Rôzne skúsenosti s Bohom

Mnohí plávajú životom bez toho, aby postrehli náznaky Božej prozreteľnosti. Miesto toho, aby sa zastavili a vystúpili z tohto stále sa zrýchľujúceho vlaku – smer „do zatratenia“, rozhliadli sa okolo a položili si otázky: „Odkiaľ som a kam idem?“, radšej sa nechávajú unášať svetským prúdom a naokolo hania a urážajú Boha. Koho potom hania a na koho ukazujú, ak Ten, koho obviňujú že si ich „nevšíma a nedáva sa im poznať“, pre nich neexistuje?

„Ale ak budeš hľadať Hospodina, svojho Boha, najdeš, keď ho budeš hľadať celým svojím srdcom a celou svojou dušou.“ 5 Moj 4:29

Otázne teda je: Hľadáme Boha celým svojim srdcom? Vystúpme z vlaku sveta a rozhliadnime sa vôkol, komu spievajú ranné vtáčiky, o kom hovorí nebeská klenba či nespočetné hviezdy na oblohe.  Zastavme sa a hľadajme ho tak vrúcne, ako usilovne hľadáme to najcennejšie, čo v živote môžeme poznať.

Boh je a nájde Ho každý, keď si začne všímať, že nič čo sa deje nie je náhoda a že všetko sa deje pre niečo. V týchto úryvkoch vám zhrniem pár skúseností, ktoré sa mi udiali na ceste životom s Bohom.

Vysnívaná práca

Po tom, čo sa mi stalo a v horkom súžení som našiel Boha, povedal som mu: „Kdekoľvek máš pre mňa prácu, viem, že ty ma poznáš lepšie ako ja sám. Zoberiem to, čo príde.“ Už som si nevyberal podľa toho, čo som si ja myslel, ale nechal som to v Božích rukách. A tak za krátko na to prišla babka s papierikom kde bolo telefónne číslo a povedala, že jeden chlapík zháňa človeka do copycentra. Hovoril som si: „Super, ja scenárista a režisér skysnem v copycentre.“

Uvedomil som si, čo som Bohu povedal a s pokorou mu to odovzdal povediac: „Povedal som, že zoberiem čo mi dáš, pôjdem tam.“ A tak som neochotne zavolal, prišiel na pohovor a hneď ma aj vzali. Bol to malý priestor, bez okna s jednou tlačiarňou. Práve rozbiehal svoje podnikanie copycentra na internátoch VŠ v Košiciach pre fakulty UPJŠ. Moja výplata bola niečo málo cez 250€. To čo sa však mne zdalo nemožné, pre neho bolo možné.

Na teba sa spolieham od narodenia; ty si ten, ktorý si ma odlúčil od života mojej matky. V tebe je moja chvála neprestajne. Ž 71:6

Sprvu som trpel akýmsi sklamaním, že tu musím trčať a nemôžem byť vonku s priateľmi. Plat bol pre mňa postačujúci, keďže som býval s rodičmi, no aj o to sa Boh postaral. O mesiac mi šéf zdvihol plat. Našiel som si priateľku s ktorou som plánoval budúcnosť. Hovoril som si, tento plat mi stačiť nebude, prosím ťa Bože o to, aby som mohol viac zarábať.

Ráno som priateľku odprevádzal do školy, aby sme spolu strávili aspoň trochu času a tak som chodil do práce o čosi skôr. Tak som mohol zarobiť o tretinu viac. Neskôr, keď sme prerábali byt a chceli sa usadiť, prosil som Boha o zvýšenie platu. Modlil som sa o to a chcel sa porozprávať so šéfom.

V to ráno som šiel do práce a celý čas to Bohu predkladal. Prišiel šéf a povedal mi, že robím dosť dlho a tak mi nájde kolegyňu aby ma niekedy zastupovala. Povedal som si, výborne, miesto toho, aby som mal zvýšený plat teraz budem mať ešte nižší. Na to šéf poznamenal: „A zvyšujem ti plat“.

Boh koná rôznymi spôsobmi, veľakrát udivujúco mimo našej predstavivosti a možností. Netrvalo dlho a kolegyňa musela odísť a ja som zasa ťahal ako predtým a plat sa mi tým pádom opäť zvýšil.

Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre. Ž 139:14

Medzi tým sa aj satan snažil zničiť toto dielo a mnoho krát nás skoro vytopilo. Predstavte si tlačiarne zapojené do elektriny a prasklo vodovodné potrubie presne v našom copycentre. Voda však kvapkala presne na mieste, kde nebolo nič zapojené v elektrine a tak bola ujma len na premočenom papieri.

Inokedy zasa povrchne veriaca priateľka aj zo svokrou naliehali na mňa nech si nájdem inú prácu, lebo týmto platom neuživím rodinu. Ja som však odpovedal: „Túto prácu mi dal Boh, On sa postará. On ma tám dal a keď bude chcieť, aby som pracoval inde, ukáže mi to.“

Boh ma naďalej v tejto práci žehnal a ja som mal čas pracovať popri tom na stránke zmensvojzivot.cz, počúvať prednášky, kázne, či čítať si knihy. Vyučil ma, aby som neskôr plnil poslanie kazateľa, evanjelizátora.

Nakoniec som šéfovi povedal, že si chcem skrátiť čas v práci, aby som sa mohol venovať aj iným činnostiam a súhlasil. Plat mi však nechal taký istý, ba čo viac, podľa tržby a požehnania, akým sa jeho podnikaniu darilo, zvýšil mi plat opäť. Dnes už pri mne nie sú ľudia, ktorí mi hovorili, aby som si našiel inú prácu, no ja stále chodím tam, kde ma Boh dal a zarábam nadpriemerne viac než som si kedy predstavoval.

Totiž teraz je to 10 rokov čo v tejto práci robím. Je stabilná a som v mladom kolektíve deň čo deň. Uprostred ľudí, ktorí hľadajú životný smer. Mám vlastnú kanceláriu, som sám sebe šéfom a riadim pobočku, ktorá ma teraz tri tlačiarne, dve veľké okná s výhľadom na stromy a lúku, čo je v meste nezvyčajne ojedinelý výhľad a  priestor, ktorý mi úplne postačuje. Keď sa ma ľudia pýtajú, čo robím, odpovedám im: „Mám vymodlenú prácu.“

Evanjelizácia na školskej pôde

Uvedomil som si, že je tu perfektná možnosť pre osobný rozvoj, budovanie vzťahu s Bohom a zároveň evanjelizáciu. Nakúpil som knihy a rozdávam ich dodnes zdarma. Kontaktoval som rôzne cirkevné vydavateľstvá a kníhtlače a Boh ma požehnal dodnes vyše tisíc knihami, ktoré som obdržal zadarmo vďaka ľuďom, ktorí ich preplatili a posielajú mi ich až z Čiech. Chcem týmto aj poďakovať stránke listynadeje.cz a rôznym zborom v Košiciach, Žiline a iným, za ich veľkorysosť a pomoc v Božom diele.

Šéf je úprimný katolík a napriek tomu, že sú knižky protestantské, nemal nič proti tomu. Najprv som tieto knihy rozdával iba cez Vianoce a sviatky, kedy sa po nich „zaprášilo“. Bolo to veľké požehnanie a možnosť evanjelizovať. Spolu s tým však prišli problémy.

V jeden deň prišiel riaditeľ internátov a uvidel knihy. Zobral ich do ruky a povedal: „Vezmite tie knižky preč!“ Ja som sa zháčil a vysvetlil som mu, že sa nejedná o žiadnu sektu, či jehovistické knihy ale kresťansky zamerané diela. Odpovedal s pokojným hlasom: „O to nejde, nemôžete rozdávať náboženské knihy na školskej pôde!“

Vzal som teda knihy k sebe do vnútra, dal na policu a modlil sa, čo mám robiť. O pol hodinu riaditeľ vyšiel z dverí naproti a šiel priamo ku mne. Modlil som sa, nech Boh zakročí pre Jeho dielo. On vošiel a pristúpil ku knihám. Vzal si jednu do ruky, „Kroky ku Kristovi“ a povedal: „Viete, ja som budhista. Zbieram knižky. Môžem si túto vziať?“ Ostal som ako obarený a prehltol: „Áno, samozrejme.“

Uvedomil som si, že mať knižky pred dverami, je porušenie zákazu, no mať ich u seba vo vnútri už zakázané nie je. A tak môžem slobodne rozdávať náboženské knihy na školskej pôde! Nie je Boh úžasný akým spôsobom to urobil?

Časom mi Boh vnukol myšlienku, prečo ich rozdávať len dva krát v roku, keď ich môžeš takto rozdávať neustále? Ubehli roky a rozdalo sa tu vyše 500 kníh a sortiment sa neustále rozširuje. Ludia si berú knihy, pretože ich dostávajú zdarma ak si u nás niečo nakopírujú. Z času načas príde riaditeľ a spýta sa: „No čo ako sa máme, hm vidím, že máte nové knižky, ktoré z toho nemám a môžem si vziať?“

Rôzni ľudia – rôzne skúsenosti

Každý štvrtok mávajú katolíci omše v jedálni, chodia tak vôkol môjho copy. Poznal som katolíckeho kňaza a sestričku, ktorá s ním chodila a pomáhala pripraviť všetko potrebné. Boh mi vnukol, aby som im dal knihu „Veľký spor vekov“, o reformácii, diele Husa, Luthera a iných bohabojných ľudí za biblické pravdy. A tak som si raz zavolal kňaza, keď šiel okolo a podal mu knihu. Sestrička ju dostala rovnako.

Na druhý deň prišiel kňaz a dal mi balenie keksíkov s úsmevom povediac: „Vy ste mi niečo dal, dám aj ja vám niečo za to.“ Bolo to veľmi milé gesto. O pár dní prišla sestrička a vrátila mi knižky so slovami: „My také knižky nečítame, ktoré nie sú schválené.“ Pochopil som a knižky vzal. V jeden deň som kopíroval a stál chrbtom k dverám. Na chvíľku som sa obzrel a stál tam neďaleko od dverí kňaz s knihou v ruke, listujúc si ju so skľúčeným výrazom.

Dalo sa v ňom čítať: „Musím ju vrátiť, je to proti mojej viere… ale keď.. to čo sa tam píše je pravda a naozaj je Biblia zdrojom pravdy a správneho učenia, ktoré som ja doteraz nesprávne chápal.“ (Pre pochopenie odporúčam článok „Obrátený kňaz – od tradícii k Písmu“)

Obrátil som sa späť a tváril sa, že kopírujem a modlil sa v duchu, aby mi dal Boh múdrosť, aby pochopil čo mu chceš povedať. Čakal som … minútu, dve … otočil som sa a už bol preč. Odvtedy som ho nevidel a ani raz som ho nezbadal na omši. Boh nech ho žehná na ceste pravdy, ak ju poznal a prijal srdcom.

Na poslednú chvíľu

V istý čas, bolo to pred Vianocami, sa rozdalo mnoho kníh, no objednal som ich až príliš veľa a ak by si ich nikto nevzal, musel by som ich vziať so sebou domov. Bolo to vyše 15 kníh. Cestou v autobuse som sa z rána modlil a predložil to Bohu, aby sa o to postaral a zakončil to slovami: „Aj keď neviem ako, ty si mocný to učiniť.“

Bol piatok, vtedy robím najkratšie, miesto 11 hodín denne len 4 hodiny. Internát bol vtedy prázdny a len málokto prišiel kopírovať, nie to si eete vziať knižku. V ten deň som čakal, no skoro nikto neprišiel, maximálne traja ľudia, aj tým som ponúkal knihy no nevzali si. Blížil sa koniec pracovnej doby o 12:00. Bolo 11:47 a povedal som si: „To nevadí, urobím uzávierku a odnesiem ich domov.“

Zrazu počujem pri vrátnici hlások dievčaťa. Dobehlo do copy, že si chce niečo vytlačiť. Ako som tak otváral súbor povedala nadšene: „To sú zdarma knižky? A môžem si jednu vziať?“ Odpovedal som: „Kľudne aj dve, tri, päť“. 🙂

Ona sa zháčila a pokračovala: „A môžem aj pre priateľa? A babku a dedka? Pre uja?“ Poviem vám, to dievča zobralo skoro všetky knižky, zostali mi iba dve! Natešená s taškami naplnenými knihami kričala na vrátničku pri odchode: „Pozrite koľko mám knižiek, pozrite!“

Pamätaj, nech ktokoľvek, čo toto čítaš, Boh Biblie je Bohom načasovania. Pretože v situáciách zdanlivo neriešiteľných a nemožných sa najviac oslávi. Stačí si spomenúť na Červené more a faraónsku armádu za chrbtom Izraelského ľudu. Nemožné? Neriešiteľné? Časovo či situačne? Nie pre Boha Biblie!

Avšak ich zachránil pre svoje meno, aby dal znať svoju hrdinskú silu. Okríkol Červené more, a vyschlo, a previedol ich morskými hlbinami jako púšťou. Ž 106:8-9

Zaujímavá bola príhoda s dievčaťom, ktorá aj keď nebola adventistkou siedmeho dňa a nevyznávala ako sa mnohí domnievajú „ich učenie“ o sobote, začala sa so mnou rozprávať o Bohu. Uprostred rozhovoru s vážnym výrazom v očiach poznamenala: „A viete o tom , že siedmy deň je sobota?„

Pousmial som sa a zbadal, že aj keď mnohí adventistov nepoznajú, poznajú pravdy Biblie ak ju skutočne čítajú s otvoreným srdcom a poznajú biblické pravdy. Aj tú o sobote – viac v článku „Ktorý deň je siedmy?“.

Všadeprítomný Boh

Určite ste zažili ten pocit, keď dni idú jeden za druhým a vy máte pocit, že sa Boh akosi z vášho života vytratil. Mal som podobný pocit. Práca, štúdium, či povinnosti zahlcujú človeka natoľko, že zabudne vôbec na to vnímať Božiu prítomnosť. V mojom prípade to boli hriechy, ktoré ma zotročili napriek tomu, že som chcel Bohu slúžiť.

Moja túžba slúžiť mu a evanjelizovať oslabla natoľko, že som viac začal uprednostňovať svetské vzťahy. Môj každodenný kontakt s Bohom sa oslabil a zašiel do úzadia. Napriek tomu, že som Boha mal na mysli, nežil som plne v jeho vôli.

A tak tedy ten, kto sa domnieva, že stojí, nech hľadí aby nepadol. 1 Kor 10:12

Tam kde tento vzťah s Ním opadáva, vtrie sa diabol ako túlavý pes cez odomknutú, nezavretú bránu a snaží sa urobiť viac škôd, ťahať viac a viac do hlbín našej padlej prirodzenosti a pôsobiť tak na naše žiadosti očí, tela a pýchu života.

Lebo nič z toho, čo je na svete – žiadosť tela, žiadosť očí a chlúbna pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. 1 Jn 2:16

Môj svetský život ma začal ničiť, pretože človek nemôže sedieť na dvoch stoličkách, nemôže slúžiť dvom pánom. Nie nechce, nedokáže, ale nemôže! Pretože buď jedného bude milovať a druhého nenávidieť. Rovnako nemôžeme byť jednou rukou vo svete a druhou sa držať Boha, pretože priateľstvo so svetom je nepriateľstvo s Bohom. Svet ide do záhuby so svojimi žiadosťami odmietajúc Boha a postaviac sa na stranu vzbury voči Stvoriteľovi.

Kráčal som tak v jednu noc z práce, vyčítajúc si určitý hriech, ktorý som spáchal, keď som šiel do hotela s priateľkou, prežiť pár dní voľna poznajúc okolitú prírodu s myšlienkou evanjelizovať, rozprávať sa o Bohu, pretože som ju učil mnohému z Biblie. No celé to dopadlo úplne inak. Nik o tom nevedel.

Mal som to stále na pamäti a cítil, akoby ma Boh za ten čas opustil. Pozrel som sa na hlboké nočné nebo a vnímal tie tisíce hviezd, ktoré drží svojim slovom. Prehovoril som tichým hlasom:

„Pane viem že si. Daj mi prosím vedieť, že ma vidíš, že si na mňa nezabudol.“

Ubehlo pár dní. Vtedy mi zavolal môj kamarát Laci s ktorým sme študovali bibliu na byte. Hovoril mi, ako sa musí so mnou stretnúť, pretože chce porozprávať o Bohu a mimo iné spomenul, že mal sen o mne. Povedal som mu, že nech príde a keď nezabudne, že si vypočujem aj ten sen.

Prišiel ku mne a tri hodiny sme sa rozprávali o Biblii, rozoberali rôzne témy. Tu ma napadlo, ako mi spomínal sen so mnou. Povedal som mu, že o čom teda bol s určitým nechápavým výrazom v tvári začal:

„Počuj Janči, neviem čo ten sen mal znamenať, lebo tomu vôbec nechápem. Snívalo sa mi niečo a potom ku koncu som mal sen kde som ťa videl ako sa prechádzaš, no potom ideš niekde, čo vyzeralo ako hotel. Neviem čo sa tam dialo, ale vyšiel si z dverí a … Janko, mal som pocit, že si tam chcel evanjelizovať, ale to nebolo to, čo si tam robil. Bolo to niečo proti Bohu.“

Potom sa zháčil na môj zarazený výraz v tvári a povedal, že je to možno blbosť, lebo ma pozná a že by som také niečo neurobil a zasmial sa. Moje oči klesli a ja som si vtedy spomenul na moju modlitbu. Pamätaj si, keď toto čítaš, Boh ti často odpovie na tvoju modlitbu, na ktorú si už aj zabudol, no práve vtedy ti ju pripomenie, aby si sa rozpamätal, že Boh počuje.

Bol som úplne zarazený, nevediac čo povedať, no potom som sa Lacimu priznal a povedal mu, že mal sen od Boha, skrze ktorý mi Boh odpovedal, že ma vidí, že na mňa nezabudol. Je zaujímavé povedať si, že prečo ten sen nedal mne, no myslel by som si, že sú to iba spomienky. Preto ho dal môjmu kamarátovi. Nestretával som sa s mnohými ľuďmi a s ešte menej som mal blízky úprimný vzťah ako s Lacim. Uvedomil som si, že ak by niekto mal dostať tento sen a povedať mi ho, tak to bol práve Laci.

Lebo oči Pánove hľadia na spravedlivých, a jeho uši pozorujú na ich prosbu, ale prísna tvár Pánova na tých, ktorí robia zlé. 1 Pt 3:12

Zas a znovu mi Boh dáva poznať, že je tu pre mňa, pre teba, pre nás. Neodsudzuje nás. Túži po tom, aby sme kontakt s Ním neustále obnovovali a každý deň na ňom pracovali, prehlbovali. To akým spôsobom mi Boh ukázal moje hriechy je neuveriteľné. Vyznal som mu to v pokání, rovnako ako predtým, no tentoraz s úsmevom a slzami v očiach. V radosti, že On tu je, vidí ma, dáva na mňa pozor a chce ma vychovávať ako Otec miluje a karhá svoje deti. Pripomína mi to celé príbeh Márie Magdalény.

Žena stála pred Ježišom a mala strach. Jeho slová: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom“ znamenali pre ňu rozsudok smrti. Nemala odvahu pozrieť sa Spasiteľovi do očí. Ticho čakala na svoj údel. Plná údivu hľadela, ako jej bezradní žalobníci bez slova odchádzajú. Potom počula slová nádeje: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš!“ Jej srdce bolo v tom okamihu naplnené radosťou a šťastím. Plná vďačnosti a lásky sa vrhla k Ježišovým nohám a v slzách mu vyznala svoje hriechy.

Pre túto ženu to bol začiatok nového života, života čistoty, pokoja a odovzdanej služby Bohu. Pozdvihnutím tejto hriešnej ženy vykonal Ježiš väčší div než uzdravením tej najhoršej telesnej choroby. Vyliečil duchovnú nemoc, ktorá spôsobuje večnú smrť. Táto kajúca žena sa stala jedným z jeho najvernejších nasledovníkov. Obetavou láskou a oddanosťou dávala najavo svoju vďačnosť za Kristovu odpúšťajúcu milosť.

Svet mal pre túto zblúdilú ženu len posmech a pohŕdanie. Ten Bezhriešny mal však súcit s jej slabosťou a podal jej pomocnú ruku. Pokryteckí farizeji ňou opovrhovali. Ježiš ju však vyzval:

„Choď a odteraz už nehreš!“

Ježiš pozná situáciu každého človeka. Čím väčšia je hriešnikova vina, tým viac potrebuje Spasiteľa. Jeho srdce, plné božskej lásky a súcitu, je doširoka otvorené pre toho, kto je beznádejne zapletený v osídlach nepriateľa. Svojou vlastnou krvou oslobodzuje človeka z pút hriechu.

Ježiš nechce, aby sa tí, ktorých vykúpil za takú vysokú cenu, stali bezmocnou bábkou v rukách nepriateľa. Nechce, aby sme boli porazení a zahynuli. Ten, ktorý držal levy v jame a prechádzal sa so svojimi vernými svedkami v plameňoch ohňa, je práve tak pripravený pôsobiť v nás a odstrániť z našej povahy každý nedostatok. Dnes stojí pri oltári milosti a predkladá Bohu prosby tých, ktorí túžia po jeho pomoci. Neodmietne žiadneho skrúšeného človeka, ktorý ľutuje svoje hriechy.

Ochotne odpustí každému, kto k nemu prichádza a prosí o odpustenie a uzdravenie. Nikomu nepovie všetko, čo by mohol zjaviť, no každého ustráchaného povzbudí a dá mu odvahu. Každý, kto chce, sa môže chopiť Božej sily, zmieriť sa s Bohom a on mu dá pokoj.

Boží súhlas s krstom

Bol piatok a na návštevu prišli do môjho domu moji priatelia. Už dlhší čas sme naše priateľstvo utužovali a i započali rozpravou o Bohu a neskôr pravidelným vyučovaním cez skype. Čítali sme si Písmo slovo po slove, Evanjelium, Starý zákon, prešli sme tak celý Nový Zákon slovo po slove okrem Zjavenia Jána za rok. Prišiel čas na krst, kedy Fanny, Paťa a Simona boli pripravení pokrstiť sa. Rozhodli sa pre krst vo vani v mojom dome.

Fany však bola po dlhom boji s vlastnou rodinou vyčerpaná, keďže nechceli prijať a pochopiť, že sa obrátila k Bohu a chcela mu plne slúžiť. Mala pocit, že tieto boje sú znakom, že nie je na dobrej ceste a satan sa ju snažil mnoho krát spochyniť. Túžila sa však pokrstiť, vedela, že je to jediná cesta k Nemu jasne ukázať svoje vnútorné obrátenie a rozhodnutie. Postavila sa za pravdu a Boh sa postavil za ňu. Posilnil ju a povzbudil nezvyčajným spôsobom.

V ten večer, keď sme spoločne rozprávali sa nám priznala, že sa necíti byť hodná pokrstiť sa, že sa necíti pripravená, čistá. Upozornil som ju a vysvetlil, že krst nie je o tom, byť svätý, krst je rozhodnutie chcieť byť svätým, rozhodnutie duchovne kráčať s Bohom deň čo deň až do premeny v Kristov charakter. Opäť však cítila, že sa zajtra, tj v sobotu necíti byť hodná pokrstenia. Modlili sme sa a šli spať.

V tú noc som mal nad ránom sen (áno zvyčajne je to niečo medzi snom a bdením, priestor medzi týmito dvoma vnímaniami), kedy som videl ako s Fanny sedíme za počítačom, kde som ľudí vyučoval Bibliu. Držala spevník a spolu sme skypovali s ďalšími členmi zboru cez net. Spievali sme pieseň, ktorej slová zneli … „dieťaťom Božím, zvať že sa smiem“ a zobudil som sa. Nie je to nádherné, ako Boh uistí každého vtedy, keď to naozaj potrebuje?

V to ráno som pri raňajkách, tesne pred krstom a slávnostným stretnutím s kazateľom povedal Fany a ostatným, čo sa mi snívalo a Fany sa rozplakala. Vedela, že jej Boh povedal, že sa nemusí cítiť nehodná, On jej povedal „dieťatom Božím sa môžeš nazvať, prijal som ťa, patríš do nebeskej rodiny“.

Podobne Boh odpovedal mne osobne o pár rokov neskôr, keď som sa cítil nehodný jeho lásky napriek tomu, že som voči nemu neraz zhrešil. Zaspával so s myšlienkou, či ma Boh stále miluje a spýtal som sa ho na to. Vedel som, že už mi raz odpovedal a v sne odpustil, no túžil som po piatich rokoch opäť počuť Jeho uistenie o láske, pretože On vedel, že ako empat, ma dokáže k Nemu primknúť jedine pochopenie podmanivej lásky.

V to ráno som sa zobúdzal a opäť niekde medzi realitou a snom som započul pieseň, ktorú som poznal z detstva a v nej zneli slová … „príď, k Nemu príď, k Bohu, On rád ťa má“. Aj teraz mám slzy v očiach, lebo viem, že Boh je láska a týmto mi jasne oznámil, že mám vždy prísť k Nemu, pretože ma miluje. Aj ty, ktorý to to čítaš vedz, že rovnakou láskou miluje i Teba a túži, aby si ho osobne a skúsenostne poznal vo svojom živote.

Boh nás miluje nevýslovnou láskou. Naša láska voči nemu sa prebúdza vtedy, keď začíname chápať skutočnú dĺžku a šírku, hĺbku a výšku Kristovej lásky, ktorá presahuje každé poznanie. Naše stvrdnuté srdce sa stane prístupnejším a pokornejším. Keď sa nám ukáže Kristova úchvatná dobrota a poznáme, ako nás miloval už vtedy, keď sme boli ešte hriešnikmi, naše srdce sa obmäkčí a poddá nebeskej láske, takže z hriešnika sa stáva Božie dieťa. Boh pri tejto zmene nepoužíva nijaké násilie, ale hriech v ľudskom srdci nahrádza láskou. Takto sa z pýchy stáva pokora, nepriateľstvo ustúpi vzájomnej láske a nedôveru nahradí dôvera.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )