Chránené heslom: III.časť – Evolučná teória – sprisahanie tisícročia?

Mutácie a prírodný výber

Keďže pre evolučnú teóriu tak, ako ju sformuloval Darwin, je zúfalo málo dôkazov, moderní evolucionisti začali hovoriť o možnosti vzniku nových druhov skokovito, tzv. mutáciami. Tomuto prúdu evolucionistov sa hovorí neodarwinizmus. Na prvý pohľad to vyzerá podstatne logickejšie ako klasická evolučná teória. Mutácie vieme simulovať v laboratóriach, všetci sme už videli mutáciami postihnuté živočíchy aj ľudí. Je možné, aby mutácie spôsobovali po malých krokoch kvalitatívny posun organizmov a prirodzeným výberom vznikol nový druh? Tu si musíme povedať, čo je Darwinova teória prirodzeného výberu.

Túto vec odpozoroval Darwin veľmi dobre a správne, je to overiteľné a viditeľné všade v prírode. V rámci druhu sa pária najlepšie jedince, aby sa rodilo potomstvo s čo najlepším genetickým kódom. Preto vodcom svorky býva najsilnejší jedinec a môže si vyberať na párenie samice a vyberá si tie najlepšie. Je to vynikajúci a prirodzený mechanizmus, aby druh nemohol degenerovať a v podstate tomu účinne zabraňuje. K mutáciám. Čo môže spôsobiť mutácie, teda zmenu kódu DNA? Napríklad rádioaktívne žiarenie.

Aké majú mutácie dôsledky, môžu spôsobiť zdokonalenie druhu? Našťastie túto otázku vieme zodpovedať, pretože v laboratórnych podmienkach je možné robiť pokusy a vyhodnocovať ich. Vďačným objektom sú vínne mušky. Holandský biogenetik Dr. Willem J. Ouweneel, študujúci mutácie na vínnych muškách, hovorí:

„Pre evolucionistov je veľmi dôležité dokázať, že mutácie hrajú dôležitú úlohu pri vzniku nového druhu. Čo je na tom pravdy z pohľadu genetiky ? Všetky mušky, ktoré sa narodili zmutované by v prírode zomreli, lebo mutácie ich poškodili. Sú veľmi škodlivé, obmedzujú ich variabilitu a často sú priamo smrteľné. Podľa mňa sú mutácie pre živý organizmus vždy veľmi škodlivé.“

Prof. A.E. Wilder-Smith, Ph.D., Dr.Sc. hovorí, že mutácie v prírode poškodzujú a oslabujú druh. Nemohol by však prirodzený výber pomôcť tomu, aby uprednostňoval malé pozitívne mutácie a pomáhal tak, aby sa vyvinul nový a silnejší druh? Aj keď sa nikdy nepodarilo pri pokusoch získať mutáciami nejakú novú pozitívnu vlastnosť, alebo orgán, predpokladajme, že isté percento mutácií by mohlo byť pozitívnych. Čo však spraví prirodzený výber?

V prvom rade sa postará o živočíchy, ktoré boli mutáciami poškodené a prirodzeným spôsobom uhynú, bez toho, aby mohli svoju poškodenú DNA predať potomstvu, lebo automaticky by boli zmutované jedince zdravými a silnými považované za zlé. Takže tu máme prostriedok, ktorý ochraňuje populáciu a druh, aby nedochádzalo k jeho zhoršovaniu. Zabraňuje degenerácii. Predpokladajme teraz, že iný organizmus zmutoval, tak, že mu to dáva nejakú výhodu. Napríklad, že sa mu začne vyvíjať oko. Zoberme si napríklad dážďovku.

Ak sa vplyvom pozitívnej mutácie začne vyvíjať oko dážďovke, bude to pre ňu prekážkou, pokiaľ nový orgán nebude funkčný a dokonalý. Keďže žiadne mutácie nie sú schopné vytvoriť naraz nový, dokonalý, fungujúci orgán, aj živočích, ktorý by čisto teoreticky mohol byť poznačený pozitívnou mutáciou, bude prirodzeným výberom odstránený, lebo nedokonalý orgán nie je nikdy výhodou, naopak, je hendikepom.

Preto môžeme konštatovať, že prirodzený výber a mutácie nedovolia degeneráciu druhu, ale naisto zabránia aj vývinu k vyšším druhom. Prirodzený výber sa postará o to, aby vznikli povedzme lepšie dážďovky, ale určite nie napoly dážďovky a napoly hadi. Takéto živočíchy by mali vlastne podľa Darwinovej teórie prirodzeného výberu nevýhodu.

Darwin sa domnieval, že prirodzený výber, boj o život a prežitie najschopnejších vedú k pomalej a neodvratnej evolúcii jedného druhu k druhému. Darwin sa však celkom určite mýlil. Sám prirodzený výber tomu bráni. Celá tá teória závisí na predstave, že na základe náhody nezískame kompletný nový orgán ihneď, tzv. makromutáciu, ale bude v najlepšom prípade dochádzať k malým zmenám. Malé zmeny, aj keby smerovali k niečomu lepšiemu, budú pre daný druh nevýhodou. A keďže zmeny nikdy nie sú kompletné, prirodzený výber účinne bráni posunu dolu, ale aj nahor. Keďže to tak naozaj je, vďaka tomuto mechanizmu zostali živočíchy a ľudia dlhodobo v približne konštantnom stave, v podstate sa nezmenili. Darwin si jednoducho nevšimol, že práve prirodzený výber bráni posunu nielen dole, ale aj smerom nahor.

Konflikt medzi evolúciou a fyzikálnymi zákonmi: Entropia vs. vznik komplexných systémov