3 dni a 3 noci v srdci Zeme

Ako získame tri dni a tri noci, ak bol Ježiš ukrižovaný v piatok a vzkriesený v nedeľu?

Ježiš jedol Veľkonočnú večeru so svojimi učeníkmi vo štvrtok večer, bol ukrižovaný v piatok a vzkriesený v nedeľu. Ale … ako to môžu byť tri dni a tri noci? Poďme sa teda pozrieť, čo o tom hovorí Biblia. Biblia jasne hovorí, že vzkriesenie sa odohralo v nedeľu ráno, teda prvý deň týždňa, veľmi skoro ráno. Niektorí ľudia tvrdia, že Ježiš vstal z mŕtvych na konci soboty, ešte pred prvým dňom týždňa, ale Biblia hovorí, že vstal v prvý deň týždňa.

„A keď vstal včasráno prvého dňa týždňa, najprv sa zjavil Márii Magdaléne, z ktorej vyhnal sedem démonov.“ – Marek 16:9

Vidíme to aj v Evanjeliu podľa Lukáša, keď neskôr v ten deň Ježiš rozprával s učeníkmi, ktorí ho ešte nespoznali, a povedali:

„Ale my sme dúfali, že on je ten, ktorý vykúpi Izrael. Okrem toho je už dnes tretí deň od toho, čo sa to stalo.“ – Lukáš 24:21

Teraz sa pozrime na časovú os. Ak je nedeľa tretí deň, potom je sobota druhý deň a piatok prvý deň. Takto získame tri dni. Ale čo tie tri noci? Sú to:

• Štvrtková noc,
• Piatková noc,
• Sobotná noc.

Teraz viem, čo sa chystáte povedať: „Ak zomrel v piatok popoludní, prečo počítame štvrtkovú noc?“ Než to vysvetlím, pozrime sa na Znamenie Jonáša:

„Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľryby, tak bude aj Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme.“ – Matúš 12:40

Znamenie Jonáša a jeho význam

Jonášovo znamenie … niektorí ľudia považujú tento verš za dôkaz, že Ježiš musel byť pochovaný 72 hodín, a v snahe dosiahnuť toto tvrdenie používajú komplikované biblické výklady. Pozoruhodné je, že tento verš nehovorí, že Ježiš bude mŕtvy tri dni a tri noci, ani že bude pochovaný tri dni a tri noci. To je domnienka, ale nie je to to, čo hovorí Biblia.

Znamenie Jonáša odkazuje na vzkriesenie, ale znamená fráza „srdce zeme“ jeho pochovanie? To nedáva celkom zmysel, pretože bol uložený do nadzemnej hrobky. To nie je srdce zeme. Dokonca ani nebol v zemi. Pozrime sa teraz na grécke slová použité pre „srdce zeme“.

Prvé slovo je srdce, grécky „kardia“, čo znamená „myseľ, charakter, vôľa alebo zámer“. V žiadnom prípade sa toto slovo nevzťahuje na hrob. Druhé slovo je zem, grécky „ghay“, čo znamená „zem, svet, pôda, krajina alebo náboženstvo“, môže sa tiež vzťahovať na obyvateľov určitého územia alebo náboženstva. Ani toto slovo sa nevzťahuje na hrob. Fráza „srdce zeme“ teda odkazuje na myseľ, vôľu alebo zámer sveta či ľudí tohto sveta.

Zamyslime sa nad kontextom tohto verša. Pre koho je toto znamenie určené?

„Plemeno vreteníc! Ako môžete vy, ktorí ste zlí, hovoriť dobré veci? Veď z hojnosti srdca hovorí ústa. Dobrý človek z dobreho pokladu svojho srdca vynáša dobré veci, ale zlý človek z zlého pokladu vynáša zlé veci. Ale hovorím vám, že za každý prázdny výrok, ktorý ľudia vyslovia, budú súdení v deň súdu. Lebo podľa svojich slov budeš ospravedlnený a podľa svojich slov budeš odsúdený.“ Vtedy niektorí zo zákonníkov a farizejov odpovedali: „Učiteľu, chceme od teba vidieť znamenie.“

On im však odpovedal: „Zlé a cudzoložné pokolenie hľadá znamenie, ale nebude mu dané iné znamenie než znamenie proroka Jonáša. Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľryby, tak bude aj Syn človeka tri dni a tri noci v srdci zeme. Muži z Ninive povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho, pretože sa kajali na Jonášovo kázanie, a hľa, tu je niekto väčší ako Jonáš.“ – Matúš 12:34-41

Znamenie Jonáša je určené zlému a cudzoložnému pokoleniu, čo znamená, že Ježiš bude v „srdci zeme“ – teda bude pod „mysľou, vôľou a zámerom“ tohto zlého pokolenia. To odkazuje na obdobie od zatknutia vo štvrtok večer až po vzkriesenie v nedeľu ráno. Bol pod ich kontrolou a vôľou, keďže urobili s ním to, čo si zaumienili – zatkli ho, mučili a ukrižovali. Avšak na tretí deň Ježiš vstal z mŕtvych.

Najprv sa pozrime na to, čo povedali anjeli pri prázdnom hrobe o troch dňoch:

„Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Nie je tu, ale vstal! Pamätajte si, čo vám hovoril, keď ešte bol v Galilei, že Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnych ľudí, byť ukrižovaný a na tretí deň vstať z mŕtvych.“ – Lukáš 24:5-7

Všimnite si, že to začína vydaním do rúk hriešnych ľudí. To znamená, že celé obdobie troch dní a troch nocí sa začalo už Júdašovým bozkom, keď bol Ježiš zradený a zatknutý. Tento moment je prepojený s tým, čo Ježiš povedal v Galilei:

„Keď sa zdržiavali v Galilei, Ježiš im povedal: Syn človeka bude zradený do rúk ľudí, zabijú ho a na tretí deň vstane z mŕtvych. A veľmi sa zarmútili.“ – Matúš 17:22-23

Ježiš začal svoj výklad o vzkriesení na tretí deň práve zradením, nie smrťou. Pokračujme v Evanjeliu podľa Lukáša, kde učeníci opisujú, čo sa stalo počas troch dní:

„Ako naši veľkňazi a vodcovia vydali ho na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že to on vykúpi Izrael. Ale okrem toho je už dnes tretí deň od toho, čo sa to stalo.“ – Lukáš 24:20-21

Učeníci jasne hovoria, že dnes je tretí deň od týchto udalostí, ktoré zahŕňajú zatknutie, mučenie a ukrižovanie. Nakoniec si pozrime, čo povedal Ježiš o tomto trojdňovom období:

„A povedal im: Tak je napísané, a tak bolo potrebné, aby Kristus trpel a na tretí deň vstal z mŕtvych.“ – Lukáš 24:46

Trojdňové utrpenie – od zrady po vzkriesenie

Ježiš vo svojich výkladoch o vzkriesení na tretí deň vždy zahrnul aj svoje utrpenie, nielen smrť. Otázka znie: Kedy sa jeho utrpenie začalo? V záhrade Getsemane, keď bol zradený a zatknutý. Existuje niekoľko biblických pasáží, v ktorých Ježiš hovorí o vzkriesení na tretí deň a všetky zahŕňajú zmienku o udalostiach pred jeho smrťou.

„Od tej doby začal Ježiš svojim učeníkom vysvetľovať, že musí ísť do Jeruzalema, mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, byť zabitý a na tretí deň vstať z mŕtvych.“ – Matúš 16:21

„A začal ich učiť, že Syn človeka musí mnoho trpieť, byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych.“ – Marek 8:31

„Hľa, ideme do Jeruzalema a Syn človeka bude zradený veľkňazom a zákonníkom; odsúdia ho na smrť a vydajú ho pohanom, aby sa mu vysmievali, zbičovali a ukrižovali. A na tretí deň vstane z mŕtvych.“ – Matúš 20:18-19

„Potom vzal dvanástich bokom a povedal im: „Hľa, ideme do Jeruzalema a všetko, čo je napísané prorokmi o Synovi človeka, sa splní. Lebo bude vydaný pohanom, budú sa mu vysmievali, urážali ho, pľuvali naňho, zbičujú ho a zabijú. A na tretí deň vstane z mŕtvych.“ – Lukáš 18:31-33

Z vyššie uvedených veršov vidíme, že Ježiš neprorokoval, že bude pochovaný tri dni a tri noci. Hovoril, že bude zradený, mučený, zabitý a pochovaný, ale že na tretí deň vstane z mŕtvych. „Tri dni a tri noci“ neznamenajú tri dni v hrobe, ale odkazujú na obdobie od zrady Júdašom až po vzkriesenie v nedeľu ráno.

Časová os troch dní a troch nocí

• Štvrtok večer: Ježiš jedol Veľkonočnú večeru so svojimi učeníkmi.
• Štvrtková noc: Zrada Júdaša v Getsemanskej záhrade, zatknutie.
• Piatok: Súd, mučenie, bičovanie, ukrižovanie.
• Piatková noc: Ježiš je pochovaný.
• Sobota: Ježiš v hrobe.
• Sobotná noc: Ježiš stále v hrobe.
• Nedeľa ráno: Vzkriesenie.

Tri noci: Štvrtková noc, Piatková noc, Sobotná noc

Tri dni: Piatok, Sobota, Nedeľa

Toto znamenie teda poukazuje na obdobie, keď bol Ježiš pod nadvládou zla a hriechu – od zrady po vzkriesenie. Ježiš trpel a bol pod kontrolou zlého pokolenia tri dni a tri noci, ale na tretí deň vstal z mŕtvych, čím premohol hriech a smrť.

Hebrejské chápanie času – možné vysvetlenie 72 hodín

V hebrejskej tradícii sa deň začínal večerom a končil nasledujúcim večerom (podľa stvorenia v Genesis: „A bol večer a bolo ráno, deň prvý“). Každá časť dňa alebo noci sa považovala za celý deň alebo celú noc. To znamená, že aj krátka časť dňa (napríklad hodina pred západom slnka) sa rátala ako celý deň. Ak niekto povie, že zostane „tri dni a tri noci“ na nejakom mieste, nemusí to znamenať presne 72 hodín (tri plné dni a tri plné noci). Stačí, ak sa dotkne aspoň časti troch rôznych dní.

Príklad:

• Piatok (1. deň): Ak niečo začne v piatok popoludní (napríklad ukrižovanie Ježiša), tento čas sa už počíta ako celý deň.
• Sobota (2. deň): Celý deň od západu slnka v piatok do západu slnka v sobotu.
• Nedeľa (3. deň): Ak udalosť pokračuje až do nedeľného rána, tento krátky úsek sa už počíta ako tretí deň.

Výsledok: Aj keď sú to časti troch rôznych dní, hebrejská tradícia to považuje za „tri dni a tri noci“.

Ježišovo ukrižovanie a vzkriesenie:

• Piatok (1. deň): Ježiš bol ukrižovaný a pochovaný v piatok popoludní.
• Sobota (2. deň): Celý deň Ježiš odpočíval v hrobe.
• Nedeľa (3. deň): Vzkriesenie sa odohralo v nedeľu ráno.

Aj keď fyzicky nebol v hrobe plných 72 hodín, biblické vyjadrenie „tri dni a tri noci“ je v súlade s hebrejským chápaním času, kde každá časť dňa alebo noci je počítaná ako celý deň. V Biblii existujú aj iné prípady, kde sa čas chápe týmto spôsobom:

Ester 4:16: Ester žiada ľud, aby sa postil „tri dni, noc a deň“, ale na tretí deň už išla pred kráľa (Ester 5:1).

1. Samuelova 30:12-13: Hovorí o „troch dňoch a troch nociach“, ale kontext ukazuje, že to bolo menej ako presné 72 hodiny.

V hebrejskom chápaní času sa akákoľvek časť dňa alebo noci považuje za celý deň alebo noc. Preto bolo úplne legitímne, že Ježiš bol považovaný za „tri dni a tri noci v srdci zeme“, aj keď tam nebol plných 72 hodín. Tento koncept môže byť pre moderné myslenie trochu mätúci, ale v biblickom kontexte a židovskej kultúre bol úplne bežný a správny.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )