Adam a Eva – prvý hriech
Prvý hriech: Počiatok trápenia a nádej v Božej moci
Dnes sa prostredníctvom Božieho slova pozrieme na počiatok ľudského trápenia, ktorého dôsledky denne zažívame. Pripomenieme si prvý hriech, jeho vplyv na nás, náš vzťah k Bohu a stav tejto zeme. Zároveň odhalíme, čo sa deje, keď opakujeme neposlušnosť Adama a Evy, podliehame pokušeniu a napodobňujeme ich naivitu a trúfalosť. Každý ďalší osobný hriech je pokračovaním týchto dôsledkov a prehlbuje priepasť medzi životom a smrťou.
Táto cesta však klame, že všetko dopadne dobre, no práve Božie slovo vnáša do tohto príbehu nádej. Božia moc dokáže zmeniť aj zlo na dobro a smrť na život. Ako nás učí Písmo:
„Pán Boh vzal človeka a umiestnil ho v rajskej záhrade, aby ju obrábal a strážil“ (Gen 2,15-17).
Prvá vec, ktorú text spomína ako následok hriechu, je otvorenie očí Adama a Evy:
„A oči sa im otvorili“ (Gen 3,6-7).
Toto napĺňa slová hada:
„Otvorí sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo“ (Gen 3,4-5).
Zvádzanie na hriech nesie sľuby, ktoré vzbudzujú túžbu: vidieť viac, vedieť viac, prežiť intenzívnejšie. Chceme byť múdrejší, dokonalejší, zbehlejší. Ale je táto túžba zlá? Nie, samotná túžba rásť a poznávať je Boží dar:
„Ploďte a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju“ (Gen 1,28).
Boh však obmedzil človeka v jednej oblasti:
„Zo stromu poznania dobra a zla nebudeš jesť“ (Gen 2,16).
Prečo? Pretože ako stvorené bytosti nedokážeme správne pochopiť následky dobra a zla. Nedokážeme odhadnúť dôsledky hriechu a pokušenia. Namiesto života často volíme smrť, a to bez plného uvedomenia.
Nemáme schopnosť úplne poznať dobro a zlo, pretože ako ľudia nie sme vybavení odolať zlu v každej situácii. Chýbajú nám vnútorné sily, aby sme vždy odmietli hriech, a naše obmedzené chápanie nedokáže pochopiť ničivé dôsledky zla vo vesmíre. Dokonca aj anjeli, ktorí boli prítomní pri Luciferovej vzbure, nerozumeli podstate zla a mnohí sa nechali oklamať, veriac, že zlo môže byť súčasťou dobra, a že svet môžu zlepšiť odporom voči Bohu.
Tí anjeli, ktorí pochopili pravdu, potrebovali tisícročia a viaceré udalosti, aby im podstata hriechu a zla bola úplne odhalená. A až Ježišova smrť na kríži, keď niesol bremeno hriechu a jeho dôsledkov, im ukázala skutočný obraz toho, čo zlo znamená.
Božie varovanie pred hriechom a jeho následkami zdôrazňuje, že poznanie rozdielu medzi dobrom a zlom neprináša väčší rozhľad ani pravé poznanie. Hriešne poznanie je klamlivé – otvára oči k hriešnej žiadostivosti, ktorá nás odvádza od Boha. Adam a Eva si po páde uvedomili svoju nahotu:
„Ich oči sa otvorili a videli, že sú nahí“ (Gen 3,7).
Niektorí mylne tvrdia, že prvotný hriech spočíva v objavení sexuality, ale to nie je pravda. Boh stvoril muža a ženu, požehnal ich manželstvo a určil, aby boli jedno telo (Gen 2,24). Sexualita bola Božím darom od samého začiatku. Skutočný dôsledok hriechu spočíva v narušení ich pohľadu na vlastnú identitu a na Boha. Po páde Adam a Eva:
- Už neboli čistí a odetí Božou slávou, ale videli sa ako nahí a hriešni.
- Strácali Boží obraz, ktorým boli stvorení.
- Videli seba, Boha a prírodu úplne inak – so zmätenými pocitmi a vzdialení od Boha.
Tieto zmeny im nepriniesli Božie poznanie, naopak, viedli k väčšej odlúčenosti od Boha a k pocitu prázdnoty a strachu. Obidvom, Adamovi a Eve, sa otvorili oči… Tento výrok nesie iróniu na dvojzmyselnú reč satana, ktorý im nepovedal celú pravdu. Ich nové poznanie ich nepriblížilo k Božiemu stavu, práve naopak – prišli o nevinnosť. A byť bez nevinnosti rozhodne nie je božský pocit, pretože základom Božej podstaty je svätosť, teda úplná čistota a bezhriešnosť.
Od tejto chvíle sa v človeku začína boj medzi telesným a duchovným – medzi hriešnym človekom, ktorý sa necháva ovládať žiadostivosťou, a duchovným človekom, ktorý túži po svätosti a návrate k Bohu. Tento boj bude pokračovať až do smrti, pričom každý človek bude dennodenne zápasiť o to, ktorými „očami“ bude vnímať svet:
- Duchovnými očami, ktoré mu dal Boh na vedenie ku dobru a prosperite.
- Alebo očami ovládanými hriešnou žiadostivosťou, ktoré vedú k pádu.
Boží pohľad na hriech je oveľa širší než naša obmedzená perspektíva. Pán Boh vie, že hriech vedie na cestu, ktorá zavrie možnosť návratu. Dopustiť sa hriechu znamená vstúpiť do jeho reťazí:
„Ich skutky im nedovoľujú vrátiť sa k svojmu Bohu; lebo duch smilstva je v nich a Hospodina nepoznávajú“ (Hoz 5,4).
Hriešne reťaze sú desivé. Hriech nie je nevinná zábava ani ľahkovážny čin. Iba ten, kto nepozná Božie slovo, si môže myslieť, že neposlúchať Boha je bezvýznamné. Pravdou však je, že hriech má svoj vlastný ducha, ktorý ovláda myseľ a mení človeka na svojho otroka. Len blázon by hazardoval so svojím životom tak, že sa zahráva s hriechom a ignoruje jeho neodvratné následky.
Duch smilstva predstavuje viac než len konkrétny hriech – je to duch nevery a odvrátenia od Boha. Tento duch vedie človeka na cestu, kde chýba poznanie Boha, na cestu, kde Boh už nie je stretnutý, pretože človek ho viac nehľadá. Hriech radikálne mení podmienky života a ničí harmóniu stvorenia. Čo všetko sa zmenilo po páde do hriechu?
Strata duchovnej čistoty:
Človek prišiel o morálnu celistvosť a stal sa rozdvojenou bytosťou. V jeho vnútri neustále zápasia telesný človek, ktorý inklinuje k hriechu, a duchovný človek, ktorý túži po svätosti. Tento boj vedie k vnútornému nepokoju.
Snahy o samospravodlivosť:
Človek sa snažil zahladiť následky hriechu vlastnými silami – vyrobil si odev z figových listov. Tento čin predstavuje nový hriech – snahu človeka byť nezávislým od Boha a riešiť svoje problémy vlastnou cestou.
Strach pred Bohom:
Adam a Eva sa skryli pred Hospodinom Bohom medzi stromy záhrady. Boh, ktorý bol predtým dobrým otcom, sa stal pre človeka objektom strachu a konkurencie. Adam sa pokúsil zaujať Božie miesto, ale pri stretnutí s pravým Bohom pociťuje hanbu a obavy.
Človek si dovolí súdiť Boha:
Adam hovorí: „Žena, ktorú si mi dal, dala mi zo stromu…“ Týmto vyhlásením človek obviňuje Boha z vlastného pádu. Pre človeka už Boh nie je zvrchovaný vládca, ale partner, ktorého chyby sa snaží vyzdvihnúť.
Strata sily a schopností:
Adam priznáva: „Žena mi dala a ja som jedol…“ Uvedomuje si, že namiesto očakávanej zbožnosti a nezávislosti, prišiel o svoje schopnosti a podriadenosť Bohu sa ešte prehĺbila.
Eva obviňuje hada:
Eva hovorí: „Had ma podviedol, nuž jedla som.“ Hriech spôsobuje, že sa stávame slabými a snažíme sa ospravedlniť svoje pády vonkajšími okolnosťami. Zároveň zabúdame, že Boh nás stvoril na svoj obraz, aby sme mali moc a schopnosti stáť proti zlu.
Utrpenie v tehotenstve a pôrode:
Boh hovorí: „Veľmi rozmnožím ťažoby v tvojom tehotenstve; v bolestiach budeš rodiť deti.“ Táto bolesť slúži ako pripomienka rozhodnutí, ktoré priviedli človeka do pádu, a ukazuje, že jediná nádej spočíva vo vyslobodení skrze Boha.
Vzťahy poznačené ovládaním a tyraniou:
„On bude vládnuť nad tebou.“ Hriech narušil harmóniu vo vzťahoch a namiesto lásky často prevláda túžba ovládať. Táto bolesť a napätie v medziľudských vzťahoch odráža hlboký rozpor medzi Božím plánom lásky a realitou hriešneho sveta.
Ekologické zmeny spôsobené hriechom:
„Pôda bude pre teba prekliata, s námahou sa z nej budeš živiť. Ba tŕnie a hložie ti bude rodiť.“ Hriech ovplyvnil aj prírodu, ktorá sa z miesta Božieho požehnania stala miestom boja o prežitie. Zdá sa, že človek a Zem sú v neustálom konflikte.
Práca sa stáva únavnou a ťažkou:
„V pote svojej tvári budeš jesť chlieb.“ Práca, ktorá bola pôvodne požehnaním, sa pre človeka stala ťažkým bremenom. Táto skúsenosť však pripomína, že toto nie je naše trvalé miesto – čaká nás večný domov v Božom kráľovstve.
Príchod smrti:
„Si prach a do prachu sa navrátiš.“ Hriech priviedol na človeka smrť, ktorá oddelila ľudstvo od večného života. Večnosť je rezervovaná pre svätosť, ktorú človek stratil svojou neposlušnosťou.
Strata večného šťastia a odlúčenie od Boha:
„Poslal ho Hospodin Boh von zo záhrady Eden.“ Človek bol oddelený od stromu života, od Boha samotného, a tým stratila jeho existencia pôvodný cieľ a zmysel. Perspektíva človeka sa zatemňuje a návrat je možný iba skrze Božiu milosť.
„Otvorili sa im oči…“ Táto ironická pravda ukazuje, že by bolo lepšie, keby sa nám oči nikdy neotvorili na spôsob, akým sa to stalo Adamovi a Eve. Prvý hriech nám odhalil trpké dôsledky zlorečenstva, ktoré hriech prináša, a klamstvo satana, ktorým nás zviedol a odviedol od Boha. To sú dôsledky, ktoré dodnes ovplyvňujú celé ľudstvo.
Môžeme my s tým dnes niečo urobiť? Odpoveď nachádzame v Božom pláne spásy. Riešenie je úplne v Božích rukách, tak ako bolo pri stvorení. V posolstve o dôsledkoch hriechu nachádzame nádhernú nádej:
„Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu“ (Gen 3,15).
Tento verš bol síce adresovaný satanovi, no pre nás je posolstvom nádeje. Ježiš Kristus prišiel na svet, aby zničil moc hriechu a porazil nášho duchovného otrokára. Pán Boh jednoznačne sľubuje, že raz úplne vymaže všetky dôsledky hriechu. Napriek tomu nám dáva slobodu rozhodovania. Aj dnes nám ponecháva možnosť ukázať, aký vzťah máme k Nemu. Každodenné pokušenia nás stavajú pred otázku: Čo spravíme so zlom? Máme dvoje oči – jedny duchovné, ktoré hľadia na nebo a hľadajú dobro, a druhé telesné, ktoré sa utápajú v hriešnej žiadostivosti.
Každý náš osobný hriech má podobný dôsledok, aký mal prvý hriech Adama a Evy. Čím viac hrešíme:
- Tým väčší strach máme z Boha,
- Sme viac náchylní pochybovať o Jeho láske,
- Ospravedlňujeme svoje správanie,
- A súčasne sme vzdialenejší od Boha a Jeho požehnania.
Prvý hriech je modelom toho, čo sa stáva, keď zotrvávame v hriechu. Jeho dôsledky ukazujú:
- Ako sa hriechom vzďaľujeme od Boha,
- Ako sa radikálne mení naše srdce a životné podmienky,
- Ako narušujeme vzťah medzi nami a Stvoriteľom.
Tieto fakty ostávajú rovnaké, aj keď ich v danej chvíli nemusíme vidieť. Hriech mení naše vnútro, postoje a srdcia, čím sa vzďaľujeme od pravej nádeje, ktorú máme v Bohu.
Vďaka Bohu hriech nie je všemocný a nie je absolútny. Existuje riešenie hriechu! Tak ako všetko, čo pochádza od satana, je poraziteľné, aj hriech, hoci má svoju moc, je dočasný a jeho vplyv je obmedzený. Niekedy je moc satana a hriechu preceňovaná, ako keby bolo nad to nič silnejšie, a to najmä preto, že sa človek porovnáva s hriechom, namiesto toho, aby sa porovnával s Božou mocou a Jeho možnosťami. To predstavuje druhú krajnosť hriechu.
Na jednej strane vidíme bagatelizovanie dôsledkov hriechu, a na strane druhej preceňovanie moci satana a podceňovanie toho, čo Božia milosť môže s nami urobiť. Aj keď hriech je veľkým zlom vo vesmíre, nie je neprekonateľný pre Pána Boha. Apoštol Ján píše v 1J 1,9:
„Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“
Boh už v raji ukázal, že má riešenie na hriech, keď zabíjajúc baránka zahalil nahotu Adamovi a Eve. Neskôr Krv Božieho Baránka zmýva vinu človeka, ktorý spáchal hriech. Pre Pána Boha hriech nie je neodstrániteľným problémom. Hoci hriech priniesol mnoho bolesti, Hospodin sa nebojí bolesti ani obetí, keď ide o záchranu Svojich detí.
Avšak stanovil jednu podmienku – podobne ako to mali Adam a Eva v raji: neporušiť Božie prikázania a dôverovať Mu. Veriť, že to, čo Boh zakázal, je naozaj zlé, aj keď by anjel z neba vysvetľoval, že to nemusí byť až také vážne. Pán Boh ukázal, že poslušnosť Bohu je prejavom viery, a neposlušnosť prejavom nevery, bez ohľadu na to, čo si človek myslí.
Pre hlbšie štúdium odporúčam „Biblická časová os“ word dokument na stiahnutie.
Súvisiace videá a dokumenty
