Boha som našiel na kolenách

Mnohí sa ma pýtajú, ako som uveril v Boha, kedy prišiel okamih, keď som Ho našiel? Vždy im odpovedám:

„Nie ja som ho našiel, to On ma zavolal mojim menom, aby som ho poznal.“

Sú ľudia, ktorí Boha nepoznajú a nájdu ho počas života. Potom takí, ktorí Boha poznajú, ale v skutočnosti nevedia kto to je. Patril som k druhej kategórii ľudí. Tých, ktorí boli vychovávaní ako veriaci, žil som ako veriaci, no nepoznal som kto Boh naozaj je a hlavne, aký je. Lebo práve poznanie Božieho charakteru otvorí človeku oči a privedie ho do svetla. Do svetla jeho slávy, kedy poznáme svoju nehodnosť, svoj skutočný duchovný stav a Jeho majestátnosť a povahu.

 … Bôh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, ráčil vám dať ducha múdrosti a zjavenia pravým poznaním jeho, osvietené oči vašej mysle … Ef 1:17-18

Toto je príbeh môjho obrátenia. Obrátenia z temnoty k svetlu. Pravému poznaniu Boha, aj keď jeho cesty v mnoho nepoznáme a až časom prídeme na to, prečo sa muselo udiať to, čo sa udialo. Boha som nežiadal, aby sa mi dal poznať, no videl, že aj keď som bol vychovávaný ako kresťan, nemám k Nemu vzťah. Žiadny tam nebol, bola to iba modlitba na večer a maximálne ráno, ak som stíhal popri tých všetkých mojich víziách a plánoch o budúcnosti.

Nemal v mojom živote miesto, jedine ak som niečo potreboval. Nechápal som ešte, že Boh chce mať so mnou skutočný hlboký vzťah.

Po maturite zmena života

Mal som 19 a priateľov na život a na smrť. Vyrastali sme spolu na dedine a aj keď som sa dovtedy 2 krát presťahoval, našiel som tu domov. To sa však zmenilo po maturite, keď rodičia oznámili, že sa sťahujeme. Podnájom totiž nebolo možné utiahnuť, pretože sa neustále zvyšoval a otec na tom nebol dobre s prácou. Presťahovali sme sa do menšieho podnájmu, pričom nám bol vďaka Bohu navrhnutý kazateľský byt v Košiciach za nižšiu cenu. Bol to trojizbový byt, dostatočne veľký, no zmena z dediny do centra mesta … na to som si tak rýchlo nevedel zvyknúť, ešte aj ďaleko od priateľov.

Mal som veľké plány. Natáčať, byť svetoznámy režisér, venoval som sa kinematografii, kamere a scenáristike, či písaniu príbehov už od svojho detstva, približné 13 rokov. Toto však narušilo všetky moje plány, no bral som to ako krátku zastávku za svojimi cieľmi.

Najdený som od tých, ktorí ma nehľadali, zjavený som tým, ktorí sa po mne nepýtali. Rim 10:20

Zrazu sa však začalo všetko akosi kaziť. Ak by som to mal zhrnúť v krátkosti, pokazilo sa snáď všetko, čo sa pokaziť mohlo. V prvom rade som začal zisťovať, ako moji priatelia neboli priateľmi a ako rýchlo som sa odsťahoval, tak rýchlo na ma aj zabudli. Nie len to, ale ohovorili ma pred ostatnými, na základe klamstiev o mne bezomňa sa všetci proti mne srotili ako smečka psov a obrátili sa mi chrbtom. Prišiel som o priateľov.

V zapätí otec prišiel o prácu a ja s bratom, hľadajúc si čo i len brigádu v Mcdonalde, nikde som neuspel. O čokoľvek som sa snažil, všetko stroskotalo. Nakoniec som dostal prácu v Čechách kde som odišiel, no celé to bolo podvod a tak som sa po dvoch dňoch vrátil domov. Neskôr som si našiel menšiu brigádu v Kauflande ako anketár, no max na dva týždne. Čoskoro sa pocit, že zarábam iba z ruky do úst stal skutočnosťou.

Otec sa zamestnal v rôznych zamestnaniach, no buď práve firma skrachovala, alebo sa šéf ukázal ako podvodník. V inom prípade ho zas nevyplatili. Mama začala trpieť zdravotnými problémami, často sme si museli variť sami a moje sny o budúcnosti sa čoraz viac vzďaľovali.

Keďže sme sa presťahovali narýchlo a moja a bratova posteľ bola stará, vyhodili sme ich. Nikto však nečakal čo sa stane a tak sme približne pol roka museli spávať na podlahe a snívali o mäkkej váľande.

Tmavé mračná nad našimi životmi

Na našu rodinu doľahla akási tma. Dokonca sme mali pocit, že sme prekliati. Pripadal som si ako v príbehu o Jóbovi:

Na to odpovedal Satan Hospodinovi a riekol: A či sa Job darmo bojí Boha? Či si ho ty azda neohradil i jeho domu a všetkého, čo má, zo všetkých strán? Dielo jeho rúk si požehnal, a jeho dobytok sa náramne rozmnožil na zemi. Ale nože vystri svoju ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či ti nebude zlorečiť do tvári! Jób 1:9-10

Akoby toho nebolo dosť, jediné ako som bol v kontakte s ľuďmi aspoň sociálne, bol internet. Ten nám však odpojili, keďže sme si zvolili prv dávať peniaze na jedlo až potom na internet. Do toho však prišla spoplatnená upomienka a neskôr aj pokuta 1000€ a zrušenie internetu. Hovoril som si, kde je dno toho všetkého a začal sa zamýšľať nad životom. Rozplynul sa mi akýsi bezstarostný obláčik o tomto živote a ružové okuliare sa rozbili.

Pamätám sa, že raz k nám prišiel kazateľ, vysvätiť byť od všetkého zlého, napriek tomu, že bol kazateľský. V tom sa nám pokazila chladnička a v to obdobie sa nám upchala vaňa.

Božia ochrana a starostlivosť

Napriek tomu všetkému, keď sa ohliadnem späť, nemôžem tvrdiť, že sa Boh o nás nestaral, aj keď sme mali pocit, že nás opustil. Aj keď sme s hmotnej núdze dokázali nakúpiť chleba a maslo a zaplatiť čo sa dalo, kazateľ poverený za náš byt platil elektrinu a sipo počas dvoch rokov za nás. Náš „boj o prežitie“, či skôr hľadanie odpovedí prečo sa to všetko dialo, trvalo dva roky.

Keď sme nemali na šampón, či na mydlo, zrazu niekto zaklopal na dvere. Stál tam náš brat zo zboru s taškou a povedal: „Manželka mi povedala, aby som vám to doniesol, tak snáď sa vám to zíde“. Nazrel som do tašky a boli tam šampóny, mydlá, zubné pasty. Presne to, čo sme potrebovali. Boh sa vždy k nám priznával, pomáhal v krajných situciách a čím ďalej tým viac sme nadobúdali dojem, že On nad tým bdie. Ale prečo toto všetko?

Pozoruješ moje chodenie i ležanie a znáš dobre všetky moje cesty. Ž 139:3

Snažne sme sa snažili Boha pochopiť a poznať jeho úmysly s nami a Boh nám ich začal postupne odhaľovať, či skôr, až na konci sme sa ohliadli späť a pochopili.

Aby som mohol ostať v kontakte so svetom, podarilo sa mi chytiť wifi od suseda, ktoré však fungovalo len ak som mal pootvorené okno. V zime to bolo najhoršie, keďže zatiaľ čo som mrzol, odpisoval som ľuďom na sociálnych sieťach s krehnutými rukami. Sprvu som chcel zabudnúť na to, čo sa vôkol mňa deje, pretože som sa s tým nevedel vyrovnať. Často som uvažoval nad tým, že ak mám žiť takýto život, kedy mi bol vzatý každý zmysel a cieľ a cítil sa beznádejne, bezmocne, potom nechcem ani žiť.  Hovoril som si stále:

„Ak sa zajtra niečo nezmení, skočím si to. Ale dám tomu ešte deň.“

Bola to fyzická aj psychická záťaž, schudol som natoľko, že som bol kosť a koža a vtedy pochopil, aké to je nemať na jedlo, čo je to skutočne hladovať. Keď som niekedy nevedel od hladu zaspať dal som si lyžičku masla na dobrú noc a zaľahol. Boh sa však predivne staral.

Sestra zo zboru, dostala dedičstvo a počula od Boha hlas, ktorý jej povedal, aby nám pomohla a darovala nám nemalú sumu, za ktorú sme si mohli kúpiť postele a čo sme súrne potrebovali.

Pozdvihni svoj zrak k nebesiam

Pripadal som si, ako keď sa zastaví rozbehnutý vlak môjho života a ja som sa začal dívať naokolo. Bol som prekvapený, koľko toho si ako ľudia nevšímame, nevážime, neďakujeme za to. Chlieb, ktorý sme kúpili bol pre mňa zlatom. Otváral som si okná nad ránom a mal radosť z modrého neba, z kvitnúceho stromu, či padania lístia. Jas hviezd mi šepkal „vidím ťa“ a ja som často šepkal „viem že si tam“.

Raz som na internete písal so ženou, ktorá nám v anonymite počas roku a pol posielala svoje stravné lístky, napriek tomu, že sami s manželom mali problém zaopatriť rodinu. Boh žehnaj tejto žene, pretože vďaka nej, sme mali čo do úst!

Môj život zdajúc sa, že stratil zmysel, dostal zmysel úplný, v hľadaní Toho, kto za mňa zomrel. Moja cesta sa ešte len začala. Povedal som si, že ak mám svoj život skončiť, chcem zistiť, či vôbec Boh existuje. Bol som vychovávaný ako kresťan, no v skutočnosti som za celých 20 rokov nemal prečítané ani jedno evanjelium. Rodičia ma viedli k Bohu, k modlitbám a živému vzťahu s Ním. No ak sami nenájdete svoju cestu k Nemu, nik iný to za vás neurobí, môže byť pre vás iba príkladom.

Ale ak budete … hľadať Hospodina, svojho Boha, najdeš, keď ho budeš hľadať celým svojím srdcom a celou svojou dušou. 5 Moj 4:29

Rozhodol som sa nájsť Ho. Rozprával som sa totiž a písal na sociálnych sieťach práve o Bohu. To jediné pre mňa malo zmysel, niečo viac, niečo nad moje chápanie. Stretol som mnoho ateistov, ktorí namietali, že Boh nie je, no zároveň aj kresťanov, ktorí neboli kresťanmi. Začal som sa sám seba pýtať, kde je pravda. Stlačil som pomyselné tlačítko „reset“ vo svojej viere.

“ Ak si, poznám ťa, ak nie, poznám, že život zmysel nemá a môžem skončiť. Tak či tak, som nemal čo stratiť. „

Odovzdal som sa úplne hľadaniu Boha. V prvom rade som skúmal, či je Biblia naozaj pravdivá. Začal som proroctvami, ktoré mi otvorili oči a ja som sa sám seba pýtal:

“ Toto nemohol vedieť človek. Toto nie je možné! „

Prepracoval som sa rôznymi tematikami, od apologetiky až po ateizmus, od evolucionizmu až po kreacionizmus. Zistenia ma natoľko očarili, že som vstával skoro ráno a pokračoval až do noci. Porovnával som tvrdenia s tvrdením, skúmal históriu, astronómiu, archeológiu a objavy, ktoré mi vyrazili dych a ukázali, že Biblia je naozaj pravdivá. Biblický kód, Ježišovo dokázané zmŕtvychvstanie. dôkazy zničenia Sodomy a Gomory, objav Noemovej archy a archy zmluvy, prechod cez Červené more, či vrch Sinaj spálený nadprirodzeným ohňom.

Bolo veľmi zaujímavé uvedomiť si, ako sa jedna oblasť prepájala k druhej a tá zasa k tretej, až som to nazval skladaním puzzle. Najprv sa zdala ako 300-vka, potom 1000-ovka a tie dieliky, ktoré som si zoskladal bokom, mysliac si, že tam nepatria, neskôr zapadli (UFO a démonológia, zverokruh a spasenie vytesané do oblohy atď.).  Niektoré kúsky, zdajúc sa ako roh, nakoniec boli jej stredom a podobne.

To všetko a omnoho viac prebúdzali vo mne neutíchajúcu túžbu ísť a poznať kde je koniec toho celého, kam ma to povedie. Keď som skúmal Bibliu uvedomil som si:

“ Čo ak v tom, v čom som bol vychovávaný, nie je pravda? „

Stláčal som tlačidlo reset v každej oblasti môjho života. Prešiel som si všetky učenia cirkví a porovnával ich s Písmom a staval ich oproti sebe a čo nesedelo, či bolo prekrútené som si zapísal a pokračoval ďalej. Bol som prekvapení, koľko cirkví učí veci, ktoré absolútne nie sú v Biblii, alebo sú vytrhnuté z kontextu. Biblia sa mi stala všetkým.

Boh ma volal do práce

Zapínal som každé ráno notebook a dával na parapetu, aby som ďalej rozoberal s ľuďmi moje zistenia. Mnohí sa tomu priečili a ja som badal, že svojimi prevrátenými argumentami iba nechceli vidieť pravdu. Zakrývali si oči, aby nevideli:

Nevedia ani nechápu, lebo zaslepil ich oči, aby nevideli, ich srdcia, aby nerozumeli. A neuváži vo svojom srdci, a niet u neho známosti ani rozumu. Iz 44:18

Lebo stučnelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počuli a svoje oči zažmúrili, aby snáď nejako očami nevideli, ušami nepočuli, srdcom neporozumeli a neobrátili sa, a uzdravil by som ich. Mt 13:15

Môj život nabral úplne iný zmysel a cieľ. Chcel som sa podeliť s tým všetkým, čo som sa dozvedel, no ľudia nad tým pohrdli a nepočúvali. Hovoril som si, ako im mám povedať pravdu, keď nechcú vidieť. Zrazu som v hlave počul hlas:

“ Založ stránku.“

Zamyslel som sa a vediac, že mi to vnukol Duch Svätý, odpovedal som:

“ Ale ja neviem ako sa robí stránka, neviem to. Nikdy som to nerobil.“

A pokračoval som ďalej v písaní s ľuďmi. Hlas sa ale znovu a znovu vracal a ja som si povedal:

“ Ak mi v tom pomôžeš, urobím to.“

A tak som založil stránku. Stránku zmensvojzivot.cz 🙂

Priradil som prvý článok o archeológii a uvedomil si, že práve na tejto stránke môžem dávať všetky moje zistenia, články, či videá, ktoré zapadajú do tohto veľkého rámca celosvetovej skladačky, ktorej sme každý súčasťou. Pribúdali ďalšie a ďalšie články a návštevníci prichádzali a Boh to požehnával. Keď to tak zhrniem, to kde som teraz a na akej stránke práve teraz si a čítaš si tento článok:

Toto je stránka, ktorá má svoje počiatky na parapete okna, pri -10 napísaná skrehnutými prstami v dobe, keď som o bohato prestretom stole mohol len snívať, nemal vízie o budúcnosti, bez priateľov a môj svet sa vnútorne rozpadol na prach. No z prachu Boh vybudoval to, čo teraz prináša ovocie v podobe krstiacich sa ľudí, ktorí nachádzajú na týchto stránkach Pravdu – Ježiša Krista.

Doba súženia, v ktorej sme po dva roky žili, nám pomohla nájsť Boha a primknúť sa k Nemu bližšie, než kedykoľvek predtým. Práve v temnote, na kolenách, v tme a bez zmysli, našiel som Boha a jeho Lásku ku mne, ktorá ma od toho dňa sprevádza a posilňuje každý deň môjho života. Boh ma učinil silnejším a pevnejším na Jeho slove poznávajúc Jeho charakter, skrze Ježiša Krista a jeho Slovo a zároveň prežívajúc s Ním živé skúsenosti, obohacujúce môj život o dotyk Boží a neprestajnú starostlivosť.

Koniec súženia a skúška viery

Boh nás počas tohto obdobia volal, aby sme ho našli. Aj dnes ťa volá, aby si ho hľadal:

I ja vám hovorím: Proste, a bude vám dané; hľadajte a najdete; klepte a otvorí sa vám. Luk 11:9

Musel zastaviť náš rozbehnutý vlak, ktorým by sme s týmto svetom došli do zatratenia, plniac tak túžby svojho prevráteného srdca a nerozumných žiadostí, zotročujúcich cieľov, v ktorých by sme nenašli plné uspokojenie, pretože to je možné iba v Ňom.

Keď sme poznali, čo nás Boh chcel naučiť, keď som skutočne našiel živý vzťah s Bohom a aj moja rodina, zrazu všetko akosi prestalo a svitalo na lepšie časy. Pochopili sme, že to bolo celé pre naše dobro, kedy sme sa naučili čo je to „viera, láska a nádej“. No hlavne, láska a dôvera v Boha, v živého Lekára v našich životoch. Ukázal mi dary, ktoré dodnes zúročujem a dielo je žehnané a neustále napreduje, pretože Boh doň vtisol svoju pečať. Aj tvoje dary chce použiť, pre svoje Meno, pre svoju slávu, aby svet poznal Toho jediného v ktorom je zmysel života.

V ten čas prišiel na byt kazateľ, ktorý za nás platil elektrinu a sipo (otec mu časom všetko splatil) a my sme verili, že už to bude lepšie, už sme to pochopili, prečo sa to muselo diať. Oznámil nám:

“ Do mesta prišiel nový kazateľ, musíte sa vysťahovať z tohto bytu.“

Otca zamrazilo a ja som si ako prvé povedal v duchu, čo tým chceš Bože povedať? Hovoril som si však jedno: Ak mám byť na ulici, aj tam ťa budem velebiť, lebo si sa mi stal všetkým. Nech sa stane ako ty chceš, ak máme ísť na ulicu, pôjdeme. Kazateľ pre nás už nič viac urobiť nemohol a my sme sa upli na Boha vo všetkej svojej sile, poslednej sile aká v nás ešte ostala.

Hľadajte Hospodina, dokiaľ ho možno najsť! Volajte na neho, dokiaľ je blízko! Iz 55:6

Budete ma vzývať a pojdete a budete sa mi modliť, a vyslyším vás. Jer 29:12

V ten víkend prišla k nám babka. Bývala v rovnakom meste a mala svoj menší bytík. Povedala:

“ Prídte bývať ku mne, ja si nájdem sociálny byt a budete zatiaľ v mojom byte, kým sa nepostavíte na nohy. „

Boh sa postaral, aj keď sa to zdalo nemožné, našiel cestu. Ten moment, keď sme odchádzali z bytu a vysťahovávali sa, obzreli sme sa späť a povedali si:

„V tomto byte sme poznali Boha, tu sme prežili najťažšie obdobie nášho života, ktorého ovocím bolo, že sme našli Toho, ktorý sa nám stal cieľom v našich životoch.“

Videli sme ako sme do tohto bytu vstúpili ako svetskí, povrchní kresťania a odchádzali z neho úplne íní ľudia. Zmena, ktorú sme cez tento čas prežili v nás zanechalo viac, ako sme si mysleli, pretože dodnes si vážim každý kúsok chleba a som rád za každú maličkosť, ktorú mi Boh dáva. Pretože v tom vidím Jeho starostlivosť ako v každom kvete, ktorý na jar rozkvitá, každej hviezde ktorá bliká a žiari, akoby šepkala:

“ Tu som, bol som a stále budem pre teba. „

Za tie mesiace som sa naučil Bohu dôverovať a povedal som mu, že ak mi nájde prácu, vezmem čokoľvek. Na to prišla babka a povedala, tu máš číslo na jedného chlapíka, hľadá niekoho do copycentra. Povedal som si, do copycentra? Chcel som byť režisér a skysnem v copycentre (:D ). No spomenul som si na moje slová a povedal, čo mi ty dáš Bože, to vezmem. Je to už 11 rokov doteraz, čo pracujem tam kde som, zatiaľ čo inde je nezamestnanosť a ľudia prichádzajú o svoje roboty, ja mám prácu stabilnú a stále vravím: „Toto je práca od Boha.“ O tom viac v iných skúsenostiach.

Dnes je to 11 rokov, čo píšem túto skúsenosť. Učím ľudí cez skype, krstia sa a Boh si ma používa vo svojom diele. Byt v ktorom sme bývali v podnájme sa predal ako dedičstvo, za ktoré si rodičia kúpili dom na dedine a ja som si postavil svoj vlastný dom vedľa nich, v ktorom teraz píšem túto skúsenosť.

Mám požehnanú prácu, ktorá ma napĺňa, kde môžem evanjelizovať a prežívať mnohé skúsenosti s Ním. A ako som si postavil dom, bez toho aby som ho vôbec chcel, to je už ďalší príbeh, ktorý si môžte prečítať v článku „Božie volanie opustiť mesto“. Keď sa obzerám späť k tejto ohnivej peci, uvedomujem si, že:

Vieme, že všetko napomáha k dobrému tým, ktorí milujú Boha. Rim 8:28

Ale ty buď triezvy vo všetkom trp, čo prijde zlé, konaj dielo evanjelistu, vykonaj svoju službu. 2 Tim 4:5

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )