4. Pôvod zla

27/11/2019 MrCastiel

Náčrt

1. Čo je zlo?
2. Odkiaľ zlo pochádza? – Ez 28,12-19; Iz 14,12-15; Zj 12,7-12; Gn 3,1-7
3. Prečo dobrý Boh dovoľuje existenciu zla?

Je hroznou realitou života, že sa denne okolo seba stretávame so zlom alebo s jeho dôsledkami, ako je smrť, choroba, násilie, sebectvo, závisť, nenávisť a podobne. Tak ako jedna a jedna sú dve, tak isto prežívame na zemi boj medzi dobrom a zlom. Nielen že zlo je tu, ale ono chce vládnuť a ničí všetko krásne, pretože zlo bojuje proti dobru, pravde a láske a vo svojej podstate je to deštrukcia dobra.

1. Čo je zlo

Zlo je negácia dobra, jeho opak. Je to sila, ktorá všetko, čo sa dá, v konečnom dôsledku ničí.

Predstavte si krásny obraz od niektorého svetoznámeho maliara. Niekto by vzal kameň a urobil by v obraze dieru. Nezmyselný, odsúdeniahodný, hanebný čin. V našom prirovnanie obraz predstavuje dobro, diera v obraze zlo. Obraz môže existovať aj bez diery a len bez tohto kazu je vlastne krásny a spĺňa svoj účel. Diera v obraze však sama o sebe existovať nemôže. Tak nemôže existovať zlo bez dobra, pretože zlo žije len na účet dobra, parazituje na ňom.

Zlo je v podstate ničenie dobra. Je to teda cudzí, disharmonický prvok. Je to votrelec, ktorého existenciu nemožno ničím obhájiť alebo ospravedlniť. Biblia nazýva zlo hriechom a hriech definuje ako prestúpenie Božieho zákona.

2. Odkiaľ zlo pochádza – Ez 28,12-19; Iz 14,12-15; Zj 12,7-12; Gn 3,1-7

Zlo a dobro nie sú dvaja rovnocenní partneri. Boh dobra (Pán) a „boh“ zla (satan) nie sú na rovnakej úrovni. Biblia nepozná žiadny takýto dualizmus. Písmo naopak líči, ako krásna, inteligentná bytosť, stvorená Bohom, sa postavila proti svojmu Tvorcovi.

Ez 28,13-17 opisuje prostredníctvom obrazu tyrského kráľa najkrajšieho cheruba plného múdrosti. Odhaľuje jeho postavenie v nebi. Je to stvorená bytosť – cherub, ktorý stál pri Božom tróne a ktorý mal dbať na dodržiavanie Božieho poriadku vo vesmíre. Všimnite si, že Pán Boh nestvoril satana, ale dokonalú bytosť, ktorá sa sama časom stala svojím vlastným rozhodnutím diablom. Biblia to vyjadruje paradoxne. „Na svojich cestách si bol bezúhonný odo dňa svojho stvorenia, kým sa v tebe nenašla neprávosť.“ (Ez 28,15)

A ďalej opisuje: „Pre tvoju krásu sa stalo tvojej srdce domýšľavým, pre svoju skvelosť si pokazil svoju múdrosť.“ (V. 17) Boh teda nie je priamo zodpovedný za vznik zla. Satan nie je čert s rohy, kopytami a chvostom. Nesmrdí a nepáchne od dymu a síry. Je to naopak príťažlivá a zvodná bytosť.

Iz 14,12-15 pomocou postavy babylonského kráľa opisuje Lucifera (nositeľ svetla, zornica), ktorý sa vyvyšoval vo svojom srdci a chcel byť rovný Najvyššiemu. Päťkrát sa vo verši 13 vyskytuje vo vzťahu k tejto bytosti podmet „ja“. To je niečo veľmi nezdravého. Z textu je cítiť určité prekvapenie. Nie však v tom zmysle, že by Boh bol vznikom zla zaskočený. Úžas spočíva v tom, že niečo tak strašné mohol začať ten, kto bol Bohu tak blízky a milý ako práve Lucifer, ktorý mal medzi stvorenými bytosťami najvyššie postavenie.

Veď postaviť sa proti Bohu je úplne nezmyselné a nelogické. Nie je predsa možné, aby stvorená bytosť, ktorá má svoj počiatok, chcela byť Bohom alebo si mohla na Boha hrať. Ako je to možné, že takáto inteligentná bytosť začala žiť v ilúzii, v neskutočnom svete? Tu sa vlastne odhaľuje podstata hriechu a zla – ten, kto si zahráva s hriechom, žije mimo realitu, utápa sa v sebaklame.

Zj 12,7-12 ukazuje, aký je dôsledok vzbury proti Bohu. Výsledkom hriechu je vesmírny konflikt medzi Kristom a satanom, medzi dobrom a zlom. Satan na svoju stranu získal tretinu nebeských inteligentných bytostí (Zj 12,4). Satan a jeho anjeli sú však vyhodení z neba von (v. 9). Potom, čo satan v raji zviedol do vzbury Adama a Evu (Gn 3,1-7), stal sa vládcom tohto sveta (Ján 14,30). Zem sa stala miestom prebývania pre satana a jeho anjelov (Zj 12,9-12; pozri tiež 2 Pt 2,4; Ju 6). Zlo teda prichádza na našu planétu odinakiaľ – z neba, z vesmíru.
Nový zákon na štyroch miestach predstavuje diabla ako pôvodca zla a líči jeho osud (Ján 8,44; 1 Ján 3,8; L 4,5-8; L 10,18).

Všetci ľudia, ktorí dávajú satanovi zelenú a konajú podľa jeho vzoru, nakoniec zahynú v dôsledku svojho svojvoľného zotrvávania v hriechu, pretože odmietli riešiť zlo vo svojom živote. Otočili sa chrbtom k riešeniu, ktoré ponúka Kristus, ktorý za nás z lásky položil svoj život. Na kríži porazil satana a odhalil zreteľne jeho pravú podstatu.

3. Prečo dobrý Boh dovoľuje existenciu zla

Je to preto, že máme láskavého Boha, ktorý dáva všetkým stvoreným bytostiam slobodu. On nestvoril roboty. Nikoho do ničoho nenúti a nevyžaduje slepú poslušnosť.
Prečo Pán Boh so zlom hneď niečo neurobí? Prečo dovoľuje vojny, koncentračné tábory, utrpenie detí a podobne?

Boh so zlom nejedná tak, ako by si mnohí naivne priali – silou, pretože je práve obviňovaný zo zneužívania moci, a nie z nedostatku sily. Pánu Bohu nejde o to, aby ukázal svoju silu, ale o to, aby zjavil svoj charakter, aby sa predstavil, kto je a aký je. Boh chce v rokovaní so satanom, vzburou, hriechom a hriešnikom preukázať, že je Bohom lásky, pravdy, spravodlivosti a slobody. Krása charakteru sa nedá dokázať použitím sily.

Napriek tomu Boh v boji proti zlu už niečo urobil a ešte urobí. Urobil to, že prišiel doprostred vlády zla a osobne sa stretol so satanom (viď. Napr. Mt 4,1-11). Ukázal, že je možné žiť v harmónii s Bohom, bez pritakania k zlému, jednať rozhodne a bez ústupkov. Trpel s tými, ktorí trpia, a položil svoj život za človeka (Iz 63,9). Zomrel na kríži, aby ukázal svoju lásku a odhalil ošklivosť zla. Hriech priviedol „Lásku a Pravdu“ na smrť.

Pán Boh pomáha svojou prítomnosťou všetkým, ktorí bojujú proti zlu. Uisťuje ich o svojej starostlivosti, porozumení a láske (Gn 3,15; Iz 41,13; Mt 28,20)

Boh však tiež definitívne zničí zlo. Zlo už čoskoro prestane existovať. Boh sa vysporiada s tým, kto uviedol hriech do vesmíru a na našu krajinu, takže všetci – satan, jeho anjeli a svojvoľní ľudia, ktorí sa so zlom stotožnili – budú zničení. Boh urobí za celú tragédiou zla bodku a zlo už nikdy viackrát v dejinách vesmíru nevznikne (Na 1,9), pretože všetkým bytostiam vo vesmíre bude jasné, kto je Boh a aký je. Preto Boh bude môcť definitívne a rázne vyriešiť problém zla tým že ho zlikviduje (Ez 28,19; Zj 20,10.14.15). Boh očistí našu krajinu a celý vesmír od existencie zla.

Boh je víťaz. Na kríži už porazil diabla. Avšak rozsudok nad satanom bude vykonaný až po druhom príchode Pána Ježiša. Boh si želá, aby sme vedeli, ako celá dráma dopadne. Chce, aby sme sa pre neho rozhodli na základe dobrých dôvodov. Sloboda je tam, kde si môžeme vybrať a niesť za svoje rozhodnutie zodpovednosť. Dnes máme možnosť si vybrať, na koho stranu sa postavíme – či na stranu satana, alebo na stranu Krista.

II. Výkladové poznámky

Zlo je vo svojej podstate nelogické. Je to iracionálna, nerozumná veličina. Nedá sa vysvetliť. Vysvetliť pôvod zla, nájsť dôvod jeho existencie by vlastne znamenalo zlo obhájiť, a teda ospravedlniť. Pôvod zla zostane navždy zahalený tajuplným rúškom (2 Tes 2,7), pretože nikdy sa nenájde dôvod, prečo bolo nutné, aby sa Lucifer postavil proti Bohu. Keby sa takýto dôvod našiel zlo by prestalo byť zlom, malo by svoje opodstatnenie, a teda právo na existenciu.

Zlo je ako neporiadok v miestnosti. Zmysel neporiadku logicky nezdôvodníme. Prečo je napr. v miestnosti rozbité okno? (Nie je to kvôli vetraniu.) Prečo sú stoličky a stôl nesúrodé a prevrátené? (Nie je to preto, aby sa lepšie sedelo a písalo.). Prečo je na zemi plno papierikov, odpadkov a smeti? (Nie je to preto, aby sme sa v miestnosti lepšie cítili.) Nikdy sa nenájde zmysluplný dôvod, prečo sa Lucifer vzbúril proti Bohu.

Nechcime však vždy vysvetliť existenciu zla v našom živote len odkazom na satana, pretože by sme odstránili prvok ľudskej zodpovednosti. Boli by sme ako malé dievčatko, ktoré mamička povedala, aby pred obedom nejedla cukrovinky. Keď to napriek tomu urobila a mamička ju napomínala, vyhovárala sa: „Mami, to ja nie, to satan ma k tomu naviedol.“ Je pozoruhodné, že Jakub, keď líči, prečo hrešíme, neodkazuje na diabla, ale na naše sebectvo, žiadostivosť (Jak 1,13-15).

Je to len sila, alebo je to tiež osoba? Môžeme veriť v osobného diabla? Zlo nie je len nejaká deštruktívna sila či energia. Zlo je zosobnené v postave diabla alebo satana. Od neho vychádza všetko zlo, pri nej je vlastne prvotná príčina hriechu. V osobné zlo veríme na základe nasledujúcich dôvodov: Keď Kristus žil na tejto zemi, sám sa osobne stretol s týmto nepriateľom (viď. Napr. Keď satan osobne pokúšal Pána Ježiša na púšti – Mt 4,1-11). O existencii zla je ďalej možné sa presvedčiť vo chvíli, keď sa snažíme urobiť niečo dobré. Okamžite sa proti nám vyrojí množstvo prekážok. To nie je samo sebou.

Na záhradke nie je potrebné pestovať burinu, tá rastie sama. Hodnotné veci však treba pestovať a chrániť. Taktiež okultizmus a špiritistické praktiky sú dôkazom existencie diabla. Tiež hrozné, odporné činy niektorých ľudí, ako napr. zverstvá páchané na ľuďoch v minulosti aj dnes, sa nedajú vysvetliť inak ako démonskou posadnutosťou. Ako sme už povedali, satan vo svojom odboji nezostal sám. Na jeho stranu sa pripojili bytosti, ktoré Biblia nazýva anjelmi. Tí mu pomáhajú v jeho diele zvodu, klamu a zbroja proti dobru (2 K 11,14; Ef 6,12).

III. Praktický dôsledok

Zlo je tu a je treba s ním v živote vážne počítať. Keď poznám nepriateľa, viem, s kým mám tú česť, a môžem si dať na neho pozor. Boh nám odhaľuje zlo a činnosť satana, aby sme si boli si uvedomili, ako ľstivo pôsobí a ako zlo všetko prestupuje. Všetky naivne optimistické výhľady počítajú s dobrotou ľudstva, ktoré si samo vyrieši uvedomelým spôsobom svoje problémy, sú teda zavádzajúce. Zlo je nadprirodzená moc, na ktorú sami nestačíme. Pán Ježiš prehlasuje, že v boji proti satanovi, zlu, hriechu a pokušenia „bez neho nemôžeme nič urobiť“ (Ján 15,5). Boh nás nenecháva zlu napospas.

Boží spôsob rokovania so satanom, hriechom a bezbožníkov ukazuje, že Božie systém vlády je otvorený, aby sa každý mohol presvedčiť, že Boh je láska a spravodlivosť, že nevynucuje násilie disciplínu a poriadok, že verí v slobodu a túžia po dobrovoľné úcte a láske. Boh rešpektuje človeka a jeho rozhodnutie a zároveň ukazuje, že v boji proti zlu používa čestné zbrane – lásku, pravdu a slobodu.

Tieto skutočnosti hovoria o Božej sile a prevahe, pretože satanovi dovolil, aby predložil svoje dôkazy a obhájil ich pred vesmírom. Boh dáva satanovi možnosť prejaviť sa, hoci ho mohol, keby chcel, okamžite zničiť. Prečo to neurobil? Je to preto, že obvinenia, ktoré proti nemu satan vzniesol, by sa po takomto zásahu mohli zdať pravdivé a akoby potvrdené. Takto by sa zlo postavilo proti Bohu. Boh rešpektuje slobodu, aj keď to znamená veľké problémy – utrpenie, choroba, násilie, smrť. Boh nakoniec všetky tieto problémy spojené so zlom vyrieši. Avšak vyriešiť ich Božou metódou lásky, ktorá jediná funguje, si vyžaduje čas.