Boh stvoril harmóniu
Boh stvoril harmóniu
Keď Boh plánoval podivuhodný vesmír, ktorý mal byť domovom pre ľudstvo, túžil do neho zaviesť večné šťastie, pokoj, záujem, harmóniu a rovnováhu. Od najmenších častíc až po tie najväčšie kolosálne a slávne telesá, všetko bolo stvorené v súlade s Jeho zákonitosťami a zachovávalo harmóniu, ktorú doň vtlačil. Ani jeden zdanlivo bezvýznamný detail nebol bez vplyvu na okolie. Všetko zapadalo do jedinečného celku s úžasnou jednotou. Každý prvok Božieho stvorenia bol tu pre dobro iného.
Nezištný zákon dávania prúdil všetkým a vracal sa späť v nezmernom požehnaní každému stvoreniu. Existovali cykly uprostred iných cyklov a systémy uprostred zložitejších systémov. To všetko vytváralo Božskú atmosféru harmonického rytmu. Každá hmotná vec, zvuk či obraz bola stvorená Božím slovom. Slovo – zvuk – určité frekvencie – to je úžasná energia. Zvuk je totiž tvorený zo synchronizovaných pulzácií – inými slovami rýchlym vibrovaním molekúl a atómov.
Prekvapivo, nie je to len so zvukom či hudbou, ale aj s každým atómom, ktorý tvorí náš hmotný svet. Aj oni sú len energiou. Stolička, na ktorej dnes sedíme, je len rýchlym kmitaním atómov a molekúl, ktorých frekvenciu ťažko postrehne naše oko. Ľudské telo, jeho funkcie aj orgány stoja taktiež na princípoch tejto synchronizovanej pulzácie a pravidelnom rytmickom pohybe atómov a molekúl.
V našom relatívne malom svete nikdy neprestávame žasnúť nad komplikovanosťou a citlivou rovnováhou nášho ekologického systému. Rovnako sa však neprestávame obávať rizík, ktoré ohrozujú naše vlastné prežitie v dôsledku našej nedbanlivosti a ľahostajnosti voči tejto krehkej harmónii. A čo narušenie Božím stanoveného rytmického vzoru našich tiel? Je možné, že jeho vychýlenie sa človeku nijako nevymstí? Energia, ktorá je v nás, je vyvážená a jemne vyladená do harmónie. Ako by sme sa mohli vyhnúť zničujúcim následkom porušenia tejto dokonalosti?
Harmónia ľudského tela je založená na rytme
Táto rovnováha, tento vzťah závislosti medzi cyklami a rytmami je v ľudskom tele obzvlášť zrejmý.
„My ľudia sme v podstate RYTMICKÉ BYTOSTI. Všetko – od cyklov našich mozgových vĺn, cez tlkot srdca, tráviaci cyklus až po spánkový cyklus – funguje v rytmoch. V skutočnosti sme hromada cyklov naskladaných na iných cykloch, takže sme vnútri jasne organizovaní na vytváranie aj reagovanie na rytmické prejavy.“ (Carole Douglis, „Búšenie pokračuje“, Psychológia dnes, november 1987, s. 42)
Je teda jasné, že narušenie tejto citlivej harmónie rytmov ľudského tela po dlhšom vystavení neprirodzeným rytmom spôsobí rozvrat mnohých funkcií človeka. Zmeny aktivity mozgu, ako je paralyzovanie vôle, podráždenie pohlavnej a nervovej sústavy, vplyv na emócie – či už smerom k agresivite, alebo naopak k ich utlmeniu až depresiám, podvedomé nekontrolované správanie alebo hypnotické stavy vedúce k zmene myslenia – toto všetko je dôsledkom využívania rytmov, ktoré nie sú v súlade s ľudským telom.
Jedným z takýchto protichodných rytmov je rytmus Voodoo hudby, ktorá sa využíva v afrických kultových rituáloch, vedúcich k tranzu, odpájaniu myslenia či levitácii. Synkopický rytmus Voodoo piesní sa stal základom dnešného rockového rytmu.
„V posvätných obradoch a šamanských rituáloch sa hudba využívala od pradávna. Nedávne výskumy potvrdili, že zvuk je možné použiť na ovplyvnenie a zmenu mozgových vĺn. Zmeny týchto hodnôt spôsobujú zmeny vedomia, čo môže vyvolať rôzne MYSTICKÉ STAVY. Tí, ktorí používajú zvuk na duchovné alebo magické účely, si to často neuvedomujú. Skúmanie týchto praktík – od hinduistického používania mantier až po šamanské monotónne spievanie a bubnovanie – však ukazuje, že princípy rezonancie sa bežne využívajú na NAVODENIE EXTÁZY, akustické ovplyvnenie osobnosti alebo naopak na liečenie. Vzťah medzi okultnými vedami a zvukom sa môže na prvý pohľad zdať vzdialený. Ale už v starých tajomných školách Egypta, Ríma, Grécka, Tibetu a Indie či iných centrách vzdelanosti bol zvuk využívaný ako vysoko rozvinutá veda – ZALOŽENÁ NA POCHOPENÍ VIBRÁCIE – primárnej sily vo vesmíre.“
(Jonatán Goldman, „Healing sounds, The power of Harmonics“)
V kresťanstve existuje mnoho denominácií, najmä medzi charizmatickými cirkvami, ktoré používajú hudbu ako hlavný prostriedok na vytvorenie uvoľnenej atmosféry na vyjadrenie pocitov. Takto použitá hudba slúži rovnakému účelu, ako hudba pri manipulácii v domorodých či mystických kultoch.
Kto stojí v pozadí za extatickými a hlboko emocionálnymi zážitkami, ak synkopický rytmus dokáže odpojiť centrum vôle a úsudku (jediné miesto, cez ktoré komunikujeme s Bohom)? Kto má eminentný záujem o získanie nadvlády nad ľudským myslením a cítením? Netreba pripomínať, že to, čo Spasiteľ sveta vykúpil svojou drahocennou krvou – slobodné rozhodnutie človeka – je hlavným cieľom útoku Satana. Hudba je jedným z najmocnejších nástrojov, ktorými môže získať priamy prístup k ovplyvneniu nášho myslenia.
Mnohí populárni speváci si to veľmi dobre uvedomujú. Jimi Hendrix, gitarový fenomén a autor hitu „Voodoo Child“, dokonale vystihuje silu hudby ako média na vytváranie atmosféry a ovplyvňovanie myslenia ľudí:
„Našu hudbu robíme ako elektrickú cirkevnú hudbu – ako nový druh biblie, nie biblie, akú nájdete na stolíkoch v hoteloch, ale biblie, ktorú nosíte vo svojich srdciach, ktorá vás napĺňa pocitmi. Snažíme sa vytvárať našu hudbu tak slobodnú a pôsobiacu silno, aby zasiahla DUŠU, aby ju OTVORILA. Je to ako šoková terapia alebo ako otvárač na konzervy… Chceme, aby si ľudia uvedomili, že naša hudba je duchovná, rovnako ako chodenie do kostola.“
(David Henderson, „Scuse me while I kiss the sky“, Bantam Books, 1978, s. 9–10)
Aký je teda rytmus vhodný pre naše telo? Prirodzené rytmy nájdeme v hudbe s 2/4 alebo 4/4 taktovaním. Dôraz na prvú dobu je pre nás prirodzený – podobne ako pri systole srdca, nádychu alebo pri sústredení mozgu. Synkopický rockový rytmus však kladie dôraz na druhú alebo štvrtú dobu a tým spôsobuje telu neprirodzený rytmus. Hoci má každý človek vlastný rytmus – niektorí sú pomalší, iní prirodzene rýchli alebo hyperaktívni – telo na hudbu reaguje prispôsobením sa jej rytmu.
Ako to spoznáme? Často sa nám bez vedomého úsilia začne hýbať noha alebo pohupovať telo v cudzom rytme. Rockoví bubeníci navyše často neudržujú len jeden rytmus. Skúsení dokážu hrať aj štyri rytmy naraz – každou rukou a nohou zvlášť. Táto zmes cudzorodých rytmov doslova vyvedie telo z rovnováhy a spôsobí zmätok. Telo nevie, na ktorý rytmus má reagovať, čo človeka môže vyprovokovať k hyperaktivite alebo agresivite, prípadne k nespokojnosti, útlmu a depresiám. Rýchly rytmus vedie k oslabeniu intelektu, vôle a úsudku, ktoré sú hlavnými bariérami ochrany človeka pred zlom.
Mozog sa potom stáva nechránenou záhradou, kde môže ktokoľvek „zasadiť semienka buriny“ svojich posolstiev. Bez nášho vedomého súhlasu tak do podvedomia prúdia posolstvá anarchie, vzbury, sexuálnej neviazanosti, pohŕdania autoritami a dokonca samotným Bohom. Či už chceme, alebo nie, tieto posolstvá sa do nás zapisujú a ich horké ovocie spôsobuje mnohým kresťanom veľké vnútorné zápasy.
Môže teda hudba ovplyvniť morálnu úroveň spoločnosti? Má vplyv aj na funkcie ľudského tela a myslenia? Mnohí si to nechcú priznať a dávajú prednosť obľúbeným štýlom podľa vlastného vkusu. Nie je to však veľmi nebezpečný experiment?
Základné prvky hudby
Súvisiace videá a dokumenty
-
Hudobná bitka - Ivor Myers (Znamenie šelmy, úloha a vplyv rytmu na ľudský mozog)
-
Dilema pobavenia a zábavy - Christian Berdahl (Ako vybrať správnu kresťanskú hudbu)
-
Dilema rozptýlenia (1/10) - Predohra - osobná cesta (Christian Berdahl)
-
Dilema rozptýlenia (2/10) - Opus - znamenie mysle (Christian Berdahl)
-
Dilema rozptýlenia (3/10) - Motív - techniky hudby a reč tela (Christian Berdahl)
-
Dilema rozptýlenia (4/10) - História hudby - 450 p.Kr.- 1969 (Christian Berdahl)
-
Dilema rozptýlenia (5/10) - História hudby - 1970-1990 (Christian Berdahl)
-
Dilema rozptýlenia (6/10) - História hudby - 1991-2011 (Christian Berdahl)
-
Dilema rozptýlenia (7/10) - Crescendo - kresťanská hudba dnes (Christian Berdahl)
-
Dilema rozptýlenia (8/10) - Crescendo - kresťanská hudba dnes (Christian Berdahl)
-
Dilema rozptýlenia (9/10) - Serenade - hudba v bohoslužbe (Christian Berdahl)
-
Dilema rozptýlenia (10/10) - Štyri stupne kresťanstva (Christian Berdahl)