Rock and Roll – smrť morálke

HISTÓRIA – vplyv hudby na mentálny a morálny rozvoj spoločnosti

50.roky 20. storočia

S nástupom televízie a protiútokom rozhlasu sa začína šíriť nový, agresívny hudobný štýl – rock and roll.

Bill Haley and his Comets – Rock around the clock („houpej sa okolo hodín“)

Elvis Presley – You are nothing but the hound dog („nie si nič iné, len lovecký pes“)

Beatles – propagujú drogy a východnú mystiku (Lucy In the Skies with Diamonds – LSD…)

Bob Dylan sa stáva „svedomím rockovej generácie“. Spojil svoj hlas a svoju záhadnú schopnosť pretransformovať bezcieľnu VZBURU A HNEV – také základné súčasti rock and rollu – do impulzu namiereného do spoločnosti k určitému činu. (William J. Schafer, Rock Music, Augsburg Publishing House, 1972)

 60. roky 20. storočia

Obdobie známe nárastom užívania drog, vzburou, výtržnosťami, kriminalitou, „kvetinovými deťmi“, nemanželským sexom, epidémiou pohlavných chorôb, vlnami násilia na uliciach, rastúcou rozvodovosťou a zničenými domovmi. Ani jedna manifestácia či výtržnosť sa v tomto období neudiala bez skandovania niektorej z populárnych rockových piesní. Každá norma bola spochybnená, každá cnosť ponížená, každá autorita zosmiešnená. Ovocím nového hudobného štýlu na amerických uliciach bol chaos, otras a úpadok. Desaťročie sa skončilo hrôzostrašným násilím vo Vietnamskej vojne.

70. roky 20. storočia

Vince Furnier, novým menom Alice Cooper, syn kazateľa, ktorý denne trávil hodiny pred televíznou obrazovkou a myslel si, že vie, čo svet potrebuje, na seanse uzavrel zmluvu s diablom. Prijal meno „17. storočia“ výmenou za diablovo požehnanie. Odštartoval kariéru ako rockový hudobník a preslávil sa inscenovanými popravami detí. Keď to už „pre divákov nestačilo“, začal používať živé kuriatka a trhal im nohy i hlavy, ktoré následne hádzal do publika. Aj keď to bolo ohavné, niektorým to stále nestačilo.

V piesni „Pcold Ethyl“ ospevuje sex s mŕtvymi, a v ďalšej populárnej skladbe „I love the Dead“ na pódiu napodobňuje sex s mŕtvolou. Iné skupiny začínajúce so satanizmom praktikovali na pódiách levitácie (vznášanie sa).

80. roky 20. storočia

Tri najpopulárnejšie skupiny Ameriky sa opäť uberajú rovnakým smerom. V novinách Seattle Post-Intelligencer (12. 4. 1980, s. 8B) Kingsbury Smith vyjadruje toto pozorovanie:

„Čo môžu rodičia očakávať počas tohto desaťročia, keď rocková hudba presadzuje **sadizmus, masochizmus, incest, nekrofíliu (sex s mŕtvolami), homosexualitu, sodomiu (sex so zvieratami), znásilňovanie, kriminalitu a stále prítomnú vzburu, drogy a promiskuitu (striedanie partnerov)? Odpoveď je jasná a ohromujúca.“

V tomto období hudba naozaj pokračovala v oslavovaní hriechu s ešte menším ostychom. V rokoch 1981–85 došlo k 1 100 % nárastu otráv z drog. Počas prvých šiestich mesiacov roku 1986 bolo v jednej dallaskej nemocnici zaznamenaných viac drogových otráv než za celý predchádzajúci rok vo všetkých nemocniciach dokopy. Crack – zdrogovanie sa – sa stáva každodennou realitou v mnohých mestských štvrtiach. Ekonomika mnohých štátov a miest sa stáva úplne závislou od drogového obchodu.

Alarmujúcou rýchlosťou rastie počet homosexuálov, ktorí sa rýchlo stávajú rešpektovanou skupinou v mnohých kruhoch. Získavajú jedno z najsilnejších a najúspešnejších loby v Kongrese.

„Aké spojenie chrámu Božieho s modlami? My sme predsa chrám Boha živého. Ako povedal Boh: Budem prebývať a prechádzať sa medzi nimi, budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.“ (2. Korintským 6:16)

Bezuzdne sa šíri promiskuita a s ňou súvisiace pohlavné choroby. Povedomie o AIDS prekrýva riešenie ostatných pohlavných chorôb, keďže za krátky čas od jeho popísania sa rozšíril ako ostatné choroby – najmä medzi drogovo závislými. Epidemických rozmerov nadobúdajú nielen AIDS, ale aj ďalších 35 pohlavných ochorení. Rastie kriminalita, zvyšuje sa počet samovrážd. Masochizmus, sadizmus, incest a nekrofília sú čoraz bežnejšie. Porušovanie zákonov sa stáva populárnou normou.

Úroveň vzdelanosti a gramotnosti prudko klesá. Šíria sa skupiny so stále tvrdšou, rýchlejšou a agresívnejšou hudbou. Hard rock, heavy metal, speed metal a ďalšie nové štýly už nepočítajú s melódiou či estetickým prejavom. Krutosť, oslava satana, výsmech Bohu, zameranie na sex, drogy a vlastnú popularitu sú charakteristické znaky moderných štýlov. To sú tóny, ktorým dnes celý svet načúva v deviantnej hudbe plnej vzbury.

Či tomu veríme alebo nie, milióny ľudí nasledujú príklad spevákov a posolstvo ich hudby.

VPLYV HUDBY

Cieľom rocku je vzbura, anarchia, opustenie, nespokojnosť, nemorálnosť…

Filosof Aristoteles o hudbe povedal:

„Akákoľvek hudba je tvorená melódiou a rytmom… Hudba má schopnosť formovať charakter. Spôsob aranžovania je taký významný, že je možné rozlíšiť vplyv rôznych druhov hudby na charakter. Jeden napríklad pôsobí melancholicky, iný precitliveno, ďalší podporuje útek z reality, iný sebaovládanie, ďalší nadšenie a tak ďalej.“ (Aristoteles, Politika, 1339a, b)

Platón na to nadväzuje:

„Keď sa menia druhy hudby, menia sa s nimi aj základné zákony štátu. Tento duch povoľovania totiž preniká do domácností, nepozorovane zasahuje spôsoby a zvyky a pôsobí ešte väčšou silou. Ovplyvňuje správanie človeka vo vzťahu k druhým a podoby dohôd sa dostávajú do nariadení, zákonov a ústav. V nevýslovnej bezohľadnosti to však nakoniec končí prehliadaním všetkých práv – osobných aj verejných.“ (Platón, Republika, kniha IV, s. 425)

To bolo napísané 400 rokov pred Kristom. Ale čo tvrdia mnohí súčasní kritici? Howard Hanson, vedúci skladateľ Eastmanovej školy hudby, uvádza:

„Hudba je prekvapivo zákerné umenie s nespočetným množstvom meniacich sa emocionálnych významov. Skladá sa z mnohých súčastí a v závislosti od nich môže byť buď upokojujúca alebo stimulujúca, povznášajúca alebo vulgárna, zamyslená alebo vedúca k orgiám. Môže pôsobiť silou pre dobro aj pre zlo.“ (Howard Hanson, „A Musician´s Point of View Toward Emotional Expression“, American Journal of Psychiatry, zv. 99, s. 317)

Hudba je teda médiom – prostriedkom, ktorý Boh stvoril na povýšenie človeka, no satan ho zneužíva na jeho degradáciu. Nie je prekvapením, že:

„Tak filozofi, ako aj komentátori vyzdvihujú dvojitý účinok hudby. Hudba môže byť silou pre dobro, viesť k čistým, duchovným, vzácnym či vznešeným hodnotám. Môže byť však aj silou pre zlo, vzrušujúc iba telesnosť, smilstvo a iné rozkladné morálne správanie.“ (Collierova encyklopédia, 1965, zv. 17, s. 2, heslo „Hudba“)

Ďalší skladateľ a dirigent, Dmitrij Tiomkin, hovorí:

„Fakt, že nás hudba môže povzbudiť alebo utlmiť, je známy už od dávnych čias. Bola to asi jej hlavná funkcia v dejinách (pozri Daniel 3). Platí to aj pre jednoduché spoločenstvá, ktoré ešte stále existujú v odľahlých kútoch sveta. V civilizovaných krajinách sa hudba čoraz viac stáva prostriedkom komunikácie príjemných pocitov, nie šírenia zmätku. V dnešnej populárnej hudbe sa však zdá, že prevláda návrat k prudkosti a dospievajúci, ktorí ju stále počúvajú, sú vtlačení do víru. Už viac nezostávajú uvoľnenými, dôverčivými deťmi.“ (Los Angeles Herald-Examiner, 8. 8. 1965, s. 9J)

Skladateľ a textár pop-rocku dodáva:

„V tomto zmysle sú Beatles súčasťou reťazca. A) Beatles otvorili cestu rockovej hudbe, B) Rock zmenil kultúru, C) Kultúra zmenila nás.“ (Podell, s. 48)

Mohli by sme pokračovať ešte dlho, pretože táto zákonitosť je všeobecne prijímaným a rozpoznaným konceptom. Hudba ovplyvňuje spoločnosť. A to dokonca už len samotný druh hudby. Slová len zosilňujú účinok hudby alebo ho v niektorých prípadoch ešte viac zahmlievajú.

Je možné, že by táto zákonitosť platila iba „vonku“, mimo našej cirkvi? Môžeme dúfať, že veriacim sa zhubný vplyv agresívnej rockovej hudby vyhne? Žiaľ, žiadne spoločenstvo sa nevyhne degradujúcim vplyvom nevhodnej hudby. Toto médium – rocková hudba – je spoločným menovateľom vzbúry proti normám, autoritám a proti samotnému Bohu, bez ohľadu na spoločenskú triedu, farbu pleti či vierovyznanie jej poslucháčov. Jej zhubný vplyv si nachádza cestu do našich domovov, škôl, ba dokonca aj do našich zborov.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )