5. Problém hriechu

O hriechu neradi hovoríme. Najradšej by sme toto slovo úplne vyškrtli zo svojho slovníka. Napriek tomu je hriech realitou, ktorá sa bezprostredne dotýka každého z nás. Hriech nás ovplyvňuje natoľko, že sa ako hriešnici už rodíme. Každý z nás pozná príťažlivú a zvodnú moc hriechu.

Ak chceme pochopiť Božie riešenie problému hriechu vo vesmíre, na zemi a v našich životoch, musíme najprv pochopiť, kde tento problém spočíva. Tak, ako lekár určuje správnu diagnózu na to, aby mohol aplikovať vhodnú liečbu, aj v duchovnej rovine je problémom hriech a riešením je Kristus. Kristus prichádza so svojím plánom spasenia, ktorý je liekom na hriech a jeho dôsledky.

1. Čo je hriech

a) Hriech je narušenie vzťahu s Bohom – Gn 3,1-7; Rim 14,23.

Hriech je narušenie vzťahu s Bohom, nedôvera voči nemu a snaha žiť autonómne, bez závislosti na Bohu. Všetko začína v našej mysli. Ako myslíme, takí sme. Hlavný boj sa odohráva o našu myseľ. Podľa Biblie hriech na našej planéte začal u Adama a Evy (Gn 3,1-7). Hriech je zákerný a zradný – na prvý pohľad vyzerá príťažlivo, lákavo a sľubne, ale nakoniec uštipne ako had. Ničí všetko, čo je skutočne krásne.

V biblickom texte sa trikrát zdôrazňuje, že hriech pôsobí lákavo a sľubuje obohatenie, no realita je iná. Hriech vnáša do človeka ilúziu, že vyrieši jeho problémy, ale v skutočnosti ničí jeho život. Najprv si človek zahráva s hriechom, a nakoniec si hriech zahrá s človekom. Satan, nepriateľ človeka, sa snaží zasiať pochybnosť do vzťahu s Bohom. Otázkou: „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov v záhrade?“ zasial prvé semienko pochybnosti. Keď táto pochybnosť zapustí korene v mysli, otvára cestu do skazy. Potom satan pokračoval jasným klamstvom:

„Vôbec nezomriete.“

Základná otázka pre Adama a Evu bola, komu budú dôverovať. Bohu, ktorý povedal: „Zomriete, ak budete jesť zo stromu poznania dobra a zla,“ alebo satanovi, ktorý tvrdil pravý opak: „Vôbec nezomriete.“ Táto otázka je stále aktuálna: Na koho sa spoľahnem? Komu dám za pravdu? Skutočný zápas sa odohráva vo vnútri človeka.

Hriech nie je niečo materiálne, čo sa dá nahmatať. Je to stav mysle. Naše postoje a činy sú iba dôsledkom nášho uvažovania. Hriech vo svojej podstate, ak ho odhalíme bez ilúzií a falošného pozlátka, je vzburou voči Bohu. Je to rebelujúci postoj, kedy ignorujeme Božie slová a riadime sa tým, čo nám osobne pripadá správne. Hriech je narušením krásneho vzťahu s Bohom.

Hriech je nezávislé jednanie na Pánu Bohu, kedy sa človek rozhodne žiť bez neho a byť pánom sám sebe. Je to snaha žiť autonómne, podľa svojich predstáv a úsudkov, bez ohľadu na Božiu vôľu. Hriech predstavuje určitú nezdravú nespokojnosť, ktorá nás vedie k odmietnutiu Boha. Biblia poskytuje výstižnú definíciu hriechu:

„Všetko, čo nie je z viery, je hriech.“ (Rim 14,23)

Tým je zdôraznené, že hriech je predovšetkým narušenie vzťahu dôvery s Bohom. Bez viery sa stávame závislými iba na sebe, čo vedie k odlúčeniu od Boha a jeho lásky.

b) Hriech je neprávosť (bezzákonnosť) – 1 J 3,4.

Hriech je snaha žiť bez zákona. Prirodzený človek chápe zákon ako obmedzenie, ktorého sa chce zbaviť. Nechápe ho ako vonkajšie vyjadrenie Božieho charakteru a zákonitostí života vo vesmíre. Zákon je prejavom prirodzeného behu vecí. Ak človek odmieta žiť podľa zákona, neuskutočňuje ho a prestupuje ho. Hriech však nie je len formálne prestúpenie zákona – je to hlbší problém spojený s naším vnútorným stavom.

Zákon nie je daný preto, aby Boh kontroloval jeho plnenie alebo sledoval, kto je poslušný. Pri zachovávaní zákona je potrebné pýtať sa na motiváciu: Prečo ho rešpektujeme? Robíme to zo strachu, pre odmenu, z vypočítavosti, alebo z lásky a vďačnosti?

Prestúpenie zákona je len vonkajším prejavom toho, čo sa odohráva vo vnútri človeka. Eva prehrala svoj vnútorný myšlienkový boj s nepriateľom skôr, než siahla po ovocí. Preto je dôležité pochopiť skutočné príčiny zlého či falošného jednania – tie ležia v narušenom vzťahu a nie iba v prestúpení pravidiel či zákona. V Nu 20,12 Boh hovorí Mojžišovi a Áronovi, že nevojdú do zasľúbenej zeme, pretože neuverili plne Bohu. Nešlo o to, že neposlúchli, ale že ich nedôvera zabránila, aby Izraelitom predstavili Boha v správnom svetle. Toto je jeden z najnebezpečnejších hriechov – presne to urobil satan v nebi a v raji. Mojžiš a Áron sa dopustili podobného zlyhania, a preto Boh reagoval prísne.

c) Hriech je postoj ľahostajnosti – Jak 4,17.

Nie je snáď nič horšie ako ľahostajný postoj k Bohu, k človeku, k sebe samému, či k ľudskému utrpeniu a nešťastiu. Ľahostajný človek je niekto, komu sa nedá dôverovať. Boh nás nevedie k pasívnemu kresťanstvu – k postoju, v ktorom sa snažíme len neurobiť nič zlé. Naopak, volá nás k aktívnemu životu, kedy sa snažíme robiť dobre. Kresťanstvo nie je iba o tom, aby sme sa vyhli zlým skutkom, hriechu alebo nesprávnym postojom. Ide o to, aby sme sa stali novými ľuďmi, ktorých život je aktívny, plný služby Bohu a blížnym, motivovanej láskou.

d) Hriech je stav, v ktorom sa rodíme – Rim 7,14-20.

To, čo sme povedali, ešte nie je všetko. Hriech nás tak preniká, že každý z nás sa narodil s hriešnou prirodzenosťou. Toto je dôsledok prvotného hriechu. Všetci sa rodíme ako hriešnici so sklonom k hriechu. Je nám prirodzené hrešiť. Tak ako jabloň zákonite plodí jablká, tak hriešnik plodí hriech. Hriech je egocentrizmus, presadzovanie seba, zahľadenosť do seba a sebectvo, keď naše ja vždy stojí na prvom mieste. Táto hriešna prirodzenosť nám zostane až do druhého príchodu Ježiša Krista, keď bude premenená (1 K 15,50-54; Fil 3,21).

2. Dôsledky hriechu

a) Narušenie vzťahu k ľuďom a prírode – Gn 4,5-8; 6,11.

Ak je narušený vzťah s Bohom, okamžitým dôsledkom je pokrivenie vzťahu k ľuďom a k prírode. Keď Adam s Evou narušili svoj vzťah s Bohom, prejavilo sa to obviňovaním, osočovaním a výhovorkami (Gn 3,12-13). Štvrtá kapitola knihy Genezis opisuje, ako sa narušili vzťahy medzi súrodencami: Kain zabil Ábela (Gn 4,5-8; viď tiež Rim 1,21-32). Ďalším dôsledkom bolo, že nastal boj o prežitie v živočíšnej ríši a človek začal bezcitne panovať nielen nad ľuďmi, ale aj nad zvieratami, a zároveň vykorisťovať a ničiť prírodu (Gn 6,11; Rim 8,19-22).

b) Narušenie vzťahu k sebe – Gn 6,5.

Dôsledkom hriechu bolo, že sa zmenilo myslenie človeka. Gn 6,5 konštatuje: „Na zemi sa rozmnožila zlovôľa človeka a zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé.“ Človek začal byť sebecký, závistlivý, tvrdohlavý a zameraný na seba. Hriech je tvrdosť, neochota počúvať (Oz 4,16). Vedie človeka k tomu, aby bol povrchný a nedôsledný. Hriechom si človek veľmi ubližuje. Tým ničí svoju integritu a rúca pekné medziľudské vzťahy.

c) Smrť, choroba, násilie – Rim 6,23; Gn 6,13.

Konečným dôsledkom hriechu je smrť. Smrť je priamym dôsledkom môjho rozhodnutia zotrvať v hriechu. Hriech oddeľuje človeka od Boha; a pretože človek sám od seba nemá v sebe život a dobrovoľne sa rozhoduje oddeliť sa od zdroja života, výsledkom je smrť. Smrť nie je trestom za hriech v zmysle, že by Pán Boh povedal:

„Miluj ma, inak ťa zabijem!“

Pán Boh nie je akýsi nebeský Nabukadnesar, despota, ktorý by vyhlasoval:

„Buď sa mi pokloníš, alebo ťa hodím do pece!“

Hriech je dôsledok neznalosti Boha, a teda aj smrť je prirodzenou žatvou. Ježiš Kristus prišiel, aby nám ukázal, kto je a aký je Boh (J 1,7-3).

3. Kristus – jediné riešenie problému hriechu – J 3,16; J 1,12

Jediné skutočné riešenie strašného problému hriechu uskutočňuje a každému človeku ponúka Ježiš Kristus. Hriech je v nás. Všetci sme zhrešili a vypadli z Božej slávy (Rim 3,9-23). Hriech je pre Boha nesmierne vážna záležitosť. Boh ho nemohol len tak zmiesť zo stola, nemohol ho prehliadnuť. Aby tento hlboký problém mohol vyriešiť, musel položiť svoj život (Ján 3,16). Ak človek začne dôverovať Ježišovi Kristovi, ak mu uveríme, Kristus zmení naše srdce (J 1,12). Ak on nepremení náš život, ak mu nedovolíme, aby ovládal našu myseľ a riadil naše správanie, potom nie sme schopní vymaniť sa z moci hriechu a kolotočov životných prehier.

Kristus žil medzi nami, aby nám ukázal, aký láskavý vzťah má Boh k človeku a aký postoj k Bohu má mať človek. Pravé náboženstvo rieši problém hriechu tým, že vedie človeka k pestovaniu osobného vzťahu s Bohom. V dôsledku narovnania tohto vzťahu sa urovnáva vzťah k ľuďom a prírode. Je to tak, ako keď trolejbus ide po ceste a vypadnú mu troleje. Nie je spojenie, trolejbus nejde, nič nefunguje.

Aby mohol trolejbus pokračovať v jazde, je potrebné znovu napojiť troleje na zdroj elektrickej energie, a tak obnoviť spojenie. Podobne, ak chceme napraviť svoje vzťahy s ľuďmi, je potrebné najskôr zmeniť svoj postoj k Pánu Bohu a predovšetkým sa s ním spojiť. Tým sa napraví náš vzťah s Bohom, čo sa odrazí aj v našich postojoch a správaní voči ľuďom, zvieratám a prírode.

Ten, kto žije v hriechu, hriech tají a skrýva sa. Odmieta svetlo, čím sa situácia stále zhoršuje. Boh však miluje hriešnika, aj keď nenávidí hriech. Človek sa v raji bál Boha, pretože uveril tomu, čo mu satan o Bohu napovedal. Človek potom koná ako zbabelec a nemá odvahu priznať svoj hriech. Ale aj v takejto situácii Boh človeka hľadá a volá ho k sebe:

„Adam, kde si?“ (Gn 3,9-10).

Boh túto informáciu nepotreboval, pretože dobre vedel, ako to s Adamom vyzerá. Touto otázkou chce človeku ukázať, že ho hľadá, že ho má rád a že jeho vzťah lásky k človeku sa nezmenil. Pretože Boh nás miluje bezpodmienečnou láskou, hriech nemení Boží vzťah k nám, ale deformuje náš vzťah k nemu. A práve náš narušený vzťah k Bohu prišiel Kristus dať do poriadku.

I. Výkladové poznámky

Je rozdiel medzi mojím osobným hriechom, za ktorý nesiem zodpovednosť, a prvotným hriechom (nazývaným aj dedičný hriech), za ktorý zodpovednosť nenesiem, ale vďaka ktorému som zdedil po svojich predkoch hriešnu prirodzenosť. Všetci nesieme dôsledky Adamovho hriechu, pretože sa rodíme ako hriešnici odlúčení od Boha (Ef 2,1-3). Preto tiež umierame. Túto smrť označujeme ako prvú smrť.

Táto prvá smrť nie je dôsledkom nášho osobného hriechu, ale je výsledkom zdedenej hriešnej prirodzenosti a hriechom skazeného prostredia, v ktorom žijeme. Existuje však aj druhá smrť, ktorá je večná a je dôsledkom nášho života a našich osobných hriechov. Prvá smrť je v Biblii prirovnávaná k spánku v hrobe, zatiaľ čo druhá smrť je definitívna, večná a nastáva po poslednom súde (Zj 20,6.10.14).

Keby niekto v noci pred naším domom vykopal hlbokú jamu a my by sme do nej spadli, otázka znie: Môžeme za to, že sme sa ocitli v jame? Nie, za to zodpovednosť nenesieme, pretože sme nemohli vedieť, že na nás niekto niečo také zlého nastražil. Ak však sme v tejto jame a niekto nám hodí záchranné lano a my začneme uvažovať:

„To predsa nie je moja vina, že som tu, prečo by som sa mal chytiť záchranného lana?“

Sme zodpovední za to, či sme sa chopili lana alebo nie? Áno, je na nás, aby sme využili záchrannú akciu, ktorá bola pre nás zorganizovaná, a nepohrdli záchranou. Prostredníctvom Adama a Evy sme všetci upadli do hlbokej jamy hriechu. Máme hriešnu prirodzenosť, za ktorú nemôžeme. Boh nám však vo svojej veľkej láske ponúka riešenie (Ján 3,16; Rim 5,12-17). Ak niekto z ľudí na poslednom súde zahynie, nebude to preto, že je hriešnik (pretože hriešnici sme všetci), ale pretože nevyužil ponúkanú pomoc, ktorú pre nás Kristus draho vydobyl svojou smrťou. Kristus oslobodzuje nie od prvej smrti, ale od druhej smrti.

Neexistujú malé a veľké hriechy. Biblia nepozná len niekoľko smrteľných hriechov (napr. sedem), pretože každý hriech je smrteľný, tzn. vedie k smrti. Hriechy môžu mať len „väčšie“ alebo „menšie“ dôsledky. Je iste rozdiel, ak niekto ukradne v samoobsluhe čokoládu alebo zabije otca dvoch malých detí. My ľudia väčšinou radíme do kategórie veľkých hriechov tie, ktoré pôsobia zvonka, ako je vražda, cudzoložstvo alebo krádež.

Pán Boh však ukazuje, že najhoršie je to, čo vychádza z vnútra človeka: zlé myslenie, sebectvo, závisť, nenávisť a podobne. Pretože z vnútra, zo srdca, všetko toto zlo vyviera a nakoniec sa prejaví vonkajšími zlými skutkami (Mk 7,21-23). My hodnotíme povrchne, ale Pán Boh ide k podstate problému (1 S 16,7).

II. Praktický dôsledok

Problémy v našom živote sa odvíjajú od našej hriešnej prirodzenosti. Našou najväčšou potrebou je zmena nášho srdca, myslenia a vnútra (Rim 12,1-2). Výchova, vzdelanie a dobré prostredie môžu človeka usmerniť, pozitívne ovplyvniť a pomôcť mu, ale len Kristus nás môže premeniť a dať nám nové srdce. Takto sa naša hriešna prirodzenosť dostáva pod kontrolu Ducha Svätého (Rim 8,5-11).

Svoju hriešnu prirodzenosť však budeme mať až do druhého príchodu Pána Ježiša. Potom bude aj naše porušené telo premenené. V našom živote nejde o vytvorenie nejakého povrchného vzťahu, ale o pestovanie osobného intímneho priateľstva s Bohom. Ak hriech vychádza z nášho vnútra, z našej mysle, mali by sme si dať pozor na to, kto ovláda tento „prameň“ nášho života. Mali by sme prosiť Boha, aby Duch Svätý viedol naše myslenie a aby sa na nás naplnili slová:

„… premýšľajte o všetkom, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté a čokoľvek hodné lásky, čo má dobrú povesť, čo sa považuje za cnosť a čo žne pochvalu. „(Fil 4,8)

Dokumenty, videa a prednášky k tejto téme si môžete ZDARMA – stiahnuť TU.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )