Exodus a Jozefov hrob v Egypte

17/10/2019 MrCastiel

Pôvodná myšlienka zdokumentovať Exodus Izraelcov (Hebrejcov) zo starého Egypta sa za niekoľko rokov dramaticky rozšírila o množstvo ďalších a významných detailov, ktoré úzko súviseli s touto udalosťou.

Prezentáciu objavu (bez videí) na túto tému si môžete zdarma stiahnuť!

Už niekoľko rokov naspäť sme vás informovali o pripravovanom filme „Exodus Conspiraci“. Pôvodná myšlienka zdokumentovať Exodus Izraelitov (Hebrejov) zo starého Egypta sa za niekoľko rokov dramaticky rozšírila o množstvo ďalších a významných detailov, ktoré úzko súviseli s touto udalosťou. Podľa informácií Tima Mahoney a Lennarta Mollera, filmových tvorcov a odborníkov, ktorí sa snažia spracovať a sprostredkovať všetky dostupné fakty a poznatky, sa rozsah filmu nesmierne rozrástol a tak vznikla nová myšlienka – postupne odhaľovať fakty o pravdivosti biblického príbehu.

Nepochybne premiéra filmu v prvom štvrťroku 2017 v USA s názvom „Exodus – hľadanie pravdy“ poodhalila nedostatočné dôkazy a fakty egyptskej chronológie a priniesla svetlo a fakty o svedectve, že pravda Biblie o Exoduse je skutočným príbehom, v ktorom Boh Biblie zasahuje do ľudskej histórie.

Napriek náboženskému a kultúrnemu významu tohto starozákonného príbehu, dlho pretrvávajú pochybnosti o jeho autenticite. Skepticizmus archeologickej komunity vyvolal mnohé otázky. Ak sa exodus Izraelitov z Egypta naozaj udial, prečo je o ňom na zemi len tak málo dôkazov?

Skutočný príbeh alebo len prepracovaná fikcia?

Historické fakty

Akýkoľvek pokus overiť historickú pravosť Exodu musí začať v delte Nílu – v biblickej zemi Gózen. Pretože podľa Písma, toto je miesto, kde sa Izraeliti usadili počas pobytu v Egypte. (Genezis 47,5.6)

Takmer pred 4000 rokmi, hebrejský patriarcha Jozef, vtedy ako väzeň v Egypte, vyložil faraónovi sen, ktorý predpovedal 7 rokov hojnosti a ďalších 7 rokov zničujúceho hladu. Po oznámení tohto proroctva, Jozef bol poverený za dozorcu nad žatvou a uskladňovaním obilia po celej zemi. A keď prišiel hlad, správy o dostatku jedla v Egypte sa rýchlo rozšírili do susedných krajín.

Keď hlad ničil Kanánsku zem, strach z vyhladovania priviedol Jozefovho otca, jeho 11 bratov s manželkami a deťmi k rozhodnutiu opustiť domovinu a vydať sa na 300-kilometrovú cestu na juhozápad do zeme Gózen. A keď Egypt pod vedením Jozefa prosperoval, vďačný faraón ponúkol jeho rodine trvalé útočisko v tejto najbohatšej oblasti svojej ríše. Podľa biblického záznamu sa tieto udalosti udiali na začiatku 19. storočia p.n.l.

Avšak našli archeológovia nejaké potvrdenie, že takáto významná populácia niekedy obývala severovýchodnú časť Egypta? Rozsiahle pátrania počas minulých 40 rokov potvrdili prítomnosť Izraelitov v delte Nílu. V roku 1966 rakúsky tím bádateľov pod vedením Manfreda Bietaka objavili prvú významnú sériu nálezov blízko malého mesta Qantir. Ruiny na vykopávkovom nálezisku Tell el-Dab’a sú pozostatkami raných Izraelských usadlostí v Egypte.

Pri vykopávkach v obilnom poli Manfred Bietak so svojim tímom objavil ďalší neobvyklý nález. Na jednej parcele sa našli ruiny dediny. Mapa archeologického náleziska zreteľne potvrdzuje jeho izraelský pôvod. Archeológovia rýchlo rozpoznali, že koncepcia obydlí v tvare podkovy je totožná so stavbami vybudovanými na území Izraela o niekoľko storočí neskôr. Bol to prototyp hebrejskej architektúry z čias, kedy podľa Biblie Jozef žil v Egypte. Z Písma sa dozvedáme, že po Jozefovej smrti, faraón spravil z Izraelcov otrokov:

„A synovia Izraelovi sa plodili a hemžili a množili sa a mocneli prenáramne a naplnená bola nimi zem. Potom povstal nový kráľ nad Egyptom, ktorý neznal Jozefa. A povedal svojmu ľudu: Hľa, ľudu synov Izraelových je viac ako nás a je to mocnejší ľud ako my. Nože buďme opatrní voči nemu, aby sa príliš nerozmnožil, a stalo by sa, keby povstala vojna proti nám, že by sa aj on pridal k tým, ktorí nás nenávidia, a bojoval by proti nám a vyšiel by hore zo zeme. Preto postavili nad ním úradníkov, ktorí vyberali dane, aby ho trápili svojimi bremenami. A ľud vystavil faraónovi mestá skladíšť, mesto Pitom a Ramses.“ (Exodus 1,7-11)

Dnes už takmer nikto nepochybuje, že významná izraelská populácia žila v Egypte niekoľko stáročí po čase Jozefa. No ak je biblický záznam Exodu historicky pravdivý, mali by existovať aj dôkazy o príchode Izraelitov do Kanánu – zasľúbenej zeme… niekedy medzi 14. a 12. storočím p.n.l. A takéto dôkazy naozaj existujú.

Pred viac než 3200 rokmi sa faraón Merneptah vydal na vojenskú výpravu za hranice Egypta, do Kanánu. Neskôr v básni, ktorá oslavuje jeho víťazstvá sa chválil, že Izrael je zdevastovaný. Tento nápis pochádza asi z roku 1210 p.n.l. a potvrdzuje, že Izraeliti prišli a usadili sa v Kanáne už dlho pred týmto faraónovým výbojom na konci 13. storočia.

Listy z Tell el-Amarna sú hlinené tabuľky napísané klinovým písmom, a popisujú korešpondenciu medzi faraónom Ahkenatonom a inými kráľmi a princami. Mnohé z týchto tabuliek obsahujú správy od kráľov kanánskych miest, ako Gézer, Aškelon a Síchem.

Okrem toho, v Egyptskom nálezisku Tel el Amarna archeológovia našli sériu listov na tabuľkách napísaných klinovým písmom. Mnohé z nich napísali kanánski vládcovia na začiatku 14. storočia p.n.l. V týchto listoch zúfalo prosia egyptského faraóna Akenatona o vojenskú pomoc pre slabý Kanán pred útokmi Nomádov. V jednom z nich sa píše, že ak Faraón nezasiahne, celý Kanán bude stratený. Útočníci sú označení menom APIRU (HABIRU).

Podľa odborníkov, toto je všeobecný výraz pre ľudí bez štátnej príslušnosti, ktorí nemajú väzbu na žiadne urbanistické centrum a týmto termínom mohli Egypťania nepochybne označovať Izraelitov. Nápisy z Tel el Amarna poskytujú silný dôkaz o prítomnosti Izraelitov v Kanáne. Okrem toho naznačujú, že Izraeliti mohli prísť do tejto krajiny skôr než sa bádatelia domnievali. Na začiatku 14. storočia pred n.l.

Ak archeologické nálezy potvrdzujú, že Izrael sa naozaj objavil v zasľúbenej Zemi medzi 14. a 12. storočím p.n.l., a ak tiež dokumentujú prítomnosť hebrejskej populácie v delte Nílu stáročia predtým, vyplýva z toho jediný záver: Izraelci museli migrovať z Egypta do Kanánu a teda Exodus sa skutočne udial. Ak sa Exodus udial, vzniká nová otázka: Ktorou cestou sa Izraeliti uberali na svojom úteku z Egypta?

Bádatelia ponúkli mnohé teórie, ale každá musí zodpovedať jednému faktu: Podľa knihy Exodus, Izraeliti sa po odchode zo zeme Gózen vydali k svätému vrchu, kde sa mali stretnúť s Bohom a slúžiť mu. Najznámejšie spomedzi mnohých vytipovaných miest sa nachádza na južnom cípe Sinajského polostrova – Ďžebel Musa alebo Džebel Katrina. Pútnici z celého sveta každé ráno vystupujú na vrchol vysoký 2285 metrov, ktorý sa všeobecne považuje za vrch Sinaj.

Od roku 1956 archeológovia hľadali dôkazy, ktoré by potvrdili, že Mojžiš a Izraelci tu voľakedy táborili takmer celý rok po svojom odchode z Egypta, ale žiaľ nenašli nič, čo by naznačovalo prítomnosť Izraelcov na tomto mieste. Spomedzi vyše 8000 nápisov, ktoré sa našli v južnej polovici Sinajského polostrova bola len hŕstka hebrejských, aramejských. Sotva zopár.

Je tento nedostatok hebrejskej tradície a archeologických dôkazov dôvodom na spochybnenie biblického záznamu, ako to tvrdia mnohí skeptici? Alebo naznačuje, že vrch Sinaj sa nachádza inde? Je zaujímavé si všimnúť, že Mojžiš bol 40 rokov pred Exodom v exile v Madianskej zemi. Jedná sa o staré územie, ktoré sa nachádza v dnešnej Saudskej Arábii. A keď bol pri horiacom kríku Bohom poverený vyviezť synov z Egypta, dostal znamenie:

„A toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: keď vyvedieš ľud z Egypta, budete slúžiť Bohu na tomto vrchu.“ (Exodus 3,12)

Nachádza sa v tomto regióne nejaký vrch, ktorý zapadá do biblického popisu? Takýto vrch nachádzame asi 23 kilometrov na východ od mesta Al-Bad. Nazýva sa Džebel Al Lawz.

V roku 1996 Viveka Ponten prišla do Saudskej Arábie s pracovným povolením. Počas svojho výskumu sa stretla s rozšírenou miestnou tradíciou, podľa ktorej Mojžiš voľakedy žil v Arábii. Keď Viveka Ponten napokon dorazila k hore Džebel Al Lawz, jej pozornosť upútali špecifické črty hory, ktoré sa podobali biblickému opisu. Najnápadnejší bol zúbkovitý vrchol vo výške viac než 2400 metrov, ktorý bol sčernaný ako od páľavy ohňa.

Mnohé črty Džebel Al Lawz odrážajú biblický záznam o hore Sinaj. A ako najvyšší vrch v severozápadnej Arábii zapadá tento vrch aj do popisu starých hebrejských historických záznamov. Bez ohľadu na to, či budúce vykopávky potvrdia, že toto miesto je skutočný Boží vrch, značné množstvo dokumentárnych dôkazov naznačuje, že hora Sinaj sa nachádza niekde v severozápadnej Arábii.
Máme teda dve miesta, podľa ktorých môžeme načrtnúť trasu prvej etapy izraelského Exodu. Gózen je východzí bod a Madian je smer a cieľ. A medzi týmito bodmi sa musí nachádzať masa vody.

Záznam knihy Exodus uvádza, že Izraeliti na ceste k hore Sinaj narazili na zdanlivo neprekonateľnú prekážku – vody Červeného mora. Väčšina výskumov, pri ktorých archeológovia hľadali miesto prechodu cez more sa zamerala na 5 miest, ktoré ležali na východnej hranici Egypta, ako bola definovaná v starých časoch. Tri z týchto miest sú vnútrozemské slano-vodné jazerá. Menzala na severe, Timsah, a Veľké horké jazero. Skúmalo sa aj vyschnuté dno niekdajšieho jazera Bala.

Piate skúmané miesto sa nachádza na severnom konci Suezského zálivu – konkrétne pláž, ktoré je na turistických mapách označené ako faraónove kúpele. Pred 3500 rokmi boli všetky tieto vodné plochy relatívne plytké. Ich hĺbka sa mohla pohybovať od 1 do 15 metrov. Avšak na žiadnom z týchto tradičných miesta sa nikdy nenašli dôkazy, ktoré by potvrdili príbeh Exodus. Na jar roku 2000 Dr. Lennart Möller sa zúčastnil expedície po Egypte a Sinajskom pol-oostrove. Moller je medický výskumný pracovník na Karolínskom inštitúte v Štokholme. Aj on pokračoval v skúmaní dôkazov o Izraelskom Exode.

Niekoľko rokov Moller študoval historické a dokumentárne dôkazy, ktoré označujú územie Madian ako pravdepodobnú polohu hory Sinaj. Aj on si uvedomoval, že Izraelci pred príchodom k Božiemu vrchu museli prekročiť masu vody na východ od hraníc starovekého Egypta. Po čase Lennart Möller spolu s ďalšími bádateľmi dospel k názoru, že Červeným morom z príbehu knihy Exodus je Akabský záliv. Ak je to naozaj tak, potom existujú dve možnosti pre miesto prechodu.

Je známou skutočnosťou, že dejiny Egypta sú kolískou v poznávaní najstarších civilizácií. Z toho dôvodu egyptská chronológia bola akýmsi základom pre všetky svetové inštitúcie zaoberajúce sa históriou a archeológiou. Takmer nikto z vedeckých kapacít ju nespochybňoval, aj keď bola v rozpore s biblickou archeológiou, čo sa týka aj Exodu Hebrejov. Nové poznatky a vedecké dôkazy prinášajú hromadu dôvodov, ktoré začínajú spochybňovať egyptskú chronológiu a nakláňajú sa k myšlienke, že určenie času Exodu podľa biblickej chronológie je pravdivé.