Falošný preklad Otčenáš z aramejčiny

„Ty, jenž zrozuješ! Otče – Matko kosmu.
Soustřeď v nás své světlo – ať je k užitku.
Svou vládu jednoty stvoř teď.
Tvá jediná touha pak s naší působí, jak ve všem světle, tak i ve všech formách.
Dopřej nám náš denní chléb a vhled – tolik, kolik potřebujeme každý den.
Uvolni lana chyb, které nás svazují, jakož i my pouštíme z rukou vlákna, jimiž držíme viny ostatních.
Nedej, aby nás oklamal povrch věcí, ale osvoboď nás od toho, co nás zdržuje.
Z Tebe se rodí vůle vševládnoucí, život a síla k činu, píseň, která vše odívá do krásy a obnovuje se od věků do věků.
V pravdě síla těchto výroků nechť je půdou, ze které vyrůstají všechny mé činy.
Amen.“

Neveril som vlastným očiam, môj duch sa tomu bránil, nebudem sa hanbiť za výrazy – nezmysel, ktorý autor vydáva za doslovný preklad modlitby Otčenáš z aramejčiny do ruštiny. Pozrel som si rôzne odkazy na internete a bol som prekvapený, koľko odkazov hovorí to isté. Ľudia nevedomky kopírujú text, zdieľajú ho s ostatnými a vydávajú ho za tajnú pravdu. Pri čítaní tohto „prekladu“ som si okamžite spomenul na gnostikov (kacírska sekta z 1. – 2. storočia n. l.), ktorí šírili tajné učenie o Kristovi, dávajúc človeku osvietenie a pochopenie všetkých vecí. To mi tiež pripomenulo panteizmus (heréza 4. storočia n. l., ktorá existuje dodnes).

Jeden z autorov, ktorý tento nezmysel zverejnil na internete, tvrdil, že dominantnou a primárnou verziou písaného textu Nového zákona bola aramejčina. Pešita (sýrsky preklad Biblie, aramejský dialekt) bola vraj založená na preklade aramejského targumu, čo malo znamenať, že grécka verzia Nového zákona bola neskoršia ako Pešita a bola iba prekladom z aramejčiny, pôvodného jazyka Ježiša Krista a apoštolov. Inými slovami, grécka verzia nie je primárna. Pre uistenie čitateľov autor zdieľa falošný „preklad z pôvodného jazyka“ do ruštiny.

Staroveké preklady Písma a aramejčina

Skôr ako prejdem k priamemu oddeleniu „múch od rezňov“, dovoľte mi pripomenúť niekoľko dôležitých faktov z kresťanského príbehu. Existuje viacero starovekých prekladov Svätého písma do rôznych jazykov:

• Septuaginta – grécky preklad Starého zákona,
• Targums – bežné označenie pre preklady Starého zákona do aramejčiny,
• Vulgáta – latinský preklad Biblie,
• Pešita – jeden z prekladov Biblie do sýrčiny (edesský dialekt aramejčiny).

Autorova hypotéza, podľa ktorej Pešita vychádzala z prekladu aramejského targumu, neobstojí v kritike ani v teologickom či historickom výskume. Treba však priznať, že v texte sýrskeho Starého zákona (najmä Mojžišovho Pentateuchu a Letopisov) sú určité prvky vplyvu Targumu. Napriek tomu štýl a kvalita Pešity pre knihy Starého zákona vykazuje rozdiely v rôznych častiach Biblie. Niektoré časti mohli preložiť sýrsky hovoriaci Židia ešte pred vznikom kresťanskej cirkvi.

Aramejčina bola v helenistickej ére a až do dobytia Arabmi konkurentom gréčtiny a zatienila ostatné semitské jazyky. Od 2. storočia však starodávny aramejský jazyk, ktorý bol rozšírený na celom Blízkom východe vrátane Egypta, prechádzal kultúrnymi zmenami a po dobytí Arabmi v 7. storočí n. l. sa významne zmenil. Z historického hľadiska boli knihy Starého zákona preložené do sýrčiny v poslednej štvrtine 2. storočia n. l. Knihy Nového zákona boli preložené začiatkom 5. storočia a pravdepodobne ich zoskupil a upravil biskup z Edessy, Rabbula. V 5. storočí už teda existovala Pešita, pričom samotný názov „Pešita“ pre štandardnú sýrsku Bibliu sa objavil až v 9. storočí n. l.

Napriek vyvracaniu historicity stále existujú ľudia, ktorí tvrdia, že všetky učenia Krista a apoštolov boli vyučované iba v aramejčine. Podľa nich aramejčina predchádzala textu Písma v gréckom dialekte koiné. Tento postoj je však často spájaný s oddeľujúcimi názormi nestorianizmu (heréza 4. storočia, ktorá rozdeľuje Krista na obyčajného človeka pred krstom a Božieho Syna po ňom), čím odmieta jednotu Kristovej osoby a jeho hypostázu.

V kontexte biblistiky je dôležité spomenúť synoptický problém – otázku podobností a rozdielov v evanjeliách. K dnešnému dňu neexistuje konsenzus, prečo sa tieto rozdiely vyskytujú, no medzi uznávanými teóriami sa nachádza hypotéza o zdroji „Q“ (z nemeckého „Quelle“, zdroj). Ide o predpokladanú zbierku výrokov Ježiša Krista, ktorá mohla existovať v aramejčine. Niektoré výroky v evanjeliách boli pravdepodobne preložené z aramejčiny, avšak text evanjelií v súčasnej podobe je považovaný za zostavený v gréčtine koiné, podobne ako ostatné texty Nového zákona.

Treba zdôrazniť, že gréčtina koiné bola všeobecne prijatá cirkevnými otcami ako jazyk pôvodných textov Nového zákona, a to bez diskusie. Existuje mnoho dôkazov, ktoré potvrdzujú, že texty Nového zákona boli pôvodne napísané v tomto dialekte. Dodnes nebol nájdený žiaden rukopis alebo fragment kníh Nového zákona v aramejčine, ktorý by bol datovaný skôr ako grécke texty Nového zákona. Z historického hľadiska je zrejmé, že „pôvodný text v aramejčine“ neexistuje. Verím, že Boh povolil vytvorenie Písma v podobe, v akej ho máme dnes, vrátane jazyka, ktorý nachádzame v starobylých rukopisoch.

Falošný preklad, falošný „Otče náš“

Teraz sa zameriame na modlitbu „Otče náš“ a autora tohto sporného „prekladu“. Na úvod je potrebné poznamenať, že modlitba „Otče náš“ bola pôvodne napísaná v starej gréčtine. Tento „preklad“ je len „krivou rekonštrukciou významu“, ktorá zámerne zavádza čitateľa. Z historických zdrojov vieme, že medzi útržkami Kristových výrokov preložených z aramejčiny nájdeme modlitbu Krista na kríži, no modlitba „Otče náš“ v aramejčine sa nespomína.

V starovekej aramejčine, starej hebrejčine i gréčtine je odkaz na Boha vždy uvedený prostredníctvom mužského rodu. Myšlienka, že patriarchálna kultúra, v ktorej dominoval muž v rodine, politike či náboženstve, by zrazu umožnila oslovenie Boha ako ženskej sily, je zjavne nesprávna. Biblia nepozná žiadne ženské alebo neutrálne vyjadrenie Boha. V kontexte monoteistického židovského náboženstva je absurdné predstaviť si, že Žid, vychovaný podľa Zákona Mojžišovho, by oslovil Boha Stvoriteľa iným spôsobom, než aký predpisujú sväté spisy. Autor sporného prekladu tejto modlitby teda nielen zavádza, ale ignoruje hlboké teologické súvislosti a historickú autenticitu.

Ježiš Kristus vo svojom učení opakovane odkazoval na Boha Otca. Zdôrazňoval lásku Otca cez skutky, podobenstvá a dejiny zachytené v Písme. Ako súčasť Trojice hovoril o svojej jednote s Osobou Otca a nikdy nenaznačil, že by Otca bolo možné oslovovať ako neznámu moc alebo bezosobnú silu. Písmo samo o sebe vylučuje akékoľvek mylné výklady takéhoto charakteru.

Ruské slovo „Otec (rodič)“ v aramejčine, rovnako ako v hebrejčine, znie ako „Aba (Abba)“, a v gréčtine ako „Pater“. Oslovovanie Boha Otca ako „Otče náš“ sa v hebrejčine povie „Avinu“, v aramejčine „Avvun“. Prekvapujúce je, že autor sporného „prekladu“ modlitby „Otče náš“ nikdy nepoužil slovo „Otec“, ktoré je v tejto modlitbe kľúčové a ústredné. Naopak, toto slovo bolo pravdepodobne zámerne vynechané s cieľom zdôrazniť falošnú „tajnosť“ tohto textu, ktorá však nemá žiadny význam ani silu Ducha.

Na základe Kristovho učenia je zrejmé, že tento „preklad“ úmyselne ničí podstatu Boha Otca ako Osoby, prezentuje ho ako neosobnú silu, a tým podrýva vzťahy v rámci Trojice i s ľuďmi. Tento falošný „preklad“ modlitby „Otčenáš“, predkladaný masám, je zjavne heretický. Spája prvky gnosticizmu a panteizmu, teda herézy, proti ktorej Cirkev zápasila po stáročia. Táto falošná doktrína je dnes viditeľná v rôznych moderných hnutiach, ako je New Age, ktoré propagujú synkretizmus náboženstiev, snahu o zničenie pravého kresťanstva a odmietanie myšlienky osobného Stvoriteľa.

Boh Biblie však kategoricky odmieta koncept neosobného božstva. V Písme je Boh prezentovaný ako milujúci Otec, Osoba, ktorá si praje mať osobný vzťah s človekom. Tento vzťah s Bohom Otcom je základom kresťanskej viery a žiadny pokus o jeho znehodnotenie by nemal byť akceptovaný.

Mysticizmus ako parazit

Autorom sporného „prekladu“ modlitby „Otče náš“ je doktor náboženstva a somatickej psychológie Saadi Neil Douglas-Klotz (známy aj ako Murshid Saadi Shakur Chishti). Tento autor sa špecializuje na kombinovanie starovekých meditačných techník s modernou psychológiou a telesnou vedou. Známy je ako odborník na blízkovýchodnú mystiku a autor viacerých kníh, medzi ktoré patria napríklad:

• „Modlitby kozmu: Meditácia na Ježišove slová, hovorených v aramejčine“ (z ktorej pochádza tento kontroverzný „preklad“)
• „Múdrosť púští“
• „Skryté evanjelium“
• „Sufijská kniha života“

Murshid Saadi je tiež jedným z hlavných učiteľov súfijského rádu Ruhaniat (Sufi Ruhaniat International). Počas 30 rokov kráča tzv. „súfijskou cestou“ a v Rusku je známy ako zakladateľ World Peace Dance Network. Používa súfijské techniky ako Zikr (spomínanie na skutočnú podstatu človeka pomocou meditácie a spevu) a tance s prvkami z rôznych náboženských tradícií na podporu kontaktu človeka so sebou samým a hĺbkami svojej podstaty.

Z pohľadu kresťanskej viery sú tieto prístupy a učenia sporné, pretože často obsahujú prvky synkretizmu, ktoré môžu viesť k odklonu od pravého učenia Písma. Biblia jasne varuje pred akýmikoľvek falošnými učeniami, ktoré môžu zviesť človeka na nesprávnu cestu.

Boh, spravodlivý Sudca, bude súdiť každého, kto odmieta Krista ako osobného Spasiteľa a Pána. Takisto bude súdiť tých, ktorí šíria klamstvá vydávané za pravdu, a tých, ktorí vedú iných na scestie. Satan, ako revúci lev, naďalej hľadá, koho by mohol zožrať, a preto nesmieme podceňovať jeho úskoky. My, kresťania, sme však zodpovední za našu spásu bez ohľadu na to, aké prekážky alebo falošné učenia nás na našej ceste stretajú.

Pri štúdiu „doslovného prekladu modlitby Otčenáš“ sa môže čitateľ stretnúť s distribúciou tohto textu prevažne na stránkach heretikov a priesečníkov New Age. Tieto stránky sa zameriavajú na mysticizmus, ezoteriku, meditáciu, parapsychológiu a diskusie o tajných učení, ktoré často zmiešavajú rôzne filozofie a náboženské presvedčenia.

Rovnako ako mnohí kresťania, ktorí si tieto texty prečítajú bez pochopenia podstaty, šíria tieto nepravdivé výklady Písma prostredníctvom svojich blogov, sociálnych sietí a vyjadrení. Jednoducho vykričujú „Amen!“, „To je skvelé“, „Ďakujem za preklad“, pričom vôbec netušia, čo v skutočnosti čítajú alebo aký má text pôvod. Rovnako ako jedlo, ktoré nedávame do úst bez toho, aby sme vedeli, čím nás kŕmia, aj texty, ktoré sa dostanú do našich myslí, potrebujú porozumenie a opatrnosť.

Bez ohľadu na to, aké zdanlivo „dobré“ môžu byť tieto úmysly, takýto „doslovný preklad Otče náš“ šíri heretické pohľady a podkopáva skutočné učenie Ježiša Krista. Nejde tu o podporu, ale o systematické poškodenie kresťanského názoru o Bohu a spásnej kresťanskej náuke, ktorá podkopáva vzťah kresťanov s Otcom, Syna a Ducha Svätého.

Či už sú tieto nepravdy distribuované prostredníctvom nových alebo tradičných médií, výsledok je vždy rovnaký – šírenie kresťanskej mylnej predstavy a ešte viac zmätok medzi ľuďmi, ktorí hľadajú pravdu. Bez vedomia kontextu a podpory pravdy z Biblie je ťažké povedať, čo je skutočné a čo je deformovaná interpretácia učenia, ktoré bolo v skutočnosti vyslovené a aplikované pre záchranu duší.

Aj preto, pri prehĺbení porozumenia textom, vždy pamätajte, že preklad, ktorý vynecháva slová a významy, je neúplný. A práve táto neúplnosť môže mať za následok prekrútenie pôvodného Kristovho posolstva. Varujme sa heretických názorov a slepej viery v neoverené texty.

„Avvun dbishmaya! nitkaddah shimmuh; teta chlapec; neve sovyanukh eychana dbishmaya ab para; Ha la lahma dsunkanan yumana; Vushyuh lan hobain, eychana dap akhnan shuklan hayavin; vula taalan lnisyuna, ella pasan min bishya. Mudtul diluh hai malchuta, uheila, utishbukhta l’alam allmin. Amine“.

„Otče náš, ktorý si na nebesiach! Posväť sa meno tvoje; príď kráľovstvo tvoje; buď vôľa tvoja ako v nebi, tak na zemi; chlieb náš každodenný daj nám dnes; a odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého, lebo tvoje je kráľovstvo, i moc, i sláva naveky. Amen.“

Záver o falošnom preklade

Zhrnutím toho, čo bolo povedané, by som chcel vyzvať všetkých, aby porozumeli všetkému, čo čítame. Milí priatelia, internetom sa šíri veľa dobrých aj zlých vecí, sledujte, čo čítate a šírite. Nešírte na nete takzvaný „doslovný preklad modlitby Otčenáš„, ani inak, nevydávajte ho za stratenú pravdu, nemá hĺbku ani silú Ducha!

Koniec koncov, sú takí, ktorí sú slabí, ktorí nerozumejú, ktorí čítajú všetko za sebou a hltajú všetko, čo čítajú, ktorí nedokážu oddeliť pšenicu od kúkoľa. Sú takí, ktorí budú pokúšaní, ktorí uveria a v dôsledku toho môžu odpadnúť, pretože dovoľujú, aby sa pochybnosti usadili vo svojom srdci. A Pán nás o to požiada. Všetko, čo potrebujeme, nám Kristus zanechal v Písme, odovzdané prostredníctvom patriarchov, prorokov, apoštolov!

Nezavádzajte slabé ovečky, nemyslite si, že tam, kde žiadny význam nie je, je nejaký skrytý význam. Keď analyzujete kázne, odkazy, texty, výroky ľudí, overte si ich podľa Písma, je to presne tak, ako sa to prezentuje? Spomeňte si aspoň na úryvky z Nového zákona:

„Tunajší Židia boli šľachetnejší ako v Tesalonike. Prijímali slovo so všetkou ochotou a každý deň skúmali Písmo, či je to naozaj tak.“ (Sk 17,11)

„Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak toto budeš robiť, zachrániš aj seba, aj tých, čo ťa počúvajú.“ (1 Tim 4,16)

Poznajúc pravdu, držme sa Písma a neodchyľujme sa ani doprava, ani doľava!

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )