Boh mi v sne odpustil

Mali ste niekedy zvláštny sen, ktorý vás presvedčil, že nie je obyčajný? Možno ste zažili sen, v ktorom ste si boli vedomí, že je to len sen, no stále vám priniesol dôležitú duchovnú správu. Mne sa stal taký sen, ktorý vnímam ako priama odpoveď na modlitbu, ktorú som vysielal k Stvoriteľovi nebies o oslobodenie a duchovnú obnovu.

Tento sen sa mi sníval, keď som mal približne 28 rokov. V tej dobe som síce žil podľa kresťanských hodnôt, ale v mnohých oblastiach života som padal. Bolo to obdobie, keď som si uvedomoval svoje slabosti a pády, ktoré som predkladal Bohu, aby ma oslobodil a pomohol mi zmeniť sa. I keď som si myslel, že s Ježišom kráčam, cítil som sa vnútorné nevyslobodený a hľadal som Božiu pomoc na ceste ku skutočnej slobode a transformácii života.

Lebo čo robím, neuznávam; lebo nerobím toho, čo chcem, ale činím to, čo nenávidím. Rim 7:15

Mali ste niekedy pocit, že robíte chyby, no neviete presne, kde je problém? Tento pocit môže byť veľmi ťažký a zničujúci, keď sa zdá, že všetky vaše snahy viesť správny život podľa Božích princípov nevedú k úspechu. Vnútorný boj, ktorý som prežíval, ma úplne vyčerpával a túžil som po Božom oslobodení, ktoré by mi umožnilo slúžiť Bohu naplno a bez pádov.

Koľkokrát som sa snažil, vždy som zakopol a zlyhal. Viackrát som to vzdal a cítil som sa bezmocný. Tento pocit zlyhania mi bránil prichádzať k Bohu v čistote a radosti, pretože moje slabosti, ako prchlivosť, hnev, žiadostivosť očí a tela, ma neustále zvádzali a bránili mi nájsť pokoj v Božej prítomnosti. Zatiaľ čo som si bol vedomý svojich problémov, vedel som, odkiaľ pramenia, nedokázal som sa ovládať. Sebazdokonaľovanie sa zdalo ako neustály zápas a keď som si myslel, že to už ovládam, prišiel tlak, úzkosť a bremeno na pleciach, ktoré ma zas a znova ťahalo späť.

A tak tedy ten, kto sa domnieva, že stojí, nech hľadí aby nepadol. 1 Kor 10:12

Nezáleží na tom, ako veľmi sa snažíte – niekedy sa aj tak znovu ocitnete v situácii, kde vybuchnete alebo stratíte kontrolu. Každý z nás zažil momenty, keď stratil sebaovládanie a cítil, že už nedokáže ovládnuť svoje emócie. V týchto chvíľach prichádzame k Bohu s plačom, v prosbách, aby nás oslobodil a vzal od nás to, čo nás ťahá k zlyhaniu.

Boh počuje naše modlitby a niekedy nám ukáže cestu, ktorá navždy zmení náš život. Tak to bolo aj v mojom prípade. To, čo mi Boh ukázal, bolo oslobodenie, ktoré neprišlo skrze vlastnú silu, ale prostredníctvom jeho milosrdenstva a lásky, ktoré ma dokázali zmeniť. Týmto Božím zjavením som získal nový pohľad na sebaovládanie a spôsob, ako sa postaviť k svojim slabostiam a prekonať ich. Opakoval som si v hlave verše:

Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie. Mt 11:28

Vedel som, že som prehral, keď som prestal chodiť k Bohu. Satan by zvíťazil, pretože by som sa odvrátil od Boha, toho, ktorý je schopný prikryť moje hriechy, očistiť ma od neprávosti a zmeniť moje srdce. Božia láska a moc sú jediné, ktoré môžu skutočne vyliečiť, obnoviť a oslobodiť. Kým sa držím Božej prítomnosti, mám nádej a spásu.

Keby boly vaše hriechy jako šarlát, budú biele jako sneh; keby boly červené jako červec, dvakrát farbený, budú jako vlna. Iz 1:18

Toto uistenie mi dávalo silu prichádzať k Božiemu trónu milosti a začať odznovu. Avšak odpustenie, ktoré som prijal, mi nedokázalo zmeniť srdce, a uvedomoval som si, že niekde robím chybu, nechápem niečomu, alebo toto celé nefunguje. Boh sa na mňa už vykašlal? Prekročil som už hranicu Božej trpezlivosti? Zaspával som v tú noc na posteli, rozprávajúc sa s Ním a kládol si tieto otázky.

Pane, vieš, že stále proti tebe hreším a nedokážem sa zmeniť. Miluješ ma ešte? Opustil si ma už? Nechcem ťa zraňovať, no neviem ako nad sebou zvítaziť. Dokážeš mi vôbec ešte odpustiť?

Moja viera bola v troskách. Cítil som, že som stratil kontakt s Bohom. Nadobudol som myšlienku, že ak sa nedokážem zmeniť, potom ma Boh už opustil. Došli mi sily. Zaspal som.

Dotyk Boží

Noc bola pustá a tmavá, a tesne nad ránom sa mi prisnil sen. Sedel som u nás v zbore. Bolo tam mnoho ľudí, no vládla tam temnota, akoby nebolo zapálené ani jedno svetlo. Stoličky pri stenách boli smerované k stolu, ktorý stál v strede miestnosti. Okolo neho sedeli ľudia, ktorí sa rozprávali spolu. Medzi nimi som spoznal aj svoju babičku, ktorá je katolíčka, ale celým srdcom miluje Boha. Mnoho ďalších ľudí zo zboru prichádzalo.

Posadil som sa na jednu zo stoličiek pri stene, neďaleko dverí, ale môj pohľad sa uprel na jedno dievča. Nízke, nenápadné dievčatko, ktoré si zdalo, že si jej nikto nevšíma. Nikto sa na ňu nepozrel, ale ja som nevedel od nej spustiť oči. Bola úplne iná ako ostatní. Mala dlhé hnedé vlasy, prirodzenú jemnosť a vyžarovala niečo nadprirodzené. Na rozdiel od ostatných, ktorí sa rozprávali a čakali na kázanie, ktoré obvykle sprevádzala spoločná modlitba, ona akoby nevedela obsedieť. Netúžila sa dočkať, kedy budeme modliť. Pamätám si, že skôr ako ostatní, už bola na kolenách, tešila sa, usmievajúc sa, naplnená radosťou a šťastím, aké sa zdalo byť neodmysliteľné od jej vnútornej prítomnosti.

Bol som očarený, bez slova pozorujúc ju, ako si potichu spieva a teší sa. Potom nastalo ticho a začala sa modlitba. Všetci v zbore kľakli a s hlavou dolu, rukami položenými na zemi, sa modlili s vážnou tvárou. Ale ona… bola iná. Svoje ruky položila na svoje stehná, jednu do druhej, kľakla si a dívala sa hore. Usmievala sa pri tom, plná radosti, a ja som sa nedokázal sústrediť na modlitbu, pretože môj zrak neprestajne hľadel na ňu. Nad ňou a vôkol nej svietilo svetlo, len na ňu. V myšlienkach som sa pýtal sám seba: „Kto si, že si taká iná?“

V tom momente sa ma dotkla. Načiahla svoju ruku so zatvorenými očami a pohladila ma po tvári. Aj keď toto píšem, nikdy sa neviem ubrániť slzám pri pomyslení na to, aký pocit mnou premkol. Od zhora až dole som pocítil plnosť Božej lásky – lásky tak ukľudňujúcej, pokojnej, čistej a naplňujúcej. Poviem vám, že ak sa vás Boh dotkne svojou láskou, nič na tomto svete, čo si dokážete predstaviť, sa tomu nedokáže vyrovnať. Je to pocit, aký dokážete cítiť len s Ním. Božia láska naplnila moje vnútro.

Modlitba sa skončila, vstali sme a sadli si. Ako obarený sedel som a premýšľal. Pozrel som sa pred seba a povedal som:

Naozaj, už tomu chápem. Nemôžu ti byť odpustené hriechy bez toho, aby si nevedel, že ťa Boh miluje.

Zobudil som sa do nového rána a pamätal si každý detail toho sna. Spomínam si, že ako prvé som si povedal, aký zvláštny sen, že som v ňom dokázal povedať niečo tak filozofické. Rýchlo som si v hlave zopakoval túto vetu a zrazu sa mi otvorili oči. Pochopil som. Boh odpovedal na moju modlitbu.

Zborová miestnosť a temnota

Je veľmi obšírne opísať všetko, čo som na základe tohto sna pochopil. Preto sa pokúsim zhrnúť to v krátkosti, a dlhšia verzia sa snáď raz dostane na verejnosť aj v podobe podrobného videá. Zbor, v ktorom som bol, a cirkev, ktorú navštevujem, mali súvis s Cirkvou Božou, veriacimi po celom svete. Ľudia, ktorí doň vstupovali, milovali Boha, no sedeli v tme. Mali poznanie Božieho slova a biblických právd, ale chýbala im láska k Bohu. To mi pripomína slová zo Zjavenia Jána a poslednej cirkvi Laodicejskej, ktorá existovala v dobe konca.

Lebo hovoríš: Som bohatý a zbohatnul som a nepotrebujem nikoho, a nevieš, že si ty biedny i mizerný na poľutovanie i chudobný i slepý i nahý. Zj 3:17

Ellen White k tomu to stavu cirkvi hovorí:

Ľud spí vo svojich hriechoch. Členovia neprestávajú tvrdiť, že sú bohatí a že nič nepotrebujú. Mnohí sa pýtajú: Načo sú všetky tie výstrahy? Prečo nás svedectvá (ako aj tento sen) ustavične obviňujú z nevery a z ťažkých hriechov? Pravdu milujeme, darí sa nám. Tieto svedectvá, napomenutia a výstrahy nepotrebujeme.

Nech sa však každý z tých, čo reptajú, pozrie do vlastného srdca a porovná svoj život s praktickým učením Písma. Nech sa každý pokorí pred Bohom, aby Božia milosť presvietila ich temnotu a aby im z očí spadli šupiny a mohli spoznať svoju skutočnú úbohosť a chatrnosť. Pocítia nutnosť kúpiť si zlato, čo je čistá viera a láska, biele rúcho nepoškvrneného charakteru, očisteného krvou drahého Vykupiteľa, i očnú masť, ktorou je Božia milosť, umožňujúca rozpoznávať duchovné veci a odhaľovať hriech. Tieto dary sú vzácnejšie než „ofírske zlato“.

Cirkev sedí v tme, mňa nevynímajúc (odporúčam článok o druhom sne, ktorý mi dal Boh, kde mi ukázal našu slepotu). Musíme prosiť o Božiu milosť, aby presvietila temnotu. Musíme pochopiť našu skutočnú úbohosť a chatrnosť. Naučiť sa byť závislí iba na Bohovi a Jeho láske, milosti, a dôvere. Ak poznáme náš skutočný stav, pochopíme nutnosť prosiť Boha o čistú vieru, nádherný vzťah s Ním, lásku, úprimnú a milujúcu, prejavujúcu sa v skutkoch praktického kresťanstva.

Ako Božia cirkev sedíme v tejto tme, ako v tom sne, bez úprimného a pevného vzťahu s Ním. Mnohí tento vzťah majú, no dokáže byť ešte krajší a čistejší, prehlbujúci sa ako studňa, v ktorej je čoraz viac Kristovej lásky pre ľudí vôkol, ľudí hynúcich v ešte väčšej temnote tohto sveta, ktorý speje do záhuby. A my musíme niesť svetlo Božej lásky k stratenému, padlému ľudstvu:

Káž slovo, pristupuj v pravý i nepravý čas, karhaj, tresci, napomínaj s celou zhovievavosťou a s učením. Lebo bude čas, keď neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši, a odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ale ty buď triezvy vo všetkom trp, čo prijde zlé, konaj dielo evanjelistu, vykonaj svoju službu. 2 Tim 4:2-5

Dievča, ktoré sedelo vedľa mňa, bolo plné tejto Božej lásky, doslova ňou prekypovalo. Prežívala svoje kresťanstvo radostne a šťastne, ako píše Pavol:

Radujte sa v Pánovi vždycky, a zase len poviem: Radujte sa! Vaša prívetivosť nech je známa všetkým ľuďom. Fil 4:4

Svietilo nad ňou a vôkol nej svetlo Božej milosti a jej srdce bolo naplnené praktickým prežívaním Jeho prítomnosti. Stačilo sa na ňu pozrieť a videl som, že je iná. Keď ľudia hľadia, mali by vidieť, že sme iní.

Dívala sa smerom hore, k svojmu Otcovi, zatiaľ čo mnohí sa pri modlitbe dívali dolu.

Božia zvrchovaná láska

Boh mi skrze tento sen a túto ženu v ňom ukázal, že dokážeme obstáť v akejkoľvek skúške a premôcť akékoľvek pokušenie. Nie však sami, ale vždy zotrvávajúc v Ňom, v Jeho milosti. Ellen White k tomu píše:

Keď nám na cestu svieti svetlo, nie je ťažké byť silným v moci milosti. No v nádeji trpezlivo očakávať, keď nás obkľučujú mraky a všetko okolo nás je zatiahnuté, to si už vyžaduje vieru a pokornú odovzdanosť. Oboje prispieva k tomu, aby naša vôľa splynula s Božou vôľou. Príliš ľahko malomyseľnieme a horlivo prosíme, aby skúšky už prestali, namiesto toho, aby sme prosili o trpezlivosť znášať ich a o milosť premôcť ich.

Sám som sa snažil bojovať s hriechom, v tom bol celý môj problém, rovnako ako u mnohých, a preto Vám toto píšem. Prosil som Boha, nech odomňa tieto veci odníme, ale Boh práve skrze tento oheň súžení a rôznych situácií, do ktorých sme postavení, mení náš charakter tým, že nás učí trpezlivosti, odovzdanosti na Bohovi a premáhajúc ich víťazne, vyjdúc z ohňa silnejší a pevnejší v Ňom.

Nesmieme zabúdať, že sa musí spojiť naša slobodná voľba a rozhodnutie skoncovať s hriechom s Božou mocou a Jeho vôľou očistiť nás od každej neprávosti. Ak sa pevne nerozhodneme a nezotrváme v tomto postoji, nedokážeme zvíťaziť ani nad tým najmenším hriechom.

Srdce, ktoré najplnšie spočíva v Kristovi, bude pre neho pracovať najobetavejšie a najhorlivejšie. Ak sa myseľ stále zaoberá vlastným ja, odvracia sa od Krista, zdroja sily a života.

Práve tu som robil chybu, keď som sa snažil zvíťaziť nad hriechom svojou silou. Neuvedomil som si, že s ním bojujem sám a Boha prosím iba o odpustenie, ak to nezvládnem. No každý takýto pokus je už dopredu odsúdený na nezdar. Nikdy nezvíťazíme nad svojou hriešnou prirodzenosťou (hriešne sklony, žiadosť očí, tela, pýcha) tým, že s ňou budeme bojovať. Zvíťazíme v Kristovi, v Bohu, ktorí v nás obnoví nášho ducha, stvorí nové srdce…

… až by sme všetci dospeli v jednotu viery a plného poznania Syna Božieho, v dokonalého muža, k miere dospelosti plnosti Kristovej, Ef 4:13

Ellen White ďalej píše:

“ Mnohých skutočne svedomitých ľudí túžiacich žiť pre Boha zvádza k tomu, aby sa príliš zaoberali vlastnými chybami a slabosťami. Týmto odlúčením od Krista sa snaží nad nimi zvíťaziť. Vlastné ja by nemalo byť stredom pozornosti a nemali by sme prepadať úzkosti ani strachu o to, či budeme spasení. To všetko nás odvracia od Zdroja sily. Zver zachovanie svojho života Bohu a dôveruj mu. Hovor a premýšľaj o Ježišovi. Nech sa vlastné ja stratí v ňom. Zbav sa všetkých pochybností, zažeň svoje obavy.

Ani Ján, milovaný učeník, ktorý najvernejšie odzrkadľoval Spasiteľovu podobu, nemal svoju ušľachtilosť od narodenia. Bol nielen sebavedomý a ctibažný, ale aj prudký a urážlivý. Keď sa mu však zjavil Kristov božský charakter, uvidel aj vlastnú nedostatočnosť a toto poznanie ho pokorilo. Sila a trpezlivosť, moc a neha, majestát a krotkosť, ktoré pozoroval v každodennom živote Božieho Syna, naplňovali ho obdivom a láskou.

Kristus dennodenne priťahoval jeho srdce a on z lásky k svojmu Pánovi strácal zo zreteľa vlastné ja. Jeho nedotklivá, ctibažná povaha sa podvolila tvárnej Kristovej moci. Znovuzrodzujúci vplyv Ducha Svätého mu zmenil srdce. Moc Kristovej lásky mu pretvorila povahu. To je nepochybne dôsledok spojenia s Ježišom. Keď Kristus prebýva v srdci, obmäkčuje ho, podmaňuje dušu, prebúdza myšlienky a túžby po Bohu a nebi.“

Satan odvrátil môj zrak od Krista a nechal ma zaoberať sa mojimi slabosťami a hriechmi, miesto toho, aby som to urobil, ako píše Pavol:

… složme každé bremeno a ľahko obkľučujúci hriech a tak s trpezlivosťou bežme pred nami ležiaci beh o závod, hľadiac ta na Veľvodcu viery a dokonávateľa Ježiša, ktorý miesto radosti, ktorá ležala pred ním, strpel kríž opovrhnúc hanbou a posadil sa po pravici trónu Božieho. Žid 12:1-2

On je môj aj tvoj dokonavateľ viery. V Ňom je oslobodenie od každého hriechu a poškvrny tvojho charakteru a to skrze Lásku. Boh odpovedal na moju modlitbu a ukázal mi, že mi odpúšťa, že ma očisťuje a to nie pre moje skutky, nie pre moje víťazstvá, nie pre moju snahu, ale pre Jeho lásku! Vždy, keď na mňa prichádzajú pokušenia a zlé myšlienky, mnohokrát aj keď padnem, opakujem si:

Nemôžu ti byť odpustené hriechy bez toho, aby si nevedel, že ťa Boh miluje.

Pochopil si, milý čitateľ, o čom kresťanstvo skutočne je? O čom je život viery? Kto Boh je? Všetko je v tejto jedinej vete tak nádherne opísané. Boh ti vždy odpúšťa tvoje hriechy, ak túžiš zmeniť sa a opustiť tieto nenaplňujúce, klamlivé cesty, vyprázdňujúce tvoje srdce. Odpúšťa ti, pretože ťa miluje. Od toho dňa som pochopil, že kedykoľvek mi Boh odpúšťa, nesmiem zabúdať, že ma zároveň aj miluje. Inými slovami, nám to podáva azda najznámejší verš Biblie:

Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Jn 3:16

Boh ťa miluje a práve preto ti odpúšťa. V Božej milosti niet ani jediného náznaku našich zásluh. A práve toto pochopenie zmení tvoj život na život radosti a šťastia, plný oddanej lásky k niekomu, kto ťa miluje nesmiernou láskou a vždy ťa bude k sebe volať, bežať ti naproti ako v príbehu o Márnotratnom synovi. Víťazstvo nad pokušením spočíva v uvedomení si tohto princípu Božej milosti – nezaslúženého daru neba, ktorý Boh dáva každému hriešnikovi.

Ak uveríš v Božiu lásku, prijatím Ježišovej obete, ktorá nebola len zmierením za naše hriechy, ale aj prejavom Božej lásky k padlému svetu, potom si uvedomíš, že žiadny hriech ti nebude stáť v ceste, pretože chceš hľadieť na toho, ktorý je dokonavateľom tvojej viery.

Chceš to počuť jednoducho? Prišiel, ukázal ti lásku, zavolal ťa z temnoty tvojim menom, vytrhol ťa, očistil, obliekol svojim svätým rúchom čistoty a učí ťa kráčať v tomto novom svetle jeho lásky, poznania jeho charakteru, deň čo deň, premieňajúc ťa na svoj obraz, učiniac ťa svetlom národom, aby práve skrze teba zachránil ďalších.

Toto, je kresťanstvo. Toto je život s Kristom.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )