II.časť – Evolučná teória – sprisahanie tisícročia?

Ďalšou ikonou darwinizmu je tzv. Millerov experiment. O čo v ňom išlo? V roku 1953 vytvoril pán Miller umelo v laboratóriu atmosféru primitívnej Zeme a vpustil do nej elektrické iskry, čím vytvoril aminokyseliny. Aminokyseliny sú základné prvky života. Evolucionisti jasali. V čom je teda problém ?

Prvá otázka, ktorá sa natíska, je, použil Miller takú atmosféru, aká bola naozaj v ranom štádiu Zeme? Miller si vybral na vodík bohatú zmes metánu, amónia a vodnej pary. Čo na to neskôr iní vedci ? Geofyzici z Carnegieho inštitútu sa v r. 1960 vyjadrili:

„Aký je dôkaz, že atmosféra primitívnej Zeme obsahovala metáno-amonium? Odpoveď je, že niet dôkazov pre, ale že mnohé je proti.“

V polovici 70. rokoch vyhlásil belgický biochemik Marcel Florkin, že Millerova atmosféra je nezmysel. Dvaja poprední bádatelia v oblasti pôvodu života – Klaus Dose a Sidney Fox taktiež potvrdili, že Miller použil zlú plynovú zmes. Časopis Science v r. 1995 uviedol, že odborníci dnes odmietajú Millerov experiment, lebo „prvotná atmosféra sa v ničom nepodobá simulácii Millera“. Pre úplnosť dodávam, že v súčasnosti najviac vedcov inklinuje k predpokladu, že v prvotnej atmosfére primitívnej Zeme bolo veľmi málo vodíka, lebo by unikal do vesmíru.

Namiesto toho atmosféra obsahovala karbóndioxid, dusík a vodné výpary. Pre zaujímavosť, keby ste zopakovali Millerov experiment s takou plynovou zmesou, akú predpokladá väčšina vedcov dnes, dostali by ste síce organické molekuly, ale bol by to kyanid ! Ak vám to náhodou nič nehovorí, tak je to mimoriadne nebezpečná a jedovatá látka ktorá okamžite zabíja akýkoľvek živý organizmus !

Predpokladajme však, že by sa nejakým náhodným spôsobom vytvorili naozaj aminokyseliny. Čo však ďalej ? Stačí to na vznik obyčajnej živej bunky ? Nuž, biológ J. Wells hovorí:

„Je to ešte nekonečne ďaleko od živej bunky“.

Cesta k živej bunke je ešte neuveriteľne dlhá. Dokonca sú matematické prepočty, ktoré tvrdia, že pravdepodobnosť náhodného vzniku živej bunky je nulová. Je treba dostať správny počet správnych druhov aminokyselín do správneho poradia, aby sa vytvorila proteínová molekula, a to sme ani poriadne nezačali v ceste k živej bunke.

Skúsme to opačne. Predstavte si, že by ste dokázali prederaviť živú bunku a celý obsah vyliať do soľného roztoku. Máte teda úplne všetky molekuly, ktoré potrebujete k vytvoreniu živej bunky a už teraz ste na míle ďalej, ako bol Miller s aminokyselinami. S tým roztokom môžete robiť čokoľvek, môžete ho celý život natriasať, ožarovať, pridávať čokoľvek, skrátka robte s ním, čo len chcete, nikdy sa ani len náznakom nepriblížite k tomu, aby sa vytvorila živá bunka, a to máte kompletný materiál k dispozícii (skúšali to mnohí vedci).

Wells ďalej hovorí:

„Problémom je poskladať správne časti správnym spôsobom, v správnom poradí a na správnom mieste. A pritom zabrániť, aby sa do toho nemiešali nesprávne časti – to je jednoducho neprekonateľné“.

Samozrejme Wells nie je osamotený. Napríklad profesor Walter Bradley z Texasaskej A&N univerzity, autor prelomovej knihy The Mystery of Life´s Origin . Bradley plne podporuje názor, že prekonať zívajúcu priepasť medzi neživým a živým je ohromný problém. Dokonca tvrdí, že nikdy nebude možné nájsť takú teóriu, ktorá by vysvetľovala spontánny vznik života, lebo je prakticky nemožný

Tento problém je naozaj tak vážny, že dokonca aj biochemik Francis Crick (mimochodom materialista), ktorý sa podieľal na objavení štruktúry DNA, za čo dostal aj Nobelovu cenu, musel, hoci dosť nerád priznať, že:

„Čestný človek vyzbrojený všetkým poznaním, ktoré máme k dispozícii, môže povedať len to, že v istom zmysle sa nám pôvod života momentálne javí takmer ako zázrak ….“

Takéto priznanie od materialistu, nositeľa Nobelovej ceny, to už o niečom vypovedá. Najneuveriteľnejšie je však to, že Millerov experiment nevymizol z učebníc. Môj osobný názor je, keďže evolucionisti majú pramálo dôkazov, vlastne žiadne relevantné, nedopustia za žiadnych okolností, aby sa zničilo tých pár pseudodôkazov, ktorými sa ohlupujú ľudia celé storočia. Neznie to ako sprisahanie ? Veru znie. A v ďalších častiach popíšem aj ďalšie argumenty, ktoré podľa mňa potvrdzujú tieto slová. Ďalšia ikona je ešte presvedčivejšia.

Ikona Haeckelove embryá. Určite si všetci dobre pamätáte, ako v učebniciach biológie boli vyobrazené embryá v rannom štádiu. Išlo o embryá ryby, salamandra, korytnačky, kurčaťa, delfína, teľaťa, zajaca a človeka. Vyzerajú veľmi podobne, až zarážajúco podobne a mali dokazovať Darwinovu teóriu, že všetky organizmy majú univerzálneho predchodcu.

Ono by to tak mohlo naozaj byť, keby Haeckel nebol úmyselne sfalšoval obrázky. Neuveriteľné? Áno, neuveriteľné, ale pravdivé. Haeckel nakreslil svoje embryá koncom 19. storočia a aj keď už odvtedy množstvo vedcov dokázalo, že si vymýšľal, tieto obrázky sú dodnes bez akejkoľvek zmeny publikované v učebniciach!

V oblasti embryológie stavovcov dostal pán J. Wells doktorát, a teda podľa všetkého má čo povedať k tejto téme. Nebudem to veľmi naťahovať. Wells spravil fotografie všetkých embryí tak, ako ich nakreslil Haeckel. Ako sám hovorí, takmer mu oči vypadli, keď zbadal, že to vôbec nesedí a embryá sa veľmi odlišovali od Haeckelových kresieb. Najparadoxnejšie na tom je, že podvod objavili už koncom 19. storočia, dokonca bol Haeckel predvolaný pred akademický senát. Viete čo povedal na svoju obhajobu sám Haeckel? Citujem:

„Po tomto kompromisnom priznaniu k podvrhu by som sa mal cítiť zahanbený a zničený, ale mojou útechou je, že vedľa mňa na lavici obžalovaných sedia stovky ďalších spoluvinníkov, medzi nimi rad najspoľahlivejších pozorovateľov a biológov dobrej povesti. Prevažná väčšina všetkých vyobrazení v najlepších učebniciach biológie, v pojednávaniach a správach by si zaslúžila rovnakú mieru obvinenia z podvrhu, lebo všetky sú nepresné a viac či menej sfalšované, schematické a vykonštruované“.

Prásk, tak toto povedal sám Haeckel ! Silná káva, že ? Ako je teda možné, že tieto obrázky okamžite nezmizli z učebníc biológie ?! G.G.Simpson, jeden zo zakladateľov neodarwinzmu, píše:

„Haeckel popísal vývojový proces úplne chybne“ (Simpson/Beck, 1965).

V článku American Scientist sa píše:

„Niet pochybností o tom, že Haeckelov biogenetický zákon je mŕtvy“ (K.S.Thompson, máj/jún, American Scientist, 1988).

Haeckelove nezmysly sú známe samozrejme aj evolucionistom. Napríklad S.J.Gould z Harvardu sa vyjadril, že pre neho to nie je žiadna novinka, vedel to už 20 rokov skôr. Na záver k Haeckelovým embryám uvediem stručne ešte pár poznámok. On totiž nielen že sfalšoval obrázky, ešte aj postupoval vyslovene účelovo, aby sa čo najviac priblížil k tomu, čo chcel. Haeckel si vybral a verejnosti predstavil povyberané druhy tak, aby sa mu čo najbližšie hodili k cieľu – a potom šiel ešte ďalej a sfalšoval podrobnosti. Svoje kresby označil ako rané štádiá vývoja, ale ony nimi nie sú. Ide o stred vývoja.

Skutočné rané štádiá sú totiž veľmi odlišné. Veľmi pritiahnuto za vlasy možno povedať, že embryá sa trošku podobajú v strednom štádiu vývoja, nie však v ranom. A evolucionisti potrebujú práve rané štádium, aby mohli argumentovať spoločným predkom. A keďže väčšina vedcov vie, že Haeckelove embryá boli sfalšované, evolucionisti rozdiely v embryách vysvetľujú samotnou evolučnou teóriou, ktorú vyhlasujú za pravdivú. Ale kde je potom dôkaz pravdivosti evolučnej teórie?

Evolucionisti poukazujú na to, že v istom vývojov štádiu embryí, sa objavujú záhyby, podobné žiabrom, či nebodaj žiabrové štrbiny. Výskumy ukázali, že v žiadnom prípade to ani náznakom nie sú žiabre. V tom štádiu vývoja dokonca ani ryba nemá žiabre. Britský embryológ L. Wolpert povedal, že akákoľvek podobnosť je čisto iluzórna. Záhyby sa u človeka sa vytvarujú do jednej veci, u ryby do žiabrov. Tak jednoduché to je.

Ikona Archeopteryx

V tomto prípade ide o opereného vtáka, ktorý sa objavil vo vykopávkach už dva roky po Darwinových nárekoch, že neexistujú žiadne skameneliny, ktoré by potvrdzovali jeho tóriu – rok 1859. O tomto vtákovi s nadšením vyhlasovali evolucionisti, že je to prechodný článok medzi plazmi a vtákmi. Seriózni vedci sa dnes zhodujú v jednom. Archeopterix je len vták a nie napoly plaz a vták.

Vtáky sú, ako isto všetci dobre viete, úplne odlišné od plazov a archeopterix má všetky znaky vtáka, ako dokonale vyvinuté perie (nech niekto vysvetlí, ako sa zo šupín mohlo zrazu vyvinúť perie), pľúca, stavbu kostí a rozloženie váhy a svalov. Dokonca tento tvor drvivá väčšina paleontológov ani nepokladá za predchodcu súčasných vtákov, čiže je to druh, ktorý vymrel a jeho genetická línia nepokračovala, takže o medzičlánku nemôže byť ani reči.

Záver. Doteraz som spochybnil len základné piliere evolučnej teórie, dúfam že sa mi to čiastočne podarilo. Pomaly sa začína črtať to, čo chcem naznačiť. To sme ale len zatiaľ v oblasti, nazvem to „makro“. Kto chce vidieť, vidí, že všetky ikony evolučnej teórie stoja na dosť vratkých nohách. Keď si uvedomíme, že Darwin vymyslel svoju teóriu v 19. storočí, keď o nejakej DNA, elektrónovom mikroskope, rádioaktivite, počítačoch nemal ani poňatie a celá jeho teória má vlastne oporu v takto smiešnych argumentoch, myslím si, že je na zamyslenie, ako je vôbec možné, že takáto jednoduchá rozprávka dodnes prežila a nebola už dávno zmetená zo stola.

Paradoxom je to, že napriek obrovskému pokroku od vzniku Darwinovej evolučnej teórie a úpornej snahe sa žiadnemu vedcovi nepodarilo dokázať jej platnosť. Je to presne naopak. Dôkazy, ktoré evolucionisti predkladajú, namiesto toho aby potvrdili ich teóriu, obracajú sa proti nim a sú pre nich vlastne kontraproduktívne a dokazujú najmä to, že takto to určite nebolo.

Mnohým témam sa evolucionisti vyhýbajú, hovoria hmlisto, pomáhajú si často vymyslenými udalosťami, ktoré by mali vysvetliť evolučne nevysvetliteľné javy (budem o tom písať neskôr). To však neodradilo vedcov, ktorí si robili kariéru na evolučnej teórii, aby produkovali sfalšované, prispôsobené a upravené výsledky svojich výskumov.

Nechcem tu napádať vedeckú obec ako takú, aby sa niekto necítil dotknutý. Veľmi veľa vedcov totiž prijíma základné postuláty evolucionistov bez hlbšej analýzy a kritiky. Ak totiž niekto prijíma evolučnú teóriu ako fakt, určite nebude skúmať a hodnotiť základné piliere na ktorých je postavená, veď to by išiel sám proti sebe. Naozaj mi je jedno, kto čomu verí, je to na zvážení každého osobne, či sú argumenty presvedčivé, alebo nie. Našťastie, je aj dosť vedcov, ktorí majú zdravý rozum a prišli na podvody, ktoré sa jednoznačne stali.

Keď čítam vyjadrenia súčasných biogenetikov, biológov, biochemikov, čoraz viac vedcov sa musí smiať primitivizmu Darwinovej teórie. Čím je veda pokročilejšia, tým máme hlbšie poznatky napríklad o štruktúre molekuly. Zisťuje sa, že všetko je ešte oveľa zložitejšie a komplikovanejšie, ako sa vôbec predpokladalo a náhodný vznik (podľa evolučnej teórie) čo i len jedinej živej bunky je prakticky nemožný.

V ďalšej časti budem písať o rôznych podfukoch a účelovo vymyslených teóriach, ktoré majú zdôvodniť fungovanie evolučnej teórie. Neskôr sa pozrieme na biochémiu, nálezy skamenelín (tie ktoré priamo vyvracajú evolučnú teóriu – čiže nebudem argumentovať tým, čo sa nenašlo – ako v prvom článku – ale tým, čo sa našlo) a jeden článok venujem asi najfascinujúcejšej téme: DNA. Táto miniatúrna molekula je s určitosťou jednou z najväčších prekážok pre evolucionistov.

V tejto časti sa pokúsim aspoň čiastočne zmapovať pokusy o manipuláciu a sfalšované dôkazy, ktoré potrebujú evolucionisti, aby ich teória aspoň ako-tak prežila. O podvode s Haeckelovými embryami som už písal vyššie.

Zaujímavá je napríklad taká doba ľadová, ktorá sa berie ako neodškriepiteľný fakt. Odkiaľ však vedci vedeli, že bola nejaká doba ľadová, dokonca mali byť údajne až tri doby ľadové v histórii Zeme ? Geológ Dr. Horst Friedrich vo svojej knihe Omyl storočia – doba ľadová píše:

„Zainteresovaný laik si kladie otázku, odkiaľ berú vedci presvedčenie, že pred miliónom rokov vládla na Zemi doba ľadová (ktorá údajne skončila okolo roku 8000 p.n.l.) ? Odpoveď na túto otázku je nesmierne jednoduchá: Lyellova Doctrine of Uniformity (teória uniformizmu), ktorú geológia uctieva ako modlu, a darwinizmus (ktorý z nej svojho času vychádzal) si to skrátka vyžadujú!“

Toto je vynikajúci a klasický príklad, kedy v prípade, že sa niečo nedá vysvetliť logicky a ani vedecky, tak sa jednoducho vymyslí niečo, čo by mohlo nejaké javy vysvetľovať. Rovnomerným vývojom na Zemi sa ťažko dali vysvetliť fosílne zvyšky vo výške niekoľkých tisíc metrov, nálezy veľkých zaoblených kusísk skál na rovinách či úlomkami žuly obsypané vápencové podložie vo švajčiarskej Jure.

Preto bolo treba niečo vymyslieť – a zrodila sa doba ľadová, na ktorú sa zvalila zodpovednosť za všetky fenomény, ktoré sa dovtedy zdôvodňovali potopou. Už aj vedecké zdôvodnenia, prečo vôbec vznikla doba ľadová, sa od seba odlišujú. Pravdou je to, že neexistuje žiadny dôkaz a exaktné zdôvodnenie, prečo zrazu z ničoho nič sa polovica zemegule obalila ľadovcom. Problémom naďalej zostáva to, že aj na miestach, ktoré podľa evolucionistov neboli zasiahnuté ľadovcom, sa nachádzajú presne tie isté fenomény, ako sú bludné balvany a pod.

Napríklad neďaleko San Diega v Kalifornii, Peloponéz (v súlade s tézami nikdy nezažil dobu ľadovú) sa tvarom zemského povrchu veľmi podobá svahom Álp, ktoré údajne vyformovala práve doba ľadová, atď. Nakoniec, celkom zdravým sedliackym rozumom, viete si predstaviť, ako môže nejaký ľadovec posúvať balvany stovky kilometrov a ešte ich opracovať (obrúsiť) do hladka ? Ja teda nie.

Dobou ľadovou sa pokúšali evolucionisti vysvetliť aj fenomén vyhynutia mamutov. Je to v podstate veľkou záhadou a evolucionisti dosť neradi diskutujú na túto tému. Veľmi nejasne sa vyhynutie mamutov pripisuje dobe ľadovej.

Čo na to nálezy ?

Od 19. storočia sú veľmi dobre zdokumentované nálezy zmrznutých mamutov. Spolu je známych asi 50 rôznych nálezísk mamutov na Sibíri a minimálne 6 na Aljaške. Nechcem podrobne rozoberať jednotlivé nálezy. V stručnosti, našli sa mamuty (ale aj napríklad tigre šabľozubé) perfektne zachovalé so srsťou, zmrznuté v ľade, dokonca sa našli exempláre, ktoré stáli! Našli sa dokonca zbytky potravy v žalúdkoch a medzi zubami, našli sa mláďatá a dospelé jedince. Čo s toho vypláva ? Jednoduchá vec.

Ak nájdete v ľade zamrznuté zviera postojačky s potravou medzi zubami, tak nemôže existovať iné vysvetlenie ako to, že smrť prišla nečakane rýchlo a celý proces trval neuveriteľne krátku dobu. Úplne padá teória postupného pomalého ochladzovania a úhynu zvierat. Snáď si niekto nemyslí, že akékoľvek zviera by žulo potravu, a postojačky by zostalo stáť a čakalo by, kým veľmi pomaly uhynie na chlad s trávou v papuli. Absurdná myšlienka.

Tu krátko odbočím, lebo s tým súvisí aj niečo iné. Pamätáte si na obrázok skamenenej ryby, ktorá práve požiera menšiu rybu (je to notoricky známy obrázok) ? Podľa Lyellovej doktríny uniformizmu sa sedimenty usadzovali pomaly v dlhom časovom horizonte. Lyellova teória je základ pre Darwinovu evolučnú teóriu, ktorá predpokladá pomalý vývin bez katastrof. A teraz otázka. Ako mohla skamenieť ryba, pri požieraní inej, keď mala byť uväznená v sedimentoch (až po smrti) pomaličky a postupne ?

Logickou odpoveďou je, že sa to muselo udiať veľmi rýchlo, až tak rýchlo, že nestihla menšiu rybu prehltnúť. Čiže dôkazy o bleskovom úhyne zvierat nachádzame všade a často.

Senzáciu spôsobila správa, keď v roku 2004 skupina vedcov v Oxforde nanovo datovali nálezy kostí z frankfurtskej univerzity, ktoré boli oficiálne datované na 40 000 až 50 000 rokov. Teraz sa držte! Zistilo sa, že lebky a kosti boli staré (alebo mladé) len 7 500 až 250 rokov ! Je to veľmi vtipné, ak sa z neandertálca starého 36 000 rokov stane človek starý 7 500 rokov. Tejto téme sa v roku 2004 venovala nemecká televízia a renomovaný časopis Der Spiegel.

Toto nehorázne klamstvo má na svedomí profesor Reiner Protch z frankfurtskej univerzity, antropologická hviezda prvej veľkosti. Ako vyplynulo z investigatívneho vyšetrovania časopisu Der Spiegel, pán profesor si vek jednoducho vymyslel. Potvrdilo to viacej jeho kolegov, pričom o tom vedeli! Nikto sa však neodvážil povedať pravdu celé desaťročia.

Profesor H.H.Newman z chicagskej univerzity predložil v roku 1922 ako dôkaz o existencii nebraského človeka, ktorý mal žiť pred miliónom rokov v Nebraske, zub. Áno, čítate dobre, jeden jediný zub. Vyvolalo to veľký ohlas, dokonca bol zostrojený obrázok tohto človeka (videl som ho na obrázku, je to taký poločlovek, poloopica) a znovu sa držte, na základe toho jedného zubu sa vymodelovala celá postava !

Až v roku 1927, keď sa našli ďalšie kosti sa prišlo na to, že zub patril vymretému druhu amerického divokého prasaťa. Je pravdou, že potom sa odstránili z literatúry obrázky nebraského človeka, ale ako ilustrácia, čoho sú schopní evolucionisti je to priam signifikantné.

V dvadsiatych rokoch 20. storočia bolo v Číne objavených 14 fragmentov lebky, 11 čeľustí, plno zubov, niekoľko častí kostier a množstvo kamenných nástrojov. Z niekoľkých fragmentov kostí sa zostavila celá lebka, s črtami pripomínajúcimi trochu opicu a tento predok človeka dostal názov pekingský človek. Mimochodom, originály kostí zmizli v roku 1941, čo je dosť podozrivé, najmä ak neexistujú žiadne fotografie originálov.

Nebudem to naťahovať, stručne povedané, miesto nálezu bola vápenná jama, sú vážne indície toho, že nájdené kosti boli zmesou ľudských a opičích, lebo v tej dobe bol opičí mozog veľká pochúťka a všetko nasvedčuje tomu, že ľudia pojedali opičie mozgy a vyjedené lebky hádzali na jednu kopu. Ďalší nález, ktorý mal podporiť darwinistov, bol tzv. Jávsky človek, nájdený E. Duboisom. Oficiálny odhad jeho veku je 700 000 rokov. Nález objavil v roku 1891. Pozostával zo silnej lebečnej klenby a troch stoličiek.

Aká je pravda ? Sám Eugén Dubois, ktorý našiel Jávskeho človeka a ktorý nález obhajoval ako chýbajúci článok medzi opicami a ľuďmi v roku 1932, potvrdil, že to nebol človek, ale „skôr gigantický, vymretý druh, ktorý sa podobal gibbonom“ (Dubois, 1937).

Heidelbergský človek

Na základe nálezu spodnej čeľusti v pieskovni Mauer pri Heidelbergu, sa vytvorila samostatná ľudská rasa, Homo heidelbergensis, ktorú začali evolucionisti označovať ako predchodcu neandertálcov a moderného človeka. Na základe spodnej čeľusti (naozaj vážne, nič iné sa nenašlo len jedna spodná čeľusť) a s obrovskou dávkou fantázie sa vymodelovala postava, ktorá sa na nás škerí v múzeách.

Je to nemotorný, poloprikrčený tvor, podobný opici, ktorý bol vytvorený z jednej čeľuste. Tá čeľusť bola masívna a mala všetky zuby zachovalé a ustupujúcu bradu. Zuby svojou veľkosťou pripomínajú presne zuby moderného človeka. Problém je v tom, že na celom svete nachádzame ľudí, ktorí majú mohutnú spodnú čeľusť s ustupujúcou bradou, čo potvrdí každý antropológ.

Podobný prípad sa stal v roku 1912, keď sa na okraji dediny Piltdown v južnom Anglicku našla časť tylovej kosti, čeľustná kosť a dve stoličky. Aj keď čeľusť bola evidentne opičia a tylová časť so zubami ľudská, nič nebránilo tomu, aby sa zrekonštruoval celý človek do najmenších detailov, nazvaný Piltdownský človek. Evolucionisti mu prisúdili 500 000 rokov.

Podvod s Piltdownským človekom sa odhalili až o 37 rokov neskôr. Čeľusť patrila opici, ktorá uhynula začiatkom 20. storočia, lebka bola stará maximálne pár storočí. Informoval o tom časopis Science 26.2.1954, a potom časopis New Scientist 5.4.1979. Tieto príklady krásne dokumentujú, ako evolucionisti pracujú. Stačí nájsť jednu čeľusť, pustiť si fantáziu na špacír a hneď je na svete celá rasa predchodcov ľudí.

Evolucionisti sú akoby posadnutí nájsť skutočného plaza ako predchodcu vtákov. Tu sa udiali naozaj úsmevné príbehy. Pred pár rokmi zakúpila spoločnosť National Goegraphic Society z USA skamenelinu, ktorú nazvali archaeoraptor, mal chvost dinosaura a predné končatiny ako vták. Skrátim to, po veľkom kriku a humbuku sa prišlo na to, že niekto úplne nehanebne prilepil chvost dinosaura primitívnemu vtákovi.

Podvrhy so skamenelinami sa stávajú výnosným biznisom, skameneliny sa falšujú vo veľkom, ako priznal v časopise Discover Alan Feduccio, ornitológ a evolučný biológ na univerzite v Severnej Karolíne pri Chapel Hill. Po podvode s archeoraptorom však pokusy o nájdenie predchodcu vtáka neutíchajú. Na konferencii na Floride bola najväčším ťahákom skamenelina nazvaná bambiraptor, dinosaurus veľkosti kurčaťa.

Vystavená skamenelina mala perie, alebo periu podobnú štruktúru a bola označovaná ako spojovací článok. Problém bol v tom, že žiadne perie sa na skamenelinách nikdy nenašlo! Ale vedci povedali, že by tam malo byť, tak ho tam jednoducho pridali, chlapík ktorý robil rekonštrukciu, vložil ešte umelé oči, aké sa dávajú do preparovaných vtákov a medzičlánok bol vyrobený !

Na tej istej konferencii vyhlásila skupina molekulárnych biológov, že našli vtáčiu DNA v kostiach dinosaura, starého 65 miliónov rokov. Ak by to bola pravda, nemusím sa namáhať s týmto článkom, všetko by bolo jasné.

Problémov bolo samozrejme hneď viac. Po prvé, kosti patrili dinosaurom, ktoré podľa vetvy nemali nič spoločné s vtákmi. Po druhé, extrahovaná DNA nebola na 90% či 99% zhodná s vtáčou DNA, bola zhodná na 100 % s DNA moriakov ! A pritom ani kurčatá nemajú na 100% zhodnú DNA s moriakmi. Toto bolo dokonca publikované v časopise Science! Zaujímalo by ma, ktorý z vedcov pri vykopávkach mal od manželky bagetu s morčacím mäsom.

Záver

Podobných príkladov je veľmi veľa. V podstate môžem skonštatovať, doteraz sa mi nepodarilo nikde objaviť čo len jeden jediný, hodnoverný nález, ktorý by potvrdzoval jednoznačne evolučnú teóriu. Napriek tomu, že logika hovorí, ako som už spomínal inde, ak sa nachádzajú skameneliny stovky miliónov rokov (podľa evolucionistov) staré a v obrovskom množstve, prečo je problémom nájsť jeden jediný medzičlánok, ktorý by bez akejkoľvek pochybnosti dokazoval evolučnú teóriu? Vysvetlenie je jednoduché.

Preto, lebo taký zrejme neexistuje ! Potom nečudo, že vedci, ktorí si celoživotnú kariéru postavili na evolučnej teórii, zúfalo hľadajú a pokúšajú sa akýkoľvek nález použiť aj v rozpore so zdravým rozumom a vedou, len aby mali aspoň niečo, čím sa môžu oháňať.

Celosvetovo existuje asi 400 kostí či fragmentov (áno dobre čítate, len tak málo!), ktoré evolucionisti spájajú s evolučnou teóriou a sú podľa nich relevantné. Neexistuje však ani jeden jediný nález, ktorý by bol jednoznačný a kompletný. Všetky „dôkazy“ sú pri podrobnejšom skúmaní vedcov nejednoznačné, ak to jemne naformulujem a väčšina z nich je mylne interpretovaná (nemal som možnosť čítať a dozvedieť sa o úplne všetkých, takže si nedovolím napísať, že úplne všetky), alebo zámerne sfalšované, prípadne z úplne minimálneho fragmentu sa vyrobí celý organizmus.

Vyššie uvedené príklady to ilustrujú. Použil som tie najznámejšie príklady, ktoré sú najčastejšie predkladané evolucionistami. Ako vždy, nič som si nevymyslel, všetko sú overené fakty.

Takže namiesto toho, čo nám hovorí elementárna logika, že by sme mali byť doslova zaplavení nálezmi a dôkazmi evolučnej teórie, v podstate nie je jeden jediný relevantný. Ak by život vznikol slepou náhodou podľa evolučnej teórie, tak sa odvolávam na moju prvú axiómu, príroda ako taká nemá rozum a vedomie, takže celkom určite by nám dôkazy evolúcie vedome nezničila, alebo neskryla. Lebo vyzerá to tak.

Autor: Boris Kačáni