Doslovný preklad Písma

23/04/2025 John Bible

Zásada doslovnosti pri preklade Písma

Plné presvedčenie o Božom vdychnutí Písma viedlo (Miloša Pavlíka) k snahe prekladať čo najdoslovnejšie. Táto zásada bola prvoradá, nadradená všetkým ostatným ohľadom. Ako uvádzajú autori Elberfeldského prekladu Nového zákona z roku 1855:

„Bolo by azda bývalo možné nejedno miesto preložiť do lepšej nemčiny, no… záujem o čo najvernejšie tlmočenie pôvodného textu prevyšuje dôležitosť každého iného ohľadu…“

Keďže žiadny človek nemôže plne obsiahnuť dosah zjavenia, vo vetách Písma sa často ukrýva hlbší význam, ktorý sa pri voľnom preklade môže stratiť. Preto je potrebné vyjadriť slová pôvodného textu zrkadlovo, no zároveň tak, aby slovenčina nestratila zrozumiteľnosť. Pri snahe zachovať presnosť prekladu som sa niekedy nevyhol ani neľúbozvučným či zastaraným výrazom, pokiaľ prispievali k vernosti originálu. Použité boli aj hovorové alebo archaické výrazy, ak sa tým lepšie vystihol grécky text alebo sa priblížil súčasnej spisovnej slovenčine.

Doslovnosť nesmie byť hnaná do takej miery, že sa preklad stane nezrozumiteľným alebo poruší gramatické pravidlá. V takýchto prípadoch som uvoľnil prísnu doslovnosť a poskytol aj voľnejší preklad, pričom doslovnú verziu uvádzam v poznámkach pod značkou „D.“ (doslovne).

Značenie doplnených a alternatívnych výrazov:

Slová doplnené kvôli zrozumiteľnosti, ktoré nie sú v pôvodnom gréckom texte, sú označené lomenými zátvorkami.
Alternatívne preklady sú uvedené poznámkami so značkou „Al.“ (alebo).
Niektoré poznámky obsahujú výkladové alebo doplňujúce opisy, ktoré rozširujú zmysel danej pasáže.

V mnohých prípadoch som sa odchýlil od pôvodného slovosledu, keďže gréčtina Nového zákona často kladie dôraz inak ako slovenčina. Napríklad:

Ján 6:35 – pôvodný slovosled: „Ja som tým chlebom života“
Upravený slovosled: „Tým chlebom života som ja“ – dôraz na „ja“ vystihuje význam presnejšie.

Pri viacnásobných podmetoch som prispôsobil gramatickú zhodu podľa slovenských pravidiel, a tam, kde to bolo potrebné, som to uviedol v poznámkach. Gréčtina má členy, ktoré slovenčina nemá. Ich význam som sa niekedy snažil vyjadriť:

Ukazovacími zámenami („ten“, „tá“, „to“)
Osobnými zámenami („ty“, „vy“)
V niektorých prípadoch číslovkami („jeden“) alebo neurčitými zámenami („akýsi“) – tieto výrazy sú uvedené v lomených zátvorkách.

Ak boli významové odtiene obzvlášť dôležité, uviedol som ich v poznámkach, pretože nie vždy ich možno primerane preložiť priamo do slovenčiny.

(Poznámka autora webu: Uvádzam tento článok ako pomôcku k štúdiu výrazov v Biblii, ako prehľad hebrejských a gréckych výrazov pre NZ a SZ)

Kristus a *Kristus

V texte som všade vyznačil prítomnosť člena v slove „Kristus“ značkou „*“. Takéto označenie „*Kristus“ znamená, že tento výraz má v danom mieste člen. Tam, kde je „Kristus“ bez tejto značky, je v pôvodnom texte bez člena. Toto slovo je prekladom hebrejského „Mašiach“ („Mesiáš“) a znamená „Pomazaný“. S členom spravidla vyjadruje nie meno, ale titul alebo postavenie – bez člena je zvyčajne výrazom toho, že tento titul nadobudol povahu vlastného mena Pána Ježiša.

V tejto súvislosti ešte uvediem, že iným jeho častým titulom je „Pán“. Tento výraz znamená, že On je ako Človek Pánom všetkých vecí („toho Ježiša“, vraví Peter, „ktorého ste vy ukrižovali, Boh spravil aj Pánom aj Kristom“, Skutky 2:36). Ten istý výraz však neraz – spravidla bez člena a najmä v citátoch zo Starého zákona – znamená toľko, čo starozákonné „Hospodin“. Kde je to tak, používam označenie „Pán“, v menej jasných prípadoch „()Pán“.

Nespisovný obrat „čo“

O používaní vzťažných zámen platí v podstate to isté, čo o používaní prechodníkov uvedených vyššie: v gréčtine sa používajú vo veľkom množstve, no v tomto slovenskom preklade som ich použitie obmedzil na mieru v slovenčine obvyklú a ich zmysel som vyjadroval rôznymi opismi – spravidla bez poznámok, s výnimkou prípadov, ktoré si zaslúžili osobitnú pozornosť.

V tejto súvislosti spomeniem, že som vo výnimočných prípadoch zámeno „ktorý“ nahradil menej spisovným výrazom „čo“, a to len preto, že pri snahe o doslovný preklad som sa nevedel inak vyhnúť neobratnému hromadeniu zámena. Rovnako som použil nespisovný zvrat so zámenom „čo“ tam, kde som sa snažil doslovne reprodukovať hebraizujúcu vzťažnú väzbu, pričom toto zámeno v preklade zodpovedá hebrejskej vzťažnej častici „ašer“ (viď Zj 3,8, pozn. 102).

Spojky aby, žeby, ale, lež

Spojku „aby“ som používal zásadne iba na preklad gréckej spojky „hina“ alebo iných spojok („hopōs“, „mēpote“, „mēpōs“ a pod.), ktoré spravidla uvádzajú rýdzo účelové vety. Pri opisných prekladoch väzieb krátených neurčitkom a pod., pokiaľ sa nedali preložiť doslovne, som použil menej výrazne účelovú spojku „žeby“. Pokiaľ je to inak, býva na to upozornené v poznámkach.

Grécka spojka „alla“ sa v odporovacích súvetiach po zápore môže chápať v dvoch významových odtieňoch. V preklade som sa snažil tieto odtiene rozlíšiť použitím spojok „ale“ a „lež“:

Spojka „ale“ zmierňuje protiklad a dodáva súvetiu pripustkové zafarbenie, blížiace sa spojke „hoci“ („síce nie, ale predsa“).
Spojku „lež“ používam v zdôrazňujúcom protiklade („vôbec nie, lež naopak“).

Napríklad v Jánovi 9:9 chápem spojku „ale“ v zmysle „nie je to síce on, ale môže sa tak zdať, lebo mu je skutočne podobný“. Poznámkou 462 rozumiem možnosť nahradenia tejto spojky spojkou „lež“ v zmysle „vôbec to nie je on, je mu len podobný“. Obdobne v Lukášovi 10:20, kde spojku „ale“ (podľa poznámky 674) by som oproti „lež“ v texte („tamto nie je dôvod na radosť, máte čosi lepšie“) chápal takto: „ale nie že sa vôbec nemáte radovať, lebo sa máte z čoho“.

Zámerné použitie nespisovného slova „zpráva“

Túto gramatickú kapitolu zakončím poznámkou, že som sa v záujme zreteľnosti v dvoch výnimočných prípadoch odchýlil od súčasných pravidiel slovenského pravopisu a podržal starší pravopis.

Slovo „správa“ má dnes dvojaký význam: znamená „zvesť“ aj „spravovanie“, „vedenie“ niečoho. Aby som tieto dva významy odlíšil, píšem toto slovo, ak ním v prvom význame prekladám grécke „akoe“, podľa staršieho pravopisu ako „zpráva“. Slovo „akoe“ je totiž v liste Rimanom 10:16 v blízkej súvislosti s výrazom „euangelion“, ktorý všade prekladám ako „blahá zvesť“. Preto tu nebolo vhodné použiť výraz „zvesť“, a zvolil som „zpráva“ v tomto rozlišujúcom význame, čo som uplatnil aj na niekoľkých ďalších miestach, kde sa tento výraz vyskytuje.

Podobne slovo „zmena“ podľa dnešných pravidiel znamená „pravidelný pracovný čas“ aj „zmenenie“, „premenu“ niečoho. Pre prvý význam (iba v Lukášovi 1:5,8) som použil starší tvar „smena“ a písanie „zmena“ som vyhradil pre druhý význam (iba v Hebrejom 7:12).

Zámerné použitie niektorých výrazov

S vaším dovolením stručne vysvetlím niektoré výrazy v pôvodnom texte, ktorých preklad si vyžaduje podrobnejšie objasnenie, ak také vysvetlenie nie je uvedené v poznámkach k príslušným miestam. Hoci nie je možné vždy prekladať ten istý grécky výraz tým istým slovenským slovom, usiloval som sa o to vždy, keď to bolo vhodné a možné. Najmä som dbal na to, aby tam, kde sa v blízkej súvislosti v pôvodnom texte vyskytujú rovnaké alebo príbuzné výrazy, boli tieto aj v slovenčine preložené rovnako alebo podobne.

Zároveň som dbal na to, aby v blízkej súvislosti neboli v slovenskom texte použité rovnaké alebo príbuzné výrazy tam, kde sú v gréčtine výrazy rozdielne. Čo sa týka súbežných miest v evanjeliách, použil som tie isté výrazy tam, kde sú v rôznych evanjeliách zhodné, a odlišné výrazy tam, kde sa príslušné miesta líšia. Niekde sa však tieto zásady nedali celkom dodržať – na to spravidla upozorňujem v poznámkach.

Niektoré pojmy, ktoré sú dôležité pre správne pochopenie zvesti a učenia Nového zákona, vplyvom nesprávnych tradičných cirkevných náuk v priebehu stáročí v myslení mnohých ľudí nadobudli význam, ktorý v Novom zákone nemajú. Ak sú nevhodne preložené, môže to vytvárať dojem, akoby Božie slovo podporovalo pojmy, zriadenia a zvyklosti, ktoré boli svojvoľne zavedené v náboženskom svete podľa ľudských predstáv a nie podľa Božích myšlienok. V Novom zákone však tieto základy neexistujú.

Mojím cieľom preto bolo prekladať tak, aby bol akýkoľvek takýto dojem vylúčený a vyhnúť sa výrazom, ktoré by mohli vyvolať nesprávne predstavy.

Jednorazovo vysvetlené výrazy

Niektoré výrazy sú v poznámkach vysvetlené jednorazovo a pri ďalších výskytoch sa na tieto vysvetlenia už neodkazuje. Patrí sem napríklad: „veľkňaz“ (Mat 2:4), „pustina“, „kajať sa“, „pokánie“ (kap. 3:1,2), „učeník“, „písmař“ (kap. 5:1,20), „mocné činy“ (kap. 7:22), „právomoc“, „apoštol“ (kap. 10:1,2), či označenie „Židia“ v Jánovom evanjeliu (Ján 1:19).

Cirkev

Mnohí si dnes pod pojmom „cirkev“ predstavujú náboženskú spoločnosť. Slovo „ekklésia“, ktoré sa obvykle takto prekladá, však znamená „zhromaždenie“ – pôvodne zhromaždenie občanov gréckych obcí na prerokovanie verejných záležitostí. Preto som tento výraz všade, kde sa v Novom zákone vyskytuje, prekladal slovom „zhromaždenie“ – nech už ide o zhromaždenie Izraela v pustine (Skut 7:38), riadne zhromaždenie efezskej obce alebo zhluk davu (kap. 19:39,41), všeobecné zhromaždenie Kristovcov v nebesiach (Hebr 12:23), zhromaždenie veriacich na určitom mieste (1 Tes 1:1) alebo v súkromnom dome (Rim 16:5).

Písmo toto slovo používa na označenie Božieho zhromaždenia, Svätým Duchom vytvoreného duchovného útvaru alebo tela, zloženého zo všetkých skutočných veriacich, spojeného s Kristom ako oslávenou Hlavou v nebesiach.

Kristovci

Výraz „Christianos“, ktorý sa v Novom zákone vyskytuje trikrát (Skut 11:26; 26:28; 1 Peter 4:16), znamená „prívrženec alebo nasledovník Krista“. Tento význam presne vystihuje pomenovanie „Kristovec“, ktoré som použil na preklad tohto výrazu na všetkých troch miestach. Obvyklé „kresťan“ vzniklo tak, že slovo „Christianos“ bolo vo svojej pôvodnej hláskovej podobe veľmi dávno prevzaté do jazyka veľkomoravských Slovanov, v ktorom zdomácnelo a postupnými hláskovými zmenami získalo dnešnú podobu. V tejto podobe však už súvislosť so slovom „Christos“ („Kristus“) nie je vnímaná; naopak, pôsobí to mylne – ako by bolo odvodené od slova „krst“.

Episkopos

Slovo „episkopos“ znamená „dozorc“, a preto som ho všade takto preložil. Dozorcovia boli v každom miestnom zhromaždení viacerí (Skut 20:28; Fil 1:1). Išlo o starších bratov, ktorí sa pre svoj príkladný život tešili všeobecnej úcte, dôvere a morálnej autorite. Apoštoli alebo ich poverení zástupcovia ich ustanovovali na službu dozoru nad zachovávaním Božieho poriadku v miestnych zhromaždeniach. Toto slovo bolo už v dávnej minulosti prevzaté do jazyka našich predkov a nadobudlo podobu „biskup“.

Dnes však tento výraz označuje vysokého cirkevného hodnostára, predstaveného rozsiahlej oblasti cirkevnej správy, čo je význam veľmi vzdialený pôvodnému zmyslu tohto slova v Novom zákone. V každom miestnom zhromaždení pôsobili aj viacerí „obsluhovatelia“ (gr. diakonoi), ktorých služba bola zriadená podľa 6. kapitoly Skutkov a týkala sa hmotných potrieb veriacich. Aj dnešné slovo „diakon“ však vyvoláva predstavy nezodpovedajúce pôvodnému významu tohto označenia.

Kňaz, kňazstvo

Nový zákon nepozná pojem „kňazov“ alebo „kňazstva“ ako osobitnej triedy odlišnej od ostatných Kristovcov. Ak sa tieto výrazy v Novom zákone vyskytujú, znamenajú buď kňazov v zmysle Starého zákona (židovských), alebo výnimočne kňazov pohanských božstiev, alebo poukazujú na to, že v novozákonnom zmysle sú kňazmi všetci skutoční Kristovci. Kňaz je ten, kto prináša obete – a v novozákonnej dobe ide len o také obete, ktoré všetci Kristovci môžu a majú prinášať (Rim 12:1; Hebr 13:15,16; 1 Peter 2:5).

V osobitnom a jedinečnom zmysle je Kňazom sám Pán Ježiš. Pojem „duchovných“ (Gal 6:1) neoznačuje osoby ustanovené ľuďmi, ale osoby vedené Svätým Duchom a duchovne zmýšľajúce, na rozdiel od „duševných“ podľa 1 Kor 2:14,15.

Veľká noc, Turíce, Letnice a Minutie

„Veľká noc“ a „Turíce“ alebo „Letnice“ sú názvy náboženských sviatkov, ktoré boli do „kresťanstva“ zavedené ľuďmi bez akéhokoľvek podkladu v Novom zákone. Ak sa, ako je to v mnohých prekladoch Nového zákona, týmito názvami označujú starozákonné sviatky „Minutie“ (Mat 26:2) a „Päťdesiatka“ (1 Kor 16:8), vzniká nesprávny dojem, akoby tieto kresťanské sviatky mali biblický základ. Preto sa v tomto preklade pre spomínané starozákonné sviatky dôsledne používajú názvy „Minutie“ a „Päťdesiatka“ (alebo „deň Päťdesiatky“), ktoré zodpovedajú významu v pôvodnom texte a nemýlia.

Evanjelium

„Evanjelium“ je prepis gréckeho euangelion, ktoré jednoducho znamená „dobrú, šťastnú“, „blahú zvesť“ alebo „správu“ – v úplne všeobecnom zmysle (napr. 1 Tes 3:6). V Novom zákone má však väčšinou osobitný význam Božej zvesti o Jeho kráľovaní, o Jeho Synovi Pánovi Ježišovi a záchrane v Ňom.

V tomto preklade sa pojem „blahá zvesť“ používa všade; odvodené sloveso euangelizó alebo euangelizomai, ktoré sa v gréčtine používa podobne ako euangelion, prekladám ako „prinášam blahú zvesť“, „hlásam blahú zvesť“ alebo inými podobnými výrazmi. Euangelistés znamená „hlásateľ blahéj zvesti“. Výraz „evanjelium“ som použil len v nadpisoch kníh Nového zákona, ktoré sú pod týmto menom všeobecne známe.

Zaužívané výrazy

Z rozličných dôvodov som niektoré zaužívané výrazy, pokiaľ nevyvolávajú nesprávne predstavy, ponechal. Tak napríklad grécke slovo „potérion“ prekladám ako „kalich“, keď sa používa v prenesenom zmysle (napr. „kalich hnevu“, Zj 14:9), ako aj pri Večeri Pána. V iných prípadoch ho prekladám ako „pohár“.

Sloveso „baptizó“, ktoré znamená „ponáram“ alebo „namáčam“, prekladám bežným výrazom „krstím“, keď má taký význam. Rovnako prekladám príbuzné výrazy: „baptisma“ ako „krst“ a „baptistés“ ako „krstiteľ“.

Na preklad gréckeho slovesa „kérysso“, ktoré znamená „hlásam“, „vyhlasujem“, som často použil zaužívaný výraz „kážem“, keď sa to javilo ako vhodné. Vyhýbal som sa však výrazu „kazateľ“ ako prekladu gréckeho „kéryx“, ktoré v súlade so svojím významom prekladám ako „hlásateľ“. „Kazateľ“ dnes totiž často označuje plateného predstaviteľa náboženskej spoločnosti, čo je pojem Novému zákonu úplne cudzí.

Chrám

Jeruzalemský chrám v novozákonnej dobe zahŕňal rozsiahly komplex: okrem samotnej chrámovej budovy (svätyne) tu boli nádvoria, priľahlé budovy, stĺpové siene, hradby a brány. V gréčtine sa celý komplex označuje slovom „hieron“, zatiaľ čo vlastná svätyňa výrazom „naos“. V slovenskom texte ich rozlišujem značkou „*“ – teda *„chrám“ znamená „hieron“ a „chrám“ bez značky znamená „naos“. Toto rozlíšenie platí aj pri zmienkach o chrámoch pohanských božstiev.

Služobník, sluha, otrok, nevoľník, čeľadník

V pôvodnom texte sa pre „služobníka“ a príbuzné pojmy používa viacero výrazov s rôznymi významovými odtieňmi. Uvádzam niektoré z nich:

„Dulos“ znamená „otrok“. Kvôli tomu, že tento výraz má dnes hanlivý nádych, prekladám ho zväčša miernejším výrazom „nevoľník“. „Otrok“ som použil len tam, kde negatívna príchuť nie je na závadu.
„Diakonos“ sa od „dulos“ líši tým, že nezdôrazňuje vzťah k pánovi, ale vzťah k službe alebo práci. Prekladám ho výrazmi ako „obsluha“, „posluhovanie“, alebo – keď ide o službu v miestnom zhromaždení – ako „obsluhovateľ“. Slovo „diakonia“ často prekladám ako „starostlivosť“, najmä ak ide o hmotné potreby veriacich.
„Pais“ a ženský tvar „paidiské“ znamenajú mladé osoby, a neskôr aj služobné osoby. V tomto zmysle ich prekladám ako „sluha“ alebo „služka“.
„Oiketés“ označuje domáceho služobníka, ktorý sa v texte prekladá ako „čeľadník“; výraz „oiketeia“ ako „čeľaď“.
„Latreia“ a sloveso „latreuó“ označujú vždy službu Bohu – alebo, v pohanskom prostredí, uctievanie modiel. V prípade služby pravému Bohu ich prekladám ako „svätá služba“, resp. „konám svätú službu“.

V niektorých prípadoch som použil všeobecné výrazy ako „služobník“, „služba“, „slúžiť“, a pripojil som poznámku vysvetľujúcu význam pôvodného výrazu alebo odkaz na iné miesto s výkladom.

Vyberači dávok, colníci

„Vyberači dávok“ (grécky „telónai“) boli ľudia, ktorých rímska vrchnosť poverila vyberaním ciel, mýt a iných verejných dávok a poplatkov. Medzi Izraelitmi boli predmetom všeobecnej nenávisti, pretože, keďže neboli nijako kontrolovaní a mali možnosť beztrestného obohacovania, často sa neštítili obohacovať nielen Rimanov, ale aj samých seba. V Júdsku a v Galilei ich nenávideli aj preto, že ako Židia slúžiaci nenávideným Rimanom boli považovaní za zradcov.

Démon

Výrazy „daimonion“ a zriedkavo sa vyskytujúci „daimón“ (Mat 8:31) znamenajú „zlého ducha“. Pri preklade týchto výrazov som zvažoval slovo „bes“, no napokon som zvolil prepis „démon“, ktorý je v slovenčine rovnako zaužívaný ako v iných európskych jazykoch. Tento pojem (niekedy označuje aj božstvá pohanov) treba odlišovať od pojmu „diabol“ alebo „Satan“ – „diabol“ je len jeden, „démonov“ je mnoho.

Dieťa, nedospelá osoba alebo výraz vzťahu

Slovom „dieťa“ (množné číslo „deti“) prekladám grécke „teknon“, ktoré súvisí so slovesom „tiktó“ („rodím“) a vyjadruje vzťah dieťaťa k rodičom. Pre zdrobneninu „teknia“ (množné číslo, láskavý výraz vyjadrujúci nežné otcovské city) používam výraz „detské“. Na rozdiel od toho, „pais“ označuje dieťa ako nedospelú osobu; keďže môže ísť o chlapca alebo dievča, prekladám ho „chlapec“ alebo „dievča“ – ak neznamená „sluha“ (viď vyššie). V množnom čísle používam „chlapci“ (Mat 2:16), „detské“ (kap. 21:15).

Zdrobneninu „paidion“ prekladám ako „dievčatko“, „chlapček“, v množnom čísle „paidia“ ako „dievčatká“, „malé detičky“. Rozdiel medzi „teknia“ a „paidia“ ilustruje najmä 1. list Jána 2:12–28: oslovenie „detské“ („teknia“) vo veršoch 12 a 28 zahŕňa všetkých veriacich – „otcov“, „mládencov“ aj „detské“; výraz „dievčatká“ vo veršoch 13 a 18 označuje najnižší stupeň duchovného rastu, oproti pokročilejším „mládencom“ a duchovne vyspelým „otcom“.

Raz (Ján 6:9) sa vyskytuje iná zdrobnenina „paidarion“, ktorú prekladám ako „chlapča“. Ak sú slovenské výrazy z tohto odseku použité na preklad iných gréckych slov, upozorňujem na to v poznámkach.

Život, žitie, živobytie

Pojem „života“ v gréčtine Nového zákona vyjadrujú najčastejšie tri výrazy, ktoré sa v preklade snažím rozlišovať nasledovne:

„Život“ (nie v spojeniach typu „spôsob života“, „občiansky život“ a pod.) je spravidla preklad gréckeho „zōé“, čo znamená život ako princíp, v absolútnom zmysle, život, ktorý má Boh a Jeho Syn, život, ktorý Syn zjavil na svete. Človek sa stáva účastníkom tohto života mocou Svätého Ducha na základe viery v Pána Ježiša Krista. Niekedy však tento výraz označuje aj prirodzený život ľudí a tvorov, alebo život v zmysle pobytu človeka na zemi.
„Žitie“ (niekedy „duša“) je preklad gréckeho „psyché“ – tento výraz znamená prirodzený život človeka a iných tvorov, ako aj „dušu“, teda nehmotnú, neviditeľnú časť ľudskej bytosti.
„Živobytie“ je najčastejšie preklad slova „bios“, ktoré označuje život alebo spôsob života človeka na zemi a tiež hmotné prostriedky na uchovanie tohto života.

Kriesiť, budiť, vstávať spomedzi mŕtvych

Pojem „vzkriesenia“ alebo „precitnutia“ mŕtvych, ktorý patrí k ústredným témam učenia Nového zákona, sa v pôvodnom texte vyjadruje predovšetkým dvoma slovesami: „anistēmi“ a „egeirō“, ako aj výrazmi od nich odvodenými.

Prvé sloveso, „anistēmi“, má pôvodný význam „pozdvihujem“, „dávam vstať“, v niektorých tvaroch v podmetovom zmysle „vstávam“, „dvíham sa“, ďalej aj „budím“, „kriesim“, prípadne „precitám“, „som kriesený“. Predpona „ana-“ znamená smer nahor alebo opäť, takže sloveso môže vyjadrovať aj „opäť pozdvihujem“ a pod.
Druhé sloveso, „egeirō“, znamená v prvom rade „budím“, ďalej „kriesim“, ale aj „pozdvihujem“, „vstýčujem“. V podmetovom alebo trpnom tvare môže znamenať „precitám“, „som kriesený“, „vstávam“.

Obidve tieto slovesa sa používajú nielen v súvislosti s mŕtvymi; v iných spojeniach ich v preklade nie vždy prísne rozlišujem, okrem prípadov, keď sa obe vyskytujú v tesnej blízkosti v texte – vtedy ich prekladám rozdielne. Pri použití o mŕtvych, a hlavne pri vzkriesení Pána Ježiša, dbám na ich rozlíšenie podľa ich pôvodných významov a podľa toho, že „anistēmi“ sa častejšie používa v podmetovom (neprechodnom) zmysle, zatiaľ čo „egeirō“ má častejšie predmetový (prechodný) význam. V týchto spojeniach teda spravidla prekladám „anistēmi“ výrazmi odvodenými od slovesa „vstať“ alebo „vstávať“, a „egeirō“ tvarmi slovesa „(vz)kriesiť“.

Obdobne rozlišujem aj podstatné mená slovesné: „anastasis“ (od „anistēmi“) prekladám ako „(opätovné) vstanie“, „egersis“ (od „egeirō“, iba v Mat 27:53) ako „vzkriesenie“.

V tejto súvislosti treba spomenúť často sa vyskytujúce spojenie „egeirō (anistēmi, anistamai) ek (tón) nekrón“, prekladané „skrieseň“ („dávam vstať“, „vstávam“) „z mŕtvych“. Grécka predložka „ek (tón) nekrón“ tu však vyjadruje, že niekto bol medzi mŕtvymi, čiže bol mŕtvy ako ostatní, a z tohto stavu je vzkriesený alebo povstáva, takže už nie je medzi mŕtvymi, zatiaľ čo ostatní mŕtvi zostávajú v smrti. Domnievam sa, že bežný preklad „z mŕtvych“ tento význam nevystihuje dostatočne jasne, väčšina čitateľov z toho vyčíta len to, že niekto bol mŕtvy a ožil.

V slovenčine sa vžil aj pojem „zmŕtvychvstanie“, ktorý sa zvykne pokladať za synonymum „vzkriesenia“. Ja však v tomto spojení nahrádzam predložku „z“ výraznejším „spomedzi“, pretože takto lepšie vystihujem pôvodný zmysel. Preto prekladám „spomedzi mŕtvych“ (tento spôsob som použil aj v iných spojeniach), čím je uvedený význam zreteľnejší. Dôležité je teda rozlíšiť spojenia:

„anastasis (hé) ek nekrón“ – prekladám „opätovné vstanie ([vstanie]) spomedzi mŕtvych“ (Luk 20:35; Skut 4:2; 1 Peter 1:3), čo vystihuje vyššie vysvetlený význam,
„anastasis (tón) nekrón“ – prekladám „(opätovné) vstanie mŕtvych“, kde ide jednoducho o to, že vstanú mŕtvi – všetci alebo len niektorí.

Oba tieto výrazy sa často prekladajú rovnakým slovom „zmŕtvychvstanie“, čím sa však rozdiel v zmysle stráca.

Mäso a telo

Veľmi dôležitý je rozdiel medzi dvoma pojmami, ktoré gréčtina Nového zákona označuje ako „sarx“ a „sóma“. Mnohé slovenské preklady, ktoré oba tieto výrazy tlmočia rovnakým slovom „telo“, trpia týmto závažným nedostatkom. Pravdou je, že na niektorých miestach sa významy týchto dvoch výrazov môžu približovať, alebo dokonca splývať, no vo väčšine prípadov ide o dva veľmi odlišné pojmy, ktoré treba starostlivo rozlišovať.

„Sarx“ znamená a v Novom zákone označuje hmotnú podstatu tela, ľudského aj zvieracieho, a v prenesenom význame „ľudskosť“, vrátane svätej ľudskosti Pána Ježiša, v súhrne všetkého podstatného pre človeka, predovšetkým však všetkého hmotného v ľudskom živote a jeho okolnostiach. Často má aj morálny význam – označuje stav neobráteného človeka, sídlo hriechu a tú stránku osobnosti, ktorá svojimi túžbami smeruje proti Duchu.
„Sóma“ naopak znamená „telo“ ako ústrojný celok, nástroj života, a v duchovnom zmysle aj „telo Krista“, čiže zhromaždenie veriacich.

Aby som tieto pojmy dôsledne rozlíšil, „sarx“ všade (s výnimkou Hebr 10:20) prekladám ako „mäso“ – aj napriek nezvyklosti tohto výrazu. Slovo „telo“ potom vyhradzujem výhradne pre „sóma“. Rozdiel medzi týmito dvoma pojmami je veľmi dobre vidieť napríklad v Kol 2:23 – „nešetrenie tela“ (nie v akejsi cti*) nevedie k podrobeniu a umŕtveniu „mäsa“, ale naopak, k jeho uspokojeniu a vyvýšeniu, lebo živí jeho náboženskú pýchu. Naše „telo“ môže byť nástrojom oslavy Boha (1 Kor 6:20), naše „mäso“ nikdy; telo môže byť služobníkom Ducha, nie však mäso, pretože jeho zmýšľanie je zásadne nepriateľstvo voči Bohu (Rim 8:7).

Pre pojem „mäsa“ má gréčtina ešte výraz „kreas“, ktorý znamená „mäso“ ako pokrm a v Novom zákone sa vyskytuje dvakrát (Rim 14:21; 1 Kor 8:11) v množnom čísle; prekladám ho „mäsité pokrmy“.

Druhý, ďalší, podobný

Dôsledne rozlišujem pojmy vyjadrené prídavnými menami „allos“ a „heteros“:

„Allos“ znamená zvyčajne „iný“ v zmysle „nie ten istý“,
„heteros“ znamená „inaký“, „iného druhu“, „odlišný“.

Výraz „iný“ vyhradzujem pre „heteros“, „allos“ prekladám ako „druhý“ alebo „ďalší“. Ak je to inak, je to obvykle vysvetlené v poznámkach. Slovo „druhý“ môže byť samozrejme aj radová číslovka („druhý v poradí“) a niekedy je prekladom gréckej radovej číslovky „deuteros“ – kde je to tak, je to poznamenané v texte alebo poznámkach.

Veci, tie veci a všetko

Častý grécky výraz „ta“ (množné číslo od „to“) spravidla prekladám ako „veci“ alebo „tie veci“. Podobne zosilnené ukazovacie zámeno „tauta“ znamená „tieto veci“ (niekedy jednoducho „toto“), „panta“ znamená „všetky veci“ alebo jednoducho „všetko“.

Amen

Slovo „amén“ je hebrejského pôvodu a znamená „vpravde“, „zaiste“. Vo výrokoch Pána Ježiša v evanjeliách, kde sa tento výraz používa na začiatku vety, som ho preložil – podobne ako v anglickom preklade „verily“ – výrazom „veru“. Tento spôsob prekladu nevylučuje použitie slova „veru“ aj pre niektoré iné grécke výrazy; na iných miestach však ponechávam slovo „amén“ nepreložené.

Dávať vzniknúť, priviesť na svet

Pojem „narodenia“, „splodenia“ v gréčtine Nového zákona najčastejšie vyjadrujú dve slovesa: „gennaó“ a „tiktó“.

Prvé znamená „dávam vznik“, „privádzam na svet“ a používa sa v spojení s otcom aj matkou; prekladám ho spravidla tvarmi slovesa „splodiť“ alebo „zrodiť“.
Sloveso „tiktó“ sa používa len o matke, vyjadruje pôrod; prekladám ho tvarmi „(po)rodiť“, v strednom a trpnom rode „narodiť sa“.
Ojedinele sa vyskytuje aj sloveso „apokyeó“ (Jak 1:15,18), ktoré prekladám tvarmi slovesa „(s)plodiť“.

Ospravedlniť alebo obhájiť?

Sloveso „ospravedlniť“, „ospravedlňovať“ sa v bežnej reči väčšinou chápe ako „vysvetliť a tým obhájiť“, prípadne „prepáčiť“, „nevšímať si previnenie“. Ak sa niekto „ospravedlňuje“, zvyčajne tým chce povedať, že jeho previnenie ani nebolo skutočným previnením, a žiada, aby mu bolo odpustené.

V prekladoch Nového zákona sa týmto slovesom zvyčajne tlmočí grécke „dikaióó“. Obávam sa, že takýto preklad nie vždy zodpovedá zmyslu gréckeho originálu a môže dokonca vyvolávať veľmi nesprávne a nežiadúce predstavy. Sú miesta, najmä v evanjeliách, kde sa použitie slovesa „ospravedlniť“ približuje bežnému významu v slovenčine – ide o preukázanie Božej spravodlivosti alebo snahu človeka dokázať vlastnú spravodlivosť. V takýchto prípadoch prekladám „dikaióó“ prevažne slovesom „obhájiť“ (napr. Mat 11:19; Luk 7:29; 10:29; 1 Tim 3:16).

Ale tam, kde ide o Božie „ospravedlnenie“ hriešnika z milosti na základe viery – najmä v Listoch Rimanom a Galaťanom – použitie slovesa „ospravedlniť“ môže vyvolávať dojem, že hriech je niečo nepodstatné, čo sa dá jednoducho „prehliadnuť“, čo by mohlo viesť k zľahčeniu Božej svätosti, spovrhnutiu pokánia a podceneniu obrovskej hodnoty milosti a obete Pána Ježiša. Keby bolo možné „ospravedlniť“ hriešnika v bežnom slova zmysle, nemusel by Kristus podstúpiť takú nevýslovnú obeť.

Aby som sa vyhol zjednodušovaniu významu hriechu i milosti, používam pre „dikaióó“ všade tam, kde ide o Božie zaobchádzanie s hriešnikom v milosti, tvary slovesa „uznať“ („uznávať“) za spravodlivého. Tento výraz, myslím, presnejšie vystihuje podstatu Božej milosti, bez toho, aby vyvolával povrchné asociácie. To isté platí pre slovesné podstatné meno „ospravedlnenie“ – bežne chápané podobne ako sloveso „ospravedlniť“ – na preklad gréckeho „dikaiósis“; v Rim 4:25 ho prekladám „uznanie za spravodlivých“ a v Rim 5:18 „priznávanie spravodlivosti“.

Kdekoľvek sa v tomto preklade objaví sloveso „ospravedlniť (sa)“ alebo jeho odvodeniny, vždy ho treba chápať len v zmysle, ktorý má v bežnej slovenčine.

Hriech, hrešiť

Sloveso „hrešiť“ je v tomto preklade vždy potrebné chápať len vo význame „páchať hriechy“, nikdy nie ako „karhať“, „kliať“, „nadávať“. Slovo „hriech“ znamená výhradne konanie proti Božej vôli alebo tú vlastnosť ľudskej prirodzenosti, ktorá k takému konaniu vedie. Nikdy nejde o význam ako „nepríjemnosť“ či „mrzutosť“.

Božie kráľovstvo a kraľovanie nebies

Slovo „basileia“ pôvodne znamená „kraľovanie“, „panovanie“, „vládu“, „kráľovskú moc a jej vykonávanie“. Postupne nadobudlo aj význam „kráľovstvo“, teda územie alebo okruh, ktorý tejto moci podlieha. Jedným z hlavných pojmov učenia Božieho slova je „basileia tú Theú“ – „Božie kraľovanie“ alebo „Božie kráľovstvo“. V Evanjeliu podľa Matúša je typické spojenie „basileia tón ouranón“ – „kraľovanie (kráľovstvo) nebies“.

Pri práci na preklade som si uvedomil, že prekladanie „basileia“ výhradne ako „kráľovstvo“ (čo je bežné vo všetkých slovenských prekladoch) nie je celkom presné. Aj v mojom českom preklade som sa usiloval všade nahradiť „kráľovství“ výrazom „kráľovanie“. Je možné, že táto bežná chyba spôsobila, že si mnohí čitatelia spájajú pojem „Božieho kráľovstva“ s nebom, najmä ak sa spojenie „basileia tón ouranón“ prekladá ako „kráľovstvo nebeské“ (čo sa netýka 2 Tim 4:18, kde je „nebeské kráľovstvo“ doslovný preklad).

V skutočnosti však tento pojem znamená Božiu vládu, ktorá sa podľa proroctiev má viditeľne zaviesť na zemi v sláve – na rozdiel od súčasného stavu všeobecného odpadnutia a vzbury proti Bohu. Božie kraľovanie je teda protikladom ľudskej vlády v súčasnom stave hriechu; „kraľovanie nebies“ znamená, že vládu bude mať nebo (pozri Dan 4:23) – teda nebeská Božia vláda na zemi. Božia vláda sa už dnes uskutočňuje v morálnom zmysle u tých, ktorí ju v poslušnosti viery prijímajú a podriaďujú sa jej.

Výraz „kraľovanie“ som použil tam, kde „basileia“ znamená stav, skutočnosť panovania; „kráľovstvo“ tam, kde označuje územie alebo okruh, kde sa toto panovanie prejavuje. Raz bude zahŕňať celú zem; dnes je to neviditeľná, morálna oblasť v dušiach poddaných Bohu a v ich spoločenstve. Nie vždy sa dá rozdiel medzi týmito dvoma význammi presne určiť, preto sa „basileia“ dá často chápať v oboch zmysloch.

Chváliť a honosiť sa

Sloveso „kauchaomai“ (chválim sa) som kvôli rozlíšeniu od slovesa „chváliť“ v inom význame prekladal zásadne ako „honosím sa“, okrem prípadov, kde bolo v neurčitom čase potrebné použiť dokonavý tvar. Tam som, keďže „honosiť sa“ nemá dokonavý tvar, použil sloveso „pochváliť sa“. Výrazy „kauchésis“ a „kauchéma“ znamenajú „chválu“ v zmysle „chválenia sa“ – prvý vyjadruje samotný jav, že sa niekto chváli, druhý to, čím sa chváli. Prekladám ich buď ako „honosenie sa“, alebo podľa súvislosti rozličnými opismi s použitím slovesa „honosiť sa“.

Záchrana, záchranca

Sloveso „sózó“ a všetky výrazy od neho odvodené majú v gréčtine veľmi široký význam – označujú záchranu alebo vyslobodenie zo záhuby, nebezpečenstva, ohrozenia, ale aj pomoc v akejkoľvek nepriaznivej situácii, vrátane uzdravenia z choroby a podobne. V Novom zákone sa tento pojem vzťahuje aj na záchranu duše pre večnosť, oslobodenie od moci hriechu, ako aj na morálnu ochranu pred nežiaducimi vplyvmi prostredia.

Bežne sa v slovenských prekladoch používa na preklad tohto slovesa výraz „spasiť“ a jeho odvodeniny („spása“, „spasenie“, „Spasiteľ“). Hoci tieto slová tiež nesú všeobecný význam podobný „sózó“, mnohí čitatelia ich chápu zúžene – výlučne ako záchranu pre večnosť. Ak sa takýto výraz použije v kontexte, kde nejde o večnú záchranu, môže to viesť k nepochopeniu významu príslušných veršov. Preto som v tomto preklade sloveso „spasiť“ a jeho odvodeniny vôbec nepoužil. „Sózó“ prekladám podľa kontextu rôznymi výrazmi ako: „zachraňujem“, „vyslobodzujem“, „ušetrím“, „uchraňujem“, „pomáham“ a podobne.

Zámenne prípony

Zámenne prípony, ktoré som spomenul vyššie, známe aj ako privlastňovacie zámená, zastupujú – ak sú pripojené k podstatným menám – samostatné privlastňovacie zámená. Ak sú pripojené k slovesným tvarom, zastupujú predmet príslušného slovesa, pokiaľ na ňom nie je zvláštny dôraz. Inak sa pripájajú k predložke, ktorá vyjadruje pád alebo význam spojenia.

Vyjadrenie času

Pokiaľ ide o slovesné tvary, je potrebné uviesť, že v hebrejčine – podobne ako v iných semitských jazykoch – neexistujú slovesné časy v takom zmysle, ako ich poznáme v slovenčine či v iných indoeurópskych jazykoch. Namiesto toho sa rozlišujú dokonavé a nedokonavé slovesné tvary. Zo súvislostí je potom potrebné rozpoznať (nie vždy však jednoznačne), či dej alebo stav, ktorý slovesný tvar vyjadruje, nastal alebo nastáva v minulosti, prebieha v prítomnosti, alebo nastane v budúcnosti.

Hoci dokonavé tvary najčastejšie vyjadrujú minulosť a nedokonavé tvary zas budúcnosť alebo prítomnosť, často sa označujú ako „preteritum“ (minulý čas) a „futurum“ (budúci čas). No „najčastejšie“ neznamená „vždy“. Presnejšie je preto označenie „perfektum“ (dokonaný dej) a „imperfektum“ (nedokonaný dej) – tieto termíny sa síce obvykle používajú pre minulý čas, no v skutočnosti znamenajú „dokonaný“ a „nedokonaný“.

V preklade má slovenčina veľkú výhodu oproti mnohým iným jazykom, pretože dokáže dokonavosť alebo nedokonavosť väčšiny slovies presne vyjadriť. Ak to niekedy nie je možné, dajú sa použiť opisné spojenia – pri nedokonavosti pomocou spôsobových slovies („chcieť“, „môcť“, „smieť“, „musieť“ atď.; pozri napr. Gen 2:16, pozn. 74), pri dokonavosti pomocou slovesa „dať sa“ (pozri napr. Gen 15:11, pozn. 424).

Mesiac ako časť roka sa v Starom zákone väčšinou označuje ako „chódeš“, no na niekoľkých miestach sa v tomto zmysle používa výraz „jérach“, ktorý je príbuzný názvu mesiaca ako nebeského telesa („járéach“). Ak je to tak, v preklade používam kapitálky a znamienko „*“ („*mesiac“).

Mená a názvy

Vlastné mená osôb, miest, krajín a podobne ponechávam spravidla v takom znení, ako sú uvedené v pôvodine. Len niektoré všeobecne známe mená uvádzam v ich zaužívanej poslovenčenej podobe (napr. „Eva“, „Izák“, „Mojžiš“, „Jeruzalem“) alebo v inej bežnej forme („Egypt“ a slová z neho odvodené). Pri prvom výskyte zvyčajne uvádzam v poznámkach pod čiarou pôvodné znenie.

To platí aj pre mená v nadpisoch kníh, ktoré spravidla upravujem pre lepšiu orientáciu čitateľa, no vyhýbam sa tradičnej koncovke „aš“ pri mužských menách (pokiaľ, samozrejme, táto koncovka nie je súčasťou pôvodného mena, napríklad pri mene kráľa Jóaša – 2 Kráľ 11:2 a pod.), keďže ide o poslovenčenie koncovky „aš“ z gréckych tvarov mien, ktoré prevzala Septuaginta a následne aj latinčina.

Božie meno – Význam a výslovnosť

V tejto súvislosti si treba všimnúť jeden výraz, ktorý sa v celom Starom zákone vyskytuje v podobe „písaného textu“, hoci tak nie je výslovne označovaný (nazýva sa to „keré perpetuum“, teda „trvalé“ alebo „ustavičné keré“). Ide o Božie meno, vzhľadom na ktoré masoreti vytvorili akúsi „ohradu okolo zákona“. Keďže zákon zakazuje vyslovovať Božie meno zo strachu pred zneuctením, rozhodli sa, že sa nebude vyslovovať vôbec. Preto pri čítaní alebo citovaní miest Písma, kde je toto meno uvedené, vyslovuje sa namiesto neho iné slovo, konkrétne „Adonaj“ – teda „Pán“. Pokiaľ sa však tento názov Boha objavuje pred Božím menom, používa sa namiesto neho slovo „Elohím“ – teda „Boh“.

Samotné meno je odvodené od slovesa „havah“ – teda „byť“, ktoré sa okrem Božieho mena vyskytuje v Starom zákone len na niekoľkých miestach (napríklad Nehemiáš 6:6, Jób 37:6, Kazateľ 2:21, Izaiáš 43:10; v týchto prípadoch znamená „buď“ alebo „jestvujúci“/„stávajúci sa“ – porovnaj Exodus 3:14). Tam je však použité príbuzné, ale častejšie sloveso „hajah“. Spoluhlásková skladba Božieho mena je „Jhvh“, takže tam, kde sa malo vyslovovať „Adónaj“, vznikol tvar „Jehovah“ (prvá samohláska sa mení podľa pravidiel hebrejskej gramatiky).

V niektorých prípadoch (napríklad Genesis 15:2) mal byť zástupný názov „Elohím“, pričom v „písanom texte“ sa objavuje tvar „Jehovih“ (kde posledná samohláska „i“ je krátka, aby sa nevniesla spoluhláska „j“ ako dlhé „i“ v slove „Elohím“, ktorá tu chýba). Aké bolo skutočné znenie Božieho mena, je ťažké zistiť, najmä vzhľadom na zriedkavý výskyt tvarov príslušného slovesa v Starom zákone. Niektorí navrhujú tvar „Jahveh“, no nemožno s istotou povedať, že je správny. Mnohí prekladatelia používajú tvar „písaného textu“ – „Jehovah“, hoci tento tvar v skutočnosti nedáva význam.

Božie meno v prekladoch Biblie

Francúzsky preklad J. N. Darbyho uprednostňuje výraz „L’Éternel“ – teda „Večný“. Prekladatelia do angličtiny však použili opäť tvar „Jehovah“. Za zmienku stojí aj nemecký preklad židovských autorov M. Bubera a F. Rosenzweiga, kde sa toto meno uvádza v podobe osobného zámena „On“ (veľkými písmenami: „ON“, nem. „ER“).

V Septuaginte (grécky preklad Starého zákona z 3. storočia pred naším letopočtom, označovaný skratkou LXX) je toto meno nahradené výrazom „Kyrios“ – teda „Pán“. Rovnako je to podané aj v Novom zákone a v latinskej Vulgáte (preklad Písma z konca 4. a začiatku 5. storočia od Hieronyma), kde sa používa výraz „Dominus“.

Keďže sa tento spôsob prekladu zachováva aj v knihách Nového zákona, ktoré vznikali pod vedením Svätého Ducha, postupujem vo svojom preklade podobne. Využívam pritom fakt, že v slovenčine aj češtine existuje slovo označujúce „pána“ (pôvodne „hospodára“, „hlavu domu“), ktoré sa dnes používa len ako pomenovanie Boha – teda „Hospodin“. Tento výraz som vyhradil pre preklad Božieho mena všade, kde sa vyskytuje, na odlíšenie od slova „Pán“, ktorým prekladám iný hebrejský výraz – „Adónaj“.

Nie som v tom, pravdaže, sám – k tomu istému záveru dospel aj prof. Roháček vo svojom slovenskom preklade a v českom preklade Kralickí i ďalší prekladatelia. V poznámkach pod čiarou, kde uvádzam doslovné znenie miest, v ktorých sa Božie meno vyskytuje a kde je v texte podané vo voľnejšom preklade, uvádzam iba spoluhláskovú skladbu tohto mena – „Jhvh“. V texte sa objavuje aj skratka „Jah“ tohto mena (pozri Exod 15:2, pozn. 496), ktorú ponechávam nepreloženú.

Ostatné názvy a významy označení Boha

Pokiaľ ide o iné názvy Božej Bytosti, slovo „Elohím“ (prekladám jednoducho „Boh“ bez ďalších označení) je v skutočnosti množné číslo (tzv. majestátne množné číslo, ktoré vyjadruje vznešenosť alebo velebenie). Slovo „Elohá“ má ten istý význam, ale bez významového odtieňa, ktorý dodáva množné číslo. Kde sa tento tvar vyskytuje, prekladám ho rovnako, ale so znamienkom (+ „Boh“, pozri napr. Deut 32:15).

Tento výraz v oboch tvaroch sa používa aj pre bohov pohanských národov; vtedy má množné číslo – „elóhím“ (bohovia). Niekedy sa však používa v obdobnom zmysle aj pre jednotlivého „boha“ (pozri napr. Exod 15:11). Ďalším pomenovaním Boha je „El“ – teda „Silný“ alebo „Mocný“. Prekladám ho tiež ako „Boh“ (vyznačené kapitálkami a so znamienkom „+“), prípadne rovnako aj pre pohanských bohov („boh“, „bohovia“).

Slovo „Adónaj“ znamená „Pán“ – aj keď je v množnom čísle (doslova „Páni“), v biblickom texte stráca koncovka význam množného čísla a používa sa jednoducho v zmysle „Pán“. Nie je preto vykladané ako množné číslo, na rozdiel od privlastňovacích zámen iných osôb, ktoré svoj význam zachovávajú (napr. „tvoj Pán“ v Iz 51:22), alebo v niektorých prípadoch odpadá, ak je tento výraz súčasťou Božieho výroku (pozri Mal 1:6). Ak je slovo „Pánom“ v množnom čísle bez ďalšej prípony („Adónim“), ide o slovo „Adón“ v jednotnom čísle. V tomto preklade ho označujem kapitálkami a znamienkom „*“ (napr. „*Pán“, *„môj Pán“ atď.), bez ohľadu na príponu.

Podobne ako predošlý výraz, aj „Adónaj“ môže mať iný význam než názov Božej Bytosti, tak ako aj v slovenčine; znamená aj „pána nevoľníkov“ (napr. Gen 24:12), je zdvorilým oslovením kráľa (napr. 1 Sam 24:8, Jer 22:18), alebo vysoko postavenej osoby (napr. Gen 24:10). Niekde označuje aj „manžela“ (pozri Am 4:1, pozn. 154), či „majiteľa“ (napr. 1 Kráľ 16:24, pozn. 818) a podobne.

Množné číslo tohto podstatného mena spravidla prekladám doslovne, ak má takýto význam (teda ak je uvedené s malým začiatočným písmenom, čo sa týka len prekladu, keďže v hebrejskom písme nie sú malé a veľké písmená v tomto zmysle). Potom nie sú nutné žiadne rozlišovacie znamienka; ak je potrebné podrobnejšie vysvetlenie, odkazujem na poznámku pod čiarou.

A teraz mi ostáva už len zveriť túto skromnú prácu:

„Kráľovi vekov, nezkaziteľnému, neviditeľnému, jedinému Bohu“, ktorému „česť a sláva na veky vekov“ (1 Tim 1:17), „ktorý je mocný spraviť oveľa hojnejšie nad všetky veci, ktoré si vyprosujeme alebo na ktoré myslíme, podľa tej moci, ktorá v nás vyvíja svoju činnosť“ (Ef 3:20);

… nech sa Mu v Jeho milosti zaľúbi použiť ju na duchovný úžitok Jeho draho vykúpeného ľudu, pre radosť Jeho srdca a slávu Jeho Mena!