Duchovný rast a ako Boha následovať

25/11/2020 MrCastiel

Rozhodný vplyv

Na svojej ceste by si mal byť taký rozhodný, aby sa nikto nemohol v tebe pomýliť. Bez rozhodnosti nebudeš mať na svet nijaký vplyv. Tvoje rozhodnutia môžu byť dobré a úprimné, ale rozplynú sa, ak útočisko s pevným životným zacielením nebudeš mať v Božej sile. Celé svoje srdce by si mal vložiť do Božieho diela.

Mal by si sa so všetkou vážnosťou usilovať o skúsenosť pravého kresťanského života. Mal by si v svojom živote príkladne nasledovať Krista. Nemôžeš slúžiť Bohu a mamone. Buď si úplne na strane Boha, alebo nepriateľa.

„Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje.“ Matúš 12,30.

Poniektorí troskotajú vo svojom náboženskom živote, pretože stále váhajú a nevedia sa rozhodnúť. Často sú presvedčení, ba idú tak ďaleko, že skoro sa i poddávajú Božej vôli, ale nedosahujú cieľ a upadajú späť. V takomto stave sa im zatvrdzuje svedomie a čím ďalej, tým menej je citlivé na Boží hlas. Boží Duch ich napomínal, presviedčal, ale zostal nepovšimnutý, až naňho takmer celkom zabudli. S Bohom si nemožno zahrávať. On nám jasne vyznačuje povinnosť, a ak niekto nie je ochotný žiť v tomto svetle, zmení sa mu na tmu.

Boh ťa vyzýva, aby si šiel pracovať na jeho vinicu. Začni tam, kde si. Choď ku krížu a vzdaj sa seba, sveta a každej modly. Bezvýhradne prijmi Ježiša do svojho srdca. Tam, kde si, ti bude ťažko žiť posväteným životom a pôsobiť takým vplyvom, ktorý by iných odvádzal od hriechu, zábav a nerozvážností na úzku cestu, ktorú pripravil Pán svojim vykúpeným.

Úplne sa podriaď Bohu. Bezvýhradne sa vzdaj všetkého a usiluj sa dosiahnuť pokoj, ktorý prevyšuje ľudský rozum. Nemôžeš žiť z Krista, ak nie si v ňom. Ak nebudeš v ňom, vyschneš ako suchá vetva. Neuvedomuješ si svoj nedostatok čistoty a skutočnej svätosti. Mal by si pocítiť vážnu túžbu po Svätom Duchu a čo najvážnejšie sa modliť, aby si ho dostal. Nemôžeš očakávať Božie požehnanie, ak ho nebudeš vyhľadávať. Ak použiješ prostriedky, ktoré máš na dosah, porastieš v milosti k vyššej úrovni života.

Nemáš prirodzenú túžbu po duchovných veciach, ale lásku k nim si môžeš vypestovať, ak myseľ a všetky svoje schopnosti usmerníš na tento cieľ. Potrebuješ silu k činu. Pravá výchova je moc, ktorá nám pomáha používať schopnosti tak, aby sme dosiahli požehnané výsledky.

Prečo duchovným veciam venujeme vo svojom živote tak málo pozornosti, kým svetu patria všetky naše telesné i rozumové sily? Je to preto, že všetko naše úsilie je zamerané práve sem. Naučili sme sa bezvýhradne a všemožne zapájať sa do svetských záležitostí a myseľ si na to zvykla. Preto kresťania vidia náboženský život taký ťažký a svetský život ako ľahký. Schopnosti boli takto usmerňované. V náboženskom živote stačil určitý súhlas s pravdami Božieho slova, no chýbalo uvedenie jeho zásad do života.

Pestovať náboženské zmýšľanie a zbožné city nebolo súčasťou výchovy. Toto by však malo ovplyvniť a zaujať celú bytosť. Chýba nám návyk robiť dobre. Existuje akási krčovitá činnosť za priaznivých okolností, no prirodzene a pohotovo premýšľať o Božích veciach nebýva hlavnou zásadou mysle.

Duchovní trpaslíci

Ak sa myseľ bude ustavične zaoberať duchovnými vecami, nemusíme zostať duchovnými trpaslíkmi. Samotná modlitba o to nestačí. Svoju myseľ musíš cvikom sústreďovať na duchovné veci; cvik dáva silu. Mnohí kresťania sú priam na ceste, ktorou možno stratiť oba svety. Byť polovičným kresťanom a spolovice svetským človekom znamená, že len stotinou budeš kresťanom a zvyškom budeš svetákom.

Boh požaduje duchovný život, a predsa tisíce ľudí hovorí:

„Neviem, prečo je to, že nemám nijakú duchovnú silu, neviem sa tešiť z Božieho Ducha.“

No o chvíľu, keď ide o svetské záležitosti, tí istí ľudia ožijú, sú zhovorčiví, ba nadmieru výreční. Len sa započúvajme do svedectiev takých ľudí v zhromaždení. Sotva sa zmôžu na tucet polohlasných slov. Sú to muži a ženy sveta. Zaoberali sa svetskými záujmami natoľko, že ich schopnosti sú vycvičené uvažovať len v tomto smere.

V duchovných veciach sú však slabí ako deti, hoci by mohli byť silní a rozumní. Neradi premýšľajú o tajomstve zbožnosti, nepoznajú nebeskú reč a nevychovávajú si myseľ, aby boli pripravení spievať nebeské piesne alebo sa tešiť z duchovného úsilia, ktoré tam upúta pozornosť všetkých.

Svetskí kresťania nepoznajú nebeské veci. Nikdy nebudú privedení k bránam nebeského Jeruzalema, aby smeli budovať to, čo ich dosiaľ príliš nezaujímalo. Necvičili si myseľ, aby sa tešila zo zbožnosti a z premýšľania o Božích veciach. Ako teda môžu vstúpiť do služieb neba? Ako sa budú radovať z duchovného života, zo svätosti neba, keď v tom nenachádzali záľubu na zemi? Nebeskú atmosféru bude tvoriť samá čistota. Oni sa však s ňou neoboznámili.

Tu na svete sledovali len svoje prízemné záujmy a vedeli len to, kde sa niečoho zmocniť a čo robiť. Ustavičným cvikom sa rozvinuli nižšie sily, kým vyššie, vznešenejšie duševné schopnosti sa nedostatkom cviku nerozvinuli a nie sú schopné prebrať sa k duchovnému životu. Duchovné veci zostávajú nepovšimnuté, pretože sa na ne hľadí očami, ktoré milujú svet a ktoré nemôžu oceniť hodnotu a slávu nebeských vecí, lebo ich nevedia rozoznať od vecí pozemských.

Myseľ treba vychovávať a cvičiť, aby milovala čistotu. Mal by si rozvíjať lásku k duchovným veciam. Musíš ju rozhojňovať, ak máš rásť v milosti a v poznaní pravdy. Túžby po dobrej a pravej svätosti budú iba na takej úrovni, na akú sa dostanú. Ak sa však zastavíš, nič nedosiahneš. Dobré úmysly sú správne, nebudú však nič platné, ak sa nebudú plniť dôsledne.

Mnohí zahynú, hoci dúfajú, že sú kresťanmi a chcú sa nimi stať, no nijako sa nesnažia vynaložiť rozhodné úsilie, a preto budú na nebeskej váhe ľahkí. Vôľu treba správne usmerniť cvičením. Ja budem kresťanom celým srdcom; budem poznávať dĺžku a šírku, výšku a hĺbku dokonalej lásky. Počúvaj Ježišove slová:

„Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“

Kristus sa celkom postará, aby uspokojil dušu hladnú a smädnú po spravodlivosti.

Vyššie duchovné ciele

Čistá láska povzbudzuje, povznáša k vyšším cieľom, k rozsiahlejšiemu pozorovaniu Božích vecí; neuspokojí sa s polovičatosťou. Väčšina kresťanov ani netuší, akú veľkú duchovnú silu by mohli získať, keby boli tak túžili, horlili a vytrvalo sa snažili o dosiahnutie poznania Božích hodnôt, ako sa usilujú dosiahnuť pominuteľné veci tohto života.

Veľká väčšina kresťanov chce spokojne zostať na úrovni duchovných trpaslíkov. Nemajú nijakú chuť celým svojím úsilím hľadať najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, a preto im je zbožnosť nepochopiteľným tajomstvom. Z vlastnej skúsenosti Krista vôbec nepoznajú.

Nech by títo ľudia, spokojní so svojím slabým a okypteným záujmom o Božie veci, boli náhle vzatí do neba a na chvíľu by sa stali svedkami tej vznešenej a svätej dokonalosti, ktorá tam vládne – kde z každej tváre vyžaruje láska a radosť, kde znejú úchvatné melódie na počesť Boha i Baránka v ustavičnom prúde svetla, ktoré osvecuje svätých a vychádza z toho, ktorý sedí na tróne a od Baránka, kde si spasení uvedomujú, že existuje radosť najvyššia a najväčšia.

Pretože čím viac z tejto Božej radosti čerpajú, tým spôsobilejší sú prijímať jej nový a väčší príliv z nekonečného zdroja nevýslovnej slávy a poznania – pýtam sa, či by sa títo ľudia mohli pridať k nebeskému zástupu, spolu s ním spievať a vydržať tú čistú, úžasnú slávu, ktorá vyžaruje z Boha a Baránka? Určite nie!

Čas milosti sa im po celé roky predlžoval, aby „mali účasť na božskej prirodzenosti a ušli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť“. 2. Petra 1,4. Oni však majú svoje osobné záujmy, ktorým sa venujú celou mysľou a zo všetkých síl. Nevedeli by bezvýhradne slúžiť jedine Bohu. Svetské podnikanie je u nich na prvom mieste, jemu venujú svoje najlepšie sily, kým Bohu patrí len letmá myšlienka. Majú byť títo ľudia po konečnom rozhodnutí premenení?

„Kto je svätý, nech sa posvätí ešte, kto je čistý, nech sa očistí ešte!“

Tento čas prichádza. Tí, čo svoju myseľ cvičili v láske k duchovným veciam, sú tí, čo budú premenení a znesú čistotu a nepredstaviteľnosť nebeskej slávy. Môžeš byť znalcom umenia, môžeš sa oboznámiť s vedou, vyniknúť v hudbe, v literatúre, môžeš byť miláčikom spoločnosti – čo to však má spoločné s prípravou pre nebo? Pomôže ti to pripraviť sa na Boží súd? Nedaj sa oklamať. Bohu sa nebude nikto posmievať.

Len svätosť ťa pripraví pre nebo. Len úprimná, prežívaná zbožnosť ti pomôže sformovať čistú, vznešenú povahu a umožní ti vstup do prítomnosti Boha, ktorý prebýva v neprístupnom svetle. Nebeskú povahu treba vytvoriť na zemi, inak ju nemožno získať. Začni teda hneď. Nenavrávaj si, že príde čas, keď sa ti vážne úsilia podaria ľahšie ako teraz.

Každým dňom sa zväčšuje priepasť, ktorá ťa delí od Boha. Pripravuj sa pre večnosť s takou horlivosťou, akú si dosiaľ neprejavil. Vychovávaj svoju myseľ, aby milovala Písmo, milovala modlitebné zhromaždenia, chvíle rozjímania, a nadovšetko, chvíle spoločenstva s Bohom. Zmýšľaj nebesky, ak chceš mať účasť v nebeskom zástupe v Božích príbytkoch.

Začína sa pre teba nový deň? V knihe Božích záznamov sa obracia nová stránka. Aké záznamy budú na nej? Budú poškvrnené nedbalosťou voči Bohu, nesplnenými povinnosťami? Kiež to Pán nedopustí! Nech je tam záznam, za ktorý sa nebudeš musieť hanbiť pred pátravými pohľadmi ľudí ani anjelov.

Ustavičný vzrast

Posvätenie nie je dielom okamihu, hodiny alebo dňa. Je to ustavičný vzrast v milosti. Dnes nevieme, aký ťažký boj nás čaká zajtra. Satan žije a pracuje, preto musíme každodenne so všetkou vážnosťou volať k Bohu o pomoc a silu v boji proti nemu. Kým vládne satan, dovtedy musíme vlastné ja ovládať a bez prestania premáhať zlé zvyky. Nieto tu výšiny, kde by sme si mohli povedať: „Som dokonalý.“

„Niežeby som už dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, pretože ma Ježiš Kristus uchvátil.“ Filipským 3,12

Život kresťana je ustavičné napredovanie. Ježiš očisťuje svojich nasledovníkov, a ak sa v nich úplne zrkadlí jeho obraz, vtedy sú dokonalí, svätí a hotoví na premenenie. Od kresťana sa žiada veľké úsilie. Písmo nás napomína, aby sme sa zbavili každej nečistoty tela i ducha a aby sme v Božej bázni zdokonalili svoje posvätenie. Tu vidíme, v čom spočíva toto veľké úsilie. Kresťan má stále čo robiť. Každá viničná ratolesť, ak má niesť ovocie, musí čerpať život a silu z kmeňa.

Na dosiahnutie večného života musíme vynaložiť potrebné úsilie. Zvíťazíme len dlhým a vytrvalým snažením, prísnou disciplínou a neochvejným bojom. Ak teda zápasíme trpezlivo, odhodlane v mene Víťaza, ktorý na púšti pre nás zápasil a zvíťazil nad všetkými pokušeniami, dostaneme večnú odplatu. Naše úsilie, sebazaprenie a vytrvalosť musia byť primerané nekonečnej cene toho cieľa, za ktorým ideme.

Odkaz autora stránky pre Teba:

Milý čítateľ, buď pevný, zmužilý, vytrvalý a nebojácny. Čaká nás boj, ale Boh bude bojovať za nás. On nad týmto svetom bdie a nech prežívaš čokoľvek, On to vidí. Jeho oku neunikne žiadna slza a jeho uchu žiadna modlitba vyslovená v tichu myšlienky. Nie je podstatne, čo sa deje na tejto Zemi, jediné čo je podstatné je tvoj život v nebi, na ktorom pracuj už teraz. Čas je vzácny, jedine to ako miluješ Boha a veríš mu, formuje tvoju budúcnosť.

Tu sme iba pútnici a cudzinci a svet nás nepozná ako Jeho nepoznal. Hľaď na náš domov, kde sa chcem stretnúť aj s tebou. Nech žiari v tejto temnote a posledných hodinách Zeme svetlo nádeje, svetlo Božieho slova, na ktorom pevne stoj. Pretože tvoju vieru a Boha, ti nik a nič nemôže vziať. Amen