Anjeli – bytosti z nebies

16/12/2019 MrCastiel

Duchovný svet

Ľudia stále viac pochybujú o existencii zlých duchovných bytostí a mnohí pokladajú Božích anjelov „posielaných slúžiť tým, čo majú zdediť spasenie“ (Židom 1,14) za duchov mŕtvych ľudí. Písmo však jasne učí, že existujú dobrí a zlí anjeli. O tom, že anjeli nie sú tela zbavení duchovia mŕtvych ľudí, podáva Písmo nezvratné dôkazy.

Podľa Božieho slova anjeli existovali už pred stvorením človeka, pretože skôr než boli položené základy zeme, „ranné hviezdy zvučne plesali a jasali všetci nebešťania“ (Jób 38,7). Boh po páde človeka do hriechu poslal anjelov, aby strážili strom života. To sa stalo skôr, než prvý človek zomrel. Anjeli svojou podstatou prevyšujú ľudí, preto žalmista napísal, že človek bol stvorený „o niečo menším než nebeské bytosti“ (Žalm 8,6). Písmo sa zmieňuje o počte, moci a sláve nebeských bytostí, ako aj o ich vzťahu k Božej vláde a k dielu vykúpenia.

„Hospodin si na nebi upevnil trón, nad všetkým vládne jeho kráľovská moc.“

Prorok povedal:

„Potom som videl a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu.“

V prítomnosti Kráľa kráľov stoja „jeho anjeli, silní hrdinovia“ (Žalm 103,19-20; Zjavenie Jána 5,11), ktorí plnia jeho príkazy a poslúchajú hlas jeho slova. Desaťtisíckrát desaťtisíc a tisíce tisícov bol počet nebeských bytostí, ktoré videl prorok Daniel. Apoštol Pavol o nich hovorí ako o „nespočitateľnom zástupe“, „miriádach zástupov“, „desaťtisícoch anjelov“ (Daniel 7,10; Židom 12,22). Rýchlosť letu a oslnivú slávu týchto Božích poslov prirovnal iný prorok k „bleskom“ (Ezechiel 1,14). Anjel, ktorý sa zjavil pri hrobe Spasiteľa, vyzeral ako „blesk a jeho rúcho bolo biele ako sneh. Strážcovia sa triasli od strachu pred ním. Ostali ako mŕtvi“ (Matúš 28,3-4).

Keď sa pyšný asýrsky kráľ Sancherib výsmešne rúhal Bohu a Izraelcom sa vyhrážal zničením, „v tú noc vyšiel Hospodinov anjel a pobil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc.“ V Sancheribovom vojsku „zničil všetkých udatných bojovníkov, vodcov i hodnostárov“.

„Kráľ sa vrátil do svojej vlasti so zahanbenou tvárou“ 2. Kráľov 19,35; 2. Paralipomenon 32,21.

Boh posiela svojim deťom anjelov ako poslov milosti. Poslal ich k Abrahámovi s prísľubom požehnania, k bránam Sodomy, aby spravodlivému Lótovi pomohli vyjsť z mesta, ktoré bolo odsúdené na záhubu ohňom. Anjela poslal k Eliášovi, ktorý zomieral únavou a hladom na púšti, k Elízeovi s ohnivými vozmi a koňmi do malého mesta, v ktorom ho uväznili jeho nepriatelia, k Danielovi, keď na dvore pohanského kráľa prosil o Božiu múdrosť, alebo keď bol hodený medzi levov.

Pán poslal anjela aj k Petrovi odsúdenému na smrť v Herodesovom väzení, k väzňom do Filip, k Pavlovi a jeho spoločníkom v búrlivej noci na mori, ku Kornéliovi, aby mu pomohol pochopiť evanjelium, k Petrovi, aby ho poslal s odkazom o záchrane k pohanskému cudzincovi. Boží anjeli v každej dobe slúžili Božiemu ľudu. Pán pridelil každému Kristovmu nasledovníkovi strážneho anjela. Títo nebeskí strážcovia ochraňujú spravodlivých pred mocou nepriateľa. To vedel aj satan, keď namietal:

„Či Jób je zadarmo bohabojný? Neohradil si ho zo všetkých strán i s jeho domom i so všetkým, čo má?“ Job 1,9.10.

Žalmista opisuje spôsob, akým Boh chráni svoj ľud:

„Hospodinov anjel táborí vôkol bohabojných a vyslobodí ich“ Žalm 34,8.

Keď Spasiteľ hovoril o ľuďoch, ktorí v neho veria, povedal:

„Varujte sa, aby ste nepohŕdali ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebesiach stále hľadia na tvár môjho Otca“ Matúš 18,10.

Anjeli poverení slúžiť Božím deťom majú stále prístup k Bohu.

Pán ubezpečuje svojich verných, že nebeskí anjeli ich stále chránia, keď sú vystavení nátlaku a neochabujúcej zlobe kniežaťa temnôt a bojujú proti všetkým silám zla. Tento prísľub milosti a ochrany je dôležitý, pretože proti Božím deťom stoja mocnosti zla, zástupy odhodlaných a neúnavných satanových pomocníkov, ktorých zlobu a moc pocíti každý človek. Dnešné padlé duchovné bytosti stvoril na začiatku Boh ako bezhriešne tvory, povahou, mocou a slávou na rovnakej úrovni ako sú dnes Boží anjeli. Po páde od Boha sa tieto bytosti zapojili do satanovej vzbury a boli spolu s ním vyhnané z neba. Písmo hovorí o ich spojenectve, vláde, schopnostiach a úskočnosti, ktoré využívajú na marenie pokoja a šťastia človeka.

Stará zmluva sa príležitostne zmieňuje o padlých anjeloch a ich pôsobení, no ich moc sa najviac prejavila, keď na zemi žil Boží Syn. Kristus prišiel uskutočniť nebeský plán spásy človeka, zatiaľ čo Satan bol odhodlaný presadiť svoje právo ovládnuť svet. Vo všetkých častiach sveta okrem Palestíny sa mu podarilo zaviesť modloslužbu, ale do tejto jedinej krajiny, ktorá sa celkom nepodrobila jeho vláde, prišiel Ježiš Kristus s nebeským svetlom pre ľudstvo.

Dve strany – Kristus a padlé duchovné bytosti – sa stretli v boji o nadvládu. Kristus otvoril svoju náruč lásky a pozval všetkých, ktorí hľadali odpustenie a pokoj. Keď padlé bytosti videli, že nemajú neobmedzenú moc, pochopili, že ich vláda sa čoskoro skončí. Satan zúril ako spútaný lev a prejavil svoju moc nad životmi ľudí.

Padlí anjeli v Novom zákone

Nová zmluva jednoznačne svedčí o tom, že niektorých ľudí démoni celkom ovládli. Títo ľudia netrpeli chorobami len z prirodzených príčin. Pán Ježiš veľmi dobre rozumel prípadom, s ktorými sa stretával, a rozpoznal v nich bezprostrednú prítomnosť zlých duchovných bytostí.

Mimoriadnym svedectvom o ich počte, moci a zlomyseľnosti, no zároveň o milosti a moci Ježiša Krista, je biblický záznam o uzdravení posadnutého muža z gerazského kraja. Tento nešťastný muž stratil všetky zábrany, zvíjal sa a zúril, kričal, zraňoval sa a ohrozoval každého, kto sa k nemu priblížil. Jeho krvácajúce a zmrzačené telo spolu s pomäteným rozumom poskytovali kniežaťu temnoty priam príjemný pohľad. Jeden z démonov, ktorý toho úbožiaka ovládal, tvrdil:

„Moje meno je Légia, lebo je nás mnoho“ Marek 5,9.

V rímskom vojsku tvorilo légiu tritisíc až päťtisíc mužov. Aj satanove zástupy sú rozdelené do skupín a zástup, ku ktorému títo démoni patrili, nebol menší než légia. Zlí duchovia na Kristov príkaz opustili svoju obeť. Uzdravený sa posadil k nohám Spasiteľa, správal sa mierne, rozumne a pokojne. Démoni potom vošli do stáda ošípaných, ktoré sa utopili v jazere. Obyvatelia Gerazy dospeli k záveru, že strata ošípaných bola pre nich väčšia než požehnanie, ktoré im Ježiš priniesol, a preto nebeského lekára požiadali, aby od nich odišiel. Takýto výsledok si satan želal.

Keď vinu za stratu ošípaných zvalil na Ježiša, podnietil v ľuďoch sebecké obavy a zabránil im, aby vypočuli a pochopili, čo im Ježiš hovorí. Satan stále obviňuje kresťanov, že sú príčinou nezdaru, nešťastia a utrpenia, aby vina nepadla na skutočného pôvodcu – satana a jeho pomocníkov. Kristov zámer však nebol zmarený. Pán dovolil, aby zlí duchovia zničili stádo ošípaných a zároveň pokarhal Židov, ktorí tieto nečisté zvieratá chovali kvôli zisku. Keby Kristus zlých duchov neusmernil, mohli by utopiť nielen ošípané, ale aj ich pastierov a majiteľov. Tí mohli za záchranu života ďakovať moci Ježiša Krista, ktorý ich milostivo ochránil.

V tejto príhode mali učeníci možnosť vidieť, ako kruto dokáže satan ovládať ľudí aj zvieratá. Nasledovníci Spasiteľa sa mali pripraviť na nepriateľa, s ktorým sa budú musieť potýkať, aby ich neoklamal. Kristus chcel aj obyvateľom Gerazy ukázať, že má moc odzbrojiť satana, zrušiť jeho otroctvo a vyslobodiť zajatcov. Hoci Spasiteľ z tejto oblasti odišiel, zostal tam človek, ktorého Pán obdivuhodne vyslobodil, a tento svedok rozprával o milosrdenstve svojho Dobrodinca.

V Písme svätom nachádzame ďalšie podobné príklady:

Dcéru sýrofenickej ženy trápil nečistý duch, a Ježiš ho svojím slovom z nej vyhnal (Marek 7,26-30).
Démonom posadnutý, ktorý bol slepý a nemý (Matúš 12,22).
Mládenec, ktorého zlý duch „veľa ráz hodil do ohňa i do vody, aby ho zmárnil“ (Marek 9,17-27).
Človek „posadnutý duchom nečistého démona“ (Lukáš 4,33-36), ktorý rušil sobotné ticho synagógy v Kafarnaume.

Tých všetkých súcitný Spasiteľ vyslobodil a uzdravil. Kristus takmer v každom prípade oslovil zlého ducha ako rozumnú bytosť a rozkázal mu, aby svoju obeť opustil a prestal ju trápiť. Keď zástupy v Kafarnaume uvideli, akú veľkú moc má Kristus …

„všetkých popadla hrôza a vraveli medzi sebou: Čo je to za slovo, že takou mocou a silou rozkazuje nečistým duchom a tí vychádzajú?“ Lukáš 4,36.

O ľuďoch posadnutých diablom

O ľuďoch posadnutých diablom sa zvyčajne hovorí, že veľmi trpeli, ale toto pravidlo má aj výnimky. Niektorí vítali satanov vplyv, pretože im poskytoval nadprirodzenú moc. Takíto ľudia s démonmi nebojovali. Patria sem osoby s vešteckým duchom, ako Šimon zo Samárie, kúzelník Elymas a otrokyňa vo Filipis, ktorá nasledovala Pavla a Sílasa.

Najväčšie nebezpečenstvo podľahnúť vplyvu zlých duchov hrozí tým, ktorí napriek jasným svedectvám Písma popierajú existenciu a pôsobenie satana a jeho pomocníkov. Dokiaľ ich zámery nepoznáme, majú nad nami ohromnú výhodu. Satan mnohých zvádza, pričom si myslia, že sa riadia vlastným rozumom. Keďže sa blížime k záveru dejín tohto sveta, satan sa snaží presadiť názor, že neexistuje, čím úspešne maskuje seba i svoje skutky.

Odveký zvodca sa najviac obáva toho, že spoznáme jeho zámery. Preto sa správa tak, že jeho meno vyvoláva úsmev a pohŕdanie. Vyhovuje mu, keď ho ľudia zobrazujú ako smiešnu či odpornú bytosť, ktorá je spola zviera a spola človek. Takto kladie otázku: „Existuje vôbec taká bytosť?“ Jeho úspech je viditeľný aj v tom, že náboženský svet prijíma názory, ktoré odporujú Písmu. Pretože satan ľahko ovláda mysle tých, ktorí jeho vplyv ignorujú, Božie slovo odhaľuje jeho tajné sily a zlomyseľné plány, aby sme mohli byť pripravení na jeho útoky.

Moc a zloba satana by nás mohli naozaj znepokojovať, keby nám zvrchovaná moc Vykupiteľa neponúkala útočisko a vyslobodenie. Chránime si svoje domovy pred zlými ľuďmi, ale málokedy myslíme na zlých anjelov, ktorí sa snažia škodiť. Proti nim sme vlastnými silami bezmocní. Ak im to Pán dovolí, môžu ovplyvniť myseľ, ohrozovať telo, zničiť majetok, ba pripraviť aj o život. Zlí duchovia sa radujú z utrpenia a skazy. Tí, ktorí odmietajú Božie požiadavky a podľahnú satanovým zvodom, nakoniec upadnú pod jeho moc. Na druhej strane, tí, ktorí nasledujú Ježiša Krista, sú pod Božou ochranou a v bezpečí. Pán posiela svojich mocných anjelov, aby chránili svoj ľud. Satan a jeho pomocníci nemôžu prelomiť Boží ochranný múr okolo veriaceho človeka.

Zhmotňovanie anjelov

Biblická zmienka o Božích posloch, anjeloch, je pre každého Kristovho nasledovníka mimoriadne potešujúcou a vzácnou pravdou. Toto učenie však často zatemňujú a spochybňujú bludné názory populárnej teológie. Učenie o prirodzenej nesmrteľnosti, ktoré pochádza z pohanskej filozofie a bolo počas veľkého odpadnutia prijaté do kresťanskej vierouky, nahradilo jasnú pravdu Písma svätého, že „mŕtvi nič nevedia“ (Kazateľ 9,5). Mnohí veria, že anjeli, posielaní „slúžiť tým, čo majú zdediť spasenie“ (Židom 1,14), sú vlastne duchovia mŕtvych ľudí. Tento názor však odporuje Biblii, ktorá hovorí o existencii nebeských anjelov dávno pred smrťou prvého človeka.

Učenie, že človek nestráca svoje vedomie po smrti, a viera, že duchovia mŕtvych môžu slúžiť živým, otvorili cestu k modernému špiritizmu. Ak mŕtvi prichádzajú do prítomnosti Boha a anjelov a ich posmrtné poznanie prevyšuje to, čo vedeli za života, prečo by sa nemohli vrátiť na zem, aby poučili živých? Podľa populárnej teológie sa údajne duchovia mŕtvych vznášajú nad svojimi pozemskými priateľmi, varujú ich pred zlom alebo ich utešujú v smútku.

Ak ľudia veria, že človek po smrti zostáva vo vedomom stave, ako môžu zavrhnúť to, čo im oznamujú takzvaní oslávení duchovia ako poznanie od Boha? Prostredníctvom tejto viery uskutočňuje satan svoje zámery. Padlí anjeli prichádzajú ako poslovia zo sveta duchov, aby naplnili satanove príkazy. Knieža zla predstiera, že umožňuje spojenie medzi živými a mŕtvymi, pričom v skutočnosti podvodne ovplyvňuje ľudskú myseľ on sám.

Napodobovanie zosnulých

Satan má schopnosť napodobniť podobu zosnulých priateľov tak dokonale, že mnohí ľudia podľahnú jeho klamu. Podvod je dôsledný – vzhľad, slová, hlas zosnulých – všetko je pozoruhodne presné. Mnohých poteší uistenie, že ich milovaní sú v nebeskej radosti, no bez toho, aby tušili nebezpečenstvo, počúvajú „bludných duchov a náuky démonov“ (1. Timoteovi 4,1).

Ak ľudia uveria, že mŕtvi skutočne prichádzajú s nimi komunikovať, satan využije túto dôveru a predstiera, že zomrelí, ktorí odišli nepripravení, sú šťastní v nebi. Títo domnelí duchovia dokonca tvrdia, že v nebi zastávajú vznešené postavenia, čím šíria blud, že medzi spravodlivými a bezbožnými nie je rozdiel. Niekedy dokonca prinášajú varovania, ktoré sa ukážu ako pravdivé, čím si získavajú dôveru ľudí. V skutočnosti však šíria učenie, ktoré podkopáva dôveru v Písmo sväté.

Predstieraný záujem o blaho priateľov na zemi umožňuje duchom šíriť nebezpečné bludy. Ak niekedy hovoria pravdu alebo predpovedajú budúce udalosti, ich tvrdenia vyzerajú spoľahlivo. Tým si získavajú veriacich, ktorí ich učenie považujú za svätú pravdu. Bohužiaľ, títo ľudia často zabúdajú na Boží zákon, pohŕdajú Duchom milosti a strácajú úctu ku krvi zmluvy. Duchovia popierajú Kristovo božstvo, porovnávajú Stvoriteľa so sebou a pokračujú v satanovej vzbure proti Bohu. Táto vzbura, ktorá začala v nebi, prebieha na zemi už takmer šesťtisíc rokov.

Niektorí vysvetľujú prejavy špiritizmu ako podvod a pripisujú ich šikovnosti médií. Hoci niektorí ľudia používajú triky, existujú prejavy, ktoré jednoznačne ukazujú na nadprirodzenú moc. Tajomné klopanie, ktorým sa moderný špiritizmus prejavil na začiatku, nebolo výsledkom podvodu, ale dielom zlých anjelov.

Špiritizmus je jedným z najúčinnejších nástrojov klamu, ktoré ničia ľudské duše. Mnohí podceňujú jeho nebezpečenstvo a pokladajú ho za ľudský výmysel. Keď však spoznajú jeho nadprirodzené prejavy, často ich mylne považujú za Božiu moc. Písmo varuje pred divmi satana a jeho spoločníkov. Rovnaká moc, ktorá umožnila faraónovým kúzelníkom napodobniť Božie skutky, sa prejaví aj pred Kristovým druhým príchodom, ako upozorňuje apoštol Pavol. On sa pred príchodom Spasiteľa vyjaví …

„so všetkou mocou, znameniami a lživými zázrakmi, so všetkým zvádzaním k neprávosti“ 2. Tesaloničanom 2,9.10.

Keď apoštol Ján predstavuje moc, ktorá v posledných dňoch koná veľké divy, hovorí:

„Robí veľké znamenia, takže aj oheň zostupuje z neba na zem pred zrakmi ľudí. Obyvateľov zeme zvádza znameniami“ Zjavenie Jána 13,13.14.

Proroctvo odhaľuje, že ľudia nebudú oklamaní len predstieraním, ale aj skutočnými divmi vykonávanými satanovými pomocníkmi. Vládca temnoty, ktorý od počiatku využíva schopnosti svojho majstrovského ducha na podvodné dielo, obratne prispôsobuje svoje pokušenia ľuďom rôznych skupín a tried. Pre vzdelaných a kultivovaných predstavuje špiritizmus v jemnejšej a prijateľnejšej podobe, čím úspešne mnohých vtiahne do svojich nástrah. Tento sofistikovaný prístup umožňuje satanovi osloviť rôzne vrstvy spoločnosti a zasievať svoje klamstvá tam, kde ich ľudia najmenej očakávajú. Apoštol Jakub napísal, že múdrosť tohto druhu …

„nie je múdrosť prichádzajúca zhora, ale pozemská, zmyslová, démonická“ Jakoba 3,15.

Zvodca, satan, svoje skutočné zámery často skrýva, ak mu to vyhovuje. Pokušiteľ, ktorý sa mohol pred Kristom na púšti zjavovať ako nebeský seraf, prichádza k ľuďom v podobe anjela svetla. Svojím klamom dokáže uchvátiť ľudský rozum povznášajúcimi témami, nadchnúť obrazotvornosť vzrušujúcimi predstavami a získať náklonnosť krásnymi opisami lásky a súcitu. Povzbudzuje fantáziu, prebúdza pýchu a sebavedomie, pričom ľudí vedie k pohŕdaniu Bohom.

Táto mocná bytosť, schopná vyniesť samotného Vykupiteľa sveta na vysoký vrch a ukázať mu slávu všetkých pozemských kráľovstiev, prichádza s lákavými pokušeniami, ktoré dokážu zmiasť každú myseľ nechránenú Božou mocou.

Satan dnes klame ľudí rovnakým spôsobom, akým oklamal Evu v raji. Lichotením v nej vzbudil túžbu po zakázanom poznaní a falošnom sebapovznesení. Tento sebaklam, ktorému podľahol najprv sám, spôsobil jeho pád. Dodnes využíva rovnaké taktiky, aby zviedol ľudí do záhuby. Sľubuje:

„Budete ako Boh; budete poznať dobro i zlo“ 1. Mojžišova 3,5.

Špiritizmus učí …

„že človek je tvor pokrokový a jeho údelom je od narodenia až do večnosti vyvíjať sa k božstvu“.

Učí tiež, že …

„každý duch sa bude súdiť sám, nebude ho teda súdiť nikto iný. Súd bude spravodlivý, pretože ide o vlastný súd. Každý má v sebe trón“.

Keď sa v istom učiteľovi špiritizmu prebudilo „duchovné vedomie“, vyhlásil:

„Všetci moji blížni sú nepadlí polobohovia.“

Iný učiteľ tvrdil:

„Každá spravodlivá a dokonalá bytosť je Kristom.“

Týmito výrokmi satan nahrádza dokonalosť večného Boha, ktorý si zaslúži úctu, a Boží zákon, pravé meradlo ľudského konania, za hriešnu prirodzenosť človeka. Hriešny človek sa tak stáva jediným predmetom úcty, kritériom súdu a meradlom charakteru. Tento „pokrok“ však nesmeruje hore, ale dolu.

Ľuďom orientovaným na pôžitky a sebeckosť predstavuje satan špiritizmus v hrubšej podobe, ktorá uspokojuje ich prirodzené sklony. Satan dôkladne sleduje ľudské slabosti a zabezpečuje, aby mal každý príležitosť naplniť svoje náklonnosti k zlému. Ľudí pokúša k zneužívaniu toho, čo je samo osebe dobré, aby ich priviedol k nestriedmosti a krajným excesom, čím oslabuje ich telesné, duševné a duchovné sily. Satan zničil a stále ničí tisíce ľudí tým, že ich vháňa do víru vášní a mravného úpadku. Šíri zhubné učenie, že „pravé poznanie povznáša nad každý zákon“, že „všetko, čo existuje, je správne“, a že „Boh nikoho neodsúdi“. Tvrdí tiež, že „všetky hriechy sú neškodné“ a že najvyšším zákonom je uspokojenie vlastnej túžby.

Keď ľudí presvedčí, že sloboda znamená neviazanosť a že človek zodpovedá len sám sebe, výsledkom je mravný úpadok a záhuba. Tisíce ľudí prijímajú učenie, ktoré im dovoľuje oddávať sa telesným žiadostiam. Sebakontrola ustupuje zmyselným záľubám, duchovné schopnosti a rozumové sily sa podriaďujú nízkym sklonom. Nakoniec satan s uspokojením nachádza vo svojich osídlach tisíce ľudí, ktorí sa pokladajú za nasledovníkov Ježiša Krista.

Klamný špiritizmus

Nikto nemusí podľahnúť klamnému učeniu špiritizmu, pretože Boh poskytol dostatok informácií na jeho odhalenie. Špiritizmus odporuje jasným výrokom Písma, ktoré učí, že mŕtvi nič nevedia – ich myslenie skončilo, nezúčastňujú sa na pozemských udalostiach a netušia o radostiach či starostiach svojich blízkych. Boh výslovne zakázal akékoľvek pokusy o spojenie s duchmi zosnulých. Už za čias starého Izraela existovali ľudia, ktorí tvrdili, že sa stýkajú s mŕtvymi, podobne ako dnešní špiritisti. Tieto „veštecké duchy“ Písmo označuje za démonov. (Porovnaj 4. Mojžišova 25,1-3; Žalm 106,28; 1. Korinťanom 10,20; Zjavenie Jána 16,14.)

Podľa Božieho slova je spojenie s duchmi ohavnosťou, ktorá bola zakázaná pod trestom smrti. (Pozri 3. Mojžišova 19,31; 20,27.) Dnes sa však predstava čarodejníctva často zosmiešňuje a komunikácia s démonmi sa považuje za stredovekú poveru. Napriek tomu špiritizmus, ktorý má milióny prívržencov, prenikol do vedeckých kruhov, cirkví, zákonodarných zborov, ba dokonca aj na kráľovské dvory. Tento moderný špiritizmus je len novodobou formou čarodejníctva, ktoré bolo v dávnych dobách odsúdené a zakázané.

Špiritistickí duchovia nerobia rozdiel medzi spravodlivosťou a hriechom. Pre nich je najčistejší nasledovník Ježiša Krista rovnaký ako najzvrhlejší služobník satana. Táto neúcta k Božej pravde je jasným dôkazom toho, že špiritizmus je podvodom, ktorý vedie k mravnému a duchovnému úpadku. Keď pokušiteľ navráva svetu, že aj tí najhorší ľudia sú v nebi a majú tam vysoké postavenie, vraví vlastne toto:

„Nezáleží na tom, aký bezbožní ste, či veríte alebo neveríte v Boha a v Bibliu. Žite, ako sa vám páči, do neba sa aj tak dostanete.“

Hlásatelia špiritizmu vlastne hovoria:

„Každý, kto pácha zlo, páči sa Hospodinovi! On má v nich záľubu. Alebo: Kde je Boh práva?“ Malachiáš 2,17.

Božie slovo varuje:

„Beda tým, čo na zlé povedia: dobré, a na dobré: zlé, ktorí tmu menia na svetu a svetlo na tmu“ Izaiáš 5,20.

Títo nepravdiví duchovia sa vedia predstaviť aj v mene apoštolov, ktorým vkladajú do úst výroky odporujúce tomu, čo apoštolovia pod vplyvom Ducha Svätého na zemi povedali. V prestrojení popierajú Boží pôvod Písma a tým boria základ kresťanskej nádeje a zhášajú svetlo, ktoré ľuďom ukazuje cestu do neba. Satan presviedča ľudí, aby uverili, že Biblia je výmyslom alebo knihou dobrou našim predkom, no dnes už neaktuálnou, a preto ju možno ako nepotrebnú odložiť.

Náhradou za Božie slovo sú potom rôzne prejavy duchov. Satan tento prostriedok dokonale ovláda a vie presvedčiť o všetkom, čo chce. Knihu, ktorá ho aj s jeho nasledovníkmi odsudzuje, dáva nabok, teda tam, kde ju chce mať, a Spasiteľa sveta predstavuje ako obyčajného človeka.

Podobne ako rímski strážcovia Ježišovho hrobu šírili nepravdivú správu popierajúcu Ježišovo vzkriesenie, ktorú im oznámili kňazi a starší ľudu, tak sa prívrženci špiritistických prejavov snažia vzbudiť zdanie, že v živote nášho Spasiteľa nie je nič mimoriadne. Ježiša Krista chcú zatlačiť do úzadia, aby mohli upútať pozornosť na ich divy a aby mohli šíriť predstavu, že ich zázraky znamenajú viac než skutky Ježiša Krista.

Posolstvá mŕtvych vs Biblia

Dnešný špiritizmus obmieňa svoju podobu. Niektoré pochybné rysy zakrýva a halí sa do rúcha kresťanstva. Verejnosť už roky pozná jeho vyznanie a skutočnú podstatu, či už z rečníckych prejavov alebo z tlače. Toto učenie nemožno poprieť ani zakryť. Takýto podvod nemožno prijať ani v jeho dnešnej podobe. Ba dnes je nebezpečnejší než kedykoľvek predtým práve pre svoju ľstivú prispôsobivosť. Kým predtým jednoznačne odmietal Ježiša Krista a Písmo, teraz predstiera, že ho prijíma a uznáva. Jeho výklad Písma je prispôsobený neobrátenému srdcu a životne dôležité biblické pravdy sú znehodnotené.

Za hlavnú Božiu vlastnosť pokladá lásku, ale znižuje ju na číru sentimentalitu, v ktorej sa stráca rozdiel medzi dobrom a zlom. Nijaká pozornosť sa nevenuje Božej spravodlivosti, odsúdeniu hriechu a požiadavkám Božieho svätého zákona. Ľudí učí, aby Desatoro pokladali len za mŕtvu literu. Zmysly chlácholí príjemnými, klamnými bájkami a zvádza ich odmietať Písmo ako základ viery. Takýmto spôsobom ľudia zapierajú Krista ako kedysi. Satan im zaslepuje oči a oni si to ani neuvedomujú.

Len málo ľudí úplne chápe zvodnú moc špiritizmu a jeho nebezpečenstvo. Mnohí sa o špiritizmus zaujímajú len zo zvedavosti. Jeho učeniu vlastne neveria a desia sa pomyslenia, že by sa mohli dostať pod nadvládu diabolských duchov. Odvažujú sa však vstúpiť na nebezpečnú pôdu a nepriateľ použije svoju moc aj proti ich vôli. Ak mu dovolia, aby im ovládol myseľ, často sa ich zmocní celých. Potom sa už vlastným úsilím nevedia zbaviť jeho omamnej moci. Týchto väzňov môže vyslobodiť len úprimnou modlitbou viery vyprosená Božia moc.

Tí, čo vedome podliehajú hriešnym sklonom svojej povahy alebo sa dobrovoľne poddávajú hriechu, priam vábia Satanovo pokušenie. Vzďaľujú sa od Boha. V satanských pokušeniach bývajú potom bezradní a ľahko sa stanú korisťou nepriateľa. Tí, čo sa poddávajú jeho moci, sotva si uvedomujú, kde skončí ich cesta. Keď sa ich pokušiteľ úplne zmocní, stávajú sa jeho pomocníkmi pri zvádzaní ďalších ľudí do záhuby. Prorok Izaiáš napísal:

„Keď vám povedia: Dopytujte sa duchov zomretých a veštcov, ktorí šuškajú a šepkajú, povedzte: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha, ale mŕtvych kvôli živým? K zákonu a k svedectvu! Naozaj pre slovo, ktoré hovorím, nekynie úsvit“ Izaiáš 8,19.20

Keby sme my ľudia prijali v Písme jasne vyloženú pravdu o prirodzenosti človeka a o stave mŕtvych, poznali by sme v učení a v prejavoch špiritizmu pôsobenie satana, jeho moc, znamenia a klamné zázraky. Namiesto toho, aby sa zriekli falošnej slobody, ktorá veľmi lahodí neobrátenému srdcu, a aby sa zriekli obľúbeného hriechu, mnohí radšej zatvárajú oči pred svetlom a napriek varovaniu idú svojou cestou ďalej, a Satan ich zatiaľ drží v zajatí ako svoju korisť.

„Neprijali lásku k pravde, aby boli spasení. Preto Boh na nich zosiela dôsledky zvádzania, aby verili lži“ 2. Tesaloničanom 2,10.11.

Odporcov špiritistického učenia napádajú nielen ľudia, ale predovšetkým Satan a jeho pomocníci. Nepriatelia špiritizmu totiž bojujú proti duchovným mocnostiam a zlým duchom na výsostiach. Satan sa nevzdáva ani kúska územia, kým ho nezaženú nebeskí poslovia. Boží ľud môže Satanovi čeliť tak ako Spasiteľ slovami: „Je napísané!“ Satan vie aj dnes, práve tak ako za čias Ježiša Krista, citovať Písmo a preznačovať jeho výroky, aby nimi podoprel svoje klamstvá. Tí, čo chcú obstáť v tejto nebezpečnej dobe, musia rozumieť učeniu Písma.

Mnohí ľudia sa stretávajú s duchmi démonov, ktorí sa im zjavujú v podobe zosnulých príbuzných či priateľov a hlásajú im úplné bludy. Títo služobníci zvyknú apelovať na naše city a upozorňujú na zázraky, len aby presadili svoje tvrdenie. Musíme byť pripravení odolať im biblickou pravdou, ktorá jasne hovorí, že mŕtvi nevedia nič a že tak sa zjavujú diabolskí duchovia.

Čaká nás hodina pokušenia, ktorá príde na celý svet pokúšať tých, čo bývajú na zemi. Koho viera nekotví v Božom slove, ľahko bude oklamaný a porazený. Satan pôsobí „so všetkým zvádzaním k neprávosti“, len aby ovládol ľudí, a jeho klamstvá budú stále útočnejšie. Svoj cieľ však dosiahne len vtedy, ak ľudia dobrovoľne podľahnú jeho zvodom. Kto chce poznať pravdu a úprimne ju hľadá, kto usiluje o vnútornú očistu poslušnosťou a všemožne sa snaží pripraviť sa na zápas, nájde v Bohu pravdy bezpečnú ochranu. Spasiteľ sľúbil:

„Pretože ty si zachoval moje slovo o vytrvalosti, i ja teba ochránim pred hodinou pokušenia“ Zjavenie Jána 3,10.

Pán skôr pošle všetkých nebeských anjelov na záchranu svojho ľudu, než by nechal napospas Satanovi jediného človeka, ktorý mu dôveruje. Prorok Izaiáš poukazuje na strašný klam, ktorý pôsobí, že bezbožní ľudia sa budú cítiť bezpeční pred Božou spravodlivosťou.

„Uzavreli sme zmluvu so smrťou a dohodu sme urobili s podsvetím. Keď sa preleje dorážajúci príboj, nedôjde až k nám, lebo lož sme si spravili útočiskom a v klame sme sa ukryli“ Izaiáš 28,15.

K opisovanej skupine patria tí, čo sa vo svojej zatvrdilej nekajúcnosti utešujú myšlienkou, že Boh nebude trestať hriešnikov a že všetkých ľudí – bez ohľadu na ich skazenosť – vezme do neba, aby žili ako anjeli. Ešte pevnejšie sa spájajú so smrťou a peklom tí, čo odmietajú pravdy, ktoré Boh určil spravodlivým na obranu v čase tiesne, a namiesto nich nachádzajú útočisko v Satanových lživých predstavách špiritizmu.

Nad slepou vierou ľudí dnešnej generácie možno len žasnúť. Tisíce zavrhujú Božie slovo ako nehodnoverné učenie a dychtivo prijímajú Satanove klamstvá. Pochybovači a posmešníci sa vysmievajú horlivosti ľudí, ktorí zápasia o vieru prorokov a apoštolov, a zabávajú sa zosmiešňovaním výrokov Písma o Kristovi, o pláne vykúpenia človeka a o potrestaní tých, čo pravdu neprijali. Prejavujú súcit s tými, ktorí sú takí slabí a „poverčiví“, že uznávajú Božie požiadavky a riadia sa príkazmi Božieho zákona.

Prejavujú takú sebaistotu, akoby naozaj uzavreli zmluvu so smrťou a dohodu s peklom, ba akoby medzi seba a Boží trest postavili neprekonateľnú hradbu. Nič ich nevie vydesiť. Tak dokonale sa odovzdali pokušiteľovi, tak tesne sú s ním spojení a tak dôkladne presiaknutí jeho duchom, že nemajú silu ani chuť vymaniť sa z jeho zajatia. Satan dlho pripravoval svoj posledný pokus oklamať svet. Základom jeho pôsobenia je uistenie, ktoré dal Eve v raji:

„Určite nezomriete!“ „V deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete poznať dobro i zlo“ 1. Mojžišova 3,4.5.

Rozvíjaním špiritizmu postupne pripravoval pôdu pre svoj vrcholný podvod. Žiaduci cieľ ešte celkom nedosiahol, ale jeho úsilie bude mať úspech. Prorok napísal:

„Videl som troch nečistých duchov ako žaby…, to sú duchovia démonov, ktorí robia znamenia. Vychádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili do boja vo veľký deň vševládneho Boha“ Zjavenie Jána 16,13.14.

Okrem tých, ktorí na základe viery v Božie slovo budú pod Božou ochranou, celý svet zachváti satanov klam. Diabol uspáva ľudí v pocite, že im nehrozí nijaké nebezpečenstvo, a zobudí ich až pri príchode Božieho hnevu. Pán povedal:

„Právo urobím meradlom a spravodlivosť olovnicou. Kamenec zmetie potom lživé útočisko a skrýšu zaplavia vody. Potom zmarená bude vaša zmluva so smrťou a vaša dohoda s podsvetím neobstojí. Keď sa preleje dorážajúci príboj, budete ním zmetení“ Izaiáš 28,17.18.

Zhrnutie

Anjeli sú duchovné bytosti, ktoré majú prvky intelektu, emócií a vôle. To platí tak pre dobrých anjelov, ako aj pre zlých anjelov (démonov). Anjeli majú intelekt (Matúš 8:29; 2. Korintským 11:3; 1. Petrov 1:12), prejavujú emócie (Lukáš 2:13; Jakub 2:19; Zjavenie 12:17) a preukazujú aj vôľu (Lukáš 8:28-31; 2. Timoteovi 2:26; Júda 6). Anjeli sú duchovné bytosti (Židom 1:14) bez fyzického tela. Napriek tomu, že nemajú telo, každý anjel má svoju vlastnú osobnosť. Keďže sú anjeli stvorené bytosti, ich poznanie má svoje obmedzenia. To znamená, že nevedia všetko ako Boh (Matúš 24:36). Zdá sa však, že majú viac vedomostí než ľudia, čo môže byť spôsobené tromi faktormi:

Anjeli boli stvorení ako vyšší druh bytostí než ľudia, preto majú viac vedomostí.
Anjeli sa venujú Biblii a študujú svet podrobnejšie než ľudia, čím získavajú vedomosti (Jakub 2:19; Zjavenie 12:12).
Anjeli získavajú poznatky dlhodobým sledovaním ľudskej činnosti. Na rozdiel od ľudí nemusia študovať minulosť – oni ju zažili. Vďaka tomu vedia, ako sa ľudia správali a reagovali v rôznych situáciách, a s oveľa väčšou presnosťou dokážu predvídať, ako sa za podobných okolností zachováme my.

Hoci majú anjeli vlastnú vôľu, sú, rovnako ako všetko stvorenie, podriadení Božej vôli. Dobrí anjeli sú posielaní Bohom na pomoc veriacim (Židom 1:14). Tu je niekoľko činností, ktoré Biblia pripisuje anjelom:

Chvália Boha (Žalm 148:1-2; Izaiáš 6:3).
Uctievajú Boha (Židom 1:6; Zjavenie 5:8-13).
Radujú sa z Božieho diela (Jób 38:6-7).
Slúžia Bohu (Žalm 103:20; Zjavenie 22:9).
Predstupujú pred Boha (Jób 1:6; 2:1).
Sú nástrojom Božieho súdu (Zjavenie 7:1; 8:2).
Prinášajú odpovede na modlitby (Skutky 12:5-10).
Pomáhajú privádzať ľudí ku Kristovi (Skutky 8:26; 10:3).
Pozorujú prácu, poriadok a utrpenie kresťanov (1. Korintským 4:9; 11:10; Efezským 3:10; 1. Petrov 1:12).
Povzbudzujú v nebezpečných časoch (Skutky 27:23-24).
Starajú sa o spravodlivých v čase smrti (Lukáš 16:22).

Anjeli sú úplne iným druhom bytostí než ľudia. Z ľudí sa po smrti nestávajú anjeli. Ani anjeli nikdy neboli, ani sa nikdy nestanú ľudskými bytosťami. Boh stvoril anjelov, rovnako ako stvoril ľudstvo. Biblia nikde neuvádza, že by anjeli boli stvorení na obraz a podobu Božiu, ako to platí o ľuďoch (Genesis 1:26). Anjeli sú duchovné bytosti, ktoré môžu do určitej miery na seba vziať fyzickú podobu. Ľudia sú však v prvom rade fyzické bytosti s určitými duchovnými aspektmi. To najlepšie, čo sa môžeme od anjelov naučiť, je ich okamžitá a bezvýhradná ochota a poslušnosť Bohu a jeho príkazom.

Pre rozšírenie znalostí o tejto tématike odporúčam článok Démoni – padlí anjeli.