20. Duchovné dary a ovocie Ducha Svätého

1. Boh je darcom duchovných darov – 1 K 12,8-10.28; Rim 12,6-8; Ef 4,12-14; 1 Pt 4,10.11

Boh Duch Svätý udeľuje zo svojej milosti (1 Pt 4,10) duchovné dary (charizmy) a želá si, aby sme nemali nedostatok v žiadnom z nich (1 K 1,7.8; 12,1.31; 14,1). Apoštol Pavol zdôrazňuje, že každý veriaci dostáva od Ducha Svätého aspoň jeden duchovný dar. Niektorí dostávajú viac darov, iní len jeden, ale nikto nemá všetky dary a nikto nie je bez obdarovania. „Toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce.“ (1 K 12,7.11) Boh teda dáva rôzne obdarovania rôznym ľuďom. Pavol uvádza celkovo štyri zoznamy duchovných darov či služieb, ktoré dáva ten istý Duch:

• Ř 12,6-8 (7 darov)
• 1 K 12,1-11 (9 darov)
• 1 K 12,28 (8 darov)
• Ef 4,11 (5 darov)

Spolu Pavol vymenúva 19 rôznych darov a služobností (niektoré sa opakujú): apoštolstvo (apoštoli), prorocké slovo (proroci), dar vyučovať (učitelia), evanjelizácia (evanjelisti), pastorácia (pastieri), slovo múdrosti, slovo poznania, viera, dar uzdravovať, pôsobenie mocných činov, dar pomáhať (diakonie), dar riadiť, dar povzbudzovať, ochota rozdávať, vodcovstvo, dar milosrdenstva, rozlišovanie duchov, dar hovoriť rozličnými jazykmi, dar vykladať jazyky.

Je však zrejmé, že Pavol vo svojich zoznamoch neuvádza všetky duchovné dary. Počet potrebných služieb v cirkvi je nekonečný. Ďalšie možné duchovné dary zahŕňajú napríklad:

• Príhovorné modlitby
• Vydávanie svedectva o Kristovi
• Pohostinnosť
• Písanie misijných listov
• Nadväzovanie kontaktov
• Umenie počúvať a napomínať
• Literárna činnosť
• Remeselná zručnosť
• Hudba a spev
• Výtvarné umenie

Biblia nás povzbudzuje k využívaniu našich darov na službu Bohu a druhým (1 Pt 4,10). Príklady ďalších duchovných darov možno nájsť v rôznych biblických pasážach (1 M 41,38-41; 2 M 31,1-6; 35,30-35; Sd 3,10; 5,1; 6,34).

Potreby Božieho diela sú veľmi rôznorodé, a preto je aj činnosť Ducha Svätého mimoriadne všestranná. Boh dáva ľuďom všetky duchovné dary na to, aby boli naplnené potreby Cirkvi (Ef 4,7-10). Ide len o to, aby sme sa Duchom nechali obdarovať niektorým z týchto darov. Všetky dary sú dôležité, aj keď nie sú rovnaké a nemajú rovnaký význam (1 K 14,1-5). Duch Svätý dáva svoje dary ľuďom slobodne, podľa svojej vôle, tak ako sám chce (1 K 12,11). Ak by sme pokúsili usporiadať 19 duchovných darov a služobností, mohli by sme ich rozdeliť do troch skupín:

1. Dary slova:
   • Dar prorockého slova
   • Dar vyučovať
   • Dar evanjelizácie
   • Slovo múdrosti
   • Slovo poznania
   • Apoštolstvo
2. Dary vlastnej služby:
   • Dar pomáhať
   • Dar milosrdenstva
   • Ochota dávať
3. Dary mocných činov:
   • Dar uzdravovať
   • Dar hovoriť rôznymi jazykmi
   • Pôsobenie mocných činov

Duch Svätý nás vedie a obdarúva podľa svojho plánu, aby sme boli schopní slúžiť druhým a budovať Cirkev. Každý dar má svoje miesto a význam v živote kresťanskej komunity.

2. Zmysel duchovných darov – Ef 4,7.12-14; 1 K 12,7; 1 Pt 4,10

Zmyslom všetkých duchovných darov je služba. Môžeme hovoriť o službe slovom, o službe vlastnou službou a o službe mocnými činmi. Všetky duchovné dary a služby sú určené na vzájomný prospech (1 K 12,7; 1 Pt 4,10), na získavanie ľudí pre Krista a na rast zboru a cirkvi (1 K 14,12). Apoštol Pavol v Ef 4,12-13 zhŕňa ich poslanie takto:

„Aby pripravovali svätých na dielo služby – na budovanie Kristovho tela, až by sme všetci dospeli k jednote viery a poznania Božieho Syna, a zrelosti muža, merané mierou Kristovej plnosti.“

Duch nezištnej služby je to najdôležitejšie, čo môžeme mať. Hlavnou otázkou nie je, koľko duchovných darov sme dostali, ale ako môžeme slúžiť a čo motivuje našu činnosť. Boh nechce, aby sme len stáli ako diváci a prizerali sa Božiemu plánu záchrany. Túži, aby sme boli v moci Ducha aktívnymi účastníkmi, ktorí pomáhajú zachraňovať druhých pre Božie kráľovstvo. Sme správcovia rozličnej Božej milosti (1 Pt 4,10-11; Rim 12,6) a máme s nami zverenými darmi nakladať verne (1 K 4,1-2). Všetky dary majú slúžiť na Božiu slávu (1 Pt 4,11; Mt 5,16).

Je však škoda, že niektorí veriaci si z 19 uvedených duchovných darov vybrali len dva alebo tri dary mocných činov – najmä dar uzdravovania, dar hovorenia cudzími jazykmi a dar prorokovať – a zameriavajú sa len na ne. Niektorí dokonca hodnotia pravosť kresťana podľa toho, či hovorí cudzími jazykmi alebo uzdravuje. Ak tieto dary nemá, jeho duchovná skúsenosť je často spochybňovaná. Apoštol Pavol však jasne uvádza, že nikto nemá všetky dary (1 K 12,28-29). Rôzni ľudia majú rôzne charizmy. Preto ani dar jazykov ani dar uzdravovania nie sú nevyhnutnou výzbrojou každého kresťana. Duchovné dary nemožno považovať za jediný dôkaz viery alebo Kristovej nasledovania.

3. Ovocie Ducha Svätého – Gal 5,22.23; J 15,1-5

Ak žijeme vierou v Pána Ježiša, nevyhnutne sa v našom živote prejaví ovocie Ducha Svätého, pričom ani jeden z týchto plodov nebude chýbať. Ovocím spoločenstva s Bohom a Ducha Svätého sú: láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť. Nič nepriťahuje ľudí, či už veriacich alebo neveriacich, viac k Bohu ako to, keď vidia v živote kresťana prejavy týchto vlastností. Takýto život je mocným svedectvom pre Boha a jasným dôkazom zmysluplnosti kresťanskej viery.

Ovocie Ducha Svätého v živote kresťana je nevyhnutné, no nie je výsledkom jeho úsilia. Tieto plody nie sú ani príčinou spasenia, ale jeho dôsledkom. Ovocie je výsledkom živého priateľstva s Bohom. Našou úlohou preto nie je zameriavať sa na ovocie samotné, ale na pestovanie úzkeho vzťahu s Bohom. Podobne ako strom nemôže rodiť ovocie sám od seba a jeho plody závisia od jeho zdravia a koreňov, tak aj kresťanovo ovocie závisí od toho, kto je a aký je jeho vzťah s Kristom.

Ovocie Ducha nie je výsledkom ľudskej námahy, ale je dôkazom toho, že človek je novým stvorením v Kristovi – Božím dieťaťom, synom alebo dcérou. Opakom ovocia Ducha je však ovocie tela, ktoré Pavol opisuje v Ga 5,19-21. Výsledkom sebeckého života sú prejavy ako necudnosť, nečistota, bezuzdnosť, hádky, žiarlivosť, vášeň, rozkoly, závisť, opilstvo a nestriedmosť.

Charakteristika plodov Ducha Svätého:

1. Láska – Bezpodmienečná Božia láska, ktorá miluje aj nepriateľov.
2. Radosť – Hlboký pocit spokojnosti a šťastia v Bohu.
3. Pokoj – Vnútorná harmónia, ktorá pochádza z dôvery v Boha.
4. Trpezlivosť – Schopnosť znášať ťažkosti s pokojom a bez sťažovania.
5. Láskavosť – Prejavujúca sa dobrotou voči druhým.
6. Dobrota – Konanie, ktoré je morálne správne a zodpovedné.
7. Vernosť – Spoľahlivosť a oddanosť Bohu aj druhým.
8. Miernosť – Jemnosť a pokora v správaní.
9. Zdržanlivosť – Sebaovládanie vo všetkých aspektoch života.

LÁSKA
Láska, ktorá je ovocím Ducha Svätého, je nesebecká a nezištná. Ide o lásku, ktorá miluje bez podmienok a je založená na sebaobetovaní. Takáto láska nám od prirodzenosti nie je vlastná, ale prichádza od Boha a prejavuje sa v našom živote, keď dovolíme Duchu Svätému, aby nás viedol.

RADOSŤ
Radosť, ktorú prináša Duch Svätý, pramení z poznania Boha a Pána Ježiša, z odpustenia hriechov, z pochopenia plánu spasenia, z nájdenia zmyslu života a zo spoločenstva s bratmi a sestrami v Kristovi. Je to radosť, ktorá vychádza zo služby druhým a z pravdy, ktorú objavujeme v Bohu.

POKOJ
Pokoj Ducha Svätého je vnútorná harmónia a vyrovnanosť, ktorá napĺňa človeka. Tento Boží pokoj prináša dôveru v Pána za každých okolností, pokoj so sebou, s Bohom aj s ostatnými ľuďmi. Ide o stav pokoja, ktorý presahuje ľudské pochopenie.

TRPEZLIVOSŤ
Trpezlivosť znamená schopnosť zostať vyrovnaný a pokojný aj v ťažkých situáciách. Trpezlivý človek odpúšťa, čaká na zmenu u druhých a nevzdáva sa svojho cieľa napriek prekážkam. Nie je to len potlačenie zlosti, ale ochota prejaviť milosť a čakať v nádeji.

LÁSKAVOSŤ
Láskavosť je praktickým prejavom lásky. Láskavý človek sa správa k druhým s úctou, jemnosťou a veľkorysosťou, podobne ako Boh jedná s nami. Táto vlastnosť zanecháva hlboký pozitívny dojem a prejavuje pravú Božiu podstatu.

DOBROTA
Dobrota je životná orientácia na dobro, ktorá odráža Božiu dobrotu. Je to schopnosť priať dobro druhým, aj keď nám možno ublížili. Dobrota vedie k pozitívnym vzťahom a k prejavovaniu Božej milosti v každodennom živote.

VERNOSŤ
Vernosť znamená oddanosť Bohu, dôslednosť voči Jeho slovu a zákonu. Verný človek je spoľahlivý, čestný a dôveryhodný. Táto vlastnosť zahŕňa rešpektovanie hodnôt a vytrvalosť v poznaní Božej pravdy.

TICHOSŤ (MIERNOSŤ)
Tichosť neznamená slabosť ani zakríknutosť. Tichý človek je ohľaduplný, pokorný a mierny. Vie riešiť konflikty s úctou, rešpektuje druhých a dokáže sa postaviť k problémom s pokorou a dôstojnosťou.

SEBAOVLÁDANIE
Sebaovládanie je schopnosť kontrolovať svoje vášne, túžby a emócie. Človek, ktorý ovláda seba samého, je disciplinovaný, žije vyrovnane a dokáže rozlíšiť, čo je prospešné a čo škodlivé. Sebaovládanie sa prejavuje v myšlienkach, činoch a životnom štýle, čo vedie k čestnému a zodpovednému životu.

Naša užitočnosť pre Pána v oblasti duchovných darov závisí priamo od nášho vzťahu k darcovi. Podobne to bolo v podobenstve o talentoch (Mt 25,14-30), kde každý obdarovaný reagoval podľa toho, ako vnímal svojho pána. Ten, ktorý dostal jeden talent, považoval darcu za prísneho a obával sa rizika (Mt 25,24). Preto jeho služba bola bez úžitku. Naopak, dvaja ďalší, ktorí dostali viac, videli vo svojom pánovi láskavého darcu, ktorý im dôveroval a zveril veľkú zodpovednosť. Tento postoj lásky a vďačnosti im umožnil rozmnožiť dary a služba sa stala plodná a úctyhodná (Mt 25,20-23).

Láska bola ich hnacím motorom v službe. Je to aj základná hodnota, ktorá robí našu službu radostnou a Bohu prijateľnou. Ako prví obdarovaní preukázali lásku, ktorou rozvíjali všetko, čo im Boh zveril. A podobne ako v podobenstve, aj v našich životoch je láska ovocím Ducha Svätého, ktoré dáva hodnotu našim duchovným darom. Podobne, ako Apoštol Pavol pripomína, ovocie Ducha je viac ako duchovné dary (1 K 13,1-3).

II. Výkladové poznámky

Znakom pravovernosti kresťana nie je schopnosť vykonávať zázraky, uzdravovať, prorokovať alebo hovoriť jazykmi, ale život plný lásky a poslušnosti Božej vôle. Rýdzosť učeníctva sa nepozná podľa výkonu alebo duchovných darov, ale podľa ovocia Ducha, ktoré sa prejavuje v láske a poslušnosti. Bez poslušnosti nemôžeme hovoriť o pravom nasledovaní. Pán Ježiš v reči na vrchu jasne ukazuje, že opravdivosť nasledovania sa nepozná podľa uzdravovania, prorokovania, hovorenia jazykmi a podobne, ale podľa poslušnosti jeho vôle, jeho zákona. Ako Ježiš povedal:

„Nie každý, kto mi hovorí ‚Pane, Pane‘, vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca v nebesiach. Mnohí mi povedia v onen deň: ‚Pane, Pane, čo sme v tvojom mene neprorokovali, vo tvojom mene nevyháňali zlých duchov a v tvojom mene neurobili veľa mocných činov?‘ a vtedy im vyhlásim: ‚Nikdy som vás nepoznal; choďte odo mňa, páchatelia neprávosti.'“ (Mt 7,21-23).

Znamením pravého učeníctva je nezištná láska, ktorá sa prejavuje konkrétnymi činmi služby a zodpovednej poslušnosti (Mt 12,50; Gal 5,6; J 13,34.35; J 14,15). Takýto život sa vyznačuje ovocím Ducha. Len tam, kde existuje nesebecká láska, môžu správne pôsobiť duchovné dary (1 K 13,1-3). Tam, kde ľudia spontánne hovoria a svedčia o pretvárajúcej Božej láske, môžeme hovoriť o živých kresťanoch a živom zbore. Obdarovaný kresťan je svedkom v tomto svete. Ak nie je svedkom, nie je kresťanom.

Duch Svätý posväcuje naše prirodzené schopnosti, nadväzuje na ne a uschopňuje nás, aby sme nimi mohli účinnejšie slúžiť. Týmto sa nadobúdajú nový význam. Okrem toho nás môže obdarovať ďalšími duchovnými darmi, teda nadprirodzenými darmi Ducha, ktoré sme nemali pred svojím znovuzrodením. Pred krstom sme ich nemali. Pri krste sú na človeka vložené ruky. Tento znak uisťuje krsteného, že prijíma dar Ducha Svätého a s ním aj určitý duchovný dar alebo viac darov (Sk 19,5.6; 2 Tim 1,6). Neskôr môže byť obdarovaný ďalšími duchovnými darmi alebo poverený novými úlohami (1 Tim 4,14; Sk 13,1-4).

Ak hovoríme o daru jazykov v Novom zákone, je dôležité si uvedomiť niekoľko kľúčových skutočností. Predpoveď o hovorení novými jazykmi je zaznamenaná v Evanjeliu podľa Marka 16,17-18, a k jej naplneniu došlo na štyroch miestach: v Jeruzaleme, Caesareji, Efeze a Korinte. V Jeruzaleme, Caesareji a Efeze sa jednalo o hovorenie cudzími jazykmi, ktorým poslucháči rozumeli. Tento dar mal buď evanjelizačný zámer, alebo bol znamením, že Boh prijíma za svoje deti aj pohanov (pozri Sk 2,8.11; 11,15.17; 19,6).

V Korinte Pavol rieši problém hovorenia jazykmi pastoračne, pretože sa tam prelínajú prvky pravého daru jazykov s extatickými prejavmi. Po preštudovaní 1 K 14 zostáva v platnosti zásada, že pravý dar hovorenia jazykmi má za cieľ zrozumiteľné zvestovanie evanjelia poslucháčom (1 K 14,6.9.19). Tento dar je zameraný na evanjelizáciu a vyjadruje Božiu prítomnosť a moc.

Skutočné uzdravenie je dielom Boha, ale Satan dokáže uzdravenie napodobniť. Písmo nás upozorňuje, že v posledných dňoch sa budú diať divy a zázraky, ktoré však nebudú prejavom Božieho Ducha, ale budú pochádzať z moci nepriateľa spasenia – satana (Mt 24,24; 2 Tes 2,9.10; Zj 13,13; Mt 7,22.23). Preto v súčasnosti kladieme dôraz na zdravý životný štýl a preventívnu liečbu skôr ako na zázračné uzdravenia. Zázraky, ktoré Boh môže vykonať, sú v dnešnej dobe často napodobňované diablom a jeho nástrojmi, čím sa dielo uzdravenia stáva znehodnoteným a zneváženým.

V súčasnosti je našou úlohou v zdravotnej oblasti prakticky vykonávať a propagovať zásady zdravého kresťanského životného štýlu. Boh môže mnohým ľuďom v dlhodobom horizonte lepšie pomôcť prostredníctvom preventívnych centier, ktoré sa zameriavajú na udržanie zdravia a prevenciu chorôb.

Ján Krstiteľ počas svojho života nikoho neuzdravil, no napriek tomu ho Ježiš označil za najväčšieho z prorokov (Mt 11,11). Apoštol Pavol, ktorý uzdravoval chorých, sám v určitom období nebol uzdravený a trpel „osteňom v tele“ (2 Kor 12,7-10). Rovnako aj jeho úzky spolupracovník Timotej mal žalúdočné problémy, z ktorých nebol uzdravený (1 Tim 5,23).

Z novozákonnej knihy Skutky apoštolov je zrejmé, že na samom začiatku života prvokresťanskej cirkvi sa zázraky uzdravovania prejavovali v mimoriadnom počte, zatiaľ čo neskôr, keď apoštol Pavol cestoval po rôznych mestách, aby zvestoval evanjelium, k zázračným prejavom uzdravenia už nedochádzalo tak často.

„Viera tvoja ťa uzdravila“ – Tento výrok Ježiša nemožno chápať tak, že to je viera, ktorá uzdravuje, pretože len Boh dáva zdravie. Naším Spasiteľom nie je viera, ale Kristus. Vierou si však privlastňujeme Božie uzdravujúce dielo. Bez viery nie je možné byť zdravý, a to ani duchovne, ani telesne.

III. Praktický dôsledok

Duchovné dary sú dané k službe druhým, nie na oslávenie človeka, jeho pýchy, sebarealizácie alebo presadzovania sebeckých záujmov. Rôzni ľudia majú rôzne obdarovania. Preto sa vzájomne potrebujeme, smieme sa dopĺňať a obohacovať sa o charizmy. Žiadny človek nemá všetky dary, ale každý má aspoň jeden duchovný dar. To znamená, že sme stvorení na spoločenstvo. Máme sa vzájomne obohacovať a spolupracovať.

Ovocie Ducha Svätého je tu na to, aby bola vidieť funkčnosť a praktickosť kresťanstva. To, čo ľudí presviedča o hodnote kresťanstva, nie sú reči, ale ozajstný záujem o človeka, súcit a činy lásky.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )