29. Nová Zem

Náčrt

1. Nová zem ako miesto spoločenstva s Bohom – J 17,3; Zj 21,3; 22,4
2. Nová zem ako miesto služby – L 19,17; Zj 1,6; 19,9; 2 Pt 3,13
3. Nová zem ako obnovený raj – Zj 21,4-5; Iz 65,17

1. Nová zem ako miesto spoločenstva s Bohom – J 17,3; Zj 21,3; 22,4

Poslednou scénou, ktorú Božie slovo opisuje, je obnovenie krajiny. Boh opäť obnoví zem do jej pôvodnej nádhery tak, že na nej na konci tisícročia po zničení zla, satana a hriešnikov, stvorí všetko nové. Všetky stopy hriechu budú odstránené a nová krajina sa stane večným domovom vykúpených.

Mnohí veriaci však o nebi uvažujú detinským a tak trochu naivným spôsobom. Vo svojej predstave majú nudné „plávanie“ na obláčiku a brnkaní na harfu. Iní zase zdôrazňujú hlavne materiálne aspekty, ako napr. zlaté ulice či múry z jaspisu. Ďalší chápu nebo ako akúsi satisfakciu za to, čo vytrpeli a odopreli si na zemi, alebo ako náhradu za to, čo im uniklo.

Avšak tieto materialistické, hedonistické (etický smer, zameraný na dosiahnutie vrcholnej blaženosti), či na seba zamerané predstavy nemajú veľa spoločného so skutočným náboženstvom. Nový Jeruzalem je viac ako len miesto nikdy sa nekončiacich detinských radovánok, viac, ako akýsi Disneyland. Človek potrebuje viac, než len sentimentálne piesne a obrázky nebeského mesta alebo očakávanie, že sa splnia všetky jeho osobné želania.

Aj keď na podobných predstavách je nepochybne určitý element pravdy, chýba im základný aspekt kresťanskej nádeje. Podstatou kresťanskej nádeje nie je sebauspokojovanie, ale prísľub osobného spoločenstva s Bohom tvárou v tvár. Jedine jeho prítomnosť činí budúcnosť trvalo žiadúcou a zmysluplnou. Večný život z hľadiska časového trvania nie je pre ľudí až tak príťažlivá. Niektorí nedokážu zniesť ani dĺžku života tu na zemi. Bolesť, utrpenie, bieda a iné by zo života, ktorý by bol večný, urobili nekonečné trápenie.

To, čo dáva večnému životu hodnotu sú jeho vlastnosti založené na vzťahu s Bohom. Podstatou večného života nie je predovšetkým jeho nekonečná dĺžka, ale jeho nová hĺbka. Nádejou nie je mať viac toho, čo máme, ale mať niečo vyššieho, lepšieho.

To, čo budú spasení prežívať na novej zemi, nie je totálne nová skúsenosť. Večný život je niečo, čo sa začína už teraz, je to tiež prítomná skutočnosť: „Ten, kto verí v Syna má večný život.“ (Ján 3,36; 17,3) Večný život teda znamená novú kvalitu života už tu a teraz. Keďže však v tomto veku bolesť, utrpenie, choroba i smrť prichádzajú do života ako veriacich tak neveriacich, Boh zasľubuje, že stvorí „nové nebo a novú zem … veci minulé nebudú sa spomínať, ani na myseľ neprídu“ (Iz 65,17).

Najväčším nebeským požehnaním je teda Božia osobná prítomnosť medzi jeho ľudom: „Hľa, príbytok Boží uprostred ľudí, Boh bude prebývať medzi nimi a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi.“ (Zj 21,3) Týmto sa splní Boží zámer, pretože nás „povolal vlastnou slávou a mocou“ (2 Pt 1,3) a postaví nás „v radosti pred tvár svojej slávy“ (Ju 24).

V Novom Jeruzaleme budú vykúpení žiť v Božej prítomnosti, pretože „bude tam trón Boha a Baránka, jeho služobníci mu budú slúžiť“ (Zj 22,3). Na tejto zemi zakúšame radosť zo služby Bohu len čiastočne, ale tam plne prežijeme, že našou najvyššou radosťou je vzdávať Bohu chválu. Najväčšou odmenou veriacich bude vidieť Pána a byť s ním stále.

Keď apoštol Ján hovorí o požehnaniach nebeského mesta, vyvrcholenie prichádza v krátkej vete. „Budú hľadieť na jeho tvár a na čele ponesú jeho meno.“ (Zj 22,4 porov. 21,22) Keď sa pozrieme do tváre nášho Pána, uvidíme v jeho nekonečne láskavom pohľade naplnenie všetkého dobrého, spravodlivého a krásneho vo vesmíre. V spoločenstve s Bohom a v Božej prítomnosti uvidíme splnenie našich túžob – spoznať dokonalú lásku, pokoj a radosť, pravdu a spravodlivosť, svätosť a múdrosť, dobrotu a moc, slávu a krásu.

Keď budeme hľadieť na Božiu tvár viac ako kedykoľvek predtým, uvedomíme si, že byť s ním „je vrcholom radosti“ a že v jeho „pravici je večná blaženosť“ (Ž 16,11). Božie vykupiteľské dielo bude zavŕšené, ľudia budú opäť prebývať v úzkom spoločenstve so svojím Stvoriteľom, tak ako v raji pred pádom do hriechu. Prekážky, ktoré spôsobil hriech, budú úplne odstránené, dôsledky hriechu zahladené a v Božej vláde sa bude v plnosti odrážať jeho povaha.

V podobenstve o talentoch hovorí Pán vernému služobníkovi: „Dobre sluha, dobrý a verný, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím, vojdi do radosti svojho Pána.“ (Mt 25,21) Spoločenstvo s Majstrom, podiel na jeho radosti a uspokojenia z naplnenia Božích zámerov sú najvyššou odmenou za vernú službu. Pre skutočného kresťana je tou najdôležitejšou odmenou práve spoločenstvo s Bohom.

2. Nová zem ako miesto služby – L 19,17; Zj 1,6; 19,9; 2 Pt 3,13

Na novej zemi budeme prežívať nielen spoločenstvo s Otcom a Synom, ale aj s vykúpenými všetkých čias a z celého sveta. V čase nášho života prežívame len čiastočné spoločenstvo s obmedzeným počtom našich súčasníkov, ktorí žijú v našom okolí. Toto spoločenstvo sa na novej zemi rozšíri o ľudí, ktorí žili pred nami: na patriarchov, prorokov, apoštolov, mučeníkov, reformátorov, priekopníkov, ľudí z každej doby a miesta. Symbolom tohto spoločenstva je nebeská hostina: „Blahoslavení, ktorí sú povolaní na svadbu Baránkovu.“ (Zj 19,9)

Večný život je naplnením nielen duchovného, ​​ale aj spoločenského rozmeru našej bytosti. Hriech nás oddelil nielen od Boha, ale aj jeden od druhého, takže si navzájom nedôverujeme a nie sme schopní plne sa odhaliť. V cirkvi, vďaka práci Ducha Svätého, existuje medzi jednotlivými členmi určité vedomie jednoty a ochota uprednostniť záujmy druhých pred záujmami vlastnými. Ale aj toto spoločenstvo je narušované sebeckými sklonmi a pocitmi ohrozenia a rivality.

Na novej zemi budú veriaci schopní konečne prežívať pravé spoločenstvo, ktoré nebude narušené pocitmi neistoty či nedostatkom dôvery. Budeme môcť byť navzájom úplne otvorení a naplno sa venovať službe blížnym. Z podobenstva o talentoch sa dozvedáme, že odmena za vernú službu na zemi nebude znamenať koniec služby a zodpovednosti či príležitosť relaxovať, alebo možnosť vyžadovať, aby iní slúžili nám. Naopak, zachránení dostanú príležitosť na ďalšiu službu a bude im zverená ešte väčšiu zodpovednosť (L 19,17.19; porov. Mt 25,21.23).

Skutočnosť, že všetci vykúpení sa stanú „kráľmi a kňazmi“ (Zj 1,6), vedie niekedy ľudí k predstave, že budú dve triedy spasených – tí, ktorí budú vládnuť a tí, ktorí im budú slúžiť, alebo k tomu, že v ideálnych podmienkach služba úplne prestane. Avšak skutočná služba znamená obohatiť a rozvíjať kvalitu života toho druhého, snažiť sa prispieť k jeho šťastiu. To je vlastne aj jeden z dôvodov zničenia bezbožných. V prostredí dokonalej nesebeckej služby by títo ľudia boli vrcholne nešťastní.

Služba na tomto svete väčšinou spočíva v napĺňaní základných potrieb toho druhého. Koľko času, energie a prostriedkov musíme tomu venovať! Tým, že o naše základné potreby bude v nebi postarané, budeme sa môcť o mnoho viac venovať tomu, čím môžeme životy iných obohatiť.

Keď hovoríme o nebi, príliš často sa sústreďujeme len na naše vlastné záujmy a výhody. Práve dôraz na službu vo večnosti nám pomáha eliminovať nezdravé zameranie sa na seba a uspokojenie našich potrieb. Biblia však vždy predstavuje vykúpených ako skupinu, ako Boží súdržný ľud, a nie nezávislých individualistov.

3. Nová zem ako obnovený raj – Zj 21,4-5; Iz 65,17

Nová zem znamená zároveň obnovenie životného prostredia pre ľudí. Večný život má nielen svoju duchovnú a spoločenskú, ale aj telesnú dimenziu. My ľudia sme pozemské bytosti. Zem bola naším pôvodným domovom a bude aj naším konečným domovom. Náš konečný údel bude jednoznačne spätý s touto planétou. (Mt 5,5). Vzkriesenie (alebo premenenie) znamená obnovu našej telesnej existencie (1 K 15,42-50). Biblia nepozná existenciu človeka v inej ako telesnej podobe. Ak budeme mať nové telá, potrebujeme aj novú krajinu.

V určitom zmysle je život na novej zemi pokračovaním života, ktorý žijeme teraz, ale v inom zmysle je v ňom nepochybne aj určitá diskontinuita, odlišnosť. Hriech a jeho dôsledky budú odstránené. Boh hovorí: „Hľa, všetko robím nové.“ (Zj 21,5) Preto „zotrie im z očí každú slzu … smrti už nebude, ani žiaľu ani náreku ani bolesti viac nebude – pretože čo bolo pominulo“ (Zj 21,4). Ľudia budú môcť dosiahnuť svoje ciele, bez prekážok rozvinúť všetky svoje schopnosti, naplniť svoje túžby. V tomto živote boli mnohí sťatí v najlepších rokoch, iným choroba či postihnutie nedovolilo dosiahnuť to, čo by tak veľmi chceli. Ale na novej zemi každý bude mať možnosť dosiahnuť svoj plný potenciál.

II. Výkladové poznámky

1. Výraz „nová zem“ sa v Biblii vyskytuje spolu štyrikrát. Dva starozákonné texty (Iz 65,17; 66,22) hovorí o požehnaní, ktoré by prišlo na ľud i krajinu Izraela, keby počúvali Božích prorokov a zostali Bohu verní. Pri výklade Iz 65,17-25 je treba mať na pamäti, že tieto verše popisujú predovšetkým to, čo by sa stalo po návrate z babylonského zajatia, keby Izrael zostal Bohu verný a prijal Mesiáša.

Pretože sa tak nestalo, toto proroctvo sa po miléniu naplní v novom nebi a na novej zemi len v princípe, ale nie je možné už aplikovať každý detail. Ide tu o typologický vzťah. Preto plne nevystihuje opis skutočnej „novej“ krajiny. Ako kresťania by sme mali vykladať Starý zákon Novým, a nie naopak.

Dva novozákonné texty (2 Pt 3,13; Zj 21,2) používajú grécke slovné spojenie „gé kainé“. Existujú dve grécke slová, ktorými je možné vyjadriť naše slovo „nový“. (1) „Eeo“, ktoré vyjadruje novotu v čase, je možné ho preložiť ako „nový“, „nedávny“, „mladý“. Opakom je „starý“, „starodávny“, „pôvodný“ (archaios). (2) „Kainos“ znamená novotu formou a kvalitou, a je možné ho preložiť ako „nový“, „čerstvý“, „nový, odlišnej povahy“. Opakom je „starý“, „zastaraný“, „skazený“ (Palaios). Použitím slova kainos je vyjadrené, že stará krajina bude pretvorená, obnovená a očistená od všetkého, čo ju kazilo.

Veriaci často hovorí o tom, že budú naveky žiť „v nebi“. Avšak spojenie „nové nebo a zem“ ukazuje na novú jednotu medzi nebom a zemou, ktorá zavládne v tomto novom stvoriteľskom poriadku. Nový Jeruzalem „zostupuje z neba od Boha“ na zem (Zj 21,2). Veriaci budú počas tisícročia „v nebi“ (Ján 14,2-3; Zj 20,4.9), potom budú žiť na zemi (Ž 37,9.29).

2. Biblia predstavuje nebo ako miesto prebývania Boha (Iz 66,1 porov. Mt 6,1; 1 Pt 3,22). Je to miesto, nie stav duše. Toto miesto je však v inom rozmere, je mimo náš kozmický časopriestor, nie je možné sa tam dostať ani tou najdokonalejšou kozmickú raketou. Nový zákon jasne hovorí o nebi ako mieste, nie o stave (Sk 1,9; 1,11; 7,55-56; J 14,2-3).

3. Nová krajiny však nie je len obnovení záhrady Eden. Život na novej zemi bude mať aj nové dimenzie, ako napr. umiestnenie Božieho trónu a trónu Baránka, nový Jeruzalem atď. (Fil 3,20-21)

4. Pre niektorých ľudí je dosť odpudivým faktorom skutočnosť, že tradičná predstava o svätých v nebi znamená večnú nudu. Biblia však predstavuje aktívny život vykúpených (Iz 65,17-25). Poznanie a milovanie seba, blížneho a Boha nikdy nie je nudné, pretože ľudia i Boh sú bytosti, nie predmety; toto poznávanie sa nikdy neskončí. Aj tu na zemi s radosťou poznávame niekoho, koho milujeme. V nebi sa nikdy neprestaneme učiť a spoznávať nové veci a osoby.

5. Zmyslom opisu nového Jeruzalema v posledných kapitolách Písma (Zj 21 a 22) nie je dať nám fotografickú podobu Božieho miesta. Apoštol Ján nám chce ukázať na nebeskú realitu tohto mesta tak, aby čitateľ vedel, že stojí za to tam byť, vytrvať v zápasu so zlom a tak ľahko sa nevzdávať.

Ľudia, ktorí boli kedysi svetlom sveta, budú teraz žiť v meste, ktoré nepotrebuje svetlo slnka (Zj 21,23). Tí, ktorí používali ako štít Ducha Svätého, budú teraz bezpeční v mieste s mohutnými hradbami (21,17). Avšak do tohto mesta je pozvaný každý, a tak tieto hradby nemajú nikomu brániť v možnosti vstúpiť. Preto sa brány mesta nikdy nezavrú (21,25) a na každej strane mesta budú až tri (21,13). Všetko, čo ľudia považujú za vzácnosť, tu je – zlato, drahokamy a perly (21,18-21).

Mesto je predstavené ako dokonalá kocka (21,16), čo je pripomienka svätyne svätých – miesta Božieho prebývania. Človek potrebuje vodu, potravu a svetlo – zdrojom všetkého v Božom meste bude Boh (22,1-5).

III. Praktický dôsledok

1. Hlavným zmyslom biblického popisu nebeského mesta a aktivít v ňom je ovplyvniť našu prítomnosť. Eschatologický obraz radosti vykúpených dáva nový rozmer a význam našim každodenným povinnostiam. Kristus „miesto radosti, ktorá sa mu ponúkala, podstúpil kríž“ (Žid 12,2), a nám pripomína: „Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“ (Mt 5,12)

2. Naša kresťanská nádej zároveň ukazuje na realistickú budúcnosť, ktorá má skutočný obsah, a tak v hrubých obrysoch môžeme tušiť, čo nás čaká. Ako kresťania sme presvedčení, že smrť nebude mať posledné slovo v otázke našej ľudskej existencie. Učenie o „novom nebi a novej zemi“ ukazuje na budúcnosť, kde život bude pokračovať v dokonalom prostredí a rozvinie sa plný potenciál človeka.

3. Náš život bude mať stále svoje telesné, spoločenské i duchovné aspekty, naša osobná identita zostane zachovaná, budeme schopní jeden druhého rozpoznať. Avšak naše životy budú aj dramaticky zmenené. Budeme schopní prežívať skutočnosti, o ktorých dnes nemáme ani potuchy. Budeme sa tešiť nebývalej blízkosti Božej a spoločenstva s Bohom a s ostatnými spasenými prevýši všetko, čo sme schopní prežívať dnes.

4. Vedomie, že budúcnosť prekoná prítomnosť i naše predstavy o budúcnosti, nás chráni pred nerealistickými očakávaniami od tohto života. Aj keď spasenie mení naše životy, nezbavuje nás dnes plne dôsledkov hriechu. Stále žijeme v hriešnom prostredí, kde prežívame dopad vzbury stvorenia proti Bohu. Ani tí, ktorí stoja na Božej strane, nie sú dnes uchránení pred nešťastím, chorobou, smútkom alebo smrťou. Aj keď v určitom zmysle večný život, život novej kvality, môžeme prežívať už dnes, v plnom zmysle sa realizuje až po návrate Krista.

5. Viera v Božie kráľovstvo na obnovenej zemi je pre kresťana podnetom, aby verne plnil svoje povinnosti na tomto svete. CS Lewis raz povedal: „Pri čítaní dejín zistíte, že kresťania, ktorí pre tento svet urobili najviac, boli práve tými, ktorí najviac mysleli na svet budúci. Od tej doby, čo kresťania prestali myslieť na vek budúci, stratili vplyv aj na tento svet . „

6. Učenie o novej krajine nám pripomína, že dejiny spejú k určitému cieľu. Keď hovoríme o udalostiach spojených s „koncom sveta“, nemali by sme zabudnúť, že v neposlednom rade je to nielen koniec, ale aj nový začiatok – začiatok niečoho, čo už nebude mať koniec. Hriech narušil pôvodný Boží plán s ľudstvom, ale nakoniec Boh splní svoj zámer. Odstráni nielen hriech, ale aj všetky jeho dôsledky, a konečne sa my, ľudia staneme tými, ktorými sme vždy mali byť.

Posledné videnie zaznamenané v Biblii nie je o Aténach a inteligencii, o Babylone a luxuse, o Ríme a moci, o Paríži a móde, o New Yorku a obchode ani o Londýne a jeho nádhere. Posledné videnie je o novom Jeruzaleme, o charaktere Boha, ktorého predstavuje. Taký je záver dejín drámy vykúpenia, ktoré začalo Záhradou a končí Mestom. A medzi nimi je kríž, ktorý zmenil tragédiu Edenu na triumf nového Jeruzalema.

Tam sa splní túžba ľudí, ktorí volali: „O jedno som prosil Pána a len o to budem usilovať: aby som v dome Pánovom smel bývať po všetky dni, čo žiť budem, aby som sa díval na Pánovu vľúdnosť a spytoval jeho vôľu v chráme.“ (Ž 27,4) Keď uvidíme Pána tvárou v tvár, budeme dokonale uspokojení: „koho by som mal na nebesiach? A na zemi v nikom okrem teba nemám zaľúbenie … Boh bude naveky skala môjho srdca a môj podiel.“ (Ž 73,25.26)

Náš hlas a naše srdcia naplnené radosťou sa pripoja k mohutným nebeským zástupom spievajúcich: „Svätý, svätý, svätý Pán, Boh všemohúci, ten ktorý bol, ktorý je a ktorý prichádza.“ (Zj 4,8) „Tomu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva a moc na veky vekov.“ (Zj 5,13) Priateľu, urob všetko pre to, aby si tam bol.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )