7.časť – Sporne preložené verše (Gen 8:22)

SOBOTENIE

Vzhľadom na to, že v tejto kapitole ide o náročné exegézy, je potrebné, aby čitateľ tejto kapitoly dokonale poznal celú Bibliu. Biblické citáty budú použité aj z Roháčkovho prekladu, nakoľko preklad RKC je nepresný a jeho nepresnosťou by sa znásobila namáhavosť výkladu. Niektoré časti tejto kapitoly sú len náznaky a poukazujú na neprebádané miesta v biblistike. Iné časti sú len začiatkom úvah a ich cieľom je prelomiť hrádzu nedotknuteľnosti tejto témy. Aby sa aj iní odvážili skúmať túto oblasť bez predsudkov voči sobote. Lebo už tým, že sobota je odpočatie JeHoVaHovo, zaslúži si maximálnu pozornosť kresťanskej pospolitosti.

Boh však nechce našu pozornosť – Boh chce našu lásku. Tak prosím pre túto kapitolu správny prístup. Ide o pokus – pokročiť dopredu o kus… Účel tohto oddielu nie je kritika, ani predkladanie novej doktríny, ani boj proti doterajšiemu chápaniu častí Biblie. Účelom tohto oddielu je upozornenie na určité fakty, ktoré doteraz neboli zverejnené, preto ich nepozná väčšina súčasných teológov. Je teda prirodzené, že dotyčné fakty nepozná ani väčšina radových kresťanov.

Ak chcem upozorniť na sporný preklad troch rôznych veršov, týkajúcich sa soboty, je potrebné pritom upozorniť, že korene tohto sporného prekladu sú zapustené vo veľmi dávnej minulosti – v čase vzniku Septuaginty. Ak si pripomenieme fakt, že Septuaginta vznikala v Egypte, tak SZ nám podáva jasné svedectvo, že Egypt bol pre Boží ľud vždy zdrojom problémov.

Sporne preložené verše sú teda dedičstvom zo Septuaginty. Sú to verše Ge 8:22, Ex 5:5 a Ex 12:15. Ale okrem nich je v Biblii ešte mnoho veršov, v ktorých sa nachádza slovo ŠáBaT a je preložené tak, že v prekladoch do národných jazykov je jednoducho neidentifikovateľné!

PROTONYMUM

Aby sme pochopili mechanizmus sporného prekladu, musíme si najprv vysvetliť pojem slova protonymum. Do slovenčiny sa tento pojem prekladá ako »prvovýznamové« alebo »prvotnovýznamové« slovo, ale výstižnejší je voľný preklad slovom »prapodstata«. Protonymum je také slovo, ktorého prvotný význam ostáva nezmenený v každej dobe a spoločenskopolitickej formácii. Je to jedno-jednoznačné slovo, a teda nepotrebuje definíciu na objasnenie svojho významu. Je to slovo, ktoré je v každej dobe rovnaké súčasne významom aj aktuálnosťou.

Príklady na rozlíšenie významu a aktuálnosti protonyma:

• Meno Ján Fazuľa nie je protonymum. Významom nie je ním preto, lebo v Strednej Lehote žije v každom druhom dome Ján Fazuľa, a teda pod týmto pojmom je možné si predstaviť dvadsať rôznych ľudí. A toto slovo nemá ani trvalú aktuálnosť, lebo pred 60 rokmi nebol na Slovensku ani jeden Ján Fazuľa a o 30 rokov nemusí byť na Slovensku už ani jeden.
• Typickým protonymom je slovo voda. Význam tohto slova je všade na svete rovnaký a aktuálnosť tohto slova je nesporná od stvorenia sveta.

Podobným prvovýznamovým slovom je i hebrejský výraz ŠáBaT. Aktuálnosť tohto slova začala pri stvorení sveta siedmeho dňa – samotným stvorením ŠáBaTu. Význam slova je nemenný na veky vekov, a to z niekoľkých dôvodov:

1. ŠáBaT vyjadruje realitu, že siedmeho dňa Boh odpočíva.
2. ŠáBaT neznamená odpočinok všeobecne, ale je to špecifická realita – odpočinok Boha JeHoVaHa.
3. A preto, že Boh JeHoVaH je len jeden, nemôže existovať viac druhov ŠáBaTu.
4. Boh JeHoVaH je večný a jeho večnosť dáva ŠáBaTu atribút večnosti.

Z uvedeného vyplýva, že význam slova ŠáBaT sa nemôže zmeniť a ani stratiť aktuálnosť. Význam je zrozumiteľný stále, a to bez akejkoľvek potreby obnovy definície. A tu dochádzame právom k otázke, či je to všetko pravda. Či to naozaj platí aj pri slove ŠáBaT.

Uvedomujeme si, že v prípade protonyma voda sa nemohlo stať, aby prestalo byť aktuálne, lebo by zanikol samotný život. Ale prípad slova ŠáBaT je akoby výnimkou. Význam slova sa stratil, aktuálnosť taktiež a bez definície už pomaly nemožno pobadať pôvodnú obsahovú verziu. Pýtame sa, čím to je? Nuž – v tejto fáze sa nezaobídeme bez vysvetlenia princípu a existencie duchovného sveta.

Princíp a existenciu tohto sveta uviedol do chodu Boh JeHoVaH a aj riadi to Boh JeHoVaH. Ale odporca Boha JeHoVaHa – diabol – by chcel tie najzákladnejšie Božie princípy pretvoriť a prevrátiť. Ibaže Božie dielo je dobré, večné a nemenné. Preto Boh nemusí mať obavy, že by ho diabol vyvrátil zo základov. To diabol vie a keďže nemôže prevrátiť Božie dielo, snaží sa pretvoriť a prevrátiť myslenie a vnímanie človeka. Preto útočí na ľudí princípom dobrovoľnosti.

Predkladá človeku prevrátené hodnoty a ponúka ich za veľmi výhodných a lákavých podmienok. Podstata diablovej úskočnosti je v tom, že človek sám musí vystrieť ruku po prevrátených hodnotách, ktoré on ponúka. Avšak len čo si človek ponúkanú prevrátenosť prevezme, diabol uskočí a zodpovednosť nesie človek sám. Lebo zatúžil po tom sám, chcel to sám a prevzal to sám. Dobrovoľne.

Je len samozrejmé, že ten, kto prevrátené hodnoty prijme, prestáva mať pôvodné pravé vnímanie. Je to asi tak, ako keby chcel klamár inému človeku dokázať, že masívny kamenný stĺp nestojí, ale leží. Pretože stĺp nevládze zrútiť, nahovorí človeka, aby si ľahol na bok a z tej polohy pozoroval stĺp, pričom mu do uší stále hudie, že on stojí a stĺp leží. Po chvíli ležiaci človek skutočne nadobudne dojem, že je to pravda a navyše je presvedčený, že to vlastne objavil sám. Asi takto pracuje diabol.

Ak sa pýtame, prečo Boh proti tomu nezasiahne, je tu vlastne pôvodný princíp sporu diabla s Bohom. Človek je tvor slobodný a Boh mu dáva v zmysle absolútnej slobody právo rozhodnúť sa aj nesprávne. Toto diabol vie a využíva to ako principiálnu taktiku boja. Keby Boh diabla spútal, diabol by mohol tvrdiť, že Boh vyhráva len preto, že na svoje víťaziace dielo nedopustí skúšku odolnosti. A keby Boh nedovolil diablovi prihovárať sa k človeku, mohol by zase človek tvrdiť, že nie je slobodný, lebo nemá možnosť komunikácie s každým. Preto Boh skúšanie človeka dopúšťa, ale pritom nenecháva človeka samotného.

Od doby Letníc pôsobí na zemi Boží Duch a ochotne zvestuje pravdu, tak ako to Ježiš Kristus zasľúbil.

„Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť.“ (J 15:26,16:13)

Výborný príklad princípu slobody ponúka samotná existencia tejto knihy. Svoj obsah ukáže len tým, ktorí ju vezmú do ruky a budú ju čítať. Kto túto knihu odsunie nabok bez čítania, má právo nedozvedieť sa, čo je v nej! A práve tak aj Duch Svätý ukazuje pravdu len tomu, kto o to stojí. Kto Ducha Svätého odmietne, ten má právo žiť v nevedomosti, v klame a lži a v poslednej fáze zakotviť trvale v blude. Ale má pritom právo vedieť, že Boh mu možnosť výberu pravdy predložil a on pravdu odmietol!

„A preto Boh na nich posiela silu bludu, aby verili lži a boli odsúdení všetci, čo neuverili pravde, ale obľúbili si neprávosť.“ (2 Tes 2:11–12)

A teraz sme pri podstate vysvetlenia protonyma ŠáBaT. Toto slovo ostáva stále protonymom. Ale len pre tých, ktorí prijímajú Ducha pravdy. A ten Duch sa určite prihovorí každému, aby v otázke ŠáBaTu ponúkol objasnenie pravdy.

Na sklonku obdobia rannej cirkvi existovali medzi kresťanmi dve skupiny ľudí. Prvú skupinu tvorili tí, ktorí v otázke ŠáBaTu stáli na strane pravdy. Druhú skupinu tvorili tí, ktorí dodržiavali nariadenie cisára – svätiť nedeľu. Tých prvých prezývali sabatiáni. Správa z roku 428 AD uvádza, že sabatiánov zatrieďovali medzi nebezpečných sektárov, lebo odmietali nariadenie – svätiť nedeľu. Tí, ktorí nedeľu svätili, upravili aj písomné doklady tak, aby ich tieto doklady neobviňovali. Preto slovu ŠáBaT priradili rôzne iné významy a pomocou nich pozmenili aj významy určitých veršov v Biblii.

POZMENENÉ VNÍMANIE VÝRAZU KRST

Tu však vyskočí pred nás otázka, ako je možné, že až doteraz nikto takýto podvod nespozoroval. Ak chceme túto otázku pochopiť, môže nám v tom pomôcť príklad inej anomálie. Napríklad otázka krstu. Slovo krst je v slovenčine prekladom gréckeho výrazu báptizma, čo znamená ponorenie. Sloveso baptizein znamená ponoriť. Teda už význam slova oznamuje vonkajší úkon obradu.

Keď sa však prestal konať obrad ponárania, bolo treba zastrieť pravdu. To sa stalo v latinských prekladoch Biblie tak, že vo význame pokrstiť neboli použité latinské výrazy vyjadrujúce akt ponorenia – hoci latinčina má niekoľko slov, ktoré znamenajú ponorenie. Keby sa bolo použilo v latinskej Biblii vo význame pokrstiť napríklad slovo mergere, ťažko by krstiteľ vysvetľoval latinsky hovoriacemu krstencovi, prečo hovorí „ponáram“ a pritom krstenca neponára. Preto sa v latinskom preklade Biblie už na sklonku prvotnej cirkvi objavilo slovo baptizare, ktorému bol priradený v latinčine na základe pozmeneného úkonu celkom nový význam.

Už nešlo o akt ponorenia, ale o celkový obrad, v ktorom bolo ponorenie nahradené poliatím, respektíve pofŕkaním. A samozrejme, že zmenenému chápaniu boli prispôsobené všetky príručky, učebnice, katechetické pomôcky, ale aj slovníky. A tak dodnes v latinsko-slovenskom slovníku nachádzame:

• baptisma, baptizmus = krst
• baptista = krstiteľ
• baptizo = krstiť

Vidíme, že bežný slovenský záujemca o latinčinu sa zo slovníka pravý význam nedozvie. Lebo slovenské významy uvedených latinských slov už vyjadrujú celkový obrad v pozmenenom chápaní a nie pôvodnú podstatu obradu – ponorenie. Pritom všetky uvedené výrazy sú v slovníku označené hviezdičkou, čo znamená, že v dobe Rímskej ríše latinčina tieto výrazy nepoužívala. Sú to teda rýdzo kresťanské výrazy a ich významy sú tendenčne upravené! Podobne sú upravené učebnice latinčiny aj katechizmy.

Nie je to preto, že by autor slovníka chcel úmyselne klamať, ale preto, že aj on sa naučil od svojho učiteľa latinčiny skreslené významy uvedených výrazov. Lebo sa to odovzdávalo v zdeformovanom podaní vyše tisíc rokov. Preto sa ani slovenský rímskokatolícky teológ nemal odkiaľ dozvedieť pravdu, že baptisma znamená ponorenie a baptizein znamená ponárať. – Lebo nepravde boli prispôsobené slovníky aj učebnice…

Ale napriek tomu, že teológovia celé stáročia predkladali falošnú verziu krstného obradu, existovali vždy kresťania, ktorí nielen že hlásali pravdu, ale ju aj prakticky uskutočňovali tým, že krstili ponorením!

Podobne je to aj s otázkou ŠáBaTu. Študenti, ktorí sa učili hebrejčinu v teologických seminároch, nemohli nájsť v preklade SZ chyby, lebo učebnice i slovníky sú vyše tisíc rokov prispôsobené práve týmto chybám. Všetky učebnice a slovníky! A dokonca výučba sa opiera práve o tieto chyby. Takže študent sa učí hebrejčinu už týmto prevráteným spôsobom. Lebo aj jeho učiteľ sa to tak učil, lebo aj učiteľ učiteľa to tak spoznal. Touto postupnosťou by sme došli až do obdobia na sklonku rannej cirkvi. Študenti sa učia nasledovne:

Slovo ŠáBaT znamená „odpočívať“ – viď Ge 2:2,3. Ale môže znamenať aj „prestať“, o čom nás presviedča Ex 5:5. A význam prestať môže byť aj so záporom, o čom svedčí Ge 8:22. A v špecifickom význame „odstrániť“ je toto slovo použité v Ex 12:15.

Študent si vyučovaciu látku doma zopakuje a usilovný študent si to potvrdí aj zo slovníka. A tak po zložení skúšky z hebrejčiny bude mať v pamäti zafixované možné významy slova ŠáBaT, tak ako sa to učil. A preto, že slovníky vo všetkých jazykoch hovoria to isté a preklady SZ vo všetkých rečiach majú svorne tie isté chyby, bežný hebrejčinár nemá odkiaľ zistiť, že sa niečo z hebrejčiny naučil nesprávne. Nemá prečo byť nedôverčivý. Nemá dôvod ani pomyslieť, že by niečo malo byť inak… Na prvý pohľad to vyzerá ako začarovaný kruh. Ale naozaj len na prvý pohľad.

Chybné preklady vznikali preto, že pri prekladaní bola na prvom mieste gramatika a nie exegéza! A tie chybné preklady doteraz obstáli preto, lebo sa posudzujú výlučne z gramatických aspektov! Ale ak na prvé miesto postavíme exegézu, nutne pri chybnom preklade musíme chybu objaviť. Lebo Biblia má svoje zákonitosti…

EXEGÉZA Ge 8:22

Úvod

Keď som si vypísal podľa slovenskej konkordancie všetky výskyty slova sobota, zistil som, že prvý výskyt tohto slova je až v Ex 16:23. To by naznačovalo, že sobota bola daná Izraelu a že sa teda týka výlučne Izraela. Po čase som zistil, že prvý výskyt slovesa ŠáBaT je v Ge 2:2–3. Čiže medzi prvým výskytom slovesa ŠáBaT v Ge 2:2–3 a ďalším nasledujúcim výskytom podstatného mena v Ex 16:30 je hlboká priepasť mĺkvej prázdnoty. Časove táto priepasť predstavuje 2400 až 2500 rokov, v ktorých akoby Boh na sobotu zabudol.

Zdalo sa mi však nepravdepodobné, že by Boh v priebehu takej dlhej doby zabudol spomenúť svoje odpočívanie, ak to bolo z jeho strany skutočne pravidelnosťou sedemdenného cyklu. Preto som použil Strongovu konkordanciu, ktorá má priradené ku každému slovu číslo – tzv. Strongove čísla. Pomocou nich som si vypísal všetky výskyty hebrejského výrazu ŠáBaT – zvlášť v tvare slovesa a zvlášť v tvare podstatného mena. A tak som zistil, že po Ge 2:2,3 je najbližší výskyt slova ŠáBaT v Ge 8:22. Ibaže tam som ho našiel preložené výrazom, ktoré má celkom iný význam. Je to výraz „ne-prestať“.

„[Boh riekol Noemovi:] Kým potrvá zem, nikdy neprestane sejba a žatva, chladno a teplo, leto a zima, deň a noc.“ (Ge 8:22)

Vlastná exegéza

Verš Ge 8:22 je dôležitým zasľúbením, v ktorom Boh podáva správu o tom, aké zmeny bude prinášať tok času na zemi po potope. Táto správa bola v tom čase veľmi dôležitá, pretože osem ľudí, ktorí potopu prežili, nemalo ani potuchy o zmenách, ktoré následkom potopy nastali v celej vesmírnej sústave. Dnes už o tom vieme podstatne viac ako Noe.

Uistenie, ktoré Boh vtedy riekol vo svojom srdci, bolo organickou nadväznosťou na stvorenie, opísané v 1. kapitole knihy Genezis. Ak podrobne porovnáme správu o stvorení s faktami, ktoré uvádza 8. a 9. kapitola knihy Genezis, zistíme, že Boh po potope dáva ľudstvu správu o všetkých zmenách, ktoré vznikli ako dôsledok potopy. Postupne vymenúva všetko, čo stvoril, a pri každom oznamuje druh zmeny, ktorú následky potopy vyvolali.

To naznačuje, že tu nastal akýsi druhotný „štart ľudstva“. Preto mal Boh dôvod oznámiť ľuďom aj parametre tohto „štartu“. Hlavne kvôli zmenám, ktoré sa bezprostredne týkali človeka. Preto oznámil práve vo verši Ge 8:22 objektívne pôsobiace parametre:

„Odteraz, [dokiaľ bude trvať] zem, po všetky jej dni, sejba a žatva, studeno a teplo, leto a zima, deň a noc neprestanú.“ (Ge 8:22 – Roháček)

Všimnime si teda niektoré podrobnosti v správe o stvorení a porovnajme ich so správou po potope. Zisťujeme s úžasom, že všetky stvoriteľské dni sú po potope spomenuté, oznámením ich nových atribútov, len oznámenie o siedmom dni chýba. Hoci v hebrejskom origináli sa práve v Ge 8:22 slovo ŠáBaT nachádza!

V tabuľke č. 4 sú všetky časti z verša Ge 8:22 zvýraznené tónovaním. Tak získavame zaujímavý prehľad.

V prekladoch SZ sa sloveso ŠáBaT prekladá rôzne a často nezrozumiteľne. A práve tabuľka č. 4 dokazuje, že správa o potope je úplná až vtedy, keď sa zodpovie aj otázka odpočívania Boha JeHoVaHa. Táto otázka by sa mohla zodpovedať napríklad tak, že po potope Boh svoje periodické odpočatie zrušil. Ale správa v Ex 16:23–30 potvrdzuje opak:

„Vidzte, že JeHoVaH vám dal sobotu; preto vám dáva v šiesty deň chleba na dva dni. Seďte každý tam, kde ktorý ste. Nech nikto nevychádza v siedmy deň zo svojho miesta. A tak odpočíval ľud siedmeho dňa.“ (Ex 16:29–30)

Ak teda Boh po potope svoje odpočatie nezrušil a trval na jeho periodickom dodržiavaní každého siedmeho dňa, bolo by nedôsledné, keby to nebol spomenul v správe o zmenách, vyvolaných následkom potopy. Našťastie je tu verš Ge 8:22, ktorý obsahuje uistenie o Božom odpočinku. Len ho treba preložiť správne – bez vplyvu puncovaných univerzitných predpojatostí…

Skúsme si teraz verš Ge 8:22 predostrieť v doslovnom a aj vo voľnom preklade. Doslovný preklad by teda znel nasledovne:

„Kým potrvá zem, ne-o-d-p-o-č-a-t-i-e, sejba a žatva, chladno a teplo, leto a zima, deň a noc.“

Voľný preklad by znel:

„Odteraz, dokiaľ bude trvať zem, všetky jej dni a soboty, sejba a žatva, studeno a teplo, leto a zima, deň a noc neskončia.“

Takže zrozumiteľný záver tejto úvahy nám podáva Božie slovo v Ge 8:21–22 nasledovne:

„A JeHoVaH zavoňal vôňu upokojujúcu a JeHoVaH riekol vo svojom srdci: ‘Nebudem už viacej zlorečiť zemi pre človeka, lebo čo vytvorí srdce človeka, je zlé, od jeho mladosti, ani už viacej nepobijem všetkého živého, ako som učinil. Odteraz zem, všetky jej dni, o-d-p-o-č-a-t-i-a, sejba a žatva, studeno a teplo, leto a zima, deň a noc ne-skončia.’“

Odteraz zem, všetky jej dni,
s-o-b-o-t-y, sejba a žatva,
studeno a teplo, leto a zima,
deň a noc, ne-skončia.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )