2.časť – Vzkriesenie, duša a peklo

BUDÚ VZKRIESENÍ I BEZBOŽNÍ?

Úvodom slov Pána Ježiša:

…Lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. Ján 5,28-29

Všetci, ktorí zomreli či už dobrí alebo zlí, budú spať v hrobe až do chvíle vzkriesenia. Dobrí ľudia majú zasľúbený večný život, zlých očakáva súd. Apoštolovia nehlásali nič iné ako ich majster Ježiš Kristus. Všimnime si predovšetkým dva nasledujúce výroky:

A mám nádej v Bohu, že bude vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých… Skut 24,15

Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal kým bol v tele či už dobré alebo zlé. 2 Kor 5,10

Smrť teda neznamená koniec všetkého ani pre bezbožných ľudí.

…Bojte sa toho, ktorý keď zabije má moc uvrhnúť do pekla! Luk 12,5

Ale tí, čo si svojou zatvrdenosťou a nekajúcim srdcom hromadia hnev na deň hnevu, keď sa zjaví spravodlivý Boží súd. On odplatí každému podľa jeho skutkov: večným životom tým, čo vytrvalosťou v dobrých skutkoch hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť hnevom a rozhorčením tým, čo tvrdohlavne odporujú pravde a oddávajú sa neprávosti. Rim 2,5-8

Nepomstite sa sami milovaní, ale ponechajte miesto hnevu, veď je napísané: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím“, hovorí Pán. Rim 12,19

…že ľudia raz zomrú a potom bude súd… Žid 9,27

Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom pri jeho príchode tí, čo patria Kristovi. A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo, keď zruší každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu. 1 Kor 15,22-24

Ako prvý vstal Kristus niekoľko dní po svojej smrti. Veriaci môžu očakávať svoje vzkriesenie pri Kristovom návrate. Až potom príde koniec všetkých protivôľských mocností. Zostaneme ešte pri udalostiach, ku ktorým dôjde pri Kristovom návrate. Všetci spasení budú s jasotom vítať Ježiša. Pretože budú premenení, budú môcť zniesť Ježišovu slávu. S bezbožnými to bude práve naopak. V ich hriešnom stave je pre nich už pohľad na Ježišovu slávu niečím strašným. Všetci zomrú.

Králi zeme i veľmoži aj vojvodcovia, boháči a mocní, všetci otroci aj slobodní ukryli sa v jaskyniach a horských bralách a volali vrchom a bralám: „Padnite na nás a skryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred Baránkovým hnevom.” Zjav 6,15-16

Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka: jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korábu. Tu prišla potopa a zahubila všetkých. Luk 17,26-27

Podobne ako bolo za dní Lota: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili a stavali, ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili. Práve tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. Luk 17,28-30

Keď príde Syn človeka, ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Ako v dňoch pred potopou, ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korábu, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Mat 24,37-39

Tiež v Zjavení 19,18-21 sa dozvedáme, že všetci bezbožní musia pri Ježišovom návrate zahynúť. Tí ostatní potom budú s Kristom v nebi, zatiaľ čo všetci bezbožní ľudia budú mŕtvi. Prečítajme si, čo k tomu hovorí prorok Jeremiáš:

…Hospodin má spor s národmi, ustanovuje súd nad každým telom. Bezbožných vydá meču – napospas – znie výrok Hospodinov. …Pohroma ide z národa na národ. Dvíha sa veľká búrka z najkrajnejších kútov zeme. V onen deň Hospodinom zbití budú ležať od jedného konca zeme po druhý, nebudú ich oplakávať, ani zbierať, ani pochovávať; hnojom budú na povrchu role. Jer 25,31-33

To však ešte nie je definitívny súd nad svojvoľnými. Po dlhý obdobie ich Boh prebudí, aby sa zodpovedali pred Sudcom sveta a prijali zaslúženú odplatu za svoje činy.

… Zem sa rozlomí, Zem sa rozkýva, Zem sa rozpadne. Bude ako opilec, bude sa zmietať ako búdka. Doháňa ne ňu jej nevernosť, padne a už nevstane. V tento deň Hospodin potrestá zástup na výšine i pozemských kráľov na Zemi. Budú zozbieraní ako je uvrhnutý väzeň do jamy, a budú zatvorení pod zámkou, po viacerých dňoch budú potrestaní. Iz 24,19-22

Ježiš ukázal v Zjavení Jánovi, že medzi vzkriesením veriacich a vzkriesením svojvoľných ľudí uplynie 1000 rokov.

Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšil tisíc rokov. Zjav 20,5

Na otázku, čo sa stane so vzkriesenými svojvoľníkmi, budeme hľadať odpoveď neskôr. V ďalšej kapitole sa chceme predovšetkým z Biblie dozvedieť, kde sa budú nachádzať mŕtvi až do vzkriesenia.

KDE SÚ MŔTVI AŽ DO VZKRIESENIA?

Biblia pozná iba jedno miesto, kde sa mŕtvi dostávajú. Prítomnosť nerozlišuje medzi miestom pre dobrých alebo pre zlých ľudí. Starý zákon označuje toto miesto hebrejským slovom „šeól”, ale Nový zákon preň používa grécke slovo „hádés.” Z ďalej uvádzaných textov vyplýva, že názvy šeól aj hádés je mienené miesto, kde sa dostanú všetci mŕtvi. Pre hrob, cintorín, pohrebisko, hrobku atď. sa používajú ešte aj iné názvy, ale tie majú pre našu otázku menej dôležitý význam.

Bohabojný Jákob veril, že jeho zbožného syna Jozefa roztrhalo divé zviera a že je teraz v šeól. Jákob vedel, že tam zostúpi aj on sám až zomrie.

…V smútku zostúpim ku svojim synovi do záhrobia (šeólu). 1 Moj 37,35

Kórachova bezbožná skupina sa prepadla do šeólu zaživa aj s príbytkom a so všetkým majetkom.

…rozostúpila sa zem pod nimi; zem otvorila svoje ústa a pohltila ich, aj ich domy, i všetkých ľudí, ktorí patrili ku Kórachovi, i všetok ich majetok. Tak zostúpili oni i všetci, ktorí patrili k nim, zaživa do podsvetia, (šeól) zem ich prikryla… 4 Moj 16,31-33

Dávid sa na svojom úteku pred Saulom už cítil byť v putách smrti.

Obkľúčili ma vlny smrti a prúdy záhuby ma predesili. Ovinuli ma putá podsvetia (šeólu), osídla smrti ma zastihli. 2 Sam 22,5-6

Je treba si všimnúť, že aj zbožná Anna sa vo svojom chválospeve zmieňuje o vyslobodení zo šeólu, teda o vzkriesení.

Hospodin usmrcuje i oživuje, do záhrobia (šeólu) povádza i vyvádza odtiaľ. 1 Sam 2,6

Grécke slovo hádés, ktoré sa vyskytuje v Novom zákone, má rovnaký význam ako hebrejské slovo šeól. Toto je možné zreteľne ukázať porovnaním Žalmu 16,10 so Skutkami 2,27.

Lebo ma nenecháš v ríši smrti (šeólu)… Ž 16,10

Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí (hádés) a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. Ale on bol prorok… videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí (hádés), ani jeho telo nevidelo porušenie… Skut 2,27-31

Mŕtvi podliehajú v šeóli (hrobe) alebo v háde (hrobe) skaze, ale Kristus bol výnimkou, pretože bol vzkriesený skôr, než jeho telo zotlelo. Šeól a hádés nemajú nič spoločné s tým, čo býva nazývané peklo. Šeól sa vyskytuje v Starom zákone 64-krát (nerátame apokryfy) a hádés sa v Novom zákone vyskytuje 10-krát. Ani jeden z týchto textov nehovorí, že by v šeóli alebo v háde horel oheň, že tam ľudia trpia, vedome niečo prežívajú, že sú tam zlí ľudia trestaní.

Viaceré z týchto textov hovoria o potrestaní, ale trest spočíva v tom, že ľudia zomrú a musia odísť do hrobu. Nikde v Biblii sa nehovorí, že by ľudia boli v šeóli alebo v háde mučení, či trestaní. Keď človek zomrie, je pochovaný a leží v hrobe (šeól, hádés). Biblia učí, že už nežije a že stratil akúkoľvek možnosť kontaktu s Bohom a s ľuďmi.

Živí vedia, že zomrú, ale mŕtvi nič nevedia a nemôžu očakávať odmenu, lebo ich pamiatka je zabudnutá. Rob všetko zo svojej sily… lebo v záhrobí (šeóli), do ktorého sa uberáš niet práce, ani myslenia, ani poznania, ani múdrosti. Kaz 9,5.10

Lebo v smrti niet spomienky na Teba a kto Ťa bude oslavovať v ríši (šeóli) mŕtvych? Ž 6,6

Budeš pre mŕtvych robiť divy? Zodvihnú sa azda tiene a pochvália Ťa? Hovorí sa o Tvojej milosrdnosti v hrobe? O Tvojej vernosti v ríši skazy? Ž 88,11-13

Mŕtvi nechvália Hospodina a nikto z tých, čo zostupujú v mieste umlknutia, ale my budeme dobrorečiť Hospodinovi… Ž 115,17-18

Keď jeho duch vyjde, on sa vráti do zeme; jeho úmysly zaniknú v ten istý deň. Ž 146,4

Veď podsvetie Ti nemôže ďakovať ani smrť Ťa neoslavuje; tí čo zostupujú do hrobu, nedúfajú viac v Tvoju vernosť. Len živý, živý Ti ďakuje ako ja dnes… Iz 38,18.19

Ty si Otec náš, lebo Abrahám nevie o nás, Izrael nás nepozná… Iz 63,16

Pretože smrť je pravým opakom života, nemá človek po svojej smrti žiadnu zásluhu na tom, čo sa deje na Zemi. U všetkých výrokov nikdy nezabudnime, že Biblia prirovnáva smrť k spánku, keď človek nič nevie. Pre všetkých ľudí však príde deň, keď ich Ježišov mocný hlas zo spánku smrti prebudí.

Preto, ajhľa, pripojím ťa k tvojim otcom; budeš pochovaný do svojho hrobu v pokoji a tvoje oči neuzrú všetku pohromu, ktorú privediem na toto miesto. 2 Kráľ 22,20

BIBLIA NEPOZNÁ POJEM NESMRTEĽNEJ DUŠE

Keď Pán Boh stvoril prvých ľudí, urobil najprv zo Zeme telo a vdýchol do neho dych; hebrejsky „ruach”. Ruach sa prekladá ako dych, vietor atď. Keď Boh dal ruach, stal sa človek živou dušou, alebo ako prvé preklady, živou bytosťou.

…Vtedy Hospodin Boh vytvoril človeka, z prachu zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života; tak sa človek stal živou bytosťou. 1 Moj 2,7

Keď Boh vdýchol do neho dych, stalo sa neživé telo stvorené zo zeme živou dušou. Je skutočnosťou, že človek nedostal živú dušu, ale že sa živou dušou stal. René Pache píše naprosto správne:

Človek je živá duša… Keď ho Boh stvoril z prachu zeme, „vdýchol do neho dych života. A tak sa človek stal živou dušou” (živou bytosťou).

Fritz Rienecker v knihe „To najkrajšie ešte príde. O živote po smrti”:

Biblia nerozdeľuje ani nečlení človeka na tri časti. „Tu duch, tam duša, tam telo!”… Vidí človeka ako jednotu. Duša a duch sa nemôžu uvoľniť alebo oddeliť od toho, čo sa deje v tele a naopak!

Takto je človek bytosťou stvorenou ako telo, duša a duch. Telo, duša a duch sú spoločne, neoddeliteľne, vzájomne a vnútorne prepojené. 1 Tes 5,23

Fritz Rienecker cituje na strane 45 profesora Emila Brunnera, ktorý napísal:

Človek je celok, totiž duch, duša a telo. Božie stvorenie je jednota, kde si duchovno a prirodzenosť vzájomne patria. Spoločne „vyšli“ od Boha, spoločne musia byť aj spasení… Telo aj duša sa musia vrátiť k Bohu spoločne.

V roku 1978 vyšla v Nemecku kniha „Život po smrti”, autorom je Spiros Zodhiates. Tu sa správne tvrdí:

„Jehova Boh stvoril človeka, prach zo zeme, a vdýchol do neho dych života; a človek sa stal živou dušou. Tento verš objasňuje presné poradie Božieho postupu pri stvorení človeka. Najprv stvoril človeka z obyčajného prachu zeme. To bolo jeho telo, hmotná zložka jeho existencie. I keď bolo telo v každej podrobnosti dokonalé, cez to bolo nehybné a neživé. „Život“, ktorý pôsobí tep srdca a chod mysleniek, tu ešte nebol; nebol tu ešte ani cit ani vedomie. Bolo tu iba telo, produkt prvého Božieho tvorčieho aktu. Potom urobil Boh druhý krok. „Vdýchol do neho dych života; a človek sa stal živou dušou.”

Aj keď René Pache, Fritz Rienecker i Spiros Zodhiates výborne chápali, čo hovorí Božie slovo o stvorení človeka, predsa sa vo svojich knihách odvrátili k nebiblickému učeniu o nesmrteľnej duši. Tvrdia v nich, že pri smrti duša opäť opustí telo ako vedomá bytosť. Často žasneme s akou bezstarostnosťou sú tu predkladané tvrdenia. Čitateľ Biblie si často nemá ani možnosť overiť či sú pravdivé.

Keby zmanipulovali svoju prácu architekti a inžinieri tak, ako to robia viacerí kresťanskí vykladači Biblie, zrútilo by sa veľa mostov a domov. Keby účtovníci takto „nazbierali“ svoje vyúčtovania vo svoj prospech, skoro by boli zatvorení ako podvodníci. Ale v oblasti náboženstva si pravdepodobne každý dovolí robiť podľa vlastného uváženia to, čo sa mu zapáči. Apoštol Pavol vedel o nebezpečenstve takéhoto jednania:

Aj keby sme my alebo sám anjel z neba prišiel hlásať iné evanjelium než to, ktoré sme vám zvestovali, nech je prekliaty! Gal 1,8

Povedzme si to ešte raz jasne: pri stvorení človek nedostal dušu, ale stal sa dušou, keď Boh vdýchol do neživého tela dych.

Slovo dych (ruach) sa vyskytuje v Starom zákone 379-krát. Žiadne z týchto miest nehovorí, že ruach je „niečo oddelené od človeka, čo by mohlo uvažovať, jednať, alebo cítiť. Slovo ruach sa prekladá ako dych, vanutie vzduchu, dýchanie nosom, život, duša, duch, rozum, cit, vôľa, rada, úmysel, Boží Duch, niekedy aj ochota. Keď dáva Boh dych, človek žije. Keď ruach odvolá, potom ľudia zomierajú a uhynú tiež zvieratá.

Pretože úděl ľudí je i údelom zvierat; je jeden a ten istý: Ako zomiera jeden, tak umiera i druhý a všetko jednak dýcha. Preto človek nemá prednosť pred zvieraťom… Všetko smeruje k jednému miestu: všetko povstalo z prachu a všetko sa navráti do prachu. Kaz 3,19-20

Ruach môžeme prirovnať k elektrickému prúdu. Keď je zapnutý, žiarovka svieti, vyhrievne teleso hreje, stroj pracuje. Je to ale stále rovnaký prúd. Človek a nečisté veľa živočíchov žijú, pokiaľ im Boh dáva dych. Keď zoberie Boh dych, rozpadne sa človek aj živočíšstvo na prach a stanú sa opäť zemou.

Prach sa navráti do zeme, ako bol prv, ale duch sa navráti k Bohu, ktorý ho dal. Kaz 12,7

Vošlí k Noachovi do korábu po páre z každého tela, čo má v sebe dych života. Z toho, čo bolo na suchej zemi pomrelo všetko, čo malo dych života v nozdrách. 1 Moj 7,15.22

Keď skrývaš svoju tvár, lakajú sa; Keď im odnímaš dýchanie, skonávajú a vracajú sa do prachu. Keď svojho ducha vysielaš, sú stvorené; tak obnovuješ povrch zeme. Ž 104,29-30

Je veľmi dôležité si povšimnúť, že pri smrti sa rovnaké deje s človekom aj so živočíchom. Boh si k sebe zoberie nazad život (hebrejsky „ruach”, grécky „pneuma”), ktorý dal. Život dobrého človeka, život zlého človeka, rovnako ako život zvierat sa pri smrti vracia k Bohu, ktorý život dal.

V Starom zákone nachádzame ďalší dôležitý pojem „néfeš”. Vyskytuje sa tu 745-krát. Na preklad tohto slova je viac ako 40 rôznych možností, napr.: duša, život, osoba, duch, srdce, vôľa, chuť, stvorenie, smrť alebo mŕtvola, dych, zviera, ryba, rozkoš atď. Na niektorých príkladoch neskôr uvidíme ako sa tento pojem používa.

Slovo „duch” je v Novom zákone prekladom gréckeho slova „pneuma”. Vyskytuje sa 385-krát a znamená dych, pohyb vzduchu, ducha človeka, vietor, dušu, život. Rovnako ako u pojmov ruach a néfeš musí aj pri výraze pneuma najprv súvislosť ukázať, čo je mienené.

Prví kresťania rozumeli dobre tomuto výrazu. Takto sa modlil Štefan, keď bol kamenovaný:

… Pane Ježiši, prijmi môjho ducha (pneuma)! Skut 7,59

Štefan vedel, že mu život dal Boh a teraz prosil: zober si opäť môj život, kladiem ho do Tvojich rúk. Opak sa stal, keď Ježiš vzkriesil Jairovu dcéru:

Ale on ho chytil za ruku a zvolal: „Dievča vstaň!” I vrátil sa do nej duch (pneuma) a hneď vstala. Luk 8,54-55

Život sa opäť vrátil. Znova ožila. Ďalšie slovo Nového zákona, grécke slovo „psyché” sa vyskytuje 105-krát. Je prekladané slovom duša, život, srdce alebo odvaha. O Pavlovi a Barnabášovi je napísané, že vydávali svoje duše pre meno Pána.

…ktorí vydali svoj život za meno nášho Pána Ježiša Krista. Sk 15,26

V Biblii je veľa ďalších prípadov, ktoré ukazujú, že pod pojmom duša chápeme Božie slovo celého človeka. Pozrime sa na niekoľko takýchto textov:

Oni prijali jeho slovo, dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tri tisíc duší. Sk 2,41

Mne patria všetky duše (néfeš), tak duše (néfeš) Otcov, ako aj duše synov (néfeš), mne patria. Duša (néfeš), ktorá hreší, zomrie! Ez 18,4

Teraz tento verš v revidovanej verzii Lutherovej biblie z roku 1984 znie:

Preto hľa, všetci ľudia patria mne; patria mi práve tak otcova, ako aj synovia; zomrie každý, kto hreší.

Ekumenický preklad prekladá néfeš v Žalme 7 slovom duša:

K tebe sa utekám, ó Hospodine, Bože môj: zachráň ma pred všetkými mojimi prenasledovateľmi a vytrhni ma, aby ma neroztrhali ako lev, keď odvléčie a nebolo by záchrancu. Ž 7,2-3

Namiesto „duša” je uvedené známe „má”, ktoré tiež skutočne vystihuje výraz „néfeš” v tomto verši.

Keď apoštol Pavol vzkriesil mládenca, povedal:

… Nesmiúťte, jeho duša je v ňom. Skut 20,10

Rovnako je v Ekumenickom preklade:

Neznepokojujte sa, veď jeho duša je v ňom.

Tým apoštol Pavol vyjadril, že mládenec už nie je mŕtvy, ale že opäť žije. Pripomeňme si ešte raz, koľkokrát sa vyskytujú dôležité pojmy, ktoré sa môžu prekladať ako duch a duša.

Starý zákon / Nový zákon

• duch – ruach (379-krát) / duch – pneuma (385-krát)
• duša – néfeš (745-krát) / duša – psyché (105-krát)

Len tieto štyri dôležité pojmy sa vyskytujú v Biblii viac ako 1600-krát. Ani na jednom mieste však neoznačujú niečo, čo by mohlo vedome existovať nezávisle od tela. Nikdy sa týmito výrazmi neoznačuje niečo, z čoho by bolo možné odvodzovať existenciu vedomej žijúcej bytosti oddelenej od tela. Ani jeden náznak sehovorí o nesmrteľnej duši alebo o nezničiteľnom duchu. Nevyhnuteľný dôsledok: ani duša ani ľudský duch nemajú nesmrteľnosť.

Božie slovo doslovne a bezvýhradne zdôrazňuje, že nesmrteľnosť má jediný Boh. „Jediný” znamená „nik iný”.

On jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle; jeho nik z ľudí nevidel, ani vidieť nemôže. Jemu česť a večná vláda. Amen. 1 Tim 6,16

Na rozdiel od Boha sú ľudia ešte smrteľní. Nesmrteľnosť prijmú vykúpení ľudia z Božej ruky až pri Ježišovom návrate.

Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť. A keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní čo je napísané: „Smrť pohltila víťazstvo.” 1 Kor 15,53-54

V Biblii sa slovo „nesmrteľnosť” vyskytuje len trikrát. Uvažujme o tom, čo znamená, že nesmrteľnosť má jeden Boh a že veriaci obdržia nesmrteľnosť až pri Ježišovom príchode. Človek je neoddeliteľná jednota. Keď hovorí Pavol: vy máte byť bez poškvrny až do dňa Pána, má na mysli celého človeka, ktorý má telo, má pocity a schopnosť myslenia.

Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch (pneuma) neporušený a duša (psyché) i telo (sóma) bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus. 1 Tes 5,23

Človek bol zasiahnutý hriechom. Človek musí byť očistený, posvätený a spasený. Kvôli hriechu stratil človek všetko. V Kristovi je všetko obnovené. Prečítajte si, čo hovorí k našej otázke holandský katechizmus:

„Nezomrú len ruky, nohy, telo a hlava. Nie, smrť prepadá celý pozemský človek. V tom majú pravdu tí, ktorí neuznávajú ďalší život po smrti: smrť znamená koniec celého človeka, tak ako sme ho poznali.”

Dávno ľudia chápali smrť ako rozdelenie tela a duše. Predstavovali si, že po smrti sa duša oddelí od tela a žije ďalej, zatiaľ čo sa telo rozpadne; v deň súdu budú telá opäť zo zeme zhromaždené. Táto predstava bola vážnym pokusom obrazného vyjadrenia výpovedí Písma. Dnes to musíme vyjadriť inak práve preto, aby sme boli verní biblickým výpovediam. Prečo sa musí dnes vyjadriť inak? Pretože ani biblia nikdy neuväzuje o duši človeka oddelene od jeho telesnosti. Ani my moderní ľudia to nedokážeme.

Existencia niekoho súvisí tak tesne s jeho telom, že vôbec nedokážeme myslieť na oddelené „ja” bez úzkej väzby na telo. Obrátime sa teda nezaujate na pohľadom k slovám biblie. Čo je tu napísané? O Ježišovi čítajme: „Bol vzkriesený.” O zomretých: Budú vzkriesení, ale slovo „duša” neznamená v biblickej reči samostatnú, oddelenú duchovnú časť človeka… Biblická reč vôbec nepozná nesmrteľnú dušu…!

Ak biblické pojmy vôbec nepoznajú netelesnú ľudskú dušu, prečo potom existuje práve v tejto otázke toľko bludných nebiblických učení? Iniciátorom týchto zmätkov je satan, ktorého nazval Ježiš klamárom a otcom lži.

Vašim otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrvál v pravde, lebo v ňom niet pravdy. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži. Jn 8,44

Klamár satan pôsobil už v raji. Boh hovoril prvým ľuďom:

…lebo v deň, keď budeš z neho jesť, isto zomrieš. 1 Moj 2,17

Had však povedal žene: „Vôbec nezomriete.” 1 Moj 3,4

Kto mal pravdu? Boh, ktorý povedal, „Zomrieš”, alebo satan, ktorý tvrdil: „Nezomriete?” Nasledujúce texty nám ukazujú, že smrť je priamy dôsledok hriechu.

Preto ako skrze jedného človeka vstúpilo do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. Rim 5,12

V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý. Pretože si prach a v prach sa navrátiš. 1 Moj 3,19

To však nie je koniec, ako sme pochopili v druhej kapitole. Pri Ježišovom návrate budú k novému životu vzkriesení všetci, ktorí patria Bohu.

ZÁVER

Nádej na vzkriesenie je prekrásna. Je to jediné biblické potešenie, ktoré máme tvárou v tvár smrti. Biblia nepozná inú útechu. Všetky učenia, ktoré sú v rozpore s Bibliou, pochádzajú od veľkého podvodníka, od hada, od klamára, ktorý povedal Eve, že neumrie, ak ochutná zo zakázaného ovocia. Keď príde Ježiš, budú veriaci vzkriesení k životu. Neskôr budú vzkriesení aj bezbožní nie však k večnému životu, ale aby prijali svoj trest, to znamená aby zomreli druhou, definitívnou smrťou.

Odmena veriacich a trest bezbožných sa uskutoční v budúcnosti. Urobíme dobre, ak sa vzdáme všetkých predstáv, ktoré sa nezlučujú s Bibliou. Nepotrebujeme žiadne špiritistické vedy, alebo náuky, ktoré by nám ponúkali potešenie v otázke smrti. Takáto útecha je falošná a pochádza priamo od otca klamstva. Ani rôzne prežité smrti nič nedokazujú. Osoby, ktoré sa zverujú s takýmito zážitkami neboli skutočne mŕtve.

Dokážeme a z časti aj vieme vysvetliť, že takéto zážitky majú ľudia závislí od drog a ľudia s takým poranením mozgu. Avšak, kde sa v takom rozhovore spájajú svetelné javy a stretnutia so zosnulými osobne, ktoré sa vydávajú za príbuzných a priateľov, je najvyšší čas opatrnosti, pretože sa na tomto sedení bezpodmienečne objavila skrytá moc, 1 ktorá týmto spôsobom dokáže oklamať mnohých ľudí.

Ježiš a jeho apoštolovia sa nemeňili. Učili, že v poslednej dobe príde na Zem mocný satanský zvod. Podľa ich výpovedí sa bude veľa ľudí považovať za kresťanov, ale v skutočnosti bude ich zbožnosť len pretvárkou. Takýto ľudia už nebudú veriť Biblii, ale náukám a bájkam, ktoré radi počúvajú. Naviac, povstanú podľa Ježišových slov mnohí falošní učitelia a zvedú veľa ľudí. Dnes sa plní, čo Božie slovo predpovedalo.

Na druhej strane zaznieva stále hlasnejšia výzva, aby sme s vážnosťou prijímali Božie slovo a pripravili sa na príchod Ježiša. Dnes nás ešte Ježiš vyzýva, aby sme počúvali jeho hlas a spolupracovali s ním. Aby bolo posolstvo Božieho slova zvestované v celom svete. K tomu vyzýva aj teba, milý čitateľ! Boh si praje, aby každé učenie, ktorému veríme a ktoré šírime, mohlo byť podtrhnuté jasným „Je písané”. Vyzýva nás aby sme denne študovali Božie slovo a každú otázku porovnávali s touto smrteľnou životnou.

Boh si praje mať na Zemi taký ľud, ktorý si za smernicu všetkej svojej viery a učenia zvolil Bibliu a len a len Bibliu. Skúmajme Božie slovo s pokorou a s vážnou modlitbou! Len tak nás môže Duch svätý uvádzať do celkovej pravdy. On nás chce zoznamovať s Božou vôľou a pomáhať nám jasne rozlišovať, čo je pravda a čo je omyl. A keď človek pozná pravdu, potrebuje k tomu často aj veľkú dávku odvahy, aby ju prijal a stál za ňou. Obidva nasledujúce citáty odhaľujú podstatu ľudských problémov, ktoré v tejto otázke zohrávajú dôležitú úlohu. Alexis Carrel napísal:

„Človek len ťažko chápe, čomu vo svojom najhlbšom vnútri porozumieť nechce. Inštinktívne uzatvára svoju inteligenciu pred skutočnosťami, ktoré by ho nútili vzdať sa toho, čo sa mu páči.”

A Augustín prehlásil: „Kto nedovolí pravde, aby nad ním zvíťazila, dovolí to omylu.”

Ak sa chce úprimne zmýšľajúci človek dozvedieť, čo je pravda, toho uvedie Duch svätý do celej pravdy. Kto otvorí svoje srdce Božej láske, bude nielen stále jasnejšie rozpoznávať pravdu, ale obdrží aj silu celkom stáť na strane pravdy. Duch svätý mu bude dávať odvahu a radosť predávať iným svetlo, ktoré mu Boh zveril. Je povzbudzujúce vidieť, že sa dnes stále znova stavajú teológovia, kazatelia a laici najrozhodnejšie denomináciám v otázke smrti na stranu biblie.

Prvé stránky biblie nás zoznamujú s tým, ako veľmi dobrý Boh na počiatku urobil všetko pre blaho tých, ktorých stvoril. Potom prišiel hriech so svojimi ďalekosiahlymi dôsledkami. Ale Boh nepoprel svoju lásku k človeku. Poslal svojho Syna, aby zachránil všetkých ľudí, ktorí prijmú dar spasenia. Posledné stránky biblie nám naznačujú predivný koniec tejto obnovenej existencie, kde po Bohu už nebude nič iné potrebné. Boh bude všetko vo všetkom.

Na novej Zemi, ktorá už neponesie stopy hriechu, bude všetko jasné, večne žiť ľudia tak, ako to bolo pôvodne Božím plánom pre tento svet. Keď spasení ľudia po vzkriesení opäť objímu svojich milých veriacich, s ktorými ich rozdelila smrť, aby s nimi už večne žili u Ježiša, aký to bude jasot! Tvárou v tvár smrti nás preto apoštol vyzýva, aby sme sa primkli s plnou dôverou k Božím zasľúbeniam o vzkriesení:

„Týmito slovami sa navzájom potešujte.” Ján 16,13

Doteraz nikdy nebola taká doba aby sa toľko ľudí zaplietlo do klamných špiritistických náuk, ako dnes. Okultná viera prináša zničujúce dôsledky. Knižný trh je doslova zaplavený literatúrou s myšlienkami cudzími biblii. Čo sa dnes deje na našej Zemi, poukazuje dôrazne na koniec. Medzi národmi narastajú obavy a strach. Veľa ľudí upadá do depresie v očakávaní vecí, ktoré majú prísť na celú túto Zem. Príroda je vychýlená z rovnováhy. Dôsledky hriechov ženia ľudstvo v ústrety koncu. Ale práve pre ľud dneška platí Ježišova výzva:

„…Vzpriamte sa a zdvihnite hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.” 1 Tes 4,18

Všetky bolesti tohto doby, ale aj láska k ľuďom nás majú pohnať k tomu, aby sme viac rozprávali o tom, čo Boh urobil pre naše záchranu. A k tomu patrí aj posolstvo o vzkriesení. Ježiš skutočne vstal z mŕtvych a ak mu predáme svoj život, budeme aj my vzkriesení k životu pri jeho príchode. Kto veri Ježišovi, povstane zo spánku smrti a bude žiť večne v neopisateľne krásnom dome. Dovoľme na záver ešte dvom apoštolom opísať budúcnosť, ktorú videli. Apoštol Pavol napísal zboru v Korinte:

„Hľa poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme: razom v jednom okamihu, na zvuk poslednej trúby. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť. A keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané: „Smrť pohltila víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?“ Osteňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon. Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista. A tak, moji milovaní bratia, buďte pevní, neochvejní, stále horliví v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je daromná v Pánovi.” 1 Kor 15,51-58

A Ján povedal o budúcom domove a šťastí vykúpených ľudí toto:

„Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. Zotrie im z očí každú slzu a už nebu smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo. A ten, čo sedel na tróne povedal: „Hľa všetko robím nové.“ A hovoril: „Píš, tieto slová sú verné a pravdivé.“ Kto zvíťazí, zdedí toto; a ja budem jeho Bohom a on bude mojim synom.” Zj 21,1.4.5.7