Ateizmus ako náboženstvo

Ateizmus: Viera v neexistenciu Boha

Ateizmus je viera, ktorá neuznáva existenciu žiadneho boha. Podľa Routledge Encyclopedia of Philosophy:

„Ateizmus je postoj, ktorý popiera existenciu Boha. To však svedčí skôr o pozitívnej nevere než o pouhej absencii viery.“

V zmysle popierania existencie akéhokoľvek zastrešujúceho božstva, ako je biblický Stvoriteľ-Boh, je aj budhizmus ateistický. Ateizmus v západnom ponímaní však budhizmus vylučuje a jeho zástancovia tvrdia, že ateizmus nie je náboženstvom. Jeden ateista to vyjadril nasledovne:

„Nazývať ateizmus náboženstvom je ako nazývať plešatého podľa farby jeho vlasov.“

Ateisti však tvrdia, že ateizmus sa tak môže vyhnúť zákonným povinnostiam, ktoré sú uplatňované v mnohých krajinách vplyvom náboženstva, a zároveň sa zbaviť niektorých ideologických väzieb, ktoré ľudia v súvislosti s „náboženstvom“ majú. Tým zároveň vytvárajú falošnú dualitu medzi vedou (o ktorej tvrdia, že musí byť naturalistická a sekulárna) a náboženstvom.

Ateizmus v súčasnom západnom ponímaní bude teda charakterizovaný nielen absenciou viery v boha, ale aj tvrdením o neexistencii akýchkoľvek bohov, duchov a božských či nadprirodzených bytostí. V tomto zmysle sú ateisti metafyzickými naturalistami a, ako bude ukázané, kráčajú cestou náboženstva.

Definícia náboženstva: Komplexná výzva

Definovať náboženstvo je náročná úloha. Existuje množstvo definícií, z ktorých mnohé zdôrazňujú vieru v nadprirodzené javy. Pri podrobnejšom preskúmaní sa však takéto definície rozpadajú, a to z viacerých dôvodov:

• Nesúlad s náboženstvami, ktoré uctievajú prírodné javy alebo objekty, ktoré nie sú nadprirodzené (napríklad džinizmus, ktorý tvrdí, že všetko živé je posvätné, pretože je to živé; alebo Májovia, ktorí uctievali samotné slnko ako božstvo, nie božstvo spojené so slnkom).
• Nesúlad s náboženstvami, ako je konfucianizmus a taoizmus, ktoré sa sústredia na životný štýl a hodnoty svojich stúpencov, pričom o nadprirodzených javoch, ako je posmrtný život, hovoria len nejasne.
• Nesúlad s náboženskými hnutiam, ktoré sú sústredené okolo UFO, kde sa verí, že mimozemšťania sú vysoko evolučne vyspelé, ale nie nadprirodzené bytosti.

Lepším spôsobom, ako určiť, či je určitý svetonázor náboženstvom, je hľadať typické rysy, ktoré sú pre náboženstvá spoločné. Rámec, ktorý vytvoril Ninian Smart, je známy ako Sedem dimenzií náboženstva a je všeobecne akceptovaný antropológmi a náboženskými vedcami ako široko pokrývajúci rôzne aspekty náboženstva bez dôrazu na jedinečné prvky konkrétnych náboženstiev.

Sedem dimenzií podľa Smarta

• Narativná dimenzia – príbehy a mýty, ktoré vysvetľujú pôvod sveta alebo základné pravdy.
• Experimentálna dimenzia – osobné skúsenosti a duchovné zážitky.
• Sociálna dimenzia – spoločenstvo a sociálne štruktúry v rámci viery.
• Doktrinálna dimenzia – základné učenia a presvedčenia.
• Etická dimenzia – morálne zásady a normy správania.
• Rituálna dimenzia – obrady, rituály a kultové praktiky.
• Materiálna dimenzia – fyzické objekty, posvätné miesta a umenie.

Nie každé náboženstvo obsahuje všetky dimenzie, ani nie sú v rámci konkrétnych náboženstiev rovnako dôležité. Smart dokonca tvrdí, že „sekularizácia“ západnej spoločnosti predstavuje posun od doktrinálnej a rituálnej dimenzie k experimentálnej dimenzii.

1. Naratívna (mýtická) dimenzia náboženstva

Každé náboženstvo má svoje príbehy. Takmer všetky náboženstvá obsahujú výpravné scenáre, ktorými vysvetľujú pôvod vesmíru a úlohu ľudstva v ňom. Smart túto dimenziu nazýva naratívnou. Mytológia je dôležitým aspektom najmä západného ateizmu. Ako povedal známy ateista Richard Dawkins, keď odkazoval na evolučnú teóriu Charlesa Darwina:

„Darwin umožnil človeku stať sa intelektuálne naplneným ateistom.“

Evolúcia je vysvetlením, ako všetko vzniklo:

• Vesmír (z ničoho nastal veľký tresk – nič explodovalo a stalo sa všetkým).
• Ľudia sa vyvinuli z iných ako ľudských tvorov, a preto je postavenie ľudstva vo vesmíre také, že je iba ďalším druhom zvierat.
• Niektorí dokonca tvrdia, že ľudstvo je parazitom na Zemi a navrhujú zlikvidovať až 90 % ľudstva.

Niektorí sa pokúšajú spojiť vieru v Boha s vierou v evolúciu, bez toho aby si uvedomovali základnú podstatu evolučného prepojenia s ateizmom. Cirkvi by mali byť opatrné pred nesúladom evanjelia a evolúcie, keďže svedectvá tých, ktorí po pochopení postavenia evolúcie vo vede odmietli kresťanstvo, by mali byť pre cirkvi varovaním.

2. Experimentálna dimenzia náboženstva

Experimentálna dimenzia náboženstva má dve rôzne hľadiská. Prvé hľadisko predstavuje udalosť, ktorú niekto zažil ešte predtým, než bola považovaná za náboženskú. Napríklad učeníci fyzicky videli a dotýkali sa tela vzkrieseného Ježiša. Podobne sa tvrdí, že Charles Darwin rozvinul svoju evolučnú teóriu až po pozorovaní dôkazov z celého sveta, ktoré zhromaždil počas svojej plavby na HMS Beagle. V skutočnosti však už poznal princíp evolúcie od svojho starého otca Erasmusa, ktorý o nej písal v knihe Zoonomia.

Druhé hľadisko sa týka skúseností ostatných stúpencov. Mnohí ľudia pri účasti na náboženských obradoch pociťujú určité emócie. Na druhej strane ateisti často vnímajú ateizmus ako oslobodenie od náboženstva, a niektorí po prijatí ateizmu hovoria o pocite oslobodenia. Karl Marx tvrdil, že odstránenie náboženstva ako iluzórneho šťastia je krokom k skutočnému šťastiu.

Ateistické odmietnutie božstva zahŕňa aj popretie posmrtného života. Ak neexistuje posmrtný život, potom v konečnom dôsledku nie je v živote ateistu vyššieho cieľa, než byť šťastný.

Podľa Humanistického manifestu II má v živote význam len to, čo človeku dáva zmysel. Neskôr v Humanistickom manifeste III bola táto myšlienka upravená na hľadanie zmyslu vo vzájomných vzťahoch.

Smart tiež vníma vieru ako súčasť experimentálnej dimenzie. Význam slova „viera“ býva často skreslený, aby dostal iný význam, než má. V kresťanstve je viera logická a znamená „spoliehať sa na to, v čo dúfame, a byť si istý tým, čo nevidíme“, ako sa uvádza v liste Židom 11:1. Nie je to slepá viera v nemožné, ako to definujú mnohí ateisti, ale skôr spoliehanie sa na Boží prísľub, ktorého zasľúbenia v minulosti boli všetky naplnené.

Na druhej strane, ateizmus vyžaduje vieru v to (za použitia ich vlastnej definície), že zákony chémie, fyziky a biológie boli kedysi porušené a život vznikol z neživého prostredníctvom chemickej evolúcie.

3. Sociálna dimenzia náboženstva

Sociálna dimenzia náboženstva sa zameriava na hierarchiu a mocenské štruktúry v rámci náboženstva. Typickým príkladom je hinduistický kastový systém. V náboženstvách, ktoré sú misijne orientované, sem patrí aj spôsob, akým ľudia konvertujú k viere a ako misionári vykonávajú svoju prácu. Súčasný ateizmus bol podnietený najmä osobnosťami, ktoré propagandisticky hlásali svoju ateistickú vieru. V predslove svojej knihy The God Delusion (Boží blud) Richard Dawkins uvádza:

„Ak táto kniha bude účinkovať podľa môjho zámeru, potom z náboženských čitateľov, ktorí ju otvoria, budú ateisti, keď ju odložia.“

Dawkins tak vyjadruje nádej, že jeho kniha obráti „náboženských“ ľudí na jeho svetonázor – čo je presne to, čo očakáva misionár ktoréhokoľvek náboženstva. Komunistické krajiny často premieňali náboženské štáty na ateistické, často za cenu prenasledovania (iných) náboženstiev. To vychádza z výroku Karla Marxa:

„[Náboženstvo] je opiátom ľudu. Zrušenie náboženstva ako iluzórneho šťastia ľudí je nevyhnutné pre ich skutočné šťastie.“

Marxisti vnímali odstránenie náboženstva ako krok smerom k opravdivému šťastiu pre obyčajných ľudí, aj keď sa to v praxi neuskutočnilo. Súčasní kritici dokonca vidia marxizmus ako náboženstvo. (Dá sa tvrdiť, že marxizmus je len sektou väčšieho náboženstva: ateizmu).

Mnohí vedci sú v sociálnej hierarchii ateizmu na vysokej úrovni, pretože ich výskum prispieva k lepšiemu pochopeniu sveta. Zvlášť vysoko sú hodnotení tí, ktorí rozsiahle píšu o evolúcii. Preto mnohí vedci vo svojich výskumných prácach uvádzajú niečo o evolúcii, aj keď je táto súvislosť minimálna alebo žiadna. Na mnohých školách sa ateizmus učí deťom aj v hodinách prírodných vied prostredníctvom evolúcie.

Ateistický filozof Michael Ruse dokonca priznáva, že „evolúcia je náboženstvo“ a mohla by byť považovaná za naratívnu (mýtickú) dimenziu ateizmu. Tento spôsob výučby evolúcie sa dá považovať za výučbu ateizmu. Niektorí ateisti dokonca podporujú vyučovanie lží, aby dosiahli väčší počet detí veriacich v evolúciu.

4. Doktrinálna dimenzia náboženstva

Doktríny (náuky) predstavujú súbor presvedčení a filozofií, ktoré sa vyvíjali v rámci náboženstva. Nemusia byť priamo uvedené v náboženskej mytológii, ale často z nej logicky vyplývajú. Príkladom je kresťanská doktrína o Trojici, ktorá, aj keď nie je priamo uvedená v Biblii, je z nej logicky odvodená.

Súčasný ateizmus získal popularitu v 18. a 19. storočí po období osvietenstva. V roku 1933 si niektorí poprední ateistickí filozofi uvedomili dopady úbytku viery v Boha na morálku spoločnosti a spísali súbor naučiek a cieľov, ktoré by podľa ich názoru mali byť vhodné pre svetskú spoločnosť 20. storočia. Takto vznikol smer v rámci ateizmu známy ako sekulárny humanizmus.

Ateisti, aj keď nemusia poznať presné znenie Humanistického manifestu, často veria a riadia sa zásadami, ktoré sú v ňom uvedené. Humanizmus vychádza z predpokladu, že ľudia sú v zásade dobrí. Napriek tomu, že ateistické doktríny a ciele manifestu akceptujú evolúciu ako pravdivú, sú v priamom protiklade k tomu, čo by sa dalo očakávať, ak by boli výlučne odvodené z evolučného príbehu.

V roku 1973 bol Humanistický manifest aktualizovaný v reakcii na ohavnosti, ktoré ľudia spôsobili iným ľuďom počas uplynulého obdobia, konkrétne sa uvádzajú nacizmus a komunistické policajné štáty. Aktualizácia zohľadnila, že napriek optimistickému pohľadu na ľudskú prirodzenosť, realita ukázala, že ľudská dobrota nie je samozrejmá. Sekulárny humanizmus sa stal modernou doktrínou, ktorá sa snaží nahradiť tradičné náboženské morálne systémy tým, že zdôrazňuje rozum, etiku a vedecký prístup. Napriek tomu ostáva kontroverznou témou, keďže niektorí považujú humanizmus za istý druh „ateistického náboženstva“.

5. Etická dimenzia náboženstva

Ateizmus je často považovaný za morálne relativistické náboženstvo. Väčšina ateistov sa drží rôznych etických systémov, avšak v samotnej podstate ateizmu nie je žiadny pevný základ pre morálku. Túto skutočnosť priznávajú aj známi ateisti ako Richard Dawkins a William Provine. Bolo navrhnutých mnoho etických systémov; pravdepodobne najpopulárnejší je utilitarizmus. Ten sa zameriava na maximalizáciu šťastia a minimalizáciu utrpenia, čo však nemusí vždy viesť k spravodlivým rozhodnutiam.

Niektorí ľudia zašli ešte ďalej a vytvorili etické zásady založené na evolučnom príbehu a princípe „prežitia najschopnejších“. Tí, ktorí sa riadili takýmito zásadami, sa stali páchateľmi tragédií, ako napríklad:

• Masaker v Columbine
• Streľba v škole Jokela vo Fínsku
• V širšom meradle nacistické zločiny

Väčšina ľudí, bez ohľadu na vierovyznanie, intuitívne cíti, že systémy, ktoré vedú k takýmto zverstvám, musia byť nesprávne. Ateisti však nemajú vždy logické vysvetlenie, prečo sú tieto činy objektívne zlé. Tento rozpor priznal aj Richard Dawkins, keď povedal:

„Pokiaľ ide o vedu, som zapálený darwinista, ale pokiaľ ide o vysvetlenie sveta, morálku a politiku, som vášnivý anti-darwinista.“

Jedným z príkladov je situácia, keď dvaja evolucionisti napísali knihu s tvrdením, že znásilnenie je evolučný mechanizmus na šírenie mužských génov. Jeden z nich sa však trápil s odôvodnením, prečo je znásilnenie objektívne nesprávne, aj keď z evolučného hľadiska môže byť biologicky zdôvodniteľné.

História ukázala, že svet riadený čisto ateistickou, evolučnou etikou môže byť nehostinným miestom na život. Mnohí ateisti to ticho uznávajú a radšej sa rozhodnú žiť podľa morálnych zásad iných náboženstiev alebo aspoň podľa zákonov uplatňovaných vládou. Tento prístup je pragmatický, ale odhaľuje etický deficit ateistického svetonázoru.

6. Rituálna dimenzia náboženstva

Na prvý pohľad sa môže zdať, že rituálna dimenzia je jediná, ktorá v ateistickom náboženstve chýba. V mnohých náboženstvách vychádza význam rituálov z ich tesného spojenia s konkrétnymi udalosťami, napríklad sviatok Pesach pripomína útek Izraelitov z Egypta. Keďže ateizmus je relatívne nové hnutie, nemá mnoho historických udalostí na pripomínanie. V niektorých náboženstvách sa konajú rituály, ako sú obete a tance, s cieľom uspokojiť bohov alebo duchov.

Keďže ateizmus popiera existenciu bohov a duchov, nemá ani podobné rituály. Napriek tomu však mnohí ateisti praktizujú „svetské rituály“, ako sú oslavy narodenín alebo oslavy „rituálnych sviatkov“ iných náboženstiev. Typickým príkladom sú štátne kresťanské sviatky, ako Vianoce a Veľká noc. Väčšinou však ateisti tieto sviatky slávia skôr ako tradíciu štátnych sviatkov a odmietajú ich pôvodný náboženský význam.

V posledných rokoch získava na obľube nový typ ateistických rituálov, ktoré majú podobu verejných pamätných výročí. Typickým príkladom je februárové výročie narodenia Charlesa Darwina (a dokonca aj novembrové výročie vydania jeho diela Pôvod druhov). Tieto výročia sú často verejne oslavované, dokonca aj v niektorých „cirkvách“, pričom sa široká verejnosť vyzýva k účasti.

Niekto by možno mohol povedať, že tento moderný, ateistický pamätný akt je oslavovaný s väčšou horlivosťou a vášňou než mnohé dlhodobo ustálené náboženské rituály. Ateisti tak vytvárajú nové formy rituálov, ktoré im umožňujú prejavovať svoju identitu a zároveň uctiť vedcov a myšlienky, ktoré považujú za významné.

7. Materiálna dimenzia náboženstva

Podľa Niniana Smarta zahŕňa materiálna dimenzia náboženstva všetky hmotné prvky vytvorené v rámci náboženstva, ako sú umelecké predmety, budovy, ale aj prírodné miesta, ktoré sú pre stúpencov posvätné. Keďže ateizmus popiera božstvo, nemá predmety, ktoré by božstvo predstavovali, ako sú ikony či modly. Napriek tomu niektorí ateisti považujú za posvätnú samotnú prírodu.

V rámci materiálnej dimenzie ateizmu existujú dva extrémne postoje:

• Prírodné zdroje na využitie:
  • Prírodné zdroje sú tu preto, aby boli využívané pre „prežitie najschopnejších“.
  • Ľudia sú podľa tohto pohľadu tým najschopnejším druhom a majú právo používať prírodu vo svoj prospech.
• Rešpektovanie prírody:
  • Všetku prírodu treba rešpektovať, najmä živé tvory, pretože ich zabíjanie sa rovná vraždeniu „bratrancov“.
  • Tento postoj uznáva, že všetok život je „posvätný“.

Obe tieto myšlienky môžu byť odvodené z evolučnej mytológie, no v súčasnosti viac prevláda názor, ktorý rešpektuje prírodu a vníma život ako hodnotný. Pred sto rokmi G.K. Chesterton povedal:

„Darvinizmus možno použiť na podporu dvoch bláznivých cností, ale nie na podporu ani jednej rozumnej. Príbuznosť a súperenie medzi všetkými živými tvormi môžu byť dôvodom byť buď neskutočne krutý, alebo prehnane precitlivený; ale nie pre zdravú lásku k zvieratám. … Základným prvkom kresťanstva bolo toto: príroda nie je naša matka, príroda nie je naša sestra. Môžeme byť hrdí na jej krásu, pretože máme rovnakého Otca; ale nie je našou autoritou; máme ju obdivovať, ale nie napodobňovať.“

Ateistický pohľad na materiálnu dimenziu je výrazne ovplyvnený postojom k etickej dimenzii. Pre mnohých ateistov je príroda hodná rešpektu, no tento rešpekt často vychádza z humanistických a etických dôvodov, nie zo spirituálneho presvedčenia.

Záver

Ateisti často tvrdia, že ich viera nie je náboženstvom. Tento postoj im umožňuje šíriť svoje presvedčenie v prostredí, kde sú iné náboženstvá zakázané, čo však nie je správne. Súčasný západný ateizmus nepochybne zahŕňa šesť zo siedmich náboženských dimenzií, ktoré stanovil Ninian Smart, a dokonca sa začína rozvíjať aj zostávajúca dimenzia – rituálna. Preto je nepravdivé tvrdenie, že „nazývať ateizmus náboženstvom je ako nazývať plešatého podľa farby jeho vlasov“. Možno by bolo vhodnejšie prirovnanie k tomu, ako nazvať oholenú hlavu „účesom“.

Medzi ateizmom a inými svetonázormi, ktoré sú bežne označované ako náboženské, je okrem popierania božstva len malý rozdiel. Ateisti sa často snažia vytvoriť dvojitý pohľad, v ktorom prezentujú vedu a náboženstvo ako vzájomne nezlučiteľné. Tento rozpor je však falošný. Rozdiel totiž nie je medzi vedou a náboženstvom, ale medzi interpretáciami vedy, ktoré pochádzajú z rôznych náboženských svetonázorov.

Preto by ateizmus nemal byť vyučovaný ani presadzovaný v zariadeniach, kde sú ostatné náboženstvá zakázané. Nemal by byť podporovaný ani zákonmi, ktoré predpokladajú nábožensky neutrálnu vládu. Ak sa má ateizmus prezentovať ako svetonázor, mal by byť postavený na rovnakú úroveň ako ostatné náboženské systémy, a nie ako základ vedeckej pravdy.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )