Boh učí múdrosti vo fyzike

20/11/2019 MrCastiel

Poznáte tie časy, keď ste chodili na strednú školu a drvili ste sa ako sa len dalo, no napriek tomu vám pár predmetov proste nešlo? Áno, u mňa to bola fyzika. Doslova som ju začal nenávidieť, aj keď som sám nevedel, čo na tom nenávidím. Možno som bol skôr sklamaný sám zo seba, že sa učím a mučím a keď ani to nešlo, tak aspoň natlačiť do hlavy, aby som to z pamäti recitoval. Horšie už bolo, keď sa profesorka spýtala polopatistický a bol som odpísaný.

Najviac vtedy človeka štve nie to, že dostane horšiu známku, než chcel, ale fakt, ako vysvetliť profesorke, že som sa to učil a napriek tomu vyzerám akoby som to celé flákal. Išlo tu o moje meno. Časom som sa ako kresťan naučil, že aj Bohu ide o jeho meno, jeho charakter, aby sme ho poznali takého aký je, skrze jeho slová a následné činy a skutky v našich životoch.

Ale týmto nech sa chváli ten, kto sa chváli: že rozumie a zná mňa, že ja som Hospodin, ktorý činím milosť, súd a spravedlivosť na zemi, lebo v tých veciach mám záľubu, hovorí Hospodin. Jer 9:24

Lenže mne tie činy akosi nešli. Profesorka nebola naklonená k trpezlivosti a pochopeniu, a tak ma to celé ešte viac ťažilo na srdci.

Priateľov som mal mladších odo mňa, teda neprichádzalo v úvahu, aby mi prišli vysvetliť vzorce, no s určitosťou mi vedeli poradiť, kde si ich zapísať na ruku a kde schovať ťahák. To však nebola moja parketa. Stalo sa mi totiž, že sme mali písomku z biológie a ja som sa nechal zviesť spolužiakmi, nech si tiež už po rokoch napíšem ťahák, veď čo je na tom. Satan má však všade svojich ľudí a tak pri dopísaní sa prihlásil spolužiak Tomáš, ktorý sedel za mnou a povedal, nech sa mi učiteľka pozrie na ruku.

Samozrejme, že bola sklamaná, ja naštvaný a rovnako sklamaný zo seba, a tak mi učiteľka napísala za 5. Moja modlitba a myšlienky, by sa vtedy dali zhrnúť slovami žalmistu:

Viem, Hospodine, že tvoje súdy sú spravedlivé, a že to bola vernosť, keď si ma ponížil. Ž 119:75

Tvoj som ja; zachráň ma, lebo zpytujem tvoje nariadenia. Bezbožníci očakávali na mňa, aby ma zahubili; ale ja uvažujem o tvojich svedoctvách. Ž 119:95

Vyznal som svoju vinu a poučil sa, že už nedopustím, aby ma niekto zviedol od správnej cesty a to byť bezúhonný a spravodlivý na cestách pred Bohom. Prosil som však ešte za jedno:

Hospodine, nedopusť, aby som sa musel hanbiť, lebo volám na teba. Nech sa hanbia bezbožníci, nech umĺknu … Nech zanemejú lživé rty, ktoré hovoria na spravedlivého tvrdé veci v pýche a v pohŕdaní. Ž 31:18-19

V ten deň som si v mnohom spytoval svedomie a premýšľal nad tým, že ak nám Boh hovorí čo nemáme, či máme robiť, nie je to preto, že nám chce rozkazovať, či riadiť život. Je to preto, že nás miluje, ochraňuje pred zlom zvonku aj zlom, ktoré môžu spôsobiť naše nedbalé nečisté myšlienky srdca. Často totiž nevidíme následky svojich činov a veľakrát si myslíme, že sme múdrejší než Boh. Nie je tak? Odpovedajte si sami pre seba.

Nasledujúci deň prišli výsledky a učiteľka rozdávala písomky po mene. Nepočúval som pozorne, keďže som vedel, akú známku mám. Tomáš za mnou sa len tak smial a očakával, akú známku on dostane a že mňa ako „konkurenciu“ už dávno hodil cez palubu. Pripravoval som sa na ten pocit hanby, keď zaznie moje meno a známka po celej triede. Aby ste chápali, nebol som ten, čo dostával za 5. To sa stalo hádam za pár rokov, pretože som sa poctivo učil, za čo ďakujem aj výchove mojich rodičov.

O to viac to bolo celé ponižujúcejšie a tá myšlienka „prečo si si vôbec musel písať ten ťahák? veď si aj tak všetko vedel!“ ma neustále ťažila. Stalo sa však niečo neuveriteľné. Bolo počuť „Tomáš 3“. Videl som ho ako sklamane zobral svoju písomku, pretože si myslel, že to dal lepšie. No upokojoval ho na duši fakt, že ja už nádej nemám. Na to zaznelo miestnosťou moje meno „Király Ján 1“. „Prosím?!“ Hneď skríkol Tomáš a ja som sa len díval na to, čo to Boh vykonal.

Učiteľka mi podala písomku a na nej bolo naozaj napísané za 1. Tomáš sa nahol cez lavicu cez moje plece a nechápavo pozeral a začal žalovať, čo mi pripomína slova Písma, ktoré to hovorí o charaktere diabla:

Teraz sa stalo spasenie a moc a kráľovstvo spasením, mocou a kráľovstvom nášho Boha a vláda vládou jeho Krista, lebo je svrhnutý žalobník našich bratov, ktorý žaloval na nich pred naším Bohom dňom i nocou. Zja 12:10

„Ale veď mal ťahák, mal za 5, tak prečo má 1?!“ Učiteľka sa na neho pokojne usmiala a povedala: „Rozhodla som sa, že druhú časť otázok nebudem známkovať. Pri prvej čast som Jana nevidela otočiť ruku, či použil ťahák.“ A bola to pravda, pretože som použil ťahák až na konci, aby som si prípadne doplnil to, čo som nevedel.

A tak sa stalo, že som z celej písomky vyšiel za 1, zatiaľ čo Tomáš za 3. Pre mňa to bola hlboká skúsenosť zo základnej školy, ako Boh ospravedlňuje hriešnika zo svojej lásky a milosti, zatiaľ čo pyšných zosadzuje a ponižuje.

Dokázal silu svojím ramenom, rozptýlil pyšných mysľou ich srdca, svrhnul mocnárov s trónov a povýšil ponížených, lačných naplnil dobrými vecami a bohatých poslal preč prázdnych. Luk 1:51-53

Vrátim sa však k spomínanej fyzike na strednej škole. Ťahák nepripadal v úvahu a keď prišlo na skúšanie, prežíval som hrozný nepokoj. Tú poslednú hodinu v ten deň zazvonilo a fyzika skončila a ja som už ďalej nemohol. Neustále sa pýtať „biflošky Silvii“ v triede, ako je to myslené, prečo takýto vzorec a neustále si kontrolovať či to, či ono mám správne vyriešené.

Ja som však nechcel prežiť fyziku v závislosti na Silvii ale v závislosti na Bohu. A tak všetko utíchlo a ja som za lavicou spojil ruky a modlil sa vlastnými slovami:

„Bože, ty vidíš, že tomu nerozumiem. Nedokážem tomu rozumieť. Ale ak ty chceš, porozumiem „a tedy v skrytom mi daj znať múdrosť. (Ž 51:8)“.“

Odvolával som sa na Božie zasľúbenia a dôveroval mu, že on to dokáže naplniť v mojom živote. Lebo je písané:

Proste, a bude vám dané; hľadajte a najdete; klepte, a otvorí sa vám; lebo každý, kto prosí, berie; kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klepe, sa otvorí. Alebo kto je z vás človek, ktorý, keby ho jeho syn prosil o chlieb, by mu dal kameň? Alebo aj keby ho prosil o rybu, či mu azda podá hada?! Ak teda vy, súc zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je v nebesiach, dobré veci tým, ktorí ho prosia! Mt 7:7-11

Privlastni si aj ty, kto toto čítaš, Božie zasľúbenia. Ak si prijal nový život v Kristovi, ak si prijal jeho obeť, potom aj pre teba platia jeho slová:

Pristupujme tedy so smelou dôverou ku trónu milosti, aby sme dostali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas. Žid 4:16

Chcel som dôverovať jeho slovám, veď to zasľúbil a akosi sa mi drela otázka v hlave „veríš, že som schopný to učiniť?“. Na to mi prišiel pred oči verš z Písma:

A jestli sa niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí od Boha, ktorý dáva proste všetkým a nevyčituje, a bude mu daná. Ale nech prosí vo viere nič nepochybujúc … Jak 1:5-6

Vzdychol som si a povedal: “ Bože, chcem rozumieť fyzike, prosím ťa o rozumnosť a múdrosť, nech tomu rozumiem, ďakujem.“ Toho dňa som prišiel domov a celý čas som mal nutkanie prejsť si všetky zošity a poznámky z fyziky za celý rok. Hovoril som si sám v sebe, čo sa to s tebou deje, veď nevieš pochopiť jednu prednášku a nie to všetky naraz. No nutkanie blo silnejšie a sadol som si a začal čítať … a čítať … a čítať.

Bol to zvláštny pocit, mal som akýsi pokoj v srdci a všetko, čo som si prečítal som začal chápať. Každý vzorec, každú stať, všetko. Prepájalo sa mi to jedno s druhým. Ubehlo pár hodín a mal som prečítané všetky zošity a každú prednášku. A ja som tomu chápal. Nebolo jediné, čo by som nepochopil. Zaspával som s myšlienkou, či je toto naozaj skutočné, no ďakoval som Bohu, že učinil zázrak. To však nebolo všetko …

… aby boly potešené ich srdcia, spojených v jedno v láske, a to cieľom všetkého bohatstva plnosti rozumu, cieľom pravého poznania tajomstva Boha a Otca a Krista, v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a známosti. Kol 2:2-3

Prišiel som do triedy a Silvia si ma zavolala a ako sme tak rozprávali, hovorím jej „toto máš zle, malo by to byť tak a tak, lebo tu máš tento vzorec, a to si odvodíš takto vidíš?“. Priznala, mala tam chybu a odvtedy sa stalo, že chodievala za mnou, aby som jej poradil a vysvetlil, čo nevedela.

Chváľte sa menom jeho svätosti. Nech sa raduje srdce tých, ktorí hľadajú Hospodina! Ž 105:3

Neprišla odvtedy ani jedna hodina, kedy by som sa bál, pretože som nie len tomu všetkému chápal, ale mohol som vyjsť von s priateľmi a fyziku sa neučiť. Prečo? Stačilo mi 10 minút, aby som si cez prestávku pred hodinou prečítal učivo a vedel som ho.

U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha, lebo u Boha je všetko možné. Mr 10:27

A on povedal: To, čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha. Luk 18:27

Keď prišlo na riešenie úloh a vzorcov na hodine, bol som vždy prvý, kto to mal vyriešené správne, ale zaujímavá bola poznámka profesorky, ktorá povedala: „Ako si ty k takému vzorcu prišiel?“ Šlo totiž o to, že sa určité úlohy vždy riešili použitím určitého vzorcu, ku ktorému som sa ja ale dopracoval úplne inak, tým že som si ho odvodil z iných vzorcov. A výsledok bol napriek tomu správny.

Boh je úžasný a každý kto v Neho skladá dôveru neostane zahanbený. Proste s dôverou, celé kresťanstvo je o vzťahu s Bohom. Nie sú to len prikázania a forma, ale aj prax a žitie s Bohom deň čo deň. Páči sa mi výrok, ktorý to zhrňuje slovami „kto žije pre Boha tu na zemi, s ním bude žiť aj v nebi“. Každodenný vzťah s Bohom náš život obohacuje poznaním jeho charakteru, skrze skúsenosti, ktoré s ním smieme prežívať.

Táto skúsenosť ma poučila v tom, že ak chceme od Boha pomoc, On čaká na nás, aby sme si vzali z košíka ovocie, ktoré je už pripravené, je to už zaplatené a kúpené krvou Ježiša Krista. A Boh nám chce dávať iba dobré dary. Skúšky a rôzne utrpenia v živote prichádzajú tak či tak, či na veriacich, či neveriacich, no my, ktorí dúfame v Boha vieme, že On je tým otcom, ktorý vychováva. A skúšky sú jeho prostriedkom, skrze ktoré nás volá k sebe, aby sme sa na Neho spoliehali celým srdcom a pochopili, že :

Ja som vinič, vy ste letorasty. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten nesie mnoho ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič robiť. Jn 15:5

Prajem si, aby každý poznal na vlastnej koži úžasnú dôveru, akou môžeme stáť pevne zoči voči Červenému moru a faraónovou armádou za chrbtom. A Boh … Boh rozpoltí Červené more a prejdeš suchou nohou prostredkom mora.

Poďte a vidzte skutky Boha! Hrozný je čo do činu pri synoch človeka!Obrátil more na sušinu; cez rieku prešli pešo; tam sme sa radovali v ňom! Ž 66:5-5