Skamenelé stopy dinosaurov

V Británii nájdené vzácne dinosaurie stopy

Nádherne zachované dinosaurie stopy, objavené v blízkosti Hastings v južnom Anglicku, predstavujú najrozmanitejšiu a najpodrobnejšiu zbierku fosílnych stôp, aké boli kedy vo Veľkej Británii odhalené. Výskumný tím z univerzity v Cambridge objavil a zdokumentoval viac ako 85 fosílnych stôp, ktoré patria najmenej siedmim druhom.

„Okrem veľkého množstva a rozmanitosti týchto otlačkov vidíme aj úplne neuveriteľné detaily,“ uviedol hlavný autor štúdie Anthony Shillito. „Môžete jasne vidieť štruktúru kože a šupín, rovnako ako aj známky pazúrov na štyroch prstoch, čo je veľmi vzácne.“

Dinosaurí pazúr.

Od roku 2014 do roku 2018 spôsobila erozia pobrežnej formácie Ashdown (údajne z „obdobia kriedy“, teda veku 145–100 miliónov rokov) zrútenie útesov a odhalila tak predtým skryté stopy. Tieto čerstvo popadané skalné bloky, ktoré obsahovali väčšinu stôp, navštívil tím počas tohto obdobia celkovo päťkrát, aby ich preskúmal. Novozískaný materiál vznikol v pieskovcovom podloží Lee Ness Sandstone, ktoré sa nachádza na vrstve ílu.

Veľkosť stôp sa pohybovala od 2 cm do viac ako 60 cm a bolo zistené, že pochádzajú od iguanodontov, ankylosaurov, stegosaurov, teropodov a sauropodov. Keďže väčšina stôp pochádza zo zrútených blokov, ide väčšinou len o jednotlivé stopy; v niektorých prípadoch sú to dráhy dvoch až troch zvierat, ale nikdy nie viac ako päť v rade. Táto veľmi rôznorodá škála dobre zachovaných stôp (a s pokračujúcou eroziou budú pravdepodobne odhalené ďalšie) rozširuje už teraz bohatý zoznam nálezov dinosaurov v oblasti Hastings.

Medzi tieto nálezy patrí pôvodný Iguanodon (1822) a tiež neuveriteľný objav vôbec prvého skameneného mozgu dinosaura.

„Na zachovanie stopy je potrebný správny typ prostredia,“ uviedol spoluautor štúdie Neil Davies. „Pôda musí byť dostatočne mazľavá, aby sa v nej stopa dobre otlačila, ale nesmie byť príliš nasýtená vodou, aby nebola zmytá. Musí tu byť určitá rovnováha, aby sa stopy mohli zachytiť a uchovať.“

A samozrejme, skôr než mohli byť zničené eróziou, museli byť rýchlo pochované pod ďalšiu vrstvu sedimentu. Väčšina stôp bola vtlačená do jemného bahna, ktoré následne stuhlo na tvrdý kameň kalovec, nachádzajúci sa tesne pod pieskovcom. Práve tu sú najvýraznejšie viditeľné stopy s otlačkami kože… sú vtlačené priamo do bahnitého podložia a jasne dokazujú úplné zachovanie skutočného povrchu stôp.

Odtlačok kože dinosaura.

U mnohých stôp, vytvorených v najspodnejšej vrstve pieskovca, ktorá tiež vykazuje známky zvlnenia, otlačky kože chýbajú. To znamená, že detaily stôp priamo ovplyvňovala konzistencia materiálu, na ktorom dinosaurus stál. A skutočne, niektoré fosílne stopy v kalovci ukazujú, že tam, kde bolo bahno viac nasýtené vodou, boli stopy menej zachovalé a bahno sa pretlačilo medzi dinosaurími prstami.

Pomalé ukladanie vrstiev?

Autori štúdie sa domnievajú, že jednotlivé vrstvy so stopami boli uložené na zaplavenej rovine, aby mohlo dôjsť k vytvoreniu dráh so stopami, ale že medzi nimi bolo dlhé obdobie sedimentačnej stázy (prestávka pri ukladaní ďalších sedimentov). Ale dáva to zmysel? Na základe bežnej skúsenosti každý premýšľajúci človek pochopí, že tieto dráhy stôp tu pred svojím pochovaním nemohli byť dlho.

„Rešpektovanie Noemovej potopy často poskytuje dobré odpovede na to, čo sa inak javí ako nepochopiteľné tým, ktorí ju odmietajú.“

Predstavte si, ako reaguje polícia pri vlámaní a hľadaní čerstvých stôp v nejakom bahne, ktoré vedú od miesta činu. Keď kriminalisti musia zaistiť stopy na mieste činu, prichádzajú čo najrýchlejšie! Prečo? Pretože vedia, že stopy rýchlo miznú. To môže predstavovať, v závislosti od poveternostných podmienok, dokonca len minúty alebo hodiny.

Aj stopy, vysušené a stvrdnuté slnkom, ak nebudú včas niečím prekryté a nebude sa predchádzať účinkom vetra a dažďa, vydržia sotva niekoľko rokov, a nie tisíce alebo milióny rokov. A skutočne, v dôsledku pokračujúcej erózie pobrežia tím pri každej zo svojich piatich návštev lokality pozoroval odkrytie nového materiálu a zhoršenie stavu predtým pozorovaných stôp. Niektoré dokonca úplne zmizli – a uvedomte si, že materiál obsahujúci stopy by mal byť od svojho pochovania stále odolnejší voči erózii.

Štúdia tiež odhalila, že skúmané horniny boli hojne prevŕtané chodbičkami bezstavovcov, ale vo vnútri dinosaurích stôp to tak nikdy nebolo. Z toho vyplýva, že dinosaurus vstúpil do mäkkého materiálu, v ktorom bola čerstvá chodbička, a skôr než mohla byť obnovená, všetko bolo rýchlo prekryté novou vrstvou sedimentu, ktorá zabránila ďalšiemu prevŕtavaniu.

Dinosauria „superdiaľnica“ poukazuje na globálnu potopu

Objav zvláštneho súboru stôp v kriedových horninách na Aljaške poriadne zamotal hlavu paleontológom. Anthony Fiorillo so svojimi kolegami z Perotovho prírodovedného múzea oznámili v Scientific Reports objav fosílnych stôp. Četné otlačky boli nájdené v Národnom parku Denali v strednej časti Aljašky, vo formácii nižšej kriedy Cantwell. Horninový útvar Cantwell je takmer 4 km silná vrstva konglomerátu rôznych hornín, pieskovcov a bridlíc (s občasnými uhľovými ložiskami), obsahujúca pestrú zbierku fosílnej flóry (rastlín).

To, čo robí tento objav neobvyklým, je spoločný výskyt stôp dvoch úplne odlišných druhov dinosaurov: hadrosaurov (vtákopyskovitých) a therizinosaurů – zvláštne vyzerajúcich dvojnohých dinosaurov s dlhými krkmi, dlhými pažami a dlhými pazúrmi. Fiorillo uviedol:

„Hadrosauri sú veľmi bežní a nachádzajú sa po celom Národnom parku Denali. Doteraz však v parku neboli nájdení vedľa therizinosaurov. Na základe výsledkov nášho výskumu sme dospeli k záveru, že tieto spoločné stopy sú v súčasnosti jediné svojho druhu v Severnej Amerike.“

Autori štúdie pripustili, že v rovnakom horninovom útvare v Číne boli síce objavené kosti hadrosaura a therizinosaura, ale žiadny spoločný výskyt ich stôp. Dokument vysvetľuje:

„Je to obzvlášť neobvyklé vzhľadom na to, že hadrosauri pravdepodobne mali komplexnú sociálnu dynamiku, čím vyvolávajú rôzne scenáre, ktoré by vysvetľovali tento vzácny spoločný výskyt taxónov.“

Autori dospeli k záveru, že Aljaška musela byť „bránou pre dinosaury“, ktorá umožňovala ich prechod tam a späť z Ázie do Severnej Ameriky. Ďalší pozoruhodný objav stôp uskutočnil Ray Stanford so svojím tímom v kriedových horninách Marylandu začiatkom tohto roka (2018). Na pozemku NASA, vesmírneho letového strediska Goddard, bolo na ploche približne dva metre štvorcové nájdených viac ako 70 fosílnych stôp.

Línie stôp zahŕňajú otlačky malých cicavcov, dinosaurov veľkosti menších vtákov, stopy pterosaurov a otlačky veľkých dinosaurov – sauropodov a nodosaurov. Táto vzácna zbierka zvierat, zvlášť objav stôp cicavcov, a to všetko na veľmi malom priestore, bola veľkým prekvapením. Autori tvrdia, že táto zostava predstavuje „takmer optimálny“ stav, ktorý si vyžaduje „zvláštne konzervačné a tafonomické podmienky“.

Máme teda dve neobvyklé zostavy rozmanitých fosílnych stôp, ktoré poukazujú na prítomnosť mnohých rôznych druhov zvierat vo vzájomnej tesnej blízkosti. Sekulárni vedci sú v rozpakoch, keď majú vysvetliť dôvod tohto javu. Ich najlepšie vysvetlenie počíta s prítomnosťou zvláštnych podmienok a/alebo s nejakým zhromažďovaním sa na dinosaurej superdiaľnici.

„Vyzerá to, že dinosauri dokázali prežiť počiatočnú fázu Potopy na Západe jednoducho preto, že sa dokázali zhromaždiť a vyškrabať sa na najvyššie zvyšky zeme – kde príslušné sedimentárne vrstvy nie sú také hlboké – ako vody Potopy postupovali.“

Celosvetová Potopa ponúka pre tieto súbory stôp lepšie vysvetlenie. Ako vody Potopy stúpali stále vyššie, zvieratá sa snažili rýchlo vyšplhať na posledné zvyšky pevniny, ktorá ešte nebola pod vodou. Niektoré z týchto miest sa nachádzali tam, kde je dnes Aljaška a Maryland. Ďalšie takéto lokality boli na americkom Západe. Tieto dva nedávne objavy fosílnych stôp sú neobvyklé, pretože ukazujú na umiestnenie veľmi rôznorodej fauny v tesnej blízkosti a v krátkom časovom úseku.

Ak sa však na ne pozrieme ako na dôsledok jednorazovej celosvetovej udalosti, dajú sa tieto rozmanité stopy očakávať. Toto zvláštne uchovanie stôp je možné ľahko vysvetliť ich rýchlym pochovaním vodami Potopy.

Biblia má odpoveď

Pomalé a postupné procesy teda nemôžu vysvetliť tento veľkolepý záznam stôp, ktorý zachováva vysoko verný vzhľad kože a pazúrov. Mnoho lepším vysvetlením je globálna Noemova potopa pred asi 4500 rokmi. Potopa mohla uložiť sedimentačné vrstvy, pretože jej „vody trvali na Zemi 150 dní“ (Genesis 7:24). Rôzne procesy, vrátane vertikálnych tektonických pohybov zeme, mohli spôsobiť, že voda dočasne ustúpila a tieto vrstvy odkryla. Toto je tzv. hypotéza BEDS (Briefly Exposed Diluvial Sediments – v preklade to znamená Krátko Odkryté Potopné Sedimenty).

Počas tohto katastrofického obdobia hľadali skupiny dinosaurov a ďalších tvorov útočisko vo vyšších polohách, kde zem ešte nebola pod vodou, alebo tieto tvory plávali do oblastí, ktoré boli týmito povrchovými výkyvmi na krátky čas odkryté. Keď vody postupne zaliali aj tieto územia, zvieratá utiekli a zanechali po sebe stopy, ako v tomto kalovci. Keď hladina vody opäť stúpla, došlo k nánosu čerstvého sedimentu, ktorý stopy zakryl a tým ich aj zachoval.

Tento striedavý proces sa mohol rýchlo opakovať mnohokrát za sebou. Takto možno vysvetliť stopy často rovnakých druhov, nájdené v niekoľkých rôznych vrstvách nad sebou. V modeloch, ktoré počítajú s dlhými vekmi, by to znamenalo, že rovnaké druhy zvierat by zanechávali svoje stopy vždy na tom istom mieste, ale každú takúto udalosť by oddeľovalo mnoho tisíc alebo miliónov rokov – aká úžasná náhoda!

Biblický model ponúka priame vysvetlenie toho, čo inak nemožno dostatočne vysvetliť pomocou dlhých časových období. Rešpektovanie Noemovej potopy často poskytuje dobré odpovede na to, čo sa inak javí ako nepochopiteľné tým, ktorí ju odmietajú.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )