Cirkevná (be)zbožná hudba?

História prejavov „Ducha“ a ich odraz v hudbe

Biblia hovorí v 1. Samuelovej 15:23:

„Vzdor je ako hriešne veštenie a svojvôľa ako čary.“

Satan ako pôvodca vzdoru a vzbury bol od začiatku spájaný s modlárstvom, ktoré zahŕňalo čarodejníctvo, orgie, stavy mimo vedomia a hudbu, ktorá znásobovala účinok rôznych rituálov. Moderní historici, ktorí pátrali po koreňoch týchto praktík, našli stopy až v starovekom Egypte. Odtiaľ sa rituálne tradície rozšírili do západnej Afriky, konkrétne do oblasti Dahomey (územie Voodoo) a Konga, a neskôr, vďaka otroctvu, aj do Západnej Indie, Južnej, Strednej a Severnej Ameriky.

Mnoho afrických, karibských a domorodých amerických kmeňov používalo bubny ako posvätné nástroje, ktoré boli nevyhnutné pre ich rituály a ceremónie. Primitívni bubeníci dokázali vyvolať fyziologické stavy ako extáza, halucinácie či strata vedomia. Pre kresťanov však bola táto pohanská hudba s polyrtmickými bubnami a tancami príliš hrubá a vulgárna. Usilovali sa však svojich černošských susedov obrátiť na vieru, čo viedlo ku vzniku spirituálov a gospelov, ktoré spájali obe kultúry.

Ďalším štýlom s výraznými rytmami bol jazz, ktorý narúšal tradičné hudobné pravidlá a za 50 rokov sa stal dominantnou formou černošskej hudby. Z jazzu vznikol blues, ktorý si zachoval svoje korene v spirituáloch a gospelových piesňach. Tieto štýly začali preberať aj bieli hudobníci – napríklad Elvis Presley, Jerry Lee Lewis či Bill Haley – a ich hudba, pôvodne známa ako rhythm and blues, sa stala svetoznámou pod názvom rock and roll.

Rock and roll bol predovšetkým tanečnou hudbou, ktorá sa stala mostom medzi dospievajúcimi a zároveň príležitosťou vyjadriť agresivitu a rebéliu. Jeho nekompromisný rytmus a vplyv blues podnecovali fyziologické reakcie a odhodlanie poslucháčov zbaviť sa zábran. Hudobníci svojím pohybom a tancom vyzývali publikum k sebavyjadreniu a slobode.

Od 60. rokov sa rock premenil na sociálne a politické médium i životný štýl pre mladú generáciu. Rozšíril černošskú hudbu, tanečné štýly a ich emócie do všetkých kútov spoločnosti. V svojej podstate sa stal nástrojom vzbury a revolúcie, zameraným na problémy utláčania a nespokojnosti civilizácie. Na druhej strane však tento pocit sebaoslobodenia priniesol aj nové výzvy – ako sú zúfalstvo, drogy, nevera a odcudzenie sa od pevných tradičných hodnôt.

Ako to bolo v pohanstve, tak je to dnes v kresťanstve

Je možné si všimnúť, že pohanské rituály a ich fyzické účinky na prítomných dnes získavajú podobu celosvetového trendu prostredníctvom rockovej hudby, ktorá vyvoláva podobné zážitky – od extáz cez záchvaty až po stavy nevedomia.

Ešte nedávno bola táto hudba súčasťou modlárstva a sprevádzala posvätné obete bohom. A dnes? Táto hudba prenikla do väčšiny protestantských aj katolíckych kostolov.
Slúži na to, aby človek dosiahol duchovný zážitok a vstúpil do iného emocionálneho stavu. Je medzi tým rozdiel? Jeden zásadný – kým v minulosti bola táto hudba využívaná na oslavu pohanských bôžikov, dnes tvorí základ kresťanských rituálov.

Spojenie svätého s nesvätým alebo zostupný trend?

Do adventizmu preniká rocková hudba pomalšie než do iných cirkví. Napriek tomu sa aj naša cirkev začína prispôsobovať a v snahe zachrániť iných pre Ježiša používa rovnaký hudobný jazyk.

Otázkou však zostáva: Môžeme očistiť rockovú hudbu – ktorá vo svojej podstate obsahuje prostriedky vzbury, pošliapavania štandardov, morálky a úsudku – tým, že k nej pridáme náboženské slová? Alebo ide o spájanie svätého s nesvätým, nerozlišovanie čistého od nečistého? (Ez 22, 26–28) Ak je táto hudba vo svojej podstate nečistá, nejde práve o to, čo Biblia nazýva Babylonom? Neprijímame tak Babylon priamo do cirkvi, ktorá káže: „Babylon padol, vyjdite z neho“?

Druhá otázka znie: Do akej miery cirkev zažila zmeny v správaní a postojoch, ktoré sú typické pre iné svetské skupiny? Nárast rozvodov a opakovaných sobášov, pokles zbožnosti a morálky, duch neochoty podriadiť sa autoritám – v cirkvi aj mimo nej – ignorovanie Boha a Jeho prorokov, rozdelenie učenia cirkvi falošnými náukami – to všetko sú jasné dôkazy toho, že prežívame zreteľný zostupný trend.

Falošné náuky a vplyv nebezpečnej hudby na uctievanie Boha

Kedykoľvek bola nebezpečná hudba spojená s uctievaním Boha – či už vo vnútri našej cirkvi alebo mimo nej – vždy to bolo sprevádzané falošnými náukami. Príkladom je Letničné hnutie, známe svojou špecifickou hudbou, spirituálnou vierou a rôznymi extatickými prejavmi. K adventistom sa tento hudobný štýl dostal na stanovom zhromaždení v Indiane v roku 1900. Pozri si niektoré z výpovedí o tomto stretnutí:

„Majú veľký bubon a 2 tamburíny, veľkú basu, 2 husle, flautu, organ a niekoľko hlasov. Majú záhradu pálivých korenín namiesto svojho spevníka (mimochodom, to je spevník Letničných cirkví) a hrajú tanečnú hudbu so svätými slovami. Nikdy nepoužívali naše vlastné zborové spevníky, iba keď hovoril starší Breče alebo Haskell. Kričia Ámen, Chvála Pánovi, Sláva Bohu – tak ako služba Armády spásy. To doslova vyvádza z rovnováhy. Učenie majú správne. Avšak nešťastné duše sú naozaj zmätené.“
(Hetty H. Haskel, list slečne Sare McInterferovej, 17. september 1900)

„Minulú sobotu si zobrali dopoludňajšie stretnutie a aj kázanie o 11. hodine a zavolali ich dopredu ku kazateľnici. Nešťastné duše sa tam stádovito zhromaždili, až ich boli tri rady. Kazatelia neprestávali vo svojich pokrikoch, skôr by som mala povedať v jačaní. Pozvali staršieho Breeda a Haskella, aby im išli pomôcť ku kazateľnici. Brat Breed sa snažil s niektorými hovoriť, ale cítil sa tak cudzí, že vstal a rozhliadol sa. Starší Haskell opustil stan a išiel do nášho stanu. Nakoniec si urobili zvláštnu chvíľu na modlitbu. Po nej sa postavili a radostne volali Chvála Pánovi, Sláva! Padli si do náručia, pobozkali sa a potriasli si rukami. Potom nechali svoju hudbu pokračovať aj s tým hlukom, až väčšina z nich vyzerala ako blázni.“
(Haskell, list E.G.W., 22. september 1990)

Bude sa to opäť opakovať

Počas rozmachu tohto zvláštneho hnutia bola Ellen G. White (EGW) v Austrálii. Vrátila sa do Ameriky v ten istý mesiac, keď prebiehalo stanovisko zhromaždenie – 13.–23. septembra 1900. Keď prišla domov, našla listy, ktoré ju čakali ohľadom zvláštnej hudby na tomto zhromaždení. Dňa 10. septembra napísala odpoveď. Niektoré myšlienky z tejto odpovede sú veľmi zaujímavé.

*„To, čo si mi opísal, že sa dialo v Indiane, mi Pán ukázal, že sa bude diať znova tesne pred koncom doby milosti. Objavia sa prejavy najrôznejších nečistých spôsobov. Bude sa kričať s bubnami, hudbou a tancom. Zmysly mysliacich ľudí budú tak zmätené, že im nebude možné dôverovať, že urobia správne rozhodnutia, a pritom tomu hovoria ‚Pôsobenie Ducha Svätého‘. Zmätok hluku, šokujúci zmysly a kazí tých, ktorí sa správajú správne. Ako by to mohlo byť požehnanie? Sily satanských bytostí sa zmiešajú s hlukom a rámusom, aby vytvorili karneval, ktorý niektorí nazývajú mocným pôsobením Ducha Svätého. Keď stretnutie skončí, to dobré, čo sa malo vykonať a čo malo byť predstavené ako posvätné pravdy, nebude možné splniť. Tí, ktorí sa zúčastňujú na údajnom prebudení, získavajú dojmy, ktoré vedú k nestabilnému unášaniu sa do extrémov. Už nemôžu povedať to, čomu predtým verili ohľadom biblických princípov.

Takému druhu bohoslužby by nemalo byť dané žiadne povzbudenie. Satan tam spôsobuje hluk a zmätok, pritom ide o hudbu, ktorá by, keby bola hraná správne, mohla byť chválou a oslavou Boha. Ale satan spôsobuje jej účinky ako jedovaté bodnutie hada. Tieto veci, ktoré sa vyskytli v minulosti, sa zopakujú aj v budúcnosti. Satan urobí hudbu pascou v tom, ako je vedená a produkovaná. Boh volá svoj ľud, ktorý má pred sebou svetlo v Božom Slove a vo Svedectvách, aby čítali, zvažovali a dbali na Jeho pokyny. Bolo nám dané jasné poučenie, aby tomu každý mohol rozumieť. Ale v neprekonateľnej túžbe priniesť niečo nové vznikajú nové, cudzie učenia a podstatne ničia vplyv tých, ktorí by boli silou pre dobro, ak by sa pevne držali svojej viery tak, ako ju získali na začiatku, a dôverovali pravde, ktorú im Pán dal.“
(EGW, Selected Messages, zv. 2, s. 36–38)

V inom komentári k tejto skúsenosti Ellen White napísala:

„Boli unesení spiritistickým klamom. … Ak by sme uskutočnili plány, ktoré by niektorí chceli, aby sme uskutočnili, vznikli by skupiny, ktoré by priniesli spiritistické prejavy a poplietli by vieru mnohých.“ (EGW, Evanjelizácia, 595)

Všimni si scenár – hudba bola používaná na zmätenie mysle inak racionálnych ľudí. Hudba má schopnosť ovplyvniť rozhodovanie a môže vytvárať emotívne reakcie, ktoré prehlušia logické myslenie. V takýchto prípadoch môžu byť ľudia menej dôveryhodní pri robení správnych rozhodnutí. Tento fenomén ukazuje, ako hudba pôsobí na ľudskú psychiku a jej schopnosť manipulovať emóciami.

„Získali dojmy, ktoré ich odvádzajú preč a už nemôžu povedať to, čomu predtým verili ohľadom princípov Biblie.“ (1T 506)

„Satan nemá námietky proti hudbe, ak z nej môže urobiť prostriedok, ktorým si získa prístup do mysle mladých ľudí.“ (1T 497)

„On vie, ktoré orgány má vzrušiť, aby podnietil, ovládol a očaril myseľ.“ (Rady rodičom, učiteľom a študentom, s. 235)

„Prirodzená myseľ má sklony k pôžitkárstvu a sebaspokojnosti… Ako sa to hodí satanovmu zámeru, vytvára u ľudí očarujúce pocity.“ (s. 27)

„Ten, kto vo svojom vnútri prežíva stálu prítomnosť Spasiteľa, nebude Ho pred ostatnými zneucťovať produkovaním tónov, ktoré odvádzajú myseľ od Boha a neba k ľahkovážnym a ničomným veciam. Hudba má teda vplyv na navodenie atmosféry a niektoré z ľahkovážnych populárnych piesní nebudú to najvhodnejšie pre Božie deti. Hudba ľahkého žánru a populárna hudba namiesto podnecovania k svätosti a duchovnosti je prostriedkom odvádzania mysle od pravdy.“ (1T 497, 1T 510)

EGW opisuje vplyv hudby v 1T506 – spôsobuje príjemné pobláznenie:

„… zničenie predstavivosti, obsahuje prebytok nadšenia a istý druh vonkajšej inšpirácie. Pripravuje poslucháča na nesväté myšlienky a činy.“ (CPTS 339)

„Cítim veľké obavy, keď vidím bezuzdnosť mladých ľudí, ktorí vyznávajú, že veria. Boh nie je v ich mysliach. Ich myseľ je naplnená nezmyslami. Ich rozhovory sú prázdne. Majú dychtivé uši pre hudbu a satan vie, ktoré orgány hudbou vzrušiť, aby očaril myseľ, aby netúžila po Kristovi.“ (Hlas, hudba a reč, EGW)

Najviac znepokojujúcou časťou tohto posolstva je náznak, že sa nebudeme chcieť naučiť túto lekciu. Že v oblasti výberu správnej hudby zopakujeme chyby, ktorých sme sa dopustili v minulosti.

„Bude počuť krik s bubnami, hudbou a tancom tesne pred koncom doby milosti.“

Je zaujímavé, že starý Izrael mal ten istý problém tesne pred vstupom do zasľúbenej zeme. Boli zlákani hudbou a potom zvádzaní k nemorálnosti a pohanskej modloslužbe – viď 2 Mojžišova 32. Biblia nám hovorí, že toto všetko bolo napísané pre naše poučenie. Necháme sa týmito prorockými napomenutiami poučiť aj v dnešnej cirkvi?

Počujeme dnes v zboroch tanečné melódie s posvätnými slovami? Počujeme krik? Počujeme rytmus bubnov? Možno si to neuvedomujeme, pretože Satan pracuje veľmi opatrne. On pozná dar proroctva, a preto často ukrýva bubny v malých dávkach – hlavne v komerčne vytvorených sprievodoch a inštrumentálnych skladbách. Myslíš si, že sme blízko koncu doby milosti? Posúď sám. Pre tvoje dobro, pre spásu tvojho zboru a pre Božiu vec ťa prosím, dôkladne zváž túto otázku. Hľadaj Božiu vôľu v modlitbách a rozhodni sa stáť medzi tými, ktorí budú počuť slová:

„Vitajte doma deti, vy, ktorí ste boli verní aj v malom, ustanovím vás nad mnohým. Vstúpte do radosti svojho Pána.“ (Mat 25,21)

Generálna konferencia vydala pravidlá pre používanie hudby v zboroch Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Je múdre oboznámiť sa s ich posvätným poslaním a vyhýbať sa prehnanému hluku a nezdravým rytmom – viď Guidelines Toward a Seventh-day Adventist Philosophy of Music.

Dávid a jeho tanec – viď 150. žalm. Tieto prejavy (tlieskanie, tanec, činely a bubny) sa používali počas osláv na uliciach a nie vo svätyni. To, čo bolo prijateľné počas festivalov, nebolo prijateľné v chráme – viď rozdiel medzi festivalom a Dňom zmierenia. Aj v Písme je veľký rozdiel medzi oslavou a bohoslužbou. Jedno bolo mimo chrám, druhé v ňom. Jedno bolo radostné a hravé, druhé posvätné a plné úcty. Keď Izrael uctieval zlaté teľa, Mojžiš počul tú hudbu ako zvuk festivalov (Ex 33,18). Slovo tanec má v Starom zákone viac významov. Často znamená refrén či spevácky zbor, inokedy poskakovanie radosti. Nie vždy je jasné, ktorý význam sa myslí.

Reakcia na knihu Notes on Music:

„Hudba je jedna z mála vecí, ktoré dokážu strhnúť emócie a správanie človeka. Môže upokojiť roztriedené nervy a pozdvihnúť myšlienky k Bohu, ale tiež vyburcovať smrteľné vášne. Satan je profesionál v psychológii a využíva hudbu, aby získal prístup do ľudských myslí, hypnotizuje svoje obete a väzní ich v hriechu. Koncept prezentovaný v tejto knihe ohľadom hudby a jej ovládajúcej moci nad mysľou i dušou by mal byť veľmi starostlivo zvážený každým, kto berie vážne svoju spásu.“ (Georgie E. Rice, Ph.D., Associate Director, E.G. White Estate)

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )