Boh mi v sne odpustil

Mali ste niekedy zvláštny sen, v ktorom ste cítili, že nie je obyčajný? Viem, že sú sny, v ktorých viete, že je to sen. Tento sa mi však sníval ako priama odpoveď na moju modlitbu, ktorou som vystieral ruku k Stvoriteľovi nebies, aby ma dokázal oslobodiť.

Sníval sa mi, keď som mal približne 28 rokov. Žil som síce teóriou ako kresťan, no v mnohých veciach som padal. Uvedomoval som si svoje pády a slabosti a predkladal ich Bohu, aby som dokázal obstáť, zmeniť sa. Vnútorne som bol nevyslobodený, napriek tomu, že som si myslel, že s Ježišom kráčam.

Lebo čo robím, neuznávam; lebo nerobím toho, čo chcem, ale činím to, čo nenávidím. Rim 7:15

Niekde som robil chybu a nevedel som kde. Ničilo ma to, vyžieralo z vnútra a túžil som po prameni, z ktorého keď sa napijem, všetko odíde preč a budem môcť Bohu slúžiť naplno a bez pádov. Koľkokoľvek krát som sa snažil, vždy to dopadlo neúspešne a nedokázal som obstáť. Viac krát som to vzdal a uvedomoval si, že tu nedokážem nič a je to nezmeniteľné. Bránilo mi to prichádzať k Bohu v čistote a radosti. Či už moja neovládaná prchlivosť, hnev alebo nekontrolovaná žiadostivosť očí, či tela. Problém bol v sebaovládaní.

Dokázal som sa charakterizovať zaradiť, uvedomiť si aký je problém, odkiaľ pramení, no nedokázal som sa ovládnuť. Ak som si už myslel, že som sa to naučil, cítil som akýsi tlak, úzkosť, nesmierne bremeno na pleciach.

A tak tedy ten, kto sa domnieva, že stojí, nech hľadí aby nepadol. 1 Kor 10:12

Netrvalo dlho a opäť prišla situácia, kedy som vybuchol, alebo sa nekontroloval. Prichádzal som k Bohu s plačom na modlitbe a prosil ho, nech to odo mňa vezme. To, čo mi Boh neskôr ukázal, mi navždy zmenilo život. Opakoval som si v hlave verše:

Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie. Mt 11:28

Vedel som, že som prehral vtedy, keď k Bohu prestanem chodiť. Satan by zvíťazil, pretože by som sa odvrátil od Toho, ktorý je schopný prikryť moje hriechy a očistiť ma od každej neprávosti a zmeniť moje srdce.

Keby boly vaše hriechy jako šarlát, budú biele jako sneh; keby boly červené jako červec, dvakrát farbený, budú jako vlna. Iz 1:18

Toto uistenie mi dávalo silu prichádzať k nemu, k trónu milosti a začať odznovu. Avšak odpustenie, ktoré prišlo mi nedokázalo zmeniť srdce a uvedomoval som si, že niekde robím chybu, nechápem niečomu, alebo toto celé nefunguje? Boh sa na mňa už vykašlal? Prekročil som už hranicu Božej trpezlivosti? Zaspával som v tú noc na posteli rozprávajúc sa s Ním a kládol si tieto otázky. Úprimne z hĺbky môjho srdca zvolal som:

Pane, vieš, že stále proti tebe hreším a nedokážem sa zmeniť. Miluješ ma ešte? Opustil si ma už? Nechcem ťa zraňovať, no neviem ako nad sebou zvítaziť. Dokážeš mi vôbec ešte odpustiť?

Moja viera bola v troskách. Cítil som, že som s Ním stratil kontakt. Nadobudol som myšlienku, že ak sa nedokážem zmeniť, potom ma Boh už opustil. Došli mi sily. Zaspal som.

Dotyk Boží

Noc bola pustá a tmavá a tesne nad ránom prisnil sa mi sen. Sedel som u nás v zbore. Bolo tam mnoho ľudí a bola tam akási tma, akoby nebolo zapálené ani jediné svetlo. Boli tam stoličky pri stenách smerované ku stolu, ktorý bol v strede miestnosti. Vôkol neho sedeli ľudia a rozprávali sa spolu. Videl som medzi nimi aj moju babku, ktorá je katolíčka, no celým srdcom miluje Boha, mnohých zo zboru a iní prichádzali.

Posadil som sa na jednu zo stoličiek, ktoré boli v rade pri stene neďaleko dverí, no môj pohľad sa zbystril vidiac jedno dievča. Nízke nebadané dievčatko. Zdalo sa, že si ju nikto nevšíma, ani pohľadom o ňu neotreli svoj zrak. Ja som z nej však nevedel spustiť oči, pretože bola úplne iná ako všetci naokolo. Mala dlhé hnedé vlasy, prirodzená svojim výzorom jemná, vyžarujúca niečo nadprirodzené.

Totiž narozdiel od iných, ktorí sa rozprávali bezstarostne čakajúc na kázeň, pred ktorou bývala spoločná modlitba, ona akoby nevedela obsedieť, nevediac sa dočkať, kedy sa budeme modliť. Pamätám sa, že skôr ako ostatní, už bola na kolenách a čakala, usmievajúc sa, naplnená všetkou radosťou a šťastím, aké zdá sa môže človek prežívať.

Bol som očarený, bez slova pozorujúc na ňu a ona si len potichu spievala a tešila sa. Potom nastalo ticho a nastala modlitba. Všetci v zbore kľakli a hlavou dolu, položiac ich na svoje ruky sa dívali do zeme, s vážnou tvárou modliac sa. No ona … bola iná.

Svoje ruky dala na svoje stehná, jednu do druhej, kľakla si a dívala sa hore. Usmievala sa pri tom, plná radosti a ja som sa nedokázal sústrediť na modlitbu, lebo môj zrak na ňu neprestajne hľadel. Nad ňou a vôkol nej svietilo svetlo, len na ňu. V myšlienkach som sa pýtal sám seba „kto si, že si taká iná“. V tom momente sa ma dotkla. Načiahla svoju ruku so zatvorenými očami a pohladila ma po tvári.

Aj keď toto píšem nikdy, nedokážem neplakať, pri pomyslení na to, aký pocit mnou premkol. Od zhora až dole som pocítil plnosť Božej lásky. Lásky tak ukľudňujúcej, pokojnej, čistej a naplňujúcej. Poviem Vám, že ak sa Vás Boh dotkne svojou láskou, nič na tomto svete, čo si viete predstaviť, sa tomu nedokáže vyrovnať. Je to pocit, aký dokážete cítiť len s Ním. Božia láska naplnila moje vnútro.

Modlitba sa skončila, vstali sme a sadli si. Ako obarený sedel som a premýšľal. Pozrel som sa pred seba a povedal som:

Naozaj, už tomu chápem. Nemôžu ti byť odpustené hriechy bez toho, aby si nevedel, že ťa Boh miluje.

Zobudil som sa do nového rána a pamätal si každý detail tohto sna. Spomínam si, že ako prvé som si povedal, aký zvláštny sen, že som v ňom dokázal povedať niečo tak filozofické. Zopakoval som si rýchlo v hlave túto vetu a zrazu sa mi otvorili oči a pochopil som. Boh odpovedal na moju modlitbu.

Zborová miestnosť a temnota

Je veľmi obšírne opísať všetko, čo som na základe tohto sna pochopil. Preto sa budem snažiť zhrnúť to v krátkosti a dlhšia verzia sa snáď raz dostane na verejnosť aj v podobe podrobného videa.

Zbor, v ktorom som bol, cirkev, ktorú navštevujem, to všetko malo súvis aj s ňou aj s Cirkvou Božou, veriacimi po celom svete. Ľudia, ktorý doň vstupovali, milovali Boha, no sedeli v tme. Mali poznanie Božieho slova a biblických právd, no chýbala im láska k Nemu. To mi pripomína slová zo Zjavenia Jána a poslednej cirkvi Laodicejskej v dobe konca:

Lebo hovoríš: Som bohatý a zbohatnul som a nepotrebujem nikoho, a nevieš, že si ty biedny i mizerný na poľutovanie i chudobný i slepý i nahý. Zj 3:17

Ellen White k tomu to stavu cirkvi hovorí:

Ľud spí vo svojich hriechoch. Členovia neprestávajú tvrdiť, že sú bohatí a že nič nepotrebujú. Mnohí sa pýtajú: Načo sú všetky tie výstrahy? Prečo nás svedectvá (ako aj tento sen) ustavične obviňujú z nevery a z ťažkých hriechov? Pravdu milujeme, darí sa nám. Tieto svedectvá, napomenutia a výstrahy nepotrebujeme.

Nech sa však každý z tých, čo reptajú, pozrie do vlastného srdca a porovná svoj život s praktickým učením Písma. Nech sa každý pokorí pred Bohom, aby Božia milosť presvietila ich temnotu a aby im z očí spadli šupiny a mohli spoznať svoju skutočnú úbohosť a chatrnosť. Pocítia nutnosť kúpiť si zlato, čo je čistá viera a láska, biele rúcho nepoškvrneného charakteru, očisteného krvou drahého Vykupiteľa, i očnú masť, ktorou je Božia milosť, umožňujúca rozpoznávať duchovné veci a odhaľovať hriech. Tieto dary sú vzácnejšie než „ofírske zlato“.

Cirkev sedí v tme (mňa nevylučujúc – odporúčam článok o druhom sne, ktorý som dostal Boh mi ukázal našu slepotu) a musíme prosiť o Božiu milosť, aby presvietila temnotu. Musíme pochopiť svoju skutočnú úbohosť a chatrnosť. Naučiť sa byť závislý iba na Bohu a jeho láske, milosti, dôvere. Ak poznáme náš skutočný stav, pochopíme nutnosť prosiť Boha o čistú vieru, nádherný vzťah s Ním, lásku, úprimnú a milujúcu prejavujúcu sa v skutkoch praktického kresťanstva.

Ako Božia cirkev sedíme v tejto tme, ako v tom sne bez úprimného a pevného vzťahu s Ním. Mnohí majú tento vzťah, no dokáže byť ešte krajší a čistejší, prehlbujúci sa ako studňa, v ktorej je čoraz viac a viac vody, Kristovej lásky pre ľudí vôkol, ľudí hynúcich v ešte väčšej temnote tohto sveta, ktorý speje do záhuby. A my musíme niesť svetlo Božej lásky k stratenému, padlému ľudstvu:

Káž slovo, pristupuj v pravý i nepravý čas, karhaj, tresci, napomínaj s celou zhovievavosťou a s učením. Lebo bude čas, keď neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši, a odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ale ty buď triezvy vo všetkom trp, čo prijde zlé, konaj dielo evanjelistu, vykonaj svoju službu. 2 Tim 4:2-5

Dievča, ktoré sedelo vedľa mňa, bolo plné tejto Božej lásky, doslova ňou prekypovala. Prežívala svoje kresťanstvo radostne a šťastne ako píše Pavel:

Radujte sa v Pánovi vždycky, a zase len poviem: Radujte sa! Vaša prívetivosť nech je známa všetkým ľuďom. Fil 4:4

Svietilo nad ňou a vôkol nej svetlo Božej milosti a jej srdce bolo naplnené praktickým prežívaním Jeho prítomnosti. Stačilo sa na ňu pozrieť a videl som, že je iná ako aj na nás, keď ľudia hľadia majú vidieť, že sme iní.

Dívala sa smerom hore, k svojmu Otcovi, zatiaľ čo mnohí sa pri modlitbe dívali dolu.

Božia zvrchovaná láska

Boh mi skrze tento sen a túto ženu v ňom ukázal, že dokážeme obstáť v akéjkoľvek skúške a premôcť akékoľvek pokušenie. Nie však sami, ale vždy zotrvávajúc v ňom, v jeho milosti. Ellen White k tomu píše:

Keď nám na cestu svieti svetlo, nie je ťažké byť silným v moci milosti. No v nádeji trpezlivo očakávať, keď nás obkľučujú mraky a všetko okolo nás je zatiahnuté, to si už vyžaduje vieru a pokornú odovzdanosť. Oboje prispieva k tomu, aby naša vôľa splynula s Božou vôľou. Príliš ľahko malomyseľnieme a horlivo prosíme, aby skúšky už prestali, namiesto toho, aby sme prosili o trpezlivosť znášať ich a o milosť premôcť ich.

Sám som sa snažil bojovať s hriechom, v tom bol celý môj problém, rovnako ako u mnohých a preto Vám toto píšem. Prosil som Boha nech odomňa tieto veci odníme, ale Boh práve skrze tento oheň súžení a rôznych situácií, do ktorých sme postavený mení náš charakter tým, že nás učí trpezlivosti, odovzdanosti na Bohu a premáhajúc ich víťazne, vyjdúc z ohňa silnejší a pevnejší v Ňom.

Nesmieme zabúdať, že sa musí spojiť naša slobodná voľba a rozhodnutie skoncovať s hriechom s Božou mocou a jeho vôľou očistiť nás od každej neprávosti. Ak sa pevne nerozhodneme a nezotrváme v tomto postoji, nedokážeme zvíťaziť ani nad tým najmenším hriechom.

Srdce, ktoré najplnšie spočíva v Kristovi, bude pre neho pracovať najobetavejšie a najhorlivejšie. Ak sa myseľ stále zaoberá vlastným ja, odvracia sa od Krista, zdroja sily a života.

Práve tu som robil chybu, keď som sa snažil zvíťaziť nad hriechom svojou silou. Neuvedomil som si, že s ním bojujem sám a Boha prosím iba o odpustenie ak to nezvládnem, no každý takýto pokus je už dopredu odsúdený na nezdar. Nikdy nezvíťazíme nad svojou hriešnou prirodzenosťou (hriešne sklony, žiadosť očí, tela, pýcha) tým, že s ňou budeme bojovať. Zvíťazíme v Kristovi, v Bohu, ktorí v nás obnoví nášho ducha, stvorí nové srdce …

… až by sme všetci dospeli v jednotu viery a plného poznania Syna Božieho, v dokonalého muža, k miere dospelosti plnosti Kristovej, Ef 4:13

Ellen White ďalej píše:

“ Mnohých skutočne svedomitých ľudí túžiacich žiť pre Boha zvádza k tomu, aby sa príliš zaoberali vlastnými chybami a slabosťami. Týmto odlúčením od Krista sa snaží nad nimi zvíťaziť. Vlastné ja by nemalo byť stredom pozornosti a nemali by sme prepadať úzkosti ani strachu o to, či budeme spasení. To všetko nás odvracia od Zdroja sily. Zver zachovanie svojho života Bohu a dôveruj mu. Hovor a premýšľaj o Ježišovi. Nech sa vlastné ja stratí v ňom. Zbav sa všetkých pochybností, zažeň svoje obavy.

Ani Ján, milovaný učeník, ktorý najvernejšie odzrkadľoval Spasiteľovu podobu, nemal svoju ušľachtilosť od narodenia. Bol nielen sebavedomý a ctibažný, ale aj prudký a urážlivý. Keď sa mu však zjavil Kristov božský charakter, uvidel aj vlastnú nedostatočnosť a toto poznanie ho pokorilo. Sila a trpezlivosť, moc a neha, majestát a krotkosť, ktoré pozoroval v každodennom živote Božieho Syna, naplňovali ho obdivom a láskou.

Kristus dennodenne priťahoval jeho srdce a on z lásky k svojmu Pánovi strácal zo zreteľa vlastné ja. Jeho nedotklivá, ctibažná povaha sa podvolila tvárnej Kristovej moci. Znovuzrodzujúci vplyv Ducha Svätého mu zmenil srdce. Moc Kristovej lásky mu pretvorila povahu. To je nepochybne dôsledok spojenia s Ježišom. Keď Kristus prebýva v srdci, obmäkčuje ho, podmaňuje dušu, prebúdza myšlienky a túžby po Bohu a nebi.“

Satan odvrátil môj zrak od Krista a nechal ma zaoberať sa mojimi slabosťami a hriechmi miesto toho, aby som to urobil ako píše Pavel:

… složme každé bremeno a ľahko obkľučujúci hriech a tak s trpezlivosťou bežme pred nami ležiaci beh o závod, hľadiac ta na Veľvodcu viery a dokonávateľa Ježiša, ktorý miesto radosti, ktorá ležala pred ním, strpel kríž opovrhnúc hanbou a posadil sa po pravici trónu Božieho. Žid 12:1-2

On je môj aj tvoj dokonávateľ našej viery. V ňom je oslobodenie od každého hriechu a poškvrny tvojho charakteru a to skrze Lásku. Boh odpovedal na moju modlitbu a ukázal mi, že mi odpúšťa, že ma očisťuje a to nie pre moje skutky, nie pre moje víťazstvá, nie pre moju snahu, ale pre Jeho lásku! Vždy keď na mňa prichádzajú pokušenia a zlé myšlienky, mnohokrát aj keď padnem, opakujem si:

Nemôžu ti byť odpustené hriechy bez toho, aby si nevedel, že ťa Boh miluje.

Pochopil si milý čitateľ, o čom kresťanstvo skutočne je? O čom je život viery? Kto Boh je? Všetko je v tejto jedinej vete tak nádherné opísané. Boh ti vždy odpúšťa tvoje hriechy ak túžiš zmeniť sa a opustiť tieto nenaplňujúce, klamlivé cesty, vyprázdňujúce tvoje srdce. Odpúšťa ti, pretože ťa miluje. Od toho dňa som pochopil, že kedykoľvek mi Boh odpúšťa, nesmiem zabúdať, že ma zároveň aj miluje. Inými slovami nám to podáva azda najznámejší verš Biblie:

Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Jn 3:16

Boh ťa miluje a práve preto ti odpúšťa. V Božej milosti nieto ani jediného náznaku našej zásluhy. A práve toto pochopenie zmení tvoj život na život radosti a šťastia, plnej oddanosti niekomu, kto ťa miluje nesmiernou láskou a vždy ťa bude k sebe volať, bežať ti naproti ako v príbehu o Márnotratnom synovi. Víťazstvo nad pokušením tkvie v uvedomení si tohto princípu Božej milosti, nezaslúženému daru neba, ktorý Boh dáva každému hriešnikovi.

Ak uveríš v Božiu Lásku, prijatím Ježišovej obete, ktorá bola nie len zmierením za naše hriechy ale aj prejavom jeho lásky k padlému svetu, potom si uvedomíš, že žiadny hriech ti nebude stáť v ceste, pretože chceš hľadieť na toho, ktorý je dokonávateľom tvojej viery.

Chceš to počuť jednoduchšie? Prišiel, ukázal ti lásku, zavolal ťa z temnoty tvojim menom, vytrhol ťa, očistil, obliekol svojim svätým rúchom čistoty a učí ťa kráčať v tomto novom svetle jeho lásky, poznania jeho charakteru, deň čo deň, premieňajúc ťa na svoj obraz, učiniac ťa svetlom národom, aby tak práve skrze teba zachránil ďalších.

Toto, je kresťanstvo. Toto je život s Kristom.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )