3.časť – A predsa existuje peklo

A PREDSA EXISTUJE PEKLO

Rôzne kresťanské skupiny, ale aj kruhy, ktoré nechcú nič vedieť o kresťanskej viere, jednoznačne odmietajú existenciu pekla. Čo o tom v skutočnosti učí Biblia? V druhej kapitole sme čítali texty hovoriace o tom, že jedného dňa budú zlí ľudia vzkriesení, aby boli potrestaní za svoje činy. Božie slovo úplne zrozumiteľne hovorí o budúcom súde a o potrestaní nekajúcich. Uveďme niekoľko ďalších citácií:

… v deň, keď Boh bude podľa môjho evanjelia skrze Ježiša Krista súdiť… čo je skryté v ľuďoch. Rim 2,16

… ktorý súdi bez nadŕžania… 1 Pet 1,17

… a nespravodlivých ponecháva na deň súdu na potrestanie. 2 Pet 2,9

A to isté slovo udržiava terajšie nebo i Zem, zachováva pre oheň, keď príde deň súdu a záhuby bezbožných ľudí. 2 Pet 3,7

Potrestanie tých, ktorí zotrvali vo svojich hriechoch, bude niečo strašného.

Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy, ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov. Žid 10,26-27

…bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu a bude mučený ohňom a sírou… Zj 14,10

Boh bude trestať spravodlivo, každému dá to, čo si zaslúži.

…Uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený a tupý ducha milosti… Je hrozné padnúť do rúk živého Boha. Žid 10,29-31

…Takých postihne prísnejší súd. Mar 12,40

Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa, nesplnil jeho vôľu, veľmi zbije. Luk 12,47

Boží trestajúci súd postihne tých ľudí, ktorí nechceli nič vidieť o Kristovom čine spasenia a zotrvávali vo svojej neochote robiť pokánie. Pre ľudí existujú dve možné cesty. Ježiš jasne ukazuje, kde ktorá končí:

Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, málo je tých čo ju nachádzajú. Mat 7,13-14

Úzka cesta = život; široká cesta = skaza; tak bude znieť Boží rozsudok. Grécke slovo „apoleia”, niekedy prekladané ako prehriatie, značí skazu, zničenie či ruinu, teda pravý opak života. Apoleia môže znamenať aj „stratiť sa”. Apoštol Pavol vysvetľuje:

A čo ak Boh chcel ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, a preto s veľkou trpezlivosťou znášal nádoby hnevu, pripravené na záhubu,… Rim 9,22

Apoleia tu značí zničenie. V liste k Filipanom je Fil 1,28 sa ako protiklad „záchrany” uvádza „záhuba”, v Fil 3,19.20 sa javí „záhuba” postavená ako protiklad „nebeského občianstva”. Človek stelesňujúci vzburu proti Bohu a jeho zákonu je synom záhuby. Pozornosť si zaslúži ďalší citát:

Lebo tí, čo chcú zbohatnúť upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia. 1 Tim 6,9

Apoleia je uvedená tiež v 2 Pet 2,1.3; 3,7.16. Aj tu znamená jednoducho zničenie, záhubu, zánik. Rovnako sa apoleia vyskytuje aj v Zj 17,8.11. S rovnakou myšlienkou súvisí tiež druhý grécky pojem „olenthros aionos”. V 2. liste Tesaloničanom sú tieto slová preložené ako „večná záhuba”. Zmienene biblické miesta presne súhlasia s Ježišovými výrokmi, podľa ktorých budú mať život iba tí, ktorí v Neho veria.

Aj tu musíme mať opäť na zreteli skutočnosť, že život nemáme sami v sebe, ale iba v Ježišovi Kristovi a cez neho. Bez Krista neexistuje život. Kto nie je zmierený s Bohom cez Kristovu obeť, nemá nádej na večný život, jeho výhľad cieľ k súdu. Slovo, ktoré hovorí o mieste budúceho trestu pre svojvoľnosť, a ktoré býva obyčajne prekladané ako peklo, znie v gréčtine „gehenna”. V Novom zákone sa vyskytuje 12-krát, a síce v Mat 5,22.29.30; 10,28; 18,9; 23,15.33; Mar 9,43.45.47; Luk 12,5.

Gehenna je slovo, ktoré hovorí o budúcom súde ohňom. Výraz „gehenna” má veľmi zaujímavú históriu, ktorá siaha ďaleko späť do Starého zákona. V dávnych dobách patrilo malé údolie na južnom okraji mesta Jeruzalema synom Hinnom. Bezbožný kráľ Achas zaviedol v tomto údolí ohavnú modloslužbu. O Achasovi je napísané:

…Nerobil však to, čo je správne v očiach Hospodinových,… ba i liatevané modly zhotovil pre baalov. Sám kadil v Ben-Hinnomskom údolí a synov si previedol cez oheň podľa ohavných zvykov národov… 2 Par 28,1-3

Rovnako zle konal aj kráľ Manasses. Proti pohanským ohavnostiam znova bojoval kráľ Joziáš, ktorý sa držal Hospodina. Modloslužobné oltáre postavené dookola Jeruzalema premenil na hromady trosiek.

V údolí Hinnom sa potom niekoľko storočí pálili jeruzalemské odpadky. Ohňu sa tu dávali aj mŕtvoly zločincov. Vo dne, v noci tu stúpal dym k oblako, viditeľný z Jeruzalema. A toto údolie, „Gehenna” (údolie Hinnom) dalo potom menu „Gehenna” miestu, kde dostanú bezbožní v ohni svoj trest. 2 Kráľ 23,5-10 Údolie Hinnom ležiace za mestom Jeruzalemom bolo zvolené ako symbol budúceho miesta trestu. To nás vedie k poznaniu, že tým biblia myslí oheň, ktorý zapáli na Zemi po tisíckach rokov Boh, aby potrestal bezbožných vzkriesených k súdu.

Zlí, tzn. v slovách Zjavenia „ostatní mŕtvi”, budú vzkriesení tisíc rokov po Kristovom návrate, aby prijali svoj trest:

Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšili tisíc rokov. Zj 20,5

…ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov. Žid 10,27

Potom boli smrť a podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera. To je druhá smrť: ohnivé jazero. Zj 20,14

Ale zbabelci, neveriaci, poskvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci, a všetci luhári budú mať podiel v jazere, horiacom ohňom a sírou. To je tá druhá smrť. Zj 21,8

Nasledujúci verš nám ešte raz s naprostou zreteľnosťou ukazuje, že bezbožní budú nakoniec strávení ohňom.

…ale zostúpil oheň z neba a strávil ich. Zj 20,9

Výrazom gehenna – pojem, ktorý je obyčajne prekladaný ako peklo, pekelný oheň, zatratenie, večné zatratenie – rozumie biblia tento súd ohňom. Vo viacerých náboženstvách existujú najrozmanitejšie predstavy o pekle; s Božím slovom však majú veľmi málo spoločného, podobne ako náuky, ktoré tvrdia, že súd ohňom vôbec neexistuje. Táto druhá smrť, z ktorej už nebude vzkriesenia, nepostihne spasených ľudí.

Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neublíži. Zj 2,11

Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moci… Zj 20,6

V tejto súvislosti sa chceme ešte krátko dotknúť otázky, ako dlho bude tento súd ohňom trvať. Či „oheň” bude – ako mnohí domýšľajú – horieť stále, naveky. K objasneniu tejto veci je potrebné preskúmať, ako biblia používa hebrejské a grécke pojmy pre „večný”, „večnosť”, „neuhasiteľný” atď. Hebrejský text Starého zákona užíva pre „večný” slovo „olam” a grécky Nový zákon výraz „aión”, ako prídavné meno „aiónios”.

V celej Biblii sa tieto slová vyskytujú celkom 541-krát. Podľa rôznych novozákonných slovníkov má aión celý rad významov. Aión a aiónios značí ako podstatné a prídavné meno tieto časové údaje: dlhá doba, dávna predošlá doba, oddávaná, nikdy, už nikdy, ukončenie (napr. času sveta, žatvy), po celý život, generácie, podľa spôsobu tohoto sveta, budúci čas, stále, trvale. Uvedieme niekoľko príkladov, ktoré upresnia biblické užitie tohto slova:

Ak však otrok vyhlási: Milujem svojho pána i svoju ženu i svojich synov a neodíde na slobodu, vtedy ho privedie jeho pán pred Boha, privedie ho ku dverám alebo ku verajám a jeho pán mu prepichne šidlom ucho a on bude slúžiť naveky. 2 Moj 21,5-6

Tu „večné” alebo „stále” znamená „pokiaľ žije”. Podľa 2 Moj 29,9 mali Áron a jeho synovia vykonávať kňazstvo podľa „večného” poriadku, ale kňazská služba bola Kristom zrušená. Informáciu o slove „večný, večné” dáva aj 5 Moj 23,3:

Nech nikdy nevôjde Ammončan ani Moábec do zhromaždenia Hospodinovho, ani ich desiate pokolenie nech nikdy nevôjde do Hospodinovho zhromaždenia. 5 Moj 23,4

Desiate pokolenie dokonca neznamená „večné”, prichádza tam zasľúbenie. Nová Lutherova biblia udáva v margu vysvetlenie:

„…ani jeho potomstvo až do desiateho pokolenia…”

Samuelova matka sa rozhodla, že svojho syna zasvätí Božej službe. Svoj úmysel vyjadrila slovom:

Až odkojím chlapca, privediem ho a predstavím ho pred Hospodinovu tvár, aby tam navždy zostal bývať. 1 Sam 1,22

V 28. verši sa jasne uvádza, čo je mienené výrazom „stále”. Vyprosila som si ho predsa od Hospodina, aby bol jeho pre všetky dni, čo bude živý. Keď Jonáša prehltla veľká ryba, modlil sa v tele tohto živočícha:

Zostúpil som do zeme až k základom vrchov, jej závory sa za mnou zavreli až na veky. Jon 2,7

Už v druhej časti siedmeho verša vyjadruje Jonáš očakávanie, že „naveky” neznamená „navždy”. „Ty si vyviedol môj život z jamy, Hospodine, môj Bože!”

Autori biblicko-teologického slovníka Osterloh a Engelhand vysvetľujú:

Slovo „aión” používané v pôvodnom gréckom texte Nového zákona väčšinou pre večnosť znamená v predkresťanskej gréčtine všetko iné než večnú večnosť. Aión bez neodmysliteľného gréckeho iného pojmu „aiónios” je v Novom zákone uzavretý v okruhu dejov a udalostí tohto veku. Čo je „večné”, nemusí trvať nekonečne – tak dlho nebude trvať ani tento svet. Vandenhock, Gottingen 1959, s.131, 132.

„Na veky vekov“ značí dlhú dobu. Biblia hovorí, že príde chvíľa, keď Kristus rozdrví hlavu diablovi. Zvodcov aj všetkých zvedených čaká rovnaký súd: budú navždy zničení, zatratení, zhasnutí. Raz to bude tak, ako keby nikdy neexistovali. V Zjavení 20,14 sa „ohnivé jazero” označuje ako „druhá smrť”. Tým je potvrdený verš 9, podľa neho oheň z neba pohltí bezbožníkov.

V tejto súvislosti teraz uvažujeme aj o evanjeliu Mareka 9. Verše 44, 46, 48 sú z Izaiáša 66,24 a hovoria, že „ich červ neumiera, ich oheň neuhasne”, tzn. pokiaľ tu bude ešte potrava pre červa aj oheň. S údolím Hinnom to bolo tiež tak: Keď bolo mesto Jeruzalem zničené, nevyňášal sa už do údolia Hinnom žiaden odpad, „aiónsky” alebo „večný” oheň zhasol. Tak je treba rozumieť textom o gehenne.

Druhým príkladom pre trest „večným ohňom” sú mestá Sodoma a Gomora a predsa je písané v 2 Pet 2,6, že Boh tieto mestá obrátil „v popol”. Teda oheň už nehorí. Po Joziášovej smrti prepadli Judski opäť modloslužbe. Prorok Jeremiáš varoval národ pred prichádzajúcimi Božími súdmi a pred ohňom, ktorý zapálil jeruzalemské paláce a neuhasne. Nik nevie, čo značí tento neuhasiteľný oheň, ktorý mestá spálil, horí ešte dnes.

Podľa Mat 5,29 a 30 bude do geheny uvrhnuté „celé telo”, celý nekajúci hriešnik a nie jeho nesmrteľná duša. Podľa Mat 10,28 v gehenne má zahynúť telo aj duša. Z Ježišových slov a z výpovedí biblických prorokov zreteľne vyplýva, že bezbožní nebudú trpieť večne, ale že zomrú. Tak ako sa vytrhá a spáli burina, tak to bude aj s ľuďmi neochotnými k pokániu. Zreteľne je to aj v slovách Jána Krstiteľa:

„Plevy budú páliť ohňom neuhasiteľným.” Mat 3,12

Nik nemôže odolať moci tohoto ohňa; uhasne potom až keď bude všetka práca hotová. V tomto ohni dostane každý svoj spravodlivý trest. Potom zlí ľudia zhorí; podľahnú druhej, definitívnej smrti, z ktorej už nebude žiadneho precitnutia. Posledná kapitola Starého zákona oznamuje, že bezbožní budú nakoniec zničení a navždy vyhubení:

Lebo hľa, prichádza deň, horiaci ako pec. Vtedy sa stanú všetci spupní a všetci, ktorí páchajú bezbožnosť, slamou a prichádzajúci deň ich spáli – vraví Hospodin mocností. Nezanechá koreňa ani vetvy… a rozšliapete bezbožných, lebo oni sa stanú popolom pod chodidlami vašich nôh v ten deň, ktorý ja chystám – vraví Hospodin mocností. Mal 3,18-21

Príde chvíľa, keď už nebude existovať žiadne utrpenie, žiadny plač, žiadna bolesť. Všetky stopy hriechu budú zničené a vymazané. Svet bude očistený od diablovej vzbury.

Lebo, ajhľa: Stvorím nové nebo a novú zem a prvotné sa už nebude spomínať, ani neprídu na myseľ. Iz 65,17

Nepripomínalo by nám „večné” horiace peklo neustále bývalý svet? Čo zničí prvý Adam, bude obnovené druhým Adamom, Ježišom Kristom. Čo bolo hriechom stratené, vráti Boh opäť tým, ktorí prijali Ježiša ako svojho Pána.

Prvé dve kapitoly Biblie opisujú nádherné Božie stvorenie, kým do neho nevstúpil hriech. Posledné dve kapitoly popisujú, ako to bude až budú odstránené všetky stopy hriechu a až bude všetko obnovené tak, ako to pôvodne Boh zamýšľal.

… A smrť už nebude, ani žiaľ ani nárek ani bolesť už nebude – pretože čo bolo, pominulo. Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Hľa všetko tvorím nové. Zj 21,4-5

Dnes ešte pre všetkých ľudí platí pozvudivé pozvanie veľkej Božej lásky:

A Duch i nevesta volajú: Príď! Aj, ten čo počúva, nech volá: Príď! Kto je smädný, nech príde a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života. Zj 22,17