IX. Žena a drak

OBSAH

Pre rýchlu orientáciu medzi článkami:

I. Boh, ktorý prichádza

II. Sedem listov – 1.časť // III. Sedem listov – 2.časť

IV. Otvorené dvere na nebi // V. Rozlomenie siedmich pečatí

VI. Mlčanie nebies // VII. Trúba smrti

VIII. Anjel s otvorenou knihou // IX. Žena a drak

X. Šelmy a ľudia // XI. Letiaci anjeli

XII. Posledné rany a Egypt // XIII. Posledná noc a Babylon

XIV.Posledná vojna a Had // XV. Boh, ktorý už neodíde

Dvanásta kapitola je zaujímavá tým, že v sebe obsahuje viac histórie než ktorákoľvek iná kapitola Biblie. Táto kapitola tvorí aj určitý predel v knihe Zjavenie. Doteraz sme sa väčšinou zaoberali históriou, ale od tejto kapitoly začína tzv. eschatologická časť, ktorá sa zaoberá budúcnosťou. Je to rozhodujúca kapitola pre pochopenie hlavného príbehu Biblie. V tejto kapitole sa hovorí o vzbure v nebi. V čom spočíva problém, ktorý tu máme?

Nepochopenie toho, v čom spočíva problém vesmíru, nepochopenie toho, že ten problém je vesmírny vedie k falošnému chápaniu náboženstva. Toto posledné videnie „Boha, ktorý prichádza“ nás privádza do stredu knihy Zjavenie a je zároveň ozvenou prvého videnia (Zj 1,1-8).

Tak ako v knihe Daniel (Dan 7), aj v knihe Zjavenie ústredné videnie (Zj 12 – 14) hovorí o dobe konca a o súde. Po dlhom slede búrok, ktoré skropili celé dejiny cirkvi hrozivými mrakmi zrazu presvitá nádej. Na útok draka na ženu (prvé znamenie, Zj 12) a útok všetkých síl mora a zeme (druhé a tretie znamenie, Zj 13) odpovedajú traja anjeli uprostred nebies (Zj 14,1-5), a zvestujú posledným u om dejín posolstvo tejto nádeje (štvrté, piate, šieste znamenie, Zj 14,6-13).

Na konci tohto trojitého volania prichádza ten, kto túto nádej stelesňuje (siedme znamenie, Zj 14,14-20). Skôr ako vstúpime do nového sedemdielneho seriálu, videnie nás – ako vždy v takejto chvíli – privádza do priestoru svätyne:

„Nato sa v nebi otvoril Boží chrám“ (Zj 11,19).

Deň zmierenia

Pozornosť je zameraná na truhlu zmluvy vo svätyni svätých. Nachádzame sa teda na slávnosti zmierenia (alebo kippúr v hebrejčine), v jedinom dni roka, keď je svätyňa svätých prístupná kňazovi. Opäť je teda úvod nového cyklu predznamenaný naučením židovského sviatku. Slávnosť jom kippúr nasledovala hneď po desiatich dňoch prípravy (10. tišri, siedmeho mesiaca) (3 Moj 23,26-32).

Slávnosť trúbenia sa odohrávala v znamení posolstva prípravy na Boží súd, ktoré mala cirkev zvestovať od smrti a vzkriesenia Ježiša Krista. Podobne ústrednou témou slávnosti zmierenia je posolstvo o príchode Božieho súdu, ktoré musí niesť cirkev doby konca. Nie náhodou truhla zaberá celý priestor videnia.

Predmety svätyne hrajú v slávnosti zmierenia ústrednú rolu. Práve na truhlu zmluvy bola vylievaná krv obetí (3 Moj 16,13-15). Tento predmet, umiestnený v pozadí svätyne svätých, na ktorom sa skláňali dvaja cherubíni (anjeli) z tepaného zlata (2 Moj 37,7-9), predstavoval v myslení Izraelcov nebeský trón Boha a bol stotožňovaný so samotným JHVH (4 Moj 10,35.36).

Vylievať krv na truhlu teda znamenalo zároveň Boží súd, pretože táto krv pripomínala, že zviera zomrelo kvôli hriechu, no tiež Božiu milosť, pretože krv na truhle znázorňovala, že samotný Boh sňal hriech, ktorý odpustil, a že život mohol začať písať novú stranu. Milosť ide ruka v ruke so spravodlivosťou, pretože milosť odpustenia je možné získať iba v miere, v akej je zadosťučinené spravodlivosti zákona.

Spravodlivosť a milosť sú teda v truhle zmluvy vzájomne spojené. Je významné, že truhla zmluvy obsahovala spoločne so zákonom aj Áronovu palicu, ktorá rozkvitla a mannu. Rozkvitnutá palica a púštna manna boli znamením Božej milosti. Boh tvorí na vyprahlom mieste. Pravda tohto spolužitia bola uchovaná v židovskej mystike, ktorá v dvoch cheruboch sklonených nad truhlou videla vtelenie dvoch Božích vlastností: spravodlivosti a zľutovania.

To, že krv Ježiša Krista bola nevyhnutná na získanie odpustenia, dokazuje Božiu spravodlivosť. Ježišova ochota preliať svoju krv dokazuje Božiu lásku. Skutočnosť, že tento neslýchaný čin lásky prejavenej na kríži nestačí a že je potrebné tiež prejsť hodnotením Božieho súdu znova dokazuje, že spasenie zjavuje zároveň Božiu lásku aj spravodlivosť. Celé toto posolstvo je sústredené vo videní, ktoré uvádza druhú časť knihy Zjavenie (Zj 11,19).

V otvorenom nebi, ktoré odhaľuje truhlu zmluvy a zvestuje Božie odpustenie, sa spájajú „blesky, hlasy, hromy, zemetrasenia a silné krupobitie“ – sladko-horké posolstvo súdu sprevádzané nádejou pre obyvateľov zeme.

Drak a žena

Na pozadí nádeje a súdu sa rysuje nové videnie z knihy Zjavenie. Na tom istom nebi, kde práve prorocký pohľad spočinul na truhle zmluvy, sa objavuje veľmi krásna žena, korunovaná dvanástimi hviezdami a žiariacim svetlom slnka a mesiaca. Videnie nemá nič spoločné s krásnymi snami, ktorých zmysel sa stráca v hmle podvedomia. Je odlišné, no jeho znamenia sa jasne vysvetľujú biblickou symbolikou. V hebrejskej tradícii má obraz ženy dva významy. Buď predstavuje manželku, alebo nevestu Boha.

Prostredníctvom tohto obrazu chápeme celý láskyplný vzťah Boha k svojmu ľudu. Pieseň piesní, proroci Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel, Ozeáš, Ámos atď. svedčia o tomto podobenstve, ktoré Izrael poznal už od prvých krokov svojho chodenia s Bohom. Táto žena predstavuje matku.

Je teda obdarená prorockými zasľúbeniami. To je prvé, čo si Adam uvedomuje, keď svojej žene dáva meno Eva, „matka všetkých živých“ (1 Moj 3,20). Pre prvého muža predstavovala žena najmä záruku budúcnosti. Je prostriedkom, ktorý dovolí ľudskému semenu obdariť ľudstvo potomkami. Pre autora 1. knihy Mojžišovej žena nesie semeno, ktoré zachráni ľudstvo (1 Moj 3,15). Funkcie manželky aj matky sú od seba závislé. Vďaka manželskému zväzku sa manželka stáva matkou. V našej časti knihy Zjavenie videnie ženy pripomína Jozefov sen (1 Moj 37,9-11).

Slnko, mesiac a hviezdy sa tu objavujú ako znamenie izraelskej rodiny: Jákob, Ráchel a jej dvanásť synov. Žena, v súvislosti s nebeskými telesami teda predstavuje Izrael, Boží ľud. Tvárou v tvár nádeji, ktorá sľubuje Boží zásah do dejín, vidí prorok v osobe draka protiklad nádeje. Aj tu videnie čerpá zo symbolov Starej zmluvy. Od prvých stránok 1. knihy Mojžišovej stelesňuje moc zla (1 Moj 3). Je to on, kto zvádza prvých ľudí a vedie ich k neposlušnosti a smrti.

Náš text zo Zjavenia zapadá do tejto tradície. O niekoľko veršov ďalej je drak jasne označený ako „starý had, ktorý sa volá Diabol a Satan“ (Zj 12,9). Osvietený pohľad proroka z knihy Zjavenie ukazuje na realitu.

Diabol je označovaný ako „zvodca celého sveta“ (Zj 12,9), teda ako ten, ktorého zlovestnú moc ihneď nerozoznáme. Podoba diabla, ktorá sa tu pripomína, nemá nič spoločné s odpornými príšerami s rohmi a kopytami. Je to niekto, kto sa skrýva a maskuje za tie najkrajšie činy, najušľachtilejšie motivácie a najsvätejšie dôvody. Diabol je niekto, kto zvádza k zlu, pričom vytvára ilúziu, že ide o dobro. Rozprávanie z 1. knihy Mojžišovej nám odhaľuje túto metódu od samotného počiatku.

Had nahovára žene, že neposlúchať Boha je cnosťou (1 Moj 3,5). Diabol sa skrýva dokonca v názoroch, ktoré ho spochybňujú a redukujú na číry psychologický princíp. V knihe Zjavenie diabol existuje ako živá bytosť, ako historická a objektívna skutočnosť. Opis zvláštnej šelmy, ktorá ho predstavuje preto presahuje podobu hada. S desiatimi rohmi pripomína štvrtú strašnú šelmu z Daniela 7. kapitoly.

Počet hláv (sedem) je posvätný a zároveň znamená nadprirodzený charakter tohto draka – hada. Je tu predstavené absolútne a nadprirodzené zlo. Jeho červená farba ohňa ešte pridáva na celkovom dojme krutosti a násilia. Tak ako sa žena vo chvíli pôrodu zdala byť zraniteľná, aj červený drak so siedmimi hlavami a desiatimi rohmi pôsobí hrozivo. Od tejto chvíle sa dianie okolo draka – hada sústredí na neustále útoky proti tejto žene.

Vojna v nebi

Ján vidí ako sa na nebeskej scéne začína tento konflikt. Problém zla teda nie je obmedzený len na pozemské podmienky. Je to kozmický problém. Proroci Izaiáš a Ezechiel svedčia o rovnakom scenári. Prostredníctvom svojich proroctiev o Týre a Babylone pripomínajú taký istý starodávny boj, ktorý otriasal nebom a skončil sa rovnakou tragédiou: pádom jednej nebeskej bytosti, ktorá mierila príliš vysoko.

„Urobil som ťa jagavým cherubom uzavierajúcim prístup, bol si na svätom Božom vrchu… Bol si dokonalý vo svojich cestách odo dňa svojho stvorenia, až dovtedy, čo sa zistila zvrátenosť pri tebe… Tvoje srdce spyšnelo pre tvoju krásu, skazil si svoju múdrosť kvôli lesku. Zhodil som ťa na zem… zmenil som ťa na popol na zemi“ (Ez 28,14-18; pozri Izaiáš 14,13-15).

Podľa tohto rozprávania z knihy Zjavenie, vojna v nebi prepuká náhle. Táto udalosť je tu udaná bez príčiny či dôvodu, bez ničoho, čo by ju vyvolalo. „Dovtedy, čo sa zistila zvrátenosť pri tebe,“ začína Ezechiel (28,15). Vznik zla je nepochopiteľný. Tajomstvo tejto absurdnosti, ktorá sa dotýka všetkých nás, sa vysvet uje práve tým, že zem je ovládaná satanom a jeho spojencami. Boli ľ zvrhnutí z nebies, vyhostení z Božej prítomnosti, zrazení do ničoty a tmy, ktoré predchádzali stvorenie.

Vojna na zemi

Len čo sa diabol ocitol na zemi, zvaľuje vinu na ženu. Je to ona, koho zviedol ako prvého (1 Moj 3,1 a ďalej) a koho zúrivo prenasleduje, pretože práve cez ňu bude uchránené a šírené semeno spásy. Táto skutočnosť vyviera z prvých stránok Biblie. Po nevydarenom pokuse s Ábelom, Eva dostáva namiesto neho Šéta, ako semeno „dané“ Bohom na to, aby začalo a zaistilo potomstvo, z ktorého jeden bude Spasiteľom ľudstva. Meno Šét pripomína túto Božiu prítomnosť v tele histórie.

Šét znamená „Boh dal“ (1 Moj 4,25). Šétovo meno súzvučí so slovesom, ktoré uvádzalo o niekoľko veršov vyššie prvé proroctvo Biblie: „Položím (seth) nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi (šúf) hlavu a ty mu schvatneš (šúf) pätu“ (1 Moj 3,15).

Spoločné témy ženy, hada, pôrodu a nepriateľstva ukazujú, že naša časť z knihy Zjavenie sa odvoláva na toto proroctvo. Na obzore týchto dvoch textov sa rysuje rovnaké videnie nádeje. Obidva texty predpovedajú víťazstvo nad hadom vďaka tomu, ktorý sa narodí zo ženy. Okrem Evy, „matky všetkých živých“, sa proroctvo vzťahuje na ženu zmluvy, Izrael, z ktorého vyjde „syn, ktorý má železným prútom pásť všetky národy“ (Zj 12,5).

V pozadí týchto slov zaznieva Žalm 2,9, ktorý hovorí o príchode Božieho syna (Ž 2,7), kráľ a celej zeme. Podľ a textu zo Zjavenia vyústi jeho splodenie do Božieho kráľovstva. Toto dieťa je dosadené na trón.

„I porodila syna, chlapca, ktorý má železným prútom pásť všetky národy. Jej dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu“ (Zj 12,5).

O niečo ďalej prorok zo Zjavenia vykladá mechanizmus tohto víťazstva, ktoré vyúsťuje do Božieho kráľovstva.

„Teraz nastala spása a moc i kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Pomazaného, pretože bol zvrhnutý žalobca proti našim bratom, ten, čo na nich žaloval pred naším Bohom dňom i nocou. Ale oni nad ním zvíťazili pre krv Baránkovu“ (Zj 12,10.11).

Smrť hada nie je možná bez smrti dieťaťa. To je pravá obeť. Zjavenie hovorí o „krvi Baránka“ (Zj 12,11). 1. Moj 3,15 prináša rovnakú schému. Smrť hada, rozmliaždenie jeho hlavy nie je možné bez smrti toho, ktorý sa musí narodiť zo ženy. Obraz z proroctva naznačuje simultánny dej. Rozmliaždením hlavy hada je zasiahnutá i päta potomka. Hebrejský text zosilňuje tento dojem súčasnosti hrou so slovami. Rozmliaždenie hlavy a zranenie päty je vyjadrené rovnakým slovom: šúf.

Pre proroka z knihy Zjavenie predchádza víťazstvo Ježiša Krista a jeho dosadenie na trón jeho smrť. Vďaka obeti svojho života ruší obvinenie zvodcu. Boh môže odpustiť a jeho kráľovstvo je upevnené. Kráľovstvo má však ešte len prísť. Radosť sa obmedzuje na nebo (Zj 12,12). Na zemi stále ešte zúri zlo.

Vojna na púšti

Príchod Mesiáša, jeho smrť a vzkriesenie, jeho víťazstvo nad zlom príliš nezmenili tvár sveta. Had je stále tu. Smrť, utrpenie a zlo stále útočia. Božie kráľovstvo ešte neprišlo. Boží ľud ešte stále žije v očakávaní. Zjavenie to vyjadruje tým, že prirovnáva Božiu cirkev k Izraelu v čase odchodu z Egypta. Ako starí Izraelci, aj cirkev sa nachádza na púšti a je sýtená Bohom (12,6.14).

Orlie krídla (Zj 12,14; 2 Moj 19,4), zem, ktorá pohlcuje nepriateľa (Zj 12,16; 2 Moj 15,12) sú tie isté obrazy, ktoré Biblia už predtým použila na opis odchodu z Egypta a útokov faraónových armád. Podobnosti medzi obidvoma príbehmi obsahujú rovnaké naučenia. Tak ako izraelský ľud vyslobodený z egyptského otroctva kráčal v smere k zasľúbenej krajine, cirkev zachránená z otroctva hriechu kráča smerom k novému Jeruzalemu.

V obidvoch prípadoch je skúška dlhá. Ešte sme uprostred dejín. Boží ľud bude musieť blúdiť tisícdvestošesťdesiat dní (12,6). O tomto časovom období sa v knihe Zjavenie hovorí niekoľkokrát a viacerými spôsobmi, akoby na zdôraznenie ich historického charakteru. Niekedy sa udáva v dňoch: Zjavenie 11,3 a 12,6 hovorí o „tisícdvestošesťdesiatich dňoch“. Niekedy v mesiacoch: Zjavenie 11,2 a 13,5 hovorí o štyridsiatichdvoch mesiacoch“ (42 x 30 = 1260 dní).

Inokedy sa zas udáva v rokoch: Zjavenie 12,14 rovnako ako Daniel 7,25 a 12,7 hovorí o „čase, časoch a polovici času“ (360 + 360 x 2 + 360:2 = 1260). Pri pohľade do dejín si skutočne uvedomíme, že od r. 538, keď bola cirkev oficiálne oslobodená od ariánskeho nepriateľa a uznaná ako najvyššia moc, až do r. 1798, ke je táto moc otrasená údermi Francúzskej revolúcie ď a filozofov, ubehlo tisícdvestošesťdesiat rokov. Proroctvo nemohlo byť presnejšie.

Vojna doby konca

Podľa knihy Zjavenie týchto tisícdvestošesťdesiat dní/rokov vedie do doby konca – odtiaľ pramení netrpezlivosť a zloba hada (12,17). Cíti, že jeho vplyv sa chýli ku koncu. Sústredí teda všetko svoje úsilie proti tomuto poslednému ostatku „potomstva“ ženy, jej poslednému semenu. Motív „potomstva“ znovu odkazuje na proroctvo z 1 Moj 3,15. Je čas skoncovať so ženou, ktorá odolala všetkým jeho útokom.

Pre hada sú títo spravodliví poslednej doby zvlášť nebezpeční. Kniha Zjavenie ich opisuje ako odolávajúcich, ktorí „zachovávajú Božie prikázania a majú svedectvo Ježišovo“ (Zj 12,17). Sú charakteristickí svojou vernosťou: „zachovávajú“.

Prešli všetkými vekmi a všetkými vplyvmi a nespreneverili sa tomu, čo im bolo zverené. Pamätajú na to. Sú to poslední svedkovia pravdy, ktorá spája všetky protiklady a presahuje všetky rozdiely, pravdy zákona a milosti zároveň, spravodlivosti a lásky, súdu a stvorenia a mohli by sme dokonca povedať Starej zmluvy aj Novej zmluvy, skrátka celej pravdy.

A táto pravda nesídli v oblakoch. Nie je to filozofická abstrakcia. Nachádza si cestu v zložitých úskaliach bytia a dejín. Je to každodenný zväzok, ktorý sa meria kritériami iného kráľovstva, poslušnosťou Božím prikázaniam. Je to chôdza v šľapajach Vteleného slova, „Ježišovho svedectva“ (Zj 12,17).

To je obraz posledných Božích verných z doby konca (14,12). Proti nim drak zameria všetky svoje sily. Had sa utáboril na morskom brehu (12,18). Týmto postojom ukazuje svoj dvojitý vplyv – nad morom aj zemou – a zámer povolať ich sily do svojho boja.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )