Adam a Eva – prvý hriech

23/01/2020 MrCastiel

Dnes sa chceme s pomocou Božieho slova vrátiť na začiatok toho trápenia, ktorého dôsledky každý deň prežívame. Pripomenúť si udalosť prvého hriechu a toho, čo sa pritom odohralo, čo sa stalo s nami, s našim vzťahom k Bohu, a čostalo s touto zemou. A ukázať si aj to, čo sa deje s nami i teraz, keď napodobňujeme Evinu i Adamovu neposlušnosť, naivitu či trúfalosť. Pretože každý ďalší osobný hriech je pokračovaním dôsledkov prvého hriechu a prehlbovaním priepasti medziživotom a smrťou.

Je pokračovaním cesty, na ktorej si človek naivne myslí, že aj tak všetko dobre dopadne. Ale pretože hovoríme z Božieho slova je v tomto príbehu aj nádej, pretože Božia moc môže aj zlo zmeniť na dobro a život. Gen 2,15-17; 3,6-7 To prvé čo sa spomína v tomto texte ako dôsledok hriechu je, že sa im „otvorili oči“. Čo to znamená? Je to potvrdením toho o čom hovoril had v raji, keď zvádzal Evu? Aj had hovoril, že sa im otvoria oči – v.4-5. Podľa neho si rozšíria obzor.

Obmedzenie, ktoré mali, spadne a oni už nebudú len ako ľudia, ale budú vedieť alebo vidieť to, čo vie a vidí Boh. To je lákavé. Takmer vždy, keď nám niekto sľubuje niečo podobné, tak sa v nás ozve túžba to mať. Chceme viac vedieť, viac prežiť, viac vidieť, byť dokonalejší, zbehlejší, múdrejší. Je to zlé? Nie. Tá túžba rásť v poznaní, skúsenosti je daná Stvoriteľom.

Boh si prial, aby sme sa ďalej rozvíjali Gen 1,28. Ale prial si Pán Boh, aby sme rástli v každej oblasti? V jednej jedinej nás obmedzil. Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť. Pán Boh vie, že ako stvorené bytosti, sami nie sme schopní rozoznať dôsledky dobra a zla. Nevieme domyslieť dôsledky hriechu, žiadostivosti a pokušenia. Nevieme si správne vybrať medzi tým, čo prináša život a čo spôsobuje smrť.

Nemôžeme mať poznanie dobra a zla, pretože nie sme vybavení na to, aby sme sa vedeli postaviť proti zlu. Nemáme sily v sebe, aby sme vždy a za každých okolností zlo odmietali. Nevieme domyslieť, čo zlo spôsobilo vo vesmíre. Veď dokonca aj tí anjeli, ktorí boli svedkami Luciferovej vzbury to mnohí vôbec nechápali a nechali sa oklamať mysliac si, že aj zlo jevlastne dobro, že aj pomocou odporu voči Bohu, môžu vybudovať dobrý svet.

A aj tí anjeli, ktorí to pochopili potrebovali ešte tisíce rokov a udalostí, ktoré im úplne objasnili podstatu zla. A úplne to pochopili až vtedy, keď Ježiš zomieral na kríži kvôli odstráneniu hriechu a jeho dôsledkov.

Pán Boh varuje pred hriechom, pred poznaním rozdielu medzi dobrom a zlom, pred vyskúšaním si toho, čo je to hriech, pretože pri poznaní hriechu sa otvárajú oči hriešnej žiadostivosti. To nie sú oči pravého poznania, tie oči neprinášajú väčší rozhľad. To sú naopak oči, ktoré prestávajú mať zmysel pre ostatné a to, čo ich priťahuje je hriech. To, čo si všimli Adam a Eva ako prvé je to, že sú nahí. Niektorí ľudia si myslia, že prvotný hriech je to, že objavili svoju sexualitu, ale to nie je pravda.

Veď Boh ich stvoril ako muža a ženu, dokonca ich sám zosobášil a povedal im, že budú jedno telo. Toto všetko je od Boha. Ako dôsledok hriechu je nesprávny pohľad na to, kým boli, čo dostali. Odrazu vidia seba inak. Už nie sú čistí, nie sú odetí Božou slávou, poznávajú sa ako nahí a hriešni. Už nie sú tým obrazom Boha, ako pred hriechom. Teraz majú nové poznanie – seba vidia inak, aj Boh sa zmenil, i príroda je akási iná. Ich vnútorné pocity sú zmätené, cítili sa akosi voľnejší, ale zároveň mali aj obavy. Ale v žiadnom prípade to neboli pocity a možnosti Boha, naopak Bohu boli viac vzdialení.

Obidvom sa otvorili oči…, je v tom irónia na dvojzmyselný výrok satana, ktorý im nepovedal, že potom sa už viac nebudú cítiť nevinní a to rozhodne nie je božský pocit, pretože základnou Božou vlastnosťou je svätosť, teda bezhriešnosť, nevinnosť, čistota. Od tejto chvíle pre nich začína boj telesného, teda hriešneho a duchovného človeka, ktorý túži opäť po svätosti. Od tejto chvíle až do smrti každý človek bude zápasiť vo svojom vnútri o to, ktoré oči bude používať.

Duchovné, ktoré mu dal Boh, aby videl to, čo mu je ku prospechu alebo hriešne, ktoré sú ovládané žiadostivosťou. Jedine Pán Boh skutočne vie aké strašné sú dôsledky tejto ľudskej neposlušnosti, samoľúbosti, či vzdoru. On vie, že dopustiť sa hriechu znamená nastúpiť cestu hriechu. Vie, že kráčať po ceste hriechu znamená zavrieť si možnosť vrátiť sa späť.

Hoz 5,4: Ich skutky im nedovoľujú vrátiť sa k svojmu Bohu; lebo duch smilstva je v nich a Hospodina nepoznávajú.

Reťaze hriechu sú strašné. Hriech, to nie je nevinná zábava. Iba ten, čo nepozná Božie slovo si môže myslieť, že neposlúchať Boha, to nič nie je. Iba blázon, hazardujúci zo svojim životom sa zahráva s hriechom, neuvedomujúc si, že hriech, neposlušnosť má aj svojho ducha, ktorý ovládne myseľ a spraví si zo svojej obete – otroka.

Duch smilstva je duch nevery, je to duch odvrátenia sa od Boha, na cestu kde niet poznania Boha, na cestu, kde človek nestretne Boha, pretože ho nechce stretnúť. Hriech porušuje všetko, čo tu predtým bolo, mení podmienky života. Čo všetko sa zmenilo pádom do hriechu?

1. V prvom rade to bola strata duchovnej čistoty – morálnej celistvosti, od pádu do hriechu je človek rozdvojený. Telesný a duchovný človek budú v ňom bojovať a bude to znamenať,že človek nebude mať pokoj.

2. Človek prestáva počítať s Bohom. Vyrobil si odev z figovýchlistov, aby sám zahladil dôsledky prestúpenia. Je to vyjadrenie ďalšieho hriechu – snahy o samospravodlivosť.

3. Človek sa začína Boha báť: … skryl sa človek a jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy záhrady. Boh už nie je pre neho dobrý otec, ale akoby obávaný konkurent. Veď sám sa chcel stať bohom a teda bude musieť byť konfrontovaný pravým Bohom.

4. Boh je človekom súdený. Adam hovorí: Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu… Pre človeka už nie je Pán Boh zvrchovaným vládcom. Človek si dovolí
hodnotiť Boha, ako svojho partnera a vyhľadáva na ňom vinu za to čo spáchal sám.

5. Človek sa sám vzdáva svojej sily. Adam hovorí: Žena mi dala a ja som jedol… V tomto stave si uvedomuje, že nezískal, ale stratil. Chcel byť ako Boh, ale nie je už ani to, čo bol predtým. Uvedomuje si ešte väčšiu podriadenosť svojich schopností.

6. Ani Eva na tom nie je lepšie – obviňuje hada. Had ma podviedol, nuž jedla som. Hriechom sa stávame slabosi, ktorí zdôvodňujú svoj pád tým, že sú ovládaní. Ale pritom Boh nás stvoril na svoj obraz.

7. Ako ďalší dôsledok pádu prišlo utrpenie: Veľmi rozmnožím ťažoby v tvojom tehotenstve; v bolestiach budeš rodiť deti… A táto bolesť ako pripomienka toho, prečo sme sa rozhodli zasahuje takmer všetko, aby bolo jasné, že z tohoto stavu je potrebné vyslobodenie.

8. Manžel sa stáva pánom, tyranom: …a on bude vládnuť nad tebou. Niekedy to býva aj naopak. Hriech spôsobil to, že láska sa mení na ovládanie. Hriech, ktorý sme pustili do svojich vzťahov spôsobuje tú bolesť, ktorú cítime miesto lásky, po ktorej túžime.

9. Vplyvom hriechu prichádza aj ekologická zmena: …pôda bude pre teba prekliata, s námahou sa z nej bude živiť. Ba tŕnie a hložie ti bude rodiť a poľné byliny budeš jedávať. Zmenili sa podmienky na Zemi. Miesto, kde mal človek cítiť Božie požehnanie sa stáva bojom o prežitie. A zdá sa, že pôda bojuje proti človekovi a človek proti pôde.

10. Práca sa stáva únavnou: V pote svojej tvári budeš jesť chlieb… Túto skúsenosť poznáme dobre, veď zvykneme hovoriť, že život je ťažký. Ale môžeme povedať, že je dobre, keď je ťažký v tomto smere, keď ťažkou únavnou prácou si zarábame na chlieb. To nám pomáha nezabúdať, že toto nie je miesto požehnania, že náš čaká lepšia vlasť.

11. Prichádza smrť. Pán Boh hovorí: Si prach a do prachu sa navrátiš. Chcel som ti dať život večný, ale pretože hriech nemôže zdediť večnosť tvoj čas bude obmedzený.

12. Strata večného šťastia: Poslal ho Hospodin Boh von zo záhrady Eden… Perspektíva človeka sa zatemňuje. Je odlúčený od stromu života, je odlúčený od Boha, cesta späť je zavretá.

Obidvom sa otvorili oči…, aká je v tom irónia, ale bolo by lepšie, keby sa nám takto nikdy neotvorili oči, keby sme nemuseli vidieť, aké zlorečentvo hriech prináša, akým zlomyseľným klamstvom nás satan podviedol a odviedol od Boha. To sú dôsledky prvého hriechu. Môžeme my s tým dnes niečo urobiť? Môžeme sa proti tomu brániť?

Riešenie je v Božích rukách, tak ako to bolo aj pri stvorení. V tomto posolstve o dôsledkoch hriechu je jeden verš, ktorý bol síce adresovaný satanovi, ale my ho čítame radšej ako on. Pre neho je konečným ortieľom a pre nás nádejou. Boží Syn rozmliaždi hlavu nášmu otrokárovi – Gen 3,15.

Príde čas, keď Pán Boh vymaže všetky dôsledky hriechu. Riešenie je v Božích rukách, ale ako vtedy, aj teraz Pán Boh niečo necháva aj na nás, aby sme prejavili slobodu a silu, ktorú nám dáva a hlavne ukázali aký vzťah máme k Nemu. Aby sme sa sami rozhodli, čo spravíme so zlom a s pokušením.

A dnes keď vieme, že máme dvoje oči, jedny duchovné, ktoré s túžbou hľadia k nebu, a ktoré chcú vidieť dobré veci a druhé telesné, ktoré milujú pokušenie a vzrušenie, ktoré ponúka hriech, si musíme vyberať. Ktorými očami chceme hľadieť. Pretože každý náš hriech má pre nás osobne podobný dôsledok ako prvý hriech pre celé ľudstvo a zem.

Čím viac hrešíme, tým máme väčší strach z Boha, sme náchylní pochybovať o Ňom a posudzujeme Ho, myslíme si, že nemáme dosť síl vzdorovať zlu a na druhej strane snažíme sa tým viac ospravedlňovať svoje chovanie. Ten prvý hriech nielen ukázal čo sa stalo s Adamom, Evou a touto zemou, ale je aj modelom toho, čo sa stáva s nami, keď zostávame v hriechu.

Dôsledky prvého hriechu ukazujú ako veľmi sa hriechom vzďaľujeme od Boha a ako radikálne sa menia podmienky, v ktorých žijeme, ako sa mení naše srdce, náš postoj k Bohu. Možno keď hrešíme, že to tak nevidíme, ale fakty sú takéto.

Vďaka Bohu hriech nie je všemocný, nie je absolútny. Existuje naň riešenie. Tak ako všetko, čo pochádza od satana, je poraziteľné, aj hriech i keď má svoju moc, je len dočasný a jeho moc je obmedzená. Niekedy moc satana a hriechu je príliš vyzdvihovaná, akoby nad to nič viac nebolo a to je zrejme preto, že sa človek porovnáva s hriechom, miesto toho, aby sa porovnával s Bohom, s Jeho mocou a možnosťami. A to je druhá krajnosť hriechu.

Na jednej strane je snaha bagatelizovať dôsledky hriechu a na strane druhej, je preceňovať moc satana a podceňovať to, čo môže Božia milosť s nami urobiť. Aj keď hriech je veľkým zlom vo vesmíre, nie je neprekonateľným pre Pána Boha.

Apoštol Ján píše:

1J 1,9: Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej spravodlivosti.

On už v raji ukázal, že má na hriech riešenie, keď do kože zabitého baránka zahalil nahotu a neskôr krvou zabitého Baránka Božieho zmyl vinu človeka z previnení, ktoré spáchal. Pre Pána Boha nie je hriech neodstrániteľným problémom. Hriech aj Jemu spôsobil veľa bolestí, ale Hospodin sa nebojí bolesti a obetí, keď ide o záchranu jeho detí.

Stanovil však jednu podmienku, podobnú tej, ktorú mali Adam s Evou v ráji – nerobiť to, čo On zakázal a dôverovať Mu. Veriť, že to, čo je zakázané je naozaj zlé, aj keby sám anjel s neba vysvetľoval, že to netreba brať tak vážne. Pán Boh ukázal, že poslušnosť Bohu je prejavom viery a neposlušnosť prejavom nevery, bez ohľadu na to, čo si človek o tom myslí.

Pre hlbšie štúdium odporúčam „Biblická časová os“ word dokument na stiahnutie.