Ako sa ma diabol pokúsil zničiť
Keď som sa dnes odhodlal písať tento článok (Ako sa ma diabol pokúsil zničiť môj život), nemyslel som si, že by som ho vôbec niekedy napísal, a to z dvoch dôvodov. O tých sa síce zmienim v ďalších článkoch, no verte, že budem veľmi stručný. Chcem vás trochu uviesť do stavu očakávania, predsa len, i ja som čakal, a to veľmi dlho…
„Boh Biblie je Bohom načasovania. V situáciách, ktoré sa zdajú byť bezvýchodiskové a nemožné, ukáže svoju moc a zasiahne. Božia pomoc je vždy prítomná, a to aj v najnepravdepodobnejších chvíľach. Pamätaj, že ako pri rozdelení Červeného mora, aj dnes Boh biblie ukazuje svoju slávu a silu svojej pravice.“
Skúsenosti, ktoré som prežil za uplynulé skoro dva roky, mi zmenili môj vnútorný život, a s tým i duševný a duchovný život na nepoznanie. Povedal by som, že dnes píše tento článok opäť o veľký kus iný človek ako ten John, ktorý v lete roku 2023 oficiálne „ukončil projekt“, teda že som prestal s natáčaním videí „s Johnom“ a odobral sa viac do ústrania.
Vyčerpaný pre Evanjelium: Lekcia odpočinku od Krista
Viedli ma k tomu hlavne zdravotné dôvody, keď som sa až príliš namáhal natáčaním videí. V horlivom zápale zvestovať hynúcemu svetu Evanjelium záchrany, vnímajúc, že je málo času, pracoval som často za počítačom 12-14 hodín denne, od 9. rána do polnoci bez väčšej prestávky, približne 3 roky vkuse. Miloval som tvoriť pre Neho, pre ľudí, aby poznali, aký mocný Boh ma v živote sprevádzal, zdvíhal a niesol, keď som nemal síl.
Zabúdal som a až neskôr sa naučil, že aj Kristus počas svojho života, ktorý úplne zasvätil službe pre dobro iných, považoval za nevyhnutné prerušiť niekedy svoju prácu a v ústraní, nikým nerušený, hľadať spojenie so svojím Otcom. Odišiel Ježiš do hôr a tam, sám s Bohom, sa vrúcne modlil za týchto trpiacich, hriešnych a chudobných ľudí. Vedel, ako povedal i svojim učeníkom, že žatva je síce veľká a robotníkov málo, no nechcel od nich, aby pracovali bez prerušenia.
Slová plné súcitu, ktoré povedal svojim prvým učeníkom, hovorí aj dnes svojim unaveným pracovníkom:
„Poďte vy sami do ústrania… a trochu si odpočiňte.“ Mk 6:31
Všetci, ktorí sa učia v Božej škole, potrebujú stráviť hodinu v tichu a pokoji a rozprávať sa so svojím srdcom, s prírodou a Bohom. Máme žiť život, ktorý sa líši od sveta a jeho zvykov, a na to potrebujeme získať osobnú skúsenosť v poznávaní Božej vôle. Musíme sami počuť, ako sa Boh prihovára k nášmu srdcu. Keď všetky ostatné hlasy umĺknu a my ticho čakáme, vnútorný pokoj nám umožní lepšie počuť Boží hlas.
To je účinná príprava na každú prácu pre Boha. Kto sa takto občerství, bude i uprostred ponáhľajúceho sa davu, i pri najintenzívnejšej práci obklopený ovzduším svetla a pokoja. Dostane nové povzbudenie. Jeho telesná i duchovná sila porastie. Jeho život bude šíriť vôňu a zjavovať božskú moc, ktorá prenikne do ľudských sŕdc.
Miesto toho som vo vypätí síl, i keď cieľavedomo radujúc sa z toho, kedy budem môcť renderovať ďalšie dokončené video, často šiel do postele vyčerpaný – moje oči by vám vedeli povedať svoje. Asi by napísali „Ódu na bolesť po natáčaní“, prípadne jedinečný epos o neuveriteľnej regenerácii po, vďaka Bohu, kvalitnom spánku. Popri tom som chodil do roboty, kde som opäť sedel za počítačom, no chvála Bohu, dovolovala mi využiť čas, kedy neboli v obchode žiadni zákazníci (viedol som pobočku Copycentra na internátoch VŠ).
Písal som scenár, vytváral reelsy, strihal video často napojený cez virtuálny program na svoj počítač u mňa doma (áno, aj také niečo sa dá :D). To mi pomáhalo využívať čas na maximum a keď som prišiel domov, rýchlo sa navečeral a v nočných hodinách natáčal a na druhý deň upravoval video – duchovný kolotoč Johna Biblea. Nevnímal som vyčerpanie, cítil som, že toto je to, čo chcem robiť celý život, slúžiť druhým, slúžiť Bohu, konať duchovnú službu. Satan však nezaháľal a podrobne sledoval môj život a snažil sa votrieť do tohto diela, aby ho mohol prekaziť.
„Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.“ 1 Pt 5:8
Boh ale chránil to, čo započal a posielal svojich anjelov, aby pôsobili na moju myseľ. Mal som nebeský pokoj v srdci, radosť a naplnenie, aké prajem zažiť každému kresťanovi v službe Otcovi neba, i keď moje vyčerpané oči boli „ostňom v mojom tele“.
Čakanie na Božie znamenie a pokušenie samoty
I keď som svojím spôsobom introvert (áno, neuveriteľné, je to tak), moje srdce túžilo, i keď naplnené nebeskou Láskou, po láske ľudskej. Po tej láske v objatí niekoho, s kým môžete zdieľať svoj život, svoje nadšenie, radosť, skúsenosti. Nádheru vzťahu, aký som prežíval pri nakrúcaní videí, ani neviem opísať. Často som kľačal v slzách, ďakujúc Bohu, že mi dal vytvoriť to či ono video, ktoré, keď som si po renderovaní (tvorba reálneho obrazu na základe modelu v strihovom programe) uvidel, tak mi oči zaliali slzy radosti.
Bolo to ako vidieť, čo Boh vytvoril skrze moje ruky, ako keď Vás vedie neviditeľná ruka a vy ani neviete, čo z toho bude, ale On krok po kroku vytvorí niečo, čo Vás dostane do kolien. Typickým príkladom bolo video Evanjelium podľa Jána (movie) – Never Enough (Loren Allred).
I po tom všetkom som hlboko v noci vypol počítač a modlil sa pred odpočinkom o jedno:
„Ako si dal Adamovi Evu, prosím, aby i ja som mal pomoc mne rovnú … viem, že musí existovať, tam vonku niekde je, priveď ju ku mne.“
Poznal som po tom čase chodenia s Oteckom, že je najlepšie prosiť Ho o znamenie, ktoré som mu povedal slovami: „Tá, ktorá bude pre mňa, nech mi napíše prvá, nech mi napíše email. To bude znamením, že bude od Teba.“ Pripomínal som si modlitbu a príbeh služobníka Eliézera:
„Hospodine, Bože môjho pána Abraháma … Nech stane sa tak, aby deva, ktorej poviem: Nachýľ, prosím, svoje vedro, aby som sa napil! A povie: Napi sa, a napojím aj tvojich veľblúdov, aby to bola tá, prosím, ktorú si prisúdil svojmu služobníkovi Izákovi, a potom poznám, že si učinil milosť s mojím pánom.“ 1 Moj 24:12-14
V tomto očakávaní ubehli tri roky a ako tak čas ubiehal, pýtal som sa sám seba, či sa modlím správne. Vedel som však, že ak budem známy, môžu mi napísať rôzni ľudia a mohol by som sa unáhliť v tom, ktorá je tá poslaná od Boha – ktorá Ho bude milovať celým srdcom, bude Mu slúžiť a túžiť zachraňovať ľudí spolu so mnou a pre ktorú bude slovo Hospodina na prvom mieste. Uvedomoval som si, že Boh počul modlitbu, pretože nikto za tri roky nenapísal, žiadne „rande“ sa nekonalo. Môj otec často hovorieval:
„Možno Boh čaká, kým dokončíš Jeho dielo, aby ťa vzťah nezamestnával natoľko, aby si potom nedokonal to, k čomu ťa povolal.“
A tak som v tomto očakávaní tvoril ďalej, až kým samota v srdci po Eve, tak ako Abrahám v túžbe po synovi, nezačala ma tieniť natoľko, že som stratil zo zreteľa podmienku, ktorú som Bohu pre vlastné bezpečie vyslovoval na modlitbách. A presne tu Satan videl slabinu, ktorú aj využil …
Keď Satan príde s ilúziou …
Bol to deň, kedy som sa rozhodol, že pôjdem navštíviť svojho brata. Ako sme tak sedeli a rozprávali sa (a ja som sa tešil, že budem doma opäť strihať video, v hlave nosil scenár na ďalšiu časť atď.), prišla mi správa na Facebooku. Začudoval som sa, pretože ma chcela spoznať a mne ihneď napadla myšlienka, že je to možno tá pravá, pretože mi napísala prvá a … ale cez Facebook. Nie cez email, čo bolo podmienkou, pretože som vedel, že cez sociálne siete sa mi môže ozvať „hocikto“. Túto podmienku som však podvedome odignoroval, mysliac si, že bude stačiť „iné znamenie“ na preverenie „odkiaľ vietor fúka“.
Spýtal som sa jej, či sa poznáme, na čo odpovedala, že nie. Opýtal som sa, či pozná projekt John Bible, či má práve odtiaľ kontakt na mňa, no odpoveď bola nie. A ja som si to vyložil samozrejme „po svojom“ – našla ma, aj keď nie cez projekt, pretože jej to Boh dal na srdce, pretože ako tvrdila, rolovala Facebook a „vybehol som jej a niečo jej povedalo, že mi má napísať“. A tak sme sa stretli a zoznámili.
Všetko zdalo sa hralo do kariet, rozumeli sme si, bola prívetivá a milá, usmievavá a navštevovala zbor, teda poznala Boha i Bibliu. Jej bývalý partner bol vedúci kresťanskej mládeže, a tak sa ružová clona predostrela pred moje oči, až kým … som sa neprebudil v nočnej more. Bolo to ako našepkávanie odtrhnúť si (mať vzťah) zakázané ovocie, ktoré bolo ligotavé a nádherné, žiadúce, no bolo mi podané hadom do ruky. Hovorí sa:
„Kam nemôže diabol, tam pošle ženu.“
… a v mojom prípade to platilo dvojnásobne. Podrobnosti vie iba málo ľudí v mojom blízkom okolí (tie by vám nedali spať) a tí vedia, že som ušiel hrobárovi z lopaty. Satan totiž využil moju túžbu „zachraňovať ľudí“ a obrátil ju proti mne, zneužil mojej empatie, prívetivosti a láskavosti k tomu, ako keď podáte niekomu malíček a vezme celú ruku. Moja naivita dôverovať ľuďom a ich „príbehu“ pridala na následkoch, ktoré som potom zožal. Úprimne doznávam, bola to moja veľká chyba, že som Bohu už nedával celú ruku do tej Jeho, ale iba prst.
Nikdy nedávajte Boha z piedestálu svojho života na nižšie miesto, než kde má skutočne byť. Pretože to bude bolieť …
Varovné znamenia od Boha, lži od satana: Deväť mesiacov duchovného boja
Boh mi dával varovné znamenia, no Satan, otec lži, tak prefíkane vykonštruoval jej fiktívny príbeh, ktorý mi predostierala pred oči, že som absolútne nevidel, do čoho sa ženiem. Takto som si musel prežiť 9 mesiacov klamstiev, prekrúcaní, lží a satanských útokov, že som mal niekedy pocit, že ju neposlal diabol, ale že práve on sa usídlil v mojom živote, v mojej blízkosti. Zdesil som sa, no cítil som, že som niečím tak skľúčený a stiesnený, že som to nedokázal opísať, prísť na to, čo to je. Cítil som sa stratený, vzdialený od Boha viac než kedykoľvek predtým … no v kútiku duše som volal:
„Ak mi z tohto pomôžeš von, budem ti slúžiť celý môj život.“
A On ma počul… V to ráno mi prišiel email od člena Apoštolskej cirkvi, ktorého som absolútne nepoznal. V ňom mi napísal, ako mu Boh dal na srdce, aby mi napísal (až mi oči zalievajú slzy, keď to píšem), že mám odísť z tohto vzťahu a nadobro to ukončiť, inak stratím svoj vzťah s Bohom. Napísal v ňom podrobne, kto ona v skutočnosti je a že je, citujem, „posadnutá duchom Jezábel“.
Stretol som sa s ním aj jeho manželkou, veľmi milí veriaci ľudia, ktorí mi povedali to, čo som sa nikde nemohol dozvedieť. Išlo o ženu, ktorá bola v psychiatrickom ústave, jej matka bola narcista, klamárka, ktorá zrodila klamárku.
Možno si poviete: „Chudák dievča“, no práve toto ma držalo v tomto vzťahu ďalšie dlhé mesiace, pretože som ju ľutoval a chcel jej pomôcť, vyliečiť ju, aby poznala Boha. A Satan dobre vedel, že sa nikdy nevzdám zachrániť niekoho, kto chce byť aspoň trochu zachránený. Len preto, aby si ma udržala, klamala, že chce so mnou študovať Písmo, že chce chodiť do zboru a dať sa pokrstiť, no na druhej strane mi neustálymi hádkami strpčovala život:
„Lepšie je bývať na rohu strechy, ako s hašterivou ženou v spoločnom dome … Lepšie je bývať na púšti, ako s hašterivou a zlostnou ženou.“ Pr 21:9, 19
Mnohí si poviete: „Prečo si sa nerozišiel“, no nepíšem tu všetko, čo ma skľučovalo, pretože to, čo Satan nastražil, bolo priam dokonalé. Zničil by moju psychiku, tým pádom by som už nikdy nemohol viesť ľudí k Bohu, pevne a jasne im zvestovať posolstvo Evanjelia a nie len to … John Bible projekt by celý padol.
Vzhľadom na pretrvávajúce hádky a vydierania moje telo skolabovalo a dostal som PTSD (Posttraumatická stresová porucha), pretože dievča, ktoré som si pripustil do života, malo Narcistickú hraničnú poruchu osobnosti (čo som zistil až časom, keď mi Boh ukazoval, že mám hľadať príčinu jej správania).
Pochopil som, že to musím ukončiť, že tu sa žiadne „zázračné obrátenie“ konať nebude a je potrebná urgentná liečba v psychiatrickom zariadení. No zakaždým, keď som sa snažil vzťah ukončiť, dievča siahlo po niečom ostrom a … začalo sa rezať na zápästí. Verte mi, že vtedy mi nebolo všetko jedno a „veď sa s ňou proste rozíď“ nebolo tak jednoduchým riešením.
Nakoniec, odhliadnuc od ďalších podrobností, sa boj skončil a dievča sa odsťahovalo a odišlo z môjho života tak náhle, ako doň prišlo.
Cesta k uzdraveniu, dôvere a skutočnej pravej láske
Zavládol pokoj v mojom živote, i keď ešte dlho trvalo, kým som začal niekomu dôverovať, kým som začal vôbec veriť v skutočnú lásku a porozumenie dvoch ľudí, a hlavne, kým sa moje srdce upokojilo a vyliečilo.
Boh splnil svoje slovo a vyslobodil ma zo satanovho osídla a ja som splnil svoj sľub. Môj život je Jeho, bytostne som sa Mu oddal do služby, pretože mi opäť raz dokázal, že je Všemocný, neskonale múdry a hlavne, neprestajne milujúci, napriek našim chybám, pádom, či zraneniam, ktoré Božiemu srdcu spôsobujeme naším životom.
„Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.“ Iz 49:15
Pochopil som v tomto „vzťahu“ mnoho vecí, či už o sebe, alebo o ľuďoch vôkol mňa. Boh ma naučil rozumieť ľuďom ešte viac, no zároveň rozumieť aj svojej duši, ktorú som tak často nepočúval, nevnímal a šiel bezhlavo cieľavedomo dopredu za „niečím“. Aj keď sa jednalo o službu Bohu, zabúdal som milovať aj samého seba, dopriať si pokoj, porozumenie seba samého a toho, čo vo vnútri prežívam. Boh mi ukazoval všetko, čo som kedysi nemal čas vidieť a vnímal som, že sa toto deje pre mňa, nie „kvôli mne“.
Boh to dopustil, pretože mi chcel ukázať, kto v skutočnosti som a aké sú moje slabiny, ktoré Satan využil.
„Práve v týchto pádoch, zlých obdobiach, môžeme vidieť Božiu ruku, ktorá poukazuje na naše zlé a neopracované vlastnosti, ktoré síce diabol využíva na to, aby nás zničil, no Otec večnosti a múdrosti dáva porozumenie, aby sme to zmenili, pochopili, zobrali pevne do rúk a zatarasili tak možnosti, aby sa k nám Satan mohol dostať.“
Projekt John Bible ešte nejaký čas fungoval, no potreboval som od všetkého vypnúť a sústrediť sa na zotavenie mysle i ducha. Jedno som po tom všetkom už vedel, že ak Bohu dáte na kolenách podmienky vypočutia modlitby, potom sa ich držte, pretože On to vykoná, aby ste Ho mohli oslavovať a milovať viac a viac. A nie len to, dá vám porozumieť, aký je, akí ste, pretože tak sa váš vzťah prehĺbi, posilní a utuží.
Pochopil som, že i keď mi mnohí kedysi vraveli, že moje očakávania na moju nastávajúcu sú príliš vysoké, že znižovaním týchto priorít by som ju určite našiel, došlo mi, že som takto uškodil iba sám sebe. Hospodin presne vedel, koho potrebujem… ale vedel som to ja? Vedel som skutočne o koho prosiť? Vnímal som vôbec, akú ženu pri sebe skutočne potrebujem?
Výsledkom tohto môjho možno pre niekoho desivého príbehu bolo uvedomenie si, koho chcem mať po celý život po boku. Toto všetko viedlo k neuveriteľnému vypočutiu modlitby, ktorou som doplnil tú moju predchádzajúcu. Kľakol som pri okno, pozeral na nočnú oblohu a povedal:
„Bože, ty si mi ukázal, kto som a opäť si dokázal, že si mojím Bohom lásky. Už som to celé pochopil. Viem už, že nepotrebujem iba Evu, iba niekoho, kto ma miluje … ja už aj viem, aká má byť a aká musí byť. Vidím, čo musí mať v srdci. Nech Ťa miluje celou bytosťou, nech cvičí a stará sa o seba (zdravá strava), nech je starostlivá a láskavá, nech vie s radosťou variť a prináša pokoj a lásku do celého domu. Nepotrebujem, aby ma niekto dopĺňal, Ty ma dopĺňaš, aj moje slabosti a pomáhaš nad nimi víťaziť. Potrebujem niekoho, kto mi je rovný, pomoc mne rovnú, ženu … ktorá je ako ja … Otecko, ja potrebujem mňa v ženskej podobe. Amen.“
Boh zmenil môj život … druhý krát
Pár dní na to, ako som sa rozišiel, napísali mi mnohí ľudia, ktorí, i keď to netušili, zdôverili sa mi a ja som zistil, že prežívajú to isté, či už zo strany partnera, alebo vo svojom vnútri. Hospodin ma vyviedol z pekelnej jamy, aby som sa naučil vyťahovať ďalších z diabolských nástrah a pút, ktoré sužovali ich dušu tak, ako kedysi moju. Tento strašný prežitok sa obrátil na dobré a skúsenosti z tohto temného boja dnes slúžia na záchranu mnohých ľudí v ich vzťahoch.
Už nie som ten John ako predtým. Boh vytvoril v mojom vnútri niečo nové, niečo krajšie a stále na tom pracuje …
„Až kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Syna Božieho, k dokonalému človeku, k miere vzrastu plnosti Kristovej.“ Ef 4:13
Pýtate sa, „A čo tvoja modlitba? Splnila sa?“ A ja odpovedám – „Splnila, a to presne takým spôsobom, o aký som sa modlil … a ešte viac.“ Práve, keď som urobil túto BODKU za projektom, prišlo vypočutie modlitby, no prv muselo prísť pochopenie seba samého a hlbších Božích plánov s mojím životom. Podmienky vypočutia modlitby sa vyplnili doslova, až som začínal zistovať, že sa zhmotnili v tele ženy, ktorá prišla ako dar z nebies … no o tom je už ďalší príbeh 🙂
Zakončím skúsenosť slovami Ducha prorockého:
„Každý, kto úprimne prichádza k Pánovi a s dôverou ho pokorne prosí, dostane odpoveď. No ak Božia odpoveď na vaše modlitby neprichádza okamžite, nesmiete prestať veriť Božím sľubom. Neprestaňte dôverovať Bohu. Spoľahnite sa na jeho vierohodný prísľub: „Proste teda, a dostanete.“ Ján 16,24. Boh je príliš múdry, než aby sa mýlil, a príliš dobrotivý, než aby čokoľvek dobré odoprel tým, čo mu úprimne dôverujú. Človek je omylný, a hoc aj úprimne prosí, nežiada vždy to, čo by mu prospelo alebo oslávilo Boha. Preto náš múdry a láskavý Otec počuje naše modlitby a niekedy na ne odpovie aj okamžite. Dáva nám však to, čo je pre naše dobro a na jeho slávu. Boh nás požehnáva.
Keby sme mohli poznať jeho pohnútky, presvedčili by sme sa, že dobre vie, čo je pre nás najlepšie a že naše modlitby počuje. Nedáva nám nič, z čoho by sme mali škodu, ale obdarúva nás tým, čo potrebujeme viac než to, o čo nerozvážne prosíme a čo by nám neprospelo. Aj keď odpoveď na naše modlitby nie je okamžite zjavná, máme dôverovať. Nesmieme dopustiť, aby sa do srdca vkrádala nedôvera, ktorá by nás odlučovala od Boha. Ak naša viera váha, nedostaneme nič. Neochvejne by sme sa mali spoľahnúť na Pána, a keď budeme Božie požehnanie najviac potrebovať, spočinie na nás ako dážď.“
On Vás miluje, napriek vašim chybám a pádom, tak, ako miluje mňa. Hovorí aj tebe:
„Keď som niesol kríž, jediné na čo som myslel, si bol Ty.“
Súvisiace videá a dokumenty
