Odchýlky od pôvodného biblického učenia

03/02/2020 MrCastiel

Pre kompletné porozumenie je potrebné si prečítať všetko a aj uvedené verše vo Svätom Písme (Biblii). Všetko, čo tu je napísané je Biblicky podložené. Ak tu teda nájdete niečo, čo sa Vám nezdá, tak to, prosím Vás, choďte konzultovať s osobami, ktorých sa to týka (s pisateľmi Biblie alebo s ľuďmi, ktorí rôzne dogmy prijali za svoje učenie a s Bibliou nemajú nič spoločné.).

1 Kor 4:6b hovorí: „NIČ NAD TO, ČO JE NAPÍSANÉ! – aby sa nikto nevychvaľoval jedným proti druhému.“

Kto je väčší – Ježiš alebo Mária?

Lk 1:26-38: „… Ten bude veľký a Synom Najvyššieho sa bude volať .. a bude panovať večne nad domom Jakobovým a Jeho kraľovaniu nebude konca.“;
Mt 28:18 „Mu je daná všetka moc na nebi aj na zemi“

Kto je prostredníkom medzi Bohom a človekom?

1.Tim 2:5 „Lebo je jeden Boh a jeden Prostredník medzi Bohom a človekom, Ježiš Kristus…“
1.Jána 2:1 „Aj keď by niekto zhrešil, máme Prímluvcu pred Otcom, Ježiša Krista, Spravodlivého.“
Každá okľuka k Ježišovi je zcestná, nevedie k cieľu, ale do večnej záhuby.

Je Mária príhovorkyňou za mŕtvych?

2.Sam. 12:21-23; Lk 16:19-31; Prísl. 28:9
Dogma o vstúpení tela Márie do neba bola prijatá až v roku 1950, no dovtedy bola Mária považovaná za mŕtvu. V Jeruzaleme dodnes existuje miesto úmrtia a hrobu Márie, matky Ježišovej. V Biblii nie je žiadna zmienka o tom, že by Mária vstúpila do neba so svojim telom. Teda mŕtva osoba sa za iné osoby nemôže prihovárať. Takisto Biblia nám vôbec nič, o takomto prihováraní sa za mŕtvych, nehovorí.

Majú sa sochy a obrazy nielen Márie vystavovať a uctievať?

Druhé z desiatich prikázaní, konkrétne v Ex.20:3-6 „…Neurobíš si žiadny obraz ani podobu toho, čo je v nebi…Nebudeš sa im klaňať ani ich uctievať…“ – sochy a obrazy sú len hluché modly.
V Dt 27:15 čítame: „Zlorečený je, kto si rytinu alebo zliatinu urobí, je to ohavnosť Hospodinovi, dielo rúk remeselníka, keby ju aj do skrýše schoval.“
Jer 25:6-7 „Nechoďte za inými bohmi, aby ste im slúžili a aby ste sa im klaňali, a nepopudzujte ma k hnevu dielom svojich rúk, a neučiním vám zlého. Ale nepočúvali ste na mňa, hovorí Hospodin, preto, aby ste ma popudzovali k hnevu dielom svojich rúk na svoje zlé.“
Boh nechce, aby sa pri procesiách nosili sochy: Iz 46:6-7
Modly sú dielom rúk človeka: Žalm 115:4-8, bláznovstvom sú aj kulty s neživými sochami (uctievanie, opytovanie sa ich, klaňanie sa im…);

Zjavovanie Márie alebo satana?

Žiadne miesto v Písme svätom nehovorí o nanebovstúpení Márie a tak isto ani o jej zjavovaní- vysvetlenie aj ďalej. (! Prísl.30:6 ; Zjv 22:18-19!)
„Ale aj keby sme vám my alebo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám zvestovali, nech je prekliaty! Jako sme už prv povedali, aj teraz zase hovorím, že ak vám niekto zvestuje iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty.“ Galatským 1:8-9

Toto je napísané preto, že sa to môže uskutočniť. Týmto anjelom z Gal 1:8 je sám satan, ktorý sa môže premieňať ako anjel svetla a anjel sa môže premieňať na všetko (2.Kor. 11:13-15). Satan jednu skupinu ľudí presviedča, že neexistuje žiadny Boh, aby žili ďalej bez Boha. Iným sa zase zjavuje ako pobožný anjel svetla, aby ich zviedol prostredníctvom pekného náboženstva, ale robí aj iné zázraky (U.F.O.), aby ľudia nečítali Bibliu a aby nerobili to, čo im Ježiš prikazuje, ba dokonca, aby nepoznali Ježiša vôbec!

Je Mária nebeská kráľovná?

K tejto otázke dáva katolícka Biblia, tak ako u ostatných otázkach, iné odpovede, ako si dávajú odpovede v ich oficiálnom učení. Biblia nepozná žiadnu kráľovnú nebies, ale len Kráľa kráľov, Ježiša Krista. Pojem „nebeská kráľovná“ pochádza z pohanstva, dlho pred Kristovým narodením, čo samozrejme je urážkou Márie, matky Ježiša Krista, porovnávať ju s pohanskými modlami. Ona nikde o sebe nehovorí ako o „panej“, ale ako o „slúžke Pánovej“ – Lk 1:38 ; anjel Gabriel nepovedal, že ona bude „plná milosti“, ale že „u Boha našla milosť“ – Lk 1:30 ; nikdy nebola spomenutá ako „matka Božia“, ale ako „matka svojho Pána“ – Lk 1:43;

Jer 7:17-20 v. : „Či nevidíš, čo robia v mestách Júdových a po uliciach Jeruzalema? Synovia sberajú drevo, a otcovia zapaľujú oheň, a ženy miesia cesto, aby narobily kráľovnej nebies obetných koláčov a aby obetovali iným bohom liate obeti, nato, aby ma popudzovali…“ Boh Jeremiášovi hovorí o kráľovnej nebies ako o „inom bohu“, MODLE.

Mala Mária okrem Ježiša ešte viac detí?

V Mt 1:18 je nám oznámené, že Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ona sa teda chcela, ako všetky mladé dievčatá, jedného dňa vydať, založiť rodinu. No prv, ako bola s Jozefom, zostala tehotná zo svätého ducha.
Matúš 13:54-56 (najmenej 2 dcéry a 4 synovia)
Alžbeta, matka Jána Krstiteľa bola pokrvná sesternica Márie, matky Ježiša. V Biblii nikdy nevystupuje ako Máriina sestra, ale príbuzná (Lk. 1:36) ; Gal. 1:19 ;
„Lebo ani len Jeho bratia v Neho neverili“ (Ján 7:5) – takže slovo „bratia“ sa nemyslí ako „veriaci“ alebo „bratia v Kristu“, keď v Neho neverili.

V Mt 13:55-56 je použité grécke slovo „adelfos“, čo znamená brat a označuje to aj bratranca. Pravé grécke slovo pre „bratranec“ je slovo „anepsios“, ktoré sa tiež nachádza v Biblii. Duch Svätý nebol nevzdelaný ani vtedy, nemal obmedzenú slovnú zásobu slov a na označenie bratranca používal slovo bratranec.

Napríklad v liste Kolosenským 4:10 je napísané o Barnabášovi a jeho bratrancovi Markovi. Je tam použité jednoznačne slovo „anopsios“ a nie „adelfos“.; Jakob, Jozef, Šimon a Judas sú poloviční (nevlastní) bratia Ježiša.;
V Mt 1:25 je napísané, že Ježiš bol „prvorodený“, teda prvý syn Márie a niekto teda musel po Ňom nasledovť.

Pridržiavaj sa pravdy – Biblie!

V katolíckej knihe, ktorá vyšla v Maďarsku je napísané, že pre koho svätá Mária nie je matkou, pre toho Boh nie je otcom.
Marek 7:7 („Lež nadarmo ma uctievajú učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí.“) => nesmieme sa pridŕžať a veriť tomu, čo hovorí človek, máme sa držať Biblie!

Je Biblia napísaná Bohom, alebo len výmysel ľudí („SPÍSANÁ TRADÍCIA“)?

Katolícka cirkev berie Bibliu ako „spísanú tradíciu“. Načo potom veria v Boha, keď to je len tradícia? Vyberieš si Slovo Božie alebo tradície? To si navzájom odporuje. Buď je Boh skutočný alebo vymyslená tradícia – no nie to aj to naraz!;

-Príklad č.1: Riaditeľ diktuje sekretárke list. Keď ho ona doslovne napíše, riaditeľ ho podpíše a pošle. Tí, čo tento list čítajú, tak vlastne čítajú to, čo napísal riaditeľ.; Muži, ktorí písali jednotlivé knihy Biblie, pri ich písaní „počuli“ hlas Boží. -Príklad č.2: Keď do trúbky vdychuje hudobník a stláča gombíky, tak trúbka hrá. Ale vlastne hrá ten hudobník. Pisatelia Biblie boli preniknutí Božím dychom, boli „pobádaní Duchom Svätým“. Tiež správne hovoríme, že boli inšpirovaní (čo znamená: bolo do nich vdýchnuté).;

Tridentský koncil v r. 1546 prehlásil, že cirkevná tradícia má rovnakú autoritu ako Biblia. Ježiš ale hovoril niečo iné! Preto tak veľmi obraňujú svoju tradíciu (omša, kňažstvo atď) a tvrdošijne sa držia svojich interpretácií, ktoré možno odporujú Biblii. Pridali k Biblii Apokrify, pretože to podporuje niektoré ich falošné učenia a praktiky (napr. modlitby k mŕtvym). Tieto knihy nikdy neboli nájdené v hebrejskej Starej zmluve ani neboli prijaté pred rokom 1546.

Bibilia (t.j. 66 kníh) je jedinou inšpirovanou knihou a konečnou autoritou dostatočnou k viere a životu.

Ježiš prísne odmietol „tradíciu ľudí“: Mt 7:7-8 a 13 v.; 2 Tim 3:16-17; 1 Jánov 2:27; 2 Jánov 9; Zjav 22:18;

Pápežstvo

Známa je dogma o pápežskej neomylnosti, ktorá bola prijatá v 19. storočí. Tvrdí, že pápež je neomylný (nemôže sa pomýliť), pokiaľ oficiálne vyhlasuje (ex cathedra), cirkevná učenie. Toto mu pripisuje jednu z Božích vlastností – pápež ale nie je Boh!

Pápež (z lat. Otec), nazývaný ako „Svätý Otec“ alebo „jeho svätosť“ je považovaný za hlavu cirkvi a prostredníka medzi Bohom a človekom. Je mu tiež prisúdená moc nad dušami v očistci. Biblia na toto odpovedá jednoznačným – nie: 1 Tim 2:5; Kol 1:18; Ef 1:22-23; Mt 23:9-10.

Kolosenským 1:18 „a on (Ježiš) je hlavou tela, cirkvi, ktorý je počiatkom, prvorodeným z mŕtvych, aby on bol vo všetkom prvý.“
Efezským 1:22 „A všetko poddal pod jeho (Ježišove) nohy a jeho dal za hlavu nado všetko cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý si naplňuje všetko vo všetkom.“

Keď však zvážime, že 29 pápežov bolo nechutne skorumpovaných a nemorálnych, a hlavne nekresťanských (pápežovia sa dopustili násilia, cudzoložstva, smilstva, incestu, vraždy, politických vrážd, krádeží, podplácania, podvodov a kúpili si pápežstvo za peniaze.) tak to samo o sebe svedčí o ich neomylnosti a čistote. Niektorí pápežovia si vzájomne protirečili vo svojich vierovyznaniach (Sixtus V. odporúčal čítanie Biblie, Pius VII. ho zakázal a pod.).

Niektorí pápežovia prehlasovali veci, ktoré protirečili Božej vôli (Mikuláš V. súhlasil s napadnutím Afričanov a ich zotročením; Clement IV. považoval čítanie Biblie za nesprávne; Lev VII. odsúdil akúkoľvek náboženskú slobodu, biblické spoločnosti a preklady; Lev VIII. prehlásil letničných za „nepriateľov s kresťanským menom“…) ;

V 14. stor. došlo k situácii, kde existovali vedľa seba dvaja pápeži (jeden v Ríme a druhý v juhofrancúzskom Avignone). Kostnický koncil, nám toľko známy odsúdením Jána Husa v r. 1415, bol zvolaný práve za účelom skončenia tohoto hrozného stavu. Preto zvolili nového pápeža, ale tí ďalší dvaja sa len tak nevzdali, a tak, na krátku dobu existovali súčasne traja pápeži. – ktorý bol ten správny zástupca jedného Ježiša, a ktorý halva cirkvi, či prostredník medzi Bohom a človekom?!

Základ pápežstva je v Mt 16:18: „A ja ti hovorím: Ty si Peter (grécky: „Petros“ – muž. rodu – kameň [kus skaly]), a na tej skale (grécky „petra“ – žen. rod – skala) vystavím si cirkev a brány záhrobia ju nepremôžu“. Hoci je medzi týmito dvoma slovami (petros a petra) zvuková podobnosť, význam je úplne iný: Petros znamená malý kameň – kus zo skaly, no petra znamená veľká skala.

Myšlienka vybudovať cirkev na kameni je smiešna a zrejme to nemôže byť to, čo Kristus mienil.. Ježiš s tou skalou Petra nestotožňuje, ale uvádza do protikladu. Ukazuje, aký malý je kameň Peter oproti veľkej skale, na ktorej má byť vybudovaná cirkev. Zdravý rozum a aj písmo to potvrdzujú. Keby cirkev mala byť skutočne založená na apoštolovi Petrovi, tak by bola tou najneistejšou a najnestálejšou stavbou na svete. ; V písme máme totiž celý rad textov o budovaní cirkvi, základu a kameňoch – a Písmo musíme vykladať Písmom: Mt 7:24-7, 1P 2:4-8, 1Kor 10:1-4; Pán Ježiš nehovoril, že Peter bude základom cirkvi, ale že bude jedným z kameňov (Ef 2:20).

Mariánsky kult

Nech sa už katolíci akokoľvek bránia faktom, že uctievanie Márie potlačuje uctievanie Krista, z Biblie jednoznačne vyplýva, že máme uctievať len Boha. Katolíci to argumentujú tým, že Kristus je samozrejme dôležitejší ako Mária, ale v praxi to je inak u mnohých ľudí. „K Márii sa len utiekame…“ hovoria katolíci, ale nehovoria pravdu, lebo Kánon 1186 im Máriu jednoznačne odporúča „do osobitného a synovského ucitevania“ Ale Žalm 2:12 nám hovorí niečo iné!

V Starej zmluve je tiež známe uctievanie Ašarty a jej variant, a samozrejme aj uctievanie „Kráľovnej nebies“ – v Jer 44:15-25.; Hranica, kde sa legitímna úcta k Márii a jej blahoslaveniam, ktoré je primerané (Lk 1:48), sa mení v modlárstvo modlitbou k nej. UCTIEVAŤ SA MÁ JEDINE BOH – Mt 4:10. Modlitba je rozhovor s Bohom.

Mária nie je Boh, ale je človek. Modliť sa k nej znamená modliť sa k svoreniu miesto k Stvoriteľovi. O následkoch tohoto hovorí Rim 1:18-32:25.v.“.. jako takí, ktorí premenili pravdu Božiu na lož a radšej sťa Boha ctili a bohoslúžili stvoreniu než Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný na veky.“

Zjv 19:10 – ani anjelom sa nemáme klaňať!; To isté platí aj pre modlitbu k „svätým“. Veď oni už zosnuli! Nikde nás Písmo nenavádza k tomu, aby sme sa obracali k zosnulým, ale naopak! – Iz 8:19. ; V 1Tim 2:5 je nám jasne povedané, že je jeden prostredník medzi Bohom a človekom, Ježiš Kristus a nikto, ale nikto iný!

Prvotná cirkev nepoznala ani mariánsky kult, ani kult svätých. Katolíci „vedia“ o Márii veľa vecí, o ktorých nie je v Biblii ani zmienka. Hovoria o jej nepoškvrnenom počatí a o jej nanebovzatí. Katolícka cirkev vychádza nielen z Písma, ale aj z iných zdrojov, ktoré majú pre ich život väčší význam ako samotné Písmo. Slovo Božie hovorí ..“ani taký by nemal byť, čo by sa vypytoval mŕtvych, ani vedomec.“(Dt 18:11) – Je to to isté ako omša pre mŕtvych, modlitba k „svätému“ Antonínovi, lítanie k Márii.. 1M 10 – Tak ako bolo prítomné uctievanie Semiramis a jej syna v Babilónii, do kresťanstva sa dostalo uctievanie matky a dieťaťa pod iným menom – uctievanie Márie a Ježiška.

U Číňanov, Starogermánov, Škandinávcov, Etruskov, Grékov a iných až do dnešného dňa žije kult matky a dieťaťa pod rôznymi menami.; Katolíci učia, že sa narodila bez hriechu a nikdy nezhrešila, že bola vzkriesená z mŕtvych a vzatá do neba ako Kráľovná nebies, a že bola večná panna. Ale odpovede nájdeme v Novej zmluve, ktorá tiež tvrdí, že je požehnaná MEDZI ženami a nie nad ostatné ženy – Lk 1:28. ;

Ďalšie verše, ktoré súvisia s touto témou a môžete si ich preštudovať sú: 1Tim 2:5; Ján 14:6; Mt 4:10; Rim 8:34; Žid 7:25, 9:24; Ef 2:13-14.18; Sk 4:12; Rim 5:12-13; 1 Jánov 1:8-10; Lk 1:46-47; Mt 13:54-56; Mk 6:3; Ján 7:5-6, 3:13; Tít 2:13;

Je Mária večná panna?

Nie: Mt 25; Mk 6:3; Lk 2:7. „Jej prvorodený“ musí znamenať, že ostatní sa narodili neskôr.

Je Mária bez hriechu?

(r. 1854: „Zdravas najláskavejšia“): Bola výnimočnou tým, že bola vybratá stať sa Ježišovou matkou, no nič viac. „Zdravas (nech žije, buď pozdravená)“ je bežný pozdrav: Mt 26:49, 28:9; Sk 23:26. Slovo „láskavý“ je tiež použité v gréckom texte vo vzťahu ku Kresťanom v Ef 1:6. Mária Ježiša navyše volala svojim Spasiteľom (Lk 1:47) a potrebovala priniesť obeť, pretože nebola dokonalá (Lk 2:2 a ďalej ; Leviticus 12:6-8). Obeť sa prináša za hriech. Spasiteľ prišiel spasiť hriešnikov.

Vstúpilo telo a duša Márie do neba?

Neexistuje pre to žiaden biblický dôkaz! Katolíci hovoria: Mária, „Kráľovná nebies“ , sa modlí za cirkev. „Nič sa k nám nedostane bez Márie Nik nemôže pristúpiť k Ježišovi, len cez Matku.“. Mária rozdeľuje „všetky dary, ktoré Ježiš Kristus pre nás vydobil svojou krvou.“, „Je to (nanebovstúpenie) prejav logickej lásky Ježiša k svojej matke.“

NIE!: Mt 11:28; 1Tim 2:5; Ján 14:26; Žid 4:15. Ján 2:1-11 „…Čo vám povie, to činte!“

Mária teda nechce viac alebo menej od ľudí, len to, aby poslúchali ako ona prikázanie Ježiša, ktorý sám v ev. Jána 14:21 hovorí: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, to je ten, ktorý ma miluje.“

Pokánie

Konanie dobrých skutkov uložených kňazom ako spôsob odpykania si trestu za hriech. Boh nemôže zrušiť trest za hriech, preto hriešnik musí niečo urobiť, aby bol oslobodený od trestu.): Biblia to odsudzuje: Iz 55:7; 1 Jánov 1:9; Božie úplné, nepodmienené odpustenie a očistenie stojí na úprimnom pokání a prosbe o odpustenie. Predpokladajú, že Kristova obeť nie je postačujúca.(Toto hovoria katolíci). Ďalšie verše v Biblii: Ef 2:8-9; Rim 1:17; 3:21-22.28, 5:1, 10:3, 11:6; Gal 2:21; Tít 3:5;

Očistec

Ak katolík zomrie v nedokonalom stave, musí vstúpiť do stavu trestu (očistec), predtým, než bude uvoľnený do neba. Toto obdobie môže byť skrátené darmi a peniazmi, modlitbami kňaza, za ktoré sa platí, omšami atď. Známi dotyčnej osoby môžu financovať omše a tak skrátiť tento čas. Rím zozbiera každý rok milióny od smútiacich rodín a priateľov, len aby sa dotyční dostali z očistca čo najskôr (je to postavené na 2 Makabejských 12:39-45; Mt 5:25, 12:32 a 36 verši).

Odpoveď: Z našej strany už nie je potrebné žiadne utrpenie, pretože Ježiš trpel na kríži za nás!; 1 Petrov 3:18; Ján 5:24; 2 Kor 5:8-9; Fil 1:21-22; Žid 10:17; 1 Jánov 1:9; Zjav 14:13

Hriech

Podľa katolíkov existujú dva typy hriechov: smrteľné hriechy, ktoré sú závažné a môžu viesť k večnému odsúdeniu a ľahké hriechy, ktoré sú menšími hriechmi. Oba druhy hriechov vyúsťujú do očistca. So smrteľnými hriechmi – porušenie 10 Božích prikázaní, sexuálne hriechy atď. nemožno prísť na omšu (čo je vskutku manipulácia!). Ľahkými hriechmi môže byť čokoľvek, o čom rozhodne kňaz. Neexistuje žiadna dohoda, ktoré hriechy sú smrteľné a koré sú ľahké.;

Odpoveď: Biblia hriechy takto nerozlišuje. Rim 3:10-23, 6:23; Ez 18:4

Ospravedlnenie

Katolicizmus je jednoznačne systém stojaci na skutkoch: chodenie na omše, chodenie na spoveď, platenie odpustkov atď. To znamená, že si ospravedlnený, zmierený s Bohom tým, čo robíš.. Trentský koncil vyhlásil: „Prekliaty je každý, kto sa opováži povedať, že má istotu spasenia alebo že všetok trest za hriech je nám odpustený.“, ale Biblia nám ukazuje jasnú cestu, ako byť spasený.

Odpoveď: Biblia hovorí, že sme ospravedlnení jedine milosťou! Ef 2:8; 1 Tim 2:8; 1 Jánov 1:7, 5:11; Ján 1:29; 3:36, 5:24;

Spasenie mimo výslovnej viery v Ježiša Krista

Katolicizmus učí, že je možné byť spasený bez konkrétnej viery v Ježiša Krista.

Odpoveď: Ján 14:6 „A Ježiš mu povedal: Ja som tá cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa.“, Sk 4:12 „A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení.“

Omša

Obeť veľmi podobná Kristovej smrti na kríži je znovu prinesená, ale bez krvi, počas omše. Toto bolo vymyslené v roku 831 a vypracované v roku 1215 a 1564 , kedy bolo prehlásené, že Kristovo telo a krv sú zázračným spôsobom v chlebe a víne (transubstanciácia).

Odpoveď: Jeho obeť bola posledná: Žid 10:11-18, 7:27, 9:12. 22-28; Je DOKONANÉ Ján 19:30; 1 Pt 3:18; Ján 13; Žid 10:11.12.14.18;

Kňazstvo

Kňaz slúži ako prostredník medzi Bohom a človekom, aby priniesol krvavé obete za hriechy vo forme omše.

Odpoveď: 1Pt 2:5.9; Zj 1:5-6; 1Tim 2:5; Rim 5:2; Žid 4:16;

Ritualizmus

Kňazi so šperkami, liturgie, obrazy, sochy, chrám, relikvie, ruženec, nosenie škapuláru, používanie kadidla, sviečok, svätenej vody, omša, rituály za mŕtvych – to všetko je časťou katolíckeho systému.

Odpoveď: 1 Pt 3:3-4; Ex 20:4; Dt 27:15; Mt 6:7-8; Ján 4:23; Žd 9:27;

Slovo antikrist neznamená iba toľko, že namiesto Krista, proti Kristovi, ale aj popri Kristovi. Boh nekázal iba to, aby sme miesto Neho niečo iné uctievali (obrázky), alebo niekoho iného (svätých), ale povedal, aby sme ani vedľa Neho nepoložili niekoho iného a tiež, aby sme neuctievali nikoho iného, len Jeho.

Keď sa Konštantín Veľký obrátil, dal moc biskupom a rôznym predstaviteľom cirkvi. Pre česť a moc urobili veľa kompromisov. Začali túžiť po najväčšej moci aj za cenu toho, že pravdu nebrali do úvahy. Túžili stále po väčšom množstve ľudí, aby ich mohli dostať do svojej cirkvi. Keď videli, že nevedia pohanov odtrhnúť od kultu matky a dieťaťa, tak si zmysleli, že sa to dá preniesť aj do kresťanstva. A teda predsa budú uctievať Boha Biblie a odvrátia sa od pohanských bohov.Rok 1830 je začiatkom oficiálneho uctievania Márie v katolíckej cirkvi.

V tomto roku sa odovzdala „zázračná minca Márie“. V r. 1830, 18. júla v noci, v Paríži sa zjavila Mária (iste nejaký zlý duch pod jej podobou a menom) a ukázala jednu micu, na ktorej je aj socha Izis. A zjavením toho bolo to, aby sa dali vyhotoviť takéto mince a tí, čo budú nosiť tieto mince, tým „Mária“ dá milosť odpustenia hriechov. Za niekoľko mesiacov predali 4 milióny mincí. — Kto má moc dať milosť odpustenia hriechov? – Jedine Boh, ako čítame v Biblii (Mk 2:7).

Katolicizmus vo svojej podstate je protibiblický. Omša, kult Márie, klerikalizmus, učenia o svätých – to je v rozpore s Bibliou. Zlý duch, ktorý sa objavil vo Fatime, povedal, že on je kráľovnou ruženca. Tiež prezradila aj tajomstvá, tajné mená, čo počas ruženca odriekaš. Anjel Gabriel pozdravil Máriu (zdravas Mária) keď ešte žila.

Keď ju zdravíš ty, tak je to špiritizmus – hovoríš k mŕtvej! V druhej časti „zdravas“ sa prihovára k matke božej, čo je totožné s ruhaním sa Bohu. A medzi týmito dvoma časťami povieš jedno tajomstvo – meno toho zlého ducha, ktorého uctievaš popri Bohu a volá sa Mária.

LIDOVÉ TRADICE A NÁBOŽENSKÉ ZVYKY

MASOPUST
Tyto veselé každoroční oslavy mají svůj původ v pohanském rituálu pro začátek nové etapy úrody země a skončení užívání zásob úrody minulé. Taneční reje jsou pak rituálem vzývání plodivých sil země i uctíváním slunce (Ezechiel 8:16,17). Masky a převleky i označování dalších lidí (saze, vejce) mají určitým způsobem změnit identitu člověka a docílit tím lepšího spojení se s tajemnými silami pro zajištění nové úrody (Ezechiel 13:18,21). Zároveň se i upaluje nebo topí ve vodě figurina coby symbol zimy nebo smrti.

VELIKONOCE
U nás běžný zvyk velikonočních vajíček pochází ze starobabylonského kultu uctívání bohyně a královny nebes Aštarote (1.Samuel 7:3,4). Na její svátek se pekly kulaté koláče se znamením kříže, což bylo babylonské mystické znamení života (Jeremiáš 44:19). Zdobená vajíčka pak byla rekvizitou tohoto pohanského svátku, kdy podle báje spadlo veliké vejce z nebe do řeky Eufratu a z něho se zrodila bohyně Aštarote.

Pošlehávání čerstvými pruty, které mohou být i různě spletené (označení „pomlázka“ je od slova pomladit), má zajistit přelití posilující životadárné energie stromů, z kterých byly vzaty. Jedná se tak o bezbožné uctívání přírody (Ozeáš 4:13).

MIKULÁŠSKÁ NADÍLKA
Světec jménem Mikuláš žil ve 3.stol.n.l. a do povědomí lidí se dostal tím, že tajně obdaroval tři dcery zadluženého otce, čímž je zachránil před jejich prodejem za dluh. Stal se pak biskupem východořímské říše a tradice nadělování darů od Mikuláše se dostala do Čech ve 13. století (Matouš 7:11).

ŠTĚDRÝ VEČER A VÁNOCE
Původ těchto svátků pochází z pohanského Babylona, kdy se 24. a 25.prosince konaly slavnosti na počest syna královny Aštarote a byly nazývány: „Dny dítěte.“ Ozdobený stromek byl součástí těchto oslav, kdy navečer 24.prosince byl babylonský bůžek Julog vhozen do stromečku a z něho pak padaly dárky bohů, přinášející štěstí lidem v novém roce (Jeremjáš 10:3,4).

V Evropě se začaly objevovat vánoční stromky až na počátku 19.století. Dnešní oslava štědrého dne má souvislost s narozením Krista, ale tento čas není možno znát, protože jej Bible nikde neuvádí (Matouš 1:18-25).

POHÁDKY A POVĚRY
Mezi lidmi se vypráví spousta pohádkových příběhů a bájí, které se těší značné oblibě hlavně u dětí. V nich se setkávají se soupeřením řady různých postav dobra a zla jako jsou: rarášci, skřítkové, trpaslíci, víly, rusalky, vodníci, sudičky, kouzelní dědečkové, hejkalové, strašidla, bílé paní, polednice, bezhlaví rytíři i čerti.

Všechny tyto postavy vznikly v pověrčivých myslích starých Slovanů, na základě jejich silné víry v duchy. Tyto pohádkové postavy tak představují duše zemřelých buď dobrých nebo zlých lidí (1.Timoteus 4:7 / Koloským 2:8).

KŘEST NEMLUVŇAT
Tato praktika je bezvýznamná a nebiblická. Jan Křtitel v Bibli říká, že křtí ponořením do vody na znamení pokání, coby uvědomění si hříchů (Marek 1:4). Tuto věc malé dítě není schopno vůbec chápat až do okamžiku, kdy rozezná rozdíl mezi dobrem a zlem (5.Mojžíš 1:39). Člověk může přijmout platný křest i pokání až ve chvíli plného pochopení těchto věcí (Přísloví 20:11).

RŮŽENEC
Tato modlitební pomůcka byla převzata z indického hinduismu a slouží pouze k mechanickému opakování a odpočítávání modliteb (Matouš 6:7). Jedná se o fyzickou a duševní rutinu, která nemá s pravou modlitbou v Duchu svatém nic společného (Efezským 6:18)

PŘIJÍMÁNÍ
Katolická církev provádí praktiku, při které údajně pokaždé dochází k opravdovému proměnění oplatky a vína v živého Ježíše Krista a k jeho opakovanému obětování. Toto se údajně pak děje nadpřirozenou schopností kněze. Ježíš však učil lámání chleba a pití z kalicha coby uctění památky jeho jediné oběti (Židům 10:10 / Jan 19:30) ve vylití své krve za hříchy světa (Lukáš 22:17 / 1.Korintským 11:23-29)

DUŠIČKY
Zapalování svíček na hrobech za zemřelé pochází z keltského pohanského rituálu. Hořící svíčky měly přivolat duše zemřelých a ty se měly v jejich plamenech očistit od hříchů (Ezechiel 18:4). Tato praktika, stejně tak jako posmrtný očistec, je samozřejmě nebiblická, včetně sloužení mše za hříšné duše mrtvých (Žalm 22:30).

ZPOVĚĎ
Kněžská zpověď byla zavedena již ve starém Babyloně a byla zneužívána k získávání informací o lidech a k jejich ovládnutí i vydírání, společně s pozdějším prodáváním odpustků (2.Petr 2:3). Známá formální zpověď v kostelích je bezvýznamná, protože součástí pravého pokání je i definitivní odklonění se od hříchu (Přísloví 28:13). Odpuštění hříchů si nelze nijak koupit ani je získat od kněze. Hříchy odpouští v pokání jedině Bůh sám (Žalm 32:5 / 1.Jan 1:7-9).

ČERNÉ OBLEČENÍ A KOSTELY
Nošení černého oblečení na pohřby a mše pochází z pohanského kultu, kdy černá barva měla přítomným zaručit nenápadnost a skrytost před údajnými útoky duchů zemřelých. Stejně tak i tmavé a ponuré prostory kostelů a chrámů nemají s pravou vírou nic společného. Bible potvrzuje nevázanost živého Boha na lidských stavbách (Skutky 17:24) a odmítá jakékoliv zasvěcování i uctívání svatých míst či budov (Jan 4:21,23).

KŘÍŽ
Uctívání kříže a křižování se rukou pochází z babylonského kultu boha Tamúza (Ezechiel 8:14,15) a z tvaru písmene „Tau“ – T. Jakékoli klanění se čemukoli jinému, nežli živému Bohu, je hříchem modloslužby (Izajáš 2:8 / Lukáš 4:8). Přestože byl Ježíš ukřižován, hovoří Bible o kříži jen jako o symbolickém břemenu naší víry v samotném následování Ježíše Krista (Lukáš 14:27).

UCTÍVÁNÍ ANDĚLŮ A SOCH
Dětské modlitbičky k andělíčkům vypadají sice roztomile, ale Bible i sami andělé varují před jejich jakýmkoliv pohanským uctíváním (Koloským 2:18 / Zjevení 22:8,9). Toto platí i o sochách, soškách a jakýchkoli obrazech (Izajáš 45:20 /46:6,7).

PAPEŽSKÝ ÚŘAD
Úřad hlavy katolické církve si přivlastňuje řadu privilegií, které patří jedině Bohu (Jan 10:3). Nechává se nazývat Svatým Otcem (Matouš 23:9), prohlašuje se za neomylného (Římanům 3:4) a nechává se uctívat klaněním a líbáním ruky (Lukáš 4:8). Tvrdí, že je zástupcem Krista na Zemi a hlavou celé Kristovy církve (Efezským 1:22).

SVATOŘEČENÍ
Prohlašováním lidí za svaté si církve přivlastňují Boží kompetence (Římanům 10:6,7) a vynášejí tím vlastní soud, který patří jen Bohu (l.Korintským 4:5). Známé modlení se k řadě mrtvých svatých a jejich uctívání, včetně uctívání jejich ostatků či různých relikvií (Ezechiel 43:7), je jasnou modloslužbou (l.Korintským 10:20).

PANNA MARIA
Modloslužba coby uctívání falešných bohů, je pradávnou praktikou lidstva. Lidé už dříve mívali ve svých domovech různé sošky a obrázky, ke kterým se modlili a klaněli se jim (Izajáš 44:17). I v dnešní době mají lidé ve svých životech i domácnostech všelijaké bůžky (televize, majetek), aniž by si to sami uvědomovali. A těmto věcem se doslova denně klanějí, aniž by tušili, že dělají něco špatného. Jedním typem křesťanské modloslužby, která doslova zotročila miliony lidí po celém světě, je všem známý MARIÁNSKÝ KULT.

Uctívání Panny Marie nezačalo, jak se uvádí někdy v časech temného středověku, ale již v nám známých dobách Ježíšových. Biblická evangelia zaznamenávají první lidské pokusy o nezdravý postoj k významu Ježíšovy matky. Ježíš sám ale tyto snahy okamžitě potlačoval.

Pre hlbšie štúdium odporúčam knihy Mária, biblická pravda a oficiálna a RKC učenie v porovnaní s biblickým učením.