Hudba ovplyvňuje človeka

Rytmy tela a hudby: Kľúč k harmónii

Spomínali sme zázračný vzťah medzi rytmami a cyklami v prírode. Sledovali sme, ako ľudské telo môže optimálne fungovať, ak rôzne rytmické cykly operujú v dokonalej rovnováhe a harmónii. Uvedomili sme si, že aj hudba je zložená z rytmických vibrácií a cyklov, ktorých usporiadanie vyvoláva buď konsonanciu (harmóniu), alebo disonanciu (disharmóniu). Teraz nás čaká úloha rozpoznať harmonický vzťah medzi rytmami hudby a rytmami ľudského tela a pochopiť, prečo je táto harmónia nevyhnutná.

Budeme sledovať:

• Vplyv harmonickej hudby a disharmonickej hudby na funkcie tela
• Účinok hudby na ľudské správanie
• Dopad hudby na štruktúru a vývoj ľudskej mysle a tela

„V tomto ohľade definujeme každý vplyv a jeho účinok ako harmonický (H) – ak experimentálne dôkazy potvrdzujú, že vyvoláva posilnenie, pozitívne povzbudenie, podporu správnej funkcie organizmu a akýkoľvek konštruktívny vplyv pre vhodný vývin a funkciu telesných orgánov. Disharmonické podnety (D) potom experimentálne vyvolávajú potlačenie správnej činnosti organizmu, ich obmedzenie, zakrpatenie a akékoľvek deštruktívne vplyvy na organizmus či jeho rôzne časti.“ (Schreckenberg a Bird, op. cit., s. 77)

Ako je možné, že hudba ovplyvňuje človeka a premieňa svoje posolstvo v ľudskom tele? Tento fascinujúci proces sa začína v ušiach. Zvukové vlny, teda vibrácie, zasiahnu ušný bubienok, kde sa premieňajú na nervové a chemické impulzy. Tieto impulzy sú následne registrované v mozgu, ktorý ich interpretuje ako rôzne druhy zvukov, tónov či hlasov. Vplyv hudby na mozog a telo je komplexný – spája fyzické vnímanie s emocionálnymi reakciami, vďaka čomu je hudba jedinečným nástrojom komunikácie a umenia.

Čo však väčšina ľudí netuší, je, že

„korene sluchových nervov sú omnoho rozsiahlejšie rozptýlené a majú viac prepojení, než nervy ostatných zmyslových orgánov… (Vďaka tomuto rozsiahlemu pokrytiu) je sotva nejaká funkcia tela, ktorú by neovplyvňovali pulzácie a harmonické kombinácie hudobných tónov.“ (Edward Podolsky, MUSIC FOR YOUR HEALTH, New York: Bernard Ackerman, Inc., 1945, s. 26–27)

To znamená, že

„hudba priamo útočí na nervový systém“.

Hudba, ktorá na svoj prienik do organizmu nie je závislá od mozgu a jeho centra úsudku, môže prostredníctvom thalamu – ktorý je vysielačom všetkých emócií – vyvolať dojmy, pocity, vzrušenie a rôzne vnemy. Akonáhle stimul dosiahne thalamus, automaticky dochádza k invázii do mozgu. Dôležitosť týchto zákonitostí nemožno podceniť. Hudba obchádza centrá úsudku a ovplyvňuje najmä centrá emocionálnych reakcií, a to vďaka podráždeniu thalamu.

Niektorí vedci zdôrazňujú, že „vplyv hudby vďaka podráždeniu sluchových nervov“ pôsobí predovšetkým na autonómny nervový systém. Autonómne nervy, nazývané aj vegetatívne, fungujú nezávisle od vedomia. Tieto nervy môžu vyvolať podráždenie (sympatikus) alebo naopak spomaliť (parasympatikus) činnosť srdca, ciev, priedušiek, pohlavných orgánov, pečene, zreničiek, potenie, telesnú teplotu, metabolizmus a ďalšie procesy. Sluchové (zvukové) stimuly teda priamo ovplyvňujú nervový systém a cez neho celý organizmus.

Funkčné zmeny orgánov

V ktorých oblastiach môžeme očakávať funkčné zmeny? Medzi najvýznamnejšie patria:

• NERVY celého organizmu
• EMÓCIE zmenené vplyvom podráždenia thalamu

Tieto zmeny ovplyvňujú tlkot srdca, dýchanie, krvný tlak, trávenie, hormonálnu rovnováhu, elektrolytovú stabilitu, rovnako ako emócie, nálady a postoje. Vystavenie harmonickej hudbe podporuje rytmické cykly tela, vyvažuje procesy, synchronizuje nervové signály a privádza nálady a emócie do stavu homeostázy (telesnej rovnováhy). Okrem toho posilňuje koordináciu tela a psychickú stabilitu.

Naopak, disharmonická hudba – či už spôsobená disonanciou, „hlukom“ alebo nevhodnými rytmickými dôrazmi, synkopami, polyrytmami či neprirodzeným tempom – môže viesť k výrazným telesným zmenám, napríklad:

• Zmena srdcového rytmu a krvného tlaku
• Nadmerná stimulácia hormónov (najmä opiátov a endorfínov)
• Zmena stavu vedomia (od veselosti až po stratu vedomia)
• Problémy s trávením

„Neurológovia sa pokúšali potlačiť toto rytmické vnímanie mozgu, boli však neúspešní, okrem stavu celkového znecitlivenia mozgu. Akékoľvek užívanie drog pôsobí na jednu či druhú mozgovú hemisféru alebo na viaceré mozgové oblasti, no predsa nezbavuje pacienta schopnosti počítať alebo poklepávať do rytmu.“

V dávnych aj moderných civilizáciách hrala hudba kľúčovú úlohu pri synchronizácii pohybov ľudí. Príkladom sú ľudové piesne pri práci, pochodovanie vojakov či tanec. Experimenty na pracoviskách ukázali, že hudobný rytmus výrazne ovplyvňuje precíznosť a presnosť práce. Špeciálne vybraná hudba dokáže zvýšiť pracovnú schopnosť svalov, pričom tempo pohybov pracovníka sa prispôsobuje tempu hudby.

Na druhej strane, ak je rytmus hudby odlišný od rytmu, napríklad pri písaní na stroji, dochádza k zníženiu presnosti a koordinácie. Podobný efekt nastáva aj pri kombinácii rôznych rytmických stimulov – napríklad keď blikajúce svetlo nemá synchronizovaný rytmus s hudbou. V takýchto podmienkach sa ľudské pohyby stávajú nepredvídateľné a nepravidelne trhavé. Pozadie týchto javov spočíva v tom, že:

„Zvukové vlny ovplyvňujú nervový systém a prostredníctvom neho v rytmických sekvenciách vysielajú šoky svalom a spôsobujú ich kontrakcie. Tak vznikajú trhavé pohyby rúk či nôh. Zabrzdiť túto reakciu môže pre niektorých znamenať vedomé ovládanie svalov.“

Je zrejmé, že telo reaguje na podnety bez vedomého použitia úsudku, čo znamená, že jeho reakcie závisia od toho, či prichádzajúci rytmus je v súlade s rytmom tela. Príkladom tejto synchronizácie je pochod vojakov. Aj keď má každý človek svoje vlastné tempo krokov, vďaka počítaniu a vonkajšiemu rytmu sa vojaci zjednotia. Podobný efekt môžeme vidieť pri tanci – rytmus piesne zjednocuje pohyby tanečníka a tanečnice, ktorí sa vďaka nemu harmonicky zosúladia. Bez tohto rytmu by každý tancoval podľa tempa svojich vlastných „vnútorných hodín“.

Kedy sa zachádza príliš ďaleko?

Doteraz sme objasnili, že telo je hlboko rytmický celok a každý jednotlivec má svoje vlastné „tikajúce“ rytmy, ktoré napomáhajú dosiahnuť homeostázu (rovnováhu). Tieto individuálne rytmy môžu byť dobrovoľne podriadené alebo prekonané vonkajšími rytmickými stimulmi. Ak však nahradíme prirodzené telesné rytmické cykly vystavením tela vonkajším stimulom, ktoré majú odlišné tempo a rytmus, vyvstáva otázka: Do akej miery je toto „preprogramovanie“ bezpečné?

V jednom článku sa o tom písalo:

„*Človek je vo svojej podstate rytmická bytosť… Dýchanie, tlkot srdca, reč, chôdza – vo všetkom máme svoj vlastný rytmus. Aj mozgové hemisféry sú v neustálom rytme pohupovania dňom i nocou. Aby sme zachovali stav vyrovnaného zdravia a pocit dobrej pohody, je nevyhnutné, aby sa človek nevystavoval často akémukoľvek rytmu, ktorý nie je v súlade s jeho vlastným prirodzeným telesným rytmom.“

Väčšina výskumov sa zameriava na kompatibilitu medzi telesným rytmom a externým rytmom hudby. Práve táto kompatibilita je podľa odborníkov najvplyvnejším prvkom hudby, ktorý môže buď narúšať, alebo posilňovať harmonickú integritu človeka. Ak je tempo hudby rýchlejšie ako prirodzené tempo tela, výsledkom je všeobecné zrýchlenie funkcií, čo môže viesť až k ich nadmernému podráždeniu. Naopak, pri hudbe s veľmi pomalým tempom dochádza k spomaleniu telesných funkcií.

Tieto poznatky viedli mnohých odborníkov k záveru, že:

„Tempo je tým najdôležitejším faktorom pre činnosť srdca aj mozgu. Naše srdce bije v priemere 70–80-krát za minútu. Väčšina tradičnej západnej hudby práve toto tempo rešpektuje.“

Kedy teda môžeme hovoriť o tom, že zachádzame príliš ďaleko? Akékoľvek podráždenie alebo utlmenie, ktoré núti telo bojovať o svoju rovnováhu, je príkladom prekročenia tejto hranice. Dopad na telo – či už okamžitý alebo dlhodobý – závisí od viacerých faktorov:

• Dĺžky vystavenia neprirodzenému rytmu
• Mierou odchýlky od správnej normy
• Osobnej odolnosti organizmu voči cudzím vplyvom

Tento princíp platí nielen pre každý druh v živočíšnej ríši, ale aj v technickom svete. Napríklad, ak je do zariadenia dodané príliš málo elektrického prúdu, nebude fungovať. Naopak, príliš vysoké množstvo prúdu „spáli“ poistky a znehodnotí celý prístroj.

Vplyv na správanie

Pri zdravom stave mentálnej, fyzickej a emocionálnej rovnováhy môžeme očakávať, že náš úsudok a rozhodovacie schopnosti budú vyrovnané, pokojné a pod kontrolou. Tento stav nazývame správnou funkciou. Menšie traumatické situácie takýto stav nevychýlia a navonok pôsobíme vyrovnane. Tieto vlastnosti sú kľúčové najmä pre vedúcich, kde stabilita a pocit bezpečia zohrávajú zásadnú úlohu. Harmonická hudba tento stav rovnováhy posilňuje.

Na opačnom póle je však úplne iný obraz. Disharmonická hudba môže spôsobiť vylučovanie nadmerného množstva opiátov a ďalších hormónov, čo vedie k prehnane nabitému emocionálnemu stavu. Niektoré emócie rozpoznáme okamžite – napríklad strach z nehody či ohrozenia. V takých situáciách počujeme búšenie srdca, cítime studený pot a musíme sa doslova premáhať, aby sme zostali pokojní. Ak však stratíme kontrolu a telo nie je schopné vrátiť sa do stavu homeostázy (rovnováhy), môže to viesť k nerozumnému správaniu, šoku alebo dokonca bezvedomiu.

Iné emocionálne vrcholy však prichádzajú nenápadne, napríklad ako vyvrcholenie sentimentálnej, nerealistickej romantickej lásky. Tento stav je očividný pre okolie, no pre tých, ktorí v ňom uviazli, pôsobí neškodne. V takej situácii môže človek ignorovať logické dôvody, dôkazy, ba aj úplatky, poníženie či tresty. Vo väčšine prípadov to pokračuje, kým emocionálny vrchol nevyhasne. Úsudok je narušený, dôležité rozhodnutia sú otrasené a výsledkom je nevhodné správanie. Najzreteľnejším dôkazom emocionálneho rozrušenia je práve takéto nevhodné konanie.

Proces, ktorým sa telo snaží udržať emocionálnu homeostázu, nazývame inhibičný (tlmivý) a excitačný (vzrušivý) proces. Jednoducho povedané, inhibítor funguje ako brzda v aute a vzruch ako plyn. Ak však používame brzdu aj plyn naraz, auto sa nemôže plynulo pohybovať. Tento emocionálny stav sa nazýva neuróza. Neuróza sa prejavuje odchýleným správaním, ako je extrémna introverzia, skleslosť, depresia, nervozita, nepredvídateľné správanie alebo agresivita. Tento stav môže spôsobiť aj:

• Hyperaktivitu
• Zvýšenú davovú psychózu
• Abnormálny strach
• Zlé postoje
• Otupenosť, apatiu, lenivosť
• Zníženie pamäti a schopnosti učenia

Tieto účinky zaujali najmä učiteľov a vychovávateľov. Zistilo sa, že rocková hudba je často disharmonická voči telesným rytmom, čo spôsobuje poruchy správania vrátane problémov s učením a pamäťou. Logická rada teda znie: Neučte sa pri počúvaní rockovej hudby! Mnohí upozorňujú, že keďže rock je často jediný druh hudby, ktorý veľa ľudí počúva, bolo by rozumné ho kvôli lepšiemu učeniu úplne vynechať. Poruchy spôsobené disharmonickou hudbou môžu zahŕňať:

• Horúčkovité vzrušenie
• Záchvaty
• Sklon k samovraždám
• Divokú agresivitu

Nech je schopnosť mysle vyrovnávať tieto výkyvy akákoľvek, faktom zostáva, že v stave emocionálnej nerovnováhy nemôžeme dôverovať svojmu úsudku. Naše správanie sa tým odchyľuje od normálu. Oslabený úsudok a narušené správanie si často neuvedomujú tí, ktorí sú hudbou ovplyvnení, ale skôr ich okolie. Narušená rovnováha a vnútorná harmónia sa často prejavujú nielen vo vzťahoch k okolitej spoločnosti, ale aj vo vzťahu k Bohu.

Účinky hudby – zhrnutie

• Hudba ovplyvňuje spoločnosť. Buď ju pozdvihuje, alebo degraduje.
• Celé Božie stvorenie je harmonické a rytmické.
• Človek je vo svojej podstate rytmická bytosť.
• Každý prvok hudby vytvára rytmus.
• Hudba priamo ovplyvňuje rytmické procesy človeka prostredníctvom nervového systému a OBCHÁDZA VYŠŠIE CENTRÁ ROZUMU A ÚSUDKU vďaka bohatému pokrytiu sluchovými (auditórnymi) nervami.
• Hudba priamo ovplyvňuje autonómny nervový systém a má potenciál ovplyvniť všetky jeho časti.
• Človek má v tele systém vyrovnávania extrémov na normál (homeostáza), čo prebieha v procese vzruchu a jeho potlačenia (inhibítor – excitačný proces), ktorý je ovplyvnený stresovými podnetmi vrátane rytmického alebo cyklického rušenia disharmonických zvukov.
• Pri narušení homeostázy a neschopnosti tela dostatočne rýchlo napraviť extrémny podnet vznikajú poruchy správania ako napríklad hyperaktivita, agresivita, oslabený úsudok, zvýšená davová psychóza, zhoršenie pamäti a učenia, oslabené zdravie, abnormálny strach, nesprávne postoje a letargické (otupené, ľahostajné) správanie.
• Tieto vplyvy pôsobia na každého človeka bez ohľadu na etnický pôvod či kultúrne pozadie. Pretože hudba obchádza vyššie centrá rozumu a úsudku, účinky sú univerzálne pre každého cicavca.
• Vedomým zapojením vyšších rozhodovacích centier môže človek do určitej miery obmedziť tieto účinky – ale len vtedy, ak hudbu počúva s kritickým, skúmavým postojom.

Zrútenie mozgových štruktúr

V roku 1988 vykonali vedci z Princeton University – neurológ Dr. Schereckenberg a fyzik Dr. Bird – prelomovú štúdiu o účinkoch disharmonických rytmov na nervové bunky pokusných zvierat. Dovtedy neexistovali žiadne testy, ktoré by dokazovali, aký druh hudby je harmonický alebo disharmonický vo vzťahu k telesnému rytmu. Preto považovali za nevyhnutné vykonať túto úvodnú laboratórnu štúdiu.

Štúdia odhalila fascinujúci záver:

• Klasická hudba obsahuje všetky zložky hudby zosynchronizované do rytmických vzorcov, čím vytvára atmosféru harmonických zvukov.
• Naopak, hudba, kde jednotlivé prvky nie sú zosynchronizované, ako napríklad polyrytmy afrických štýlov alebo synkopický západný Rock’n’Roll, vytvára atmosféru disharmonických zvukov.

Štúdie

V experimente zahŕňajúcom 36 pokusných myší boli myšky po narodení rozdelené do troch kategórií:

• Kontrolná skupina – vystavená len bežným zvukom bez vplyvu hudby.
• Harmonická skupina – vystavená rytmom zodpovedajúcim prirodzenému telesnému rytmu.
• Disharmonická skupina – vystavená hudbe s odlišným rytmom, než je rytmus tela.

Po dobu 2 mesiacov boli myšky nepretržite dňom aj nocou vystavené hudbe špecifickej pre ich skupinu. Intenzita zvuku bola v harmonickej a disharmonickej skupine nastavená na 80–85 decibelov, zatiaľ čo kontrolná skupina mala pokojné prostredie s bežným zvukom na úrovni 75 decibelov. Podmienky ako klietky, krmivo a osvetlenie boli vo všetkých troch skupinách identické.

Po uplynutí tohto obdobia:

• 4 myšky z každej skupiny boli usmrtené, ich mozgy vypreparované a uchované na porovnanie.
• Zvyšných 24 myší prešlo trénovaním v bludisku po dobu 3 týždňov, nasledovalo 3 týždne oddychu a potom ďalších 3 týždne tréningu.

Počas druhej fázy tréningu boli starostlivo sledované zmeny v správaní a konflikty medzi myšami. Na konci experimentu boli mozgy všetkých myší vypreparované a podrobené analýze.

Výsledky štúdie

Záver

Rytmus je riadiaci stimul, ktorému sa naše telo podriaďuje. Jedinou našou voľbou je, akému rytmu sa vystavíme – či tomu, ktorý prináša harmóniu, alebo tomu, ktorý harmóniu ničí. Na rozdiel od toho, čomu sme verili v minulosti – V HUDBE SKUTOČNE NEEXISTUJE STREDNÁ CESTA.

Hudba buď posilňuje Stvoriteľov zámer a snahu tela vyrovnávať optimálnu harmóniu a rovnováhu, alebo narušuje rovnováhu tak nevyhnutnú pre naše mentálne, emocionálne aj duchovné zdravie. Je buď povznášajúca, alebo degradujúca. Satanovi sa svojou prastarou metódou postupne narastajúceho vplyvu podarilo zničiť jemnú rozlišovaciu schopnosť veriacich a vnútiť tieto zmyselné hudobné tóny aj do niektorých zborov ASD. Aký triumf pre nepriateľa, keď môže podkopávať vznešené princípy cirkvi posledných dní!

Každé miešanie duchovného a telesného prináša hanbu ľuďom, ktorí sú povolaní zvestovať posledné varovné posolstvo Boha. Kiež si zvolíme naveky spolupracovať s naším Stvoriteľom, aby sa naplnila Jeho túžba pre náš život: Aby sme rástli podľa Jeho podoby a pritom mali život a prežívali ho v hojnosti.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )