proti těm, kdož nevěří v Alláha a v den poslední a nezakazují to, co zakázal Alláh a Jeho posel, a kteří neuctívají náboženství pravdy, z těch, kterým se dostalo Písma dokud nedají poplatek přímo vlastní rukou, jsouce poníženi.

(Súra 9:111) A Alláh věru koupil od věřících jejich osoby i jejich majetky s tím, že jim budou dány zahrady. A oni bojují na cestě Alláha – zabíjejí a jsou zabíjeni.

(Súra 9:123) Vy, kteří věříte! Bojujte proti těm z nevěřících, kteří jsou poblíže! Nechť ve vás naleznou tvrdost

(Súra 9:73) Proroku, bojuj usilovně proti nevěřícím a pokrytcům a buď přísný na ně! Útočištěm jejich bude peklo, a jak hnusný je to cíl konečný!

Súra 9 je časovo najposlednejšia časť Koránu, ktorá obsahuje niektoré z posledných príkazov Mohameda svojim nasledovníkom. Tento verš, spolu so súvisiacimi hadísmi (pôvodne ústne a teraz spísané výpovede o skutkoch Mohameda), zobrazuje obraz agresívneho Mohameda, ktorý vykonáva násilie na neveriacich. V týchto príkazoch sa nachádzajú spomienky na násilie v Koráne a výzvy na boj proti neveriacim, ktoré boli Mohamedovi dané na záver jeho života. Hadísy hrajú dôležitú úlohu v pochopení interpretácie týchto veršov a príkazov, ktoré dnes slúžia na rôzne teologické a historické analýzy.

• Sahih al-Bukhari 6924
• Sahih Muslim 30
• Sahih Muslim 4366

No a teraz si to celé zrovnajme…

Zhrnutie / Pravý moslim

V islame existuje princíp „kniha a muž“, ktorý spája Korán a Mohameda. Tento princíp bol Ibn Taymiyyom predstavený a následne rozvinutý dvoma významnými osobnosťami – Ibn Abd al-Wahhabom, moslimským teológom úzko spojeným so Saudskou Arábiou, a Shah Waliullahom, ktorý pôsobil v Indii v rovnakom časovom období. Tento princíp sa stal základom pre šírenie islamskej viery do celého sveta.

Pravý moslim je podľa týchto teológov ten, kto vo svojom živote nasleduje príklad Mohameda. Tento princíp nasledovania Mohameda je kľúčovým prvkom islamského učenia. Korán a Mohamed učia nielen mier, ale aj násilie. A preto sa vynára otázka: Kto je to pravý moslim?

Odpoveď je jednoduchá: Pravý moslim je človek, ktorý vo svojom každodennom živote koná ako Mohamed, t.j. nasleduje jeho činy, vrátane tých, ktoré zahŕňajú aj násilie podľa učenia Koránu.

A ako konal Mohamed?

Ukázali sme, že správanie Mohameda sa menilo v závislosti od okolností. Keď bol v menšine, hlásal náboženskú toleranciu, mier a spolužitie. Keď mal však väčší počet následovníkov, začal napádať a likvidovať svojich protivníkov, pričom niektoré jeho činy možno považovať za terorizmus. A keď dosiahol početnú prevahu, príkazoval zabiť každého, kto odmietol prijať islam.

Toto je však úplne v kontraste s tým, ako v Európe chápeme veriacich. Očakávame od nich konzistentnosť v ich hodnotách a správaní. Veriaci akéhokoľvek náboženstva by podľa našich predstáv mali dodržiavať istú sadu nemenných hodnôt. V islame to však neplatí. Správanie moslima sa môže meniť podľa aktuálnych okolností.

Preto, moslim, ktorý dnes vystupuje veľmi priateľsky, tvrdí, že pedofília je hrozná, bitiu žien sa treba vyhnúť, a islam je mierumilovný, sa môže zajtra zúčastniť na teroristickom čine. A pozajtra môže odcestovať, aby sa pridal k islamskému štátu a zúčastnil sa na zabíjaní nemoslimov. Tento moslim stále bude dobrý a správny moslim – problém nie je v ňom. Problém je v nás, pretože nechápeme, že pravý moslim sa správa podľa vzoru Mohameda, ktorý menil svoj prístup podľa aktuálnych podmienok. Niekedy jemne, inokedy nebezpečne a krvilačne.