11. Znovuzrodenie

27/11/2019 MrCastiel

Náčrt

1. Potreba znovuzrodenia – J 3,7; Ef 2,1-3
2. Čo je znovuzrodenie – 1 Ján 3,1; J 1,12-13; Ef 2,19; Ef 2,4-5; 2 K 4,16; Fil 1,6
3. Ako a kedy sa deje znovuzrodenie – J 3,5; Tit 3,5; 1 Pt 1,23; Jak 1,18
4. Zmysel a cieľ znovuzrodenia – 2 K 3,18; Ef 4,13; Ko 3,10

Keď sa pred nejakým časom jeden náš známy zotavil po ťažkej autonehode, povedal nám: „Viete, znovu som sa narodil.“ Tým chcel povedať, že dostal novú životnú šancu. Mal byť vlastne mŕtvy, ale môže sa radovať zo života.

Iný človek povie: „Cítim sa, akoby som sa znovu narodil.“ Vyjadruje tým svoj hlboký pocit sviežosti, uspokojenia a radosti. Niekedy sa o národu povie, že sa znovuzrodil. Napríklad keď sa po prehratej vojne znovu postaví na nohy. V tomto prípade sa tento termín používa vo význame oživenie národa v politickom zmysle. Alebo sa povie o určitom spoločenstve, že potrebuje znovuzrodenie, to znamená, že potrebuje obnoviť morálne hodnoty a duchovne sa obrodiť. Ako však chápať biblický pojem znovuzrodenia čiže nové narodenie?

1. Potreba znovuzrodenia – J 3,7; Ef 2,1-3

Pán Ježiš v nočnom rozhovore s Nikodémom, ktorý bol členom najvyššej židovskej rady a vzdelancom svojej doby, hovoril o určitej nutnej skúsenosti, ktorú tento rabín musí prežiť. Povedal: „Musíte sa znovuzrodiť.“ (Ján 3,7) To bola veľká potreba tohto židovského učenca, ale zároveň to má byť aj nevyhnutná skúsenosť nášho života. Prečo sa potrebujeme znovuzrodiť? Pretože sme sa všetci narodili ako hriešnici a máme hriešnu prirodzenosť (Ž 51,7; Jer 17,9). Apoštol Pavol v liste Efezským 2,1-3 vysvetľuje:

„Vy ste boli mŕtvi pre svoje viny a hriechy v ktorých ste predtým žili podľa poriadku tohto sveta, poslušní kniežaťu nadzemských mocnosti; ducha, pôsobiaceho doteraz v tých, ktorí vzdorujú Bohu. Aj my všetci sme k nim kedysi patrili; žili sme sklonom svojho tela, dali sme sa viesť svojimi sebeckými záujmami, a tým sme nutne deťmi hnevu, tak ako ostatní. “ (Ef 2,1-3)

V liste Rimanom 7,14-18 ukazuje, kto sme, a líči to na základe svojej osobnej skúsenosti: „Ja som hriešny, hriechu zapredaný. Nepoznám sa vo svojich skutkoch, lebo nerobím to, čo chcem , ale to, čo nenávidím … Viem totiž, že vo mne, to jest v mojej ľudskej prirodzenosti, neprebýva dobro. “ Ľudia odcudzení Bohu, ktorí nežijú v spoločenstve s ním, potrebujú prežiť vo svojom živote premenu a prijať ponuku Božej milosti, aby sa stali Božími deťmi. (Jer 13,23; Iz 64,5)

Hlavným charakteristickým rysom hriešnej prirodzenosti je sebectvo, sústredenie na seba, vyvyšovanie vlastného ja a závisť. Týchto a mnohých iných negatívnych vlastností v našom živote sa nedokážeme sami od seba zbaviť. Preto potrebujeme prežiť to, čo sa v Biblii nazýva znovuzrodením alebo novým narodením.

2. Čo je znovuzrodenie – 1 Ján 3,1; J 1,12-13; Ef 2,19; Ef 2,4-5; 2 K 4,16; Fil 1,6

Termín znovuzrodenia (grécky palingenesia, latinsky regeneratio) je zloženina dvoch slov: znova a zrodenie. To znamená, že sa jedná o nové narodenie. Nejde o fyzické, ale o duchovné narodenie.

a) Znovu sa narodiť znamená narodiť sa do Božej rodiny. Vo chvíli, keď sa takí, akí sme, celí odovzdávame Pánovi Ježišovi, prijímame ho za svojho osobného Spasiteľa a Pána a chceme žiť pre Boha a podľa jeho vôle, rodíme sa ako synovia a dcéry Božie. Sme Bohom prijatí za jeho deti, patríme do jeho rodiny (Ef 2,19; 1 Ján 3,1; J 1,12-13). Byť Božím synom alebo dcérou je tá najväčšia prednosť a najvyššia pocta, akej sa môže človeku dostať. Toto nové narodenie je výsledkom určitého životného zrenia, určitého procesu, ktorý sa deje pod vplyvom Božieho Ducha, ale samo o sebe je dielom okamihu.

b) Znovu sa narodiť znamená nechať sa premieňať Bohom. Aby sme sa stali novými ľuďmi a žili podľa toho. Znamená to deň čo deň sa vnútorne meniť na Boží obraz 2 K 4,16. (Ko 3,10). Keď sme sa narodili do Božej rodiny a stali sme sa Božími synmi a dcérami, je potrebné, aby sme sa takto „rodili“ každý deň, to znamená aby sme každý deň znovu obnovovali svoj synovský (dcérsky) vzťah k nebeskému Otcovi. Ide o to, aby sme v tomto vzťahu rástli, učili sa chodiť s Bohom ako novo narodené deti a dovolili mu, aby nás premieňal, aby sme mohli vyžarovať jeho krásne charakterové vlastnosti (Rim 12,1-2; Jób 22,21; 2 Pt 3 , 18).

On zasľubuje, že nám dá nové srdce a pomôže nám žiť v poslušnom vzťahu s ním (Ez 11,19-20; 24,7; Jer 31,31-34). Znovuzrodený kresťan miluje Boha a svojich blížnych (Mk 12,30-31) a nenávidí hriech (Žid 12,1-4).

Nové narodenie je neviditeľná premena, ktorá sa deje vo vnútri človeka, ale ktorá sa v živote viditeľne prejaví. Apoštol Pavol hovorí: „Kto je v Kristovi, je nové stvorenie.“ 2 Kor 5,17 Tento nový človek sa učí žiť nesebecky, nesústreďuje sa na seba a svoje záujmy, novo sa orientuje, je novo nasmerovaný, novo premýšľa a chce Boha milovať a počúvať. Vo svojom živote už dlhšie nechce robiť „skutky ľudskej svojvôle“, ako ich líči Pavol v Gal 5,19-21, ale chce prinášať ovocie Božieho Ducha (Gal 5,22-23).

V tomto zmysle sa používa termín znovuzrodenie na označenie celoživotného diela. Je odvodený od prvého, základného významu. Jedná sa o každodenné nové rodenie z Ducha. To, že sme sa stali Božími dcérami a synmi, že sme prežili znovuzrodenie a denne ich obnovujeme a rastieme v ňom, neznamená, že sme sa zbavili svojej hriešnej prirodzenosti. Sme novým stvorením v tom zmysle, že máme nový vzťah k Bohu, sme novo nasmerovaní, novo premýšľame a začína sa v nás tvoriť Boží charakter. Začíname sa učiť novému, kresťanskému životnému štýlu.

Je to život lásky a služby. Hoci cele patríme Kristovi, hoci sme „ukrižovali sami seba so svojimi vášňami a sklonmi“, hoci dovoľujeme Božiemu Duchu, aby nás riadil (Gal 5,24-25; Rim 8,14), nebola odstránená naša hriešna prirodzenosť. Tá nám zostane až do druhého príchodu Pána Ježiša, kedy budeme premenení (Fil 1,6.10-ll. 3,21. 1 Ján 3,2; 1 K 15,51-53).

Naša hriešna prirodzenosť so sklonmi k hriechu a vášňami je teraz pod kontrolou Ducha Svätého. Ak sa naruší náš vzťah závislosti na Bohu, „starý človek“ s jeho hriešnymi sklonmi sa znovu začne prejavovať. Ide však o to, aby v našom živote vládol Duch, aby nás viedol a usmerňoval. On nám pomáha, aby rozum vládol nad našimi city, aby v nás nevíťazil hriech, ale Božia milosť. Potom už sa neorientujeme podľa tela, ale podľa Ducha (Rim 8,5). Preto sme každý deň vystavení boju s hriechom.

O tomto zápase apoštol Pavol hovorí v 7. a 8. kapitole Listu Rimanom. Aby sme mohli víťaziť nad hriechom, musíme denne bojovať dobrý boj viery a usilovať o spoločenstvo s Bohom (1 Tim 6,12; Pr 24,16; l K 10,12-13; 1 Ján 2,1).

c) Znovu sa narodiť znamená prejsť zo smrti do života. Boli sme mŕtvi pre svoje viny a hriechy, „ale Boh bohatý v milosrdenstve, z veľkej lásky, ktorou, si nás zamiloval, prebudil nás k životu spolu s Kristom. Milosťou ste spasení!“ (Ef 2,4-5) Keď sa márnotratný syn vrátil späť k svojmu otcovi a všetci okrem jeho staršieho brata sa radovali z jeho príchodu, otec návrat svojho syna dvakrát komentoval slovami: „Bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ (L 15,24.32)

3. Ako a kedy sa deje znovuzrodenie – J 3,5; Tit 3,5; 1 Pt 1,23; Jak 1,18

A) Je potrebné si uvedomiť, že povaha tohto Božieho diela v človeku je pre nás zastretá určitým tajomstvom. Napriek tomu nám Boh niečo z tohto tajomstva odhalil.

Aa) Naše znovuzrodenie je umožnené smrťou a vzkriesením Pána Ježiša Krista. Keby nebolo Kristovho víťazstva nad hriechom a keby sme nemali vzkrieseného, živého Krista, nemohli by sme prežiť nové narodenie (1 Pt 1,3). Sme novým stvorením len v Ježišovi Kristovi (2 Kor 5,17). Ježiš Kristus je živou mocou k novému životu. Vďaka jeho vzkrieseniu sme aj my už teraz (nie až pri druhom príchode Pána Ježiša) vzkriesení k novému životu. On je zdrojom života a sily (J 6,63: 10,10.28: 14,6; 1 Ján 2,29).

Ab) Toto nové narodenie sa deje pod vplyvom Božieho Ducha. Pán Ježiš povedal Nikodémovi: „Ak sa nenarodíte z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.“ (J 3,5) To isté nám potvrdzuje Pavol: „Zrodili sme sa znovu k novému životu skrze Ducha Svätého.“ (Tit 3,5)

Ac) Toto nové narodenie sa deje prostredníctvom Božieho slova. Apoštol Peter vysvetľuje: „Veď ste sa znovu narodili, nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného, skrze živé a večné Božie slovo.“ (1 Pt 1,23) To isté zdôrazňuje Jak 1,18: „Zrodili sme sa znovu slovom pravdy.“
Všimnime si, že Božie slovo a Duch Svätý idú neoddeliteľne spolu. Duch dáva silu a údernosť slovu. Ako na stvorení sa spolupodieľalo Božie slovo (Ž 33,6) a Boží Duch (Gn 1,2), tak podobne aj pri znovuzrodení človeka k novému životu pôsobia obaja činitelia, Slovo i Duch. Jedno nemožno oddeliť od druhého. Tá istá moc, ktorá stvorila človeka, spôsobuje aj jeho nové narodenie.

Dielo znovuzrodenie nemožno vykonať tým, že sa niečo v správaní a konania človeka pozmení alebo vylepší. Nestačí dať ľuďom lepšiu výchovu alebo vyššie vzdelanie. Je potrebné zmeniť ľudské srdce. Inak máme napr. vzdelaného bankového lupiča, kriminálnikov s vysokoškolským titulom atď. Niekto správne povedal: „To najťažšie nie je rozbitie atómu, ale rozbitie ľudského srdca.“

Znovuzrodenie sa nedá prežiť tým, že sa zmení prostredie. Bolo by to, ako keby sme chceli opraviť pokazené hodinky tak, že by sme ich preniesli do inej miestnosti. Aby mohli zase ísť, je potrebné opraviť mechanizmus vnútri hodiniek. Znovuzrodený človek nie je ten, kto podáva lepší „výkon“, ale ten, kto koná na základe nových pohnútok.

B) Vonkajšou a konkrétnou podobou nového narodenia je krst. Pri ňom sa človek viditeľným spôsobom a jasnou formou rodí do Božej rodiny. Kristus to zdôrazňuje slovami: „Ak sa nenarodí kto z vody …“ (Ján 3,5) Tú istú myšlienku vyjadril Pavol v Tit 3,5. Vierou prijímame Krista za svojho osobného Spasiteľa. Vo chvíli, keď sa mu cele odovzdávame, sa stávame Božími deťmi. Pri krste sa táto viera zviditeľňuje do konkrétnej podoby verejného odovzdania sa Bohu, kedy na základe vyznania viery je človek pokrstený ponorením do vody.

Je to podobné ako s narodením dieťaťa. Pred deviatimi mesiacmi došlo k počatiu, ale bolo treba určitého času, aby sa dieťa mohlo skutočne narodiť. Alebo je to ako s mladými ľuďmi, ktorí sú do seba zamilovaní. Určite už pred svadbou mnohokrát povedali jeden druhému, že sa majú radi. Ich vzájomný vzťah rástol, až jedného dňa ich láska dozrela do tej miery, že mohli verejne vyznať, že chcú spolu trvale žiť. Takouto svadbou v duchovnom živote je krst, kedy sa cele stotožňujeme s Kristom (Rim 6,4; Ko 2,12).

4. Zmysel a cieľ znovuzrodenia – 2 K 3,18; Ef 4,13; Ko 3,10

Zmyslom znovuzrodenia je byť premenení Božou mocou do podoby Ježiša Krista, odrážať Boží charakter vo svojom živote (2 K 3,18; Ef 4,13; Ko 3,10), a žiť podľa toho (1 K 10,3l). To všetko je umožnené tým, že Kristus je pravým Božím obrazom (Ko 1,15).

Znovuzrodenie nie je dielom človeka, ale je to Božie dielo. Táto skúsenosť je výsledkom Božej aktivity. Pri druhom príchode Pána Ježiša dôjde k obnoveniu všetkého, tj. doslova k znovuzrodeniu všetkého, ako to popisuje Mt 19,28.

II. Výkladové poznámky

1. V J 3,3 Ježiš hovorí Nikodémovi: „Ak sa nenarodí kto znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.“ Vo verši 7: „Musíte sa narodiť znova.“ Slovo „znovu“, ktoré sa tu v texte vyskytuje dvakrát, znie grécky „anóthen“. Tento grécky termín možno preložiť dvojako: 1. znova, 2. zhora. Oba významy tu platia a vzájomne sa dopĺňajú. Jedná sa o nové narodenie, o narodenie do Božej rodiny. To je výsledok Božej aktivity, teda činnosti zhora. Taký človek sa narodil z Ducha prostredníctvom Božieho slova, čo bolo viditeľne potvrdené krstom. To znamená, že v tomto diele spasenia je Boh kľúčovým činiteľom od prvej až do poslednej chvíle (Ef 2,9-10).

Preto sú nesprávne predstavy ľudí, ktorí odkladajú svoje rozhodnutie pre Krista so slovami: „Ja sa obrátim, až …“ Znovuzrodenie nie je výsledok nášho snaženia alebo priaznivejších životných okolností, ale dielo Ducha Svätého, ktoré prichádza „zhora“. Znovuzrodenie je výsledok Božieho pôsobenia, aj keď to na prvý pohľad vyzerá, ako keby sa tu jednalo o našu aktivitu ( „Musíte sa narodiť znova.“). Narodiť sa „znovu“ znamená narodiť sa „zhora“, tj. Z Boha (Ján 1,13).

2. O akej skúsenosti hovorí apoštol Pavol v Rimanom 7 a 8? Popisuje tu svoju skúsenosť potom, čo spoznal Pána Ježiša. Zisťuje, že sa v ňom odohráva urputný boj medzi dobrom a zlom. Chce robiť dobre, ale spoznáva, že toho sám od seba nie je schopný. Je z toho zničený a zdrvený. Preto volá: „Úbohý som to človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ Pozná však riešenie: napojiť sa na Pána Ježiša Krista a nechať sa viesť Duchom Svätým (Rim 7,25; 8,14). Len týmto spôsobom, vďaka Kristovmu víťazstvu a moci Ducha Svätého, sme uschopnení, aby sme mohli žiť radostným víťazným kresťanským životom.

To je v súlade s tým, čo hovorí Kristus: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Ján 15,5) Bez Krista niektorí ľudia stavajú chalupu, cestujú, uzatvárajú manželstvo, zabíjajú, kradnú atď. Čo však nie sme schopní bez neho urobiť? Ak chceme niesť dobré ovocie, ako o ňom hovorí J 15, ak chceme zvíťaziť nad pokušením a hriechom, potrebujeme k tomu nadprirodzenú Božiu silu, silu Kristovu. Len s Kristom môžeme zvíťaziť nad každým pokušením a hriechom, len s ním dokážeme nesebecky milovať druhých a slúžiť im.

3. Nové narodenie je v J 3 prirovnané k pôsobeniu vetra. Počujeme alebo cítime vánok, ale nevieme, odkiaľ fúka (Ján 3,8). To nás odkazuje na tajomnú podstatu znovuzrodenie. Ťažko postihne presný začiatok nového narodenia. Každé znovuzrodenie je individuálne, a preto špecifické a jedinečné. Môže sa od prípadu k prípadu radikálne líšiť. Niekto môže presnejšie popísať, kedy a ako sa to odohralo, iný toho nie je schopný, aj keď jeho nové narodenie je vierohodné. Je to ako sa zamilovaním.

Väčšinou je to postupný proces (výnimkou môže byť láska na prvý pohľad), ktorý vyžaduje určitý čas. Človek si uvedomuje, že táto skutočnosť zamilovanie je tu, vie, že je zamilovaný, ale nemusí nutne presne vedieť, ako a kedy to začalo. Aby znovuzrodenie bolo autentické, je pri ňom dôležitá ozajstná viera a pokánie.

III. Praktický dôsledok

1. Tým, že sme sa stali synmi a dcérami Božími, získali sme novú identitu a uvedomujeme si, akú máme hodnotu. Tým, že sme získali novú totožnosť, vieme, že niekomu patríme (Bohu) a že niekam patríme (sme súčasťou veľkej Božej rodiny). Uvedomujeme si, že máme veľa súrodencov (bratov a sestier v Kristovi). Toto sme si nijako nezaslúžili, je to úžasný dar Božej milosti. Teraz vieme, kto sme a že naša hodnota nevychádza z nás samých, že nie je závislá na našich schopnostiach alebo činoch, ale že je nám zadarmo darovaná v Kristovi.

2. Aká je to úžasná radosť, keď sa v rodine víta bábätko. Rodičia sú šťastní a spolu s nimi aj celá rodina a okolie. Všetci sa tešia z nového člena rodiny. Tak podobne aj ten, kto sa novo narodil do Božej duchovnej rodiny, prežíva veľkú radosť (Gal 5,22) a ostatní, ktorí prežili rovnakú skúsenosť ako on, prežívajú radosť spolu s ním (L 15,5.6.9.23).

3. Čím bližšie je znovuzrodený človek Kristovi, tým zreteľnejšie vidí svoje vlastné nedostatky. Preto vždy znova a znova musí odvracať svoj zrak od seba a uprieť ho na Krista, aby u neho mohol čerpať optimizmus a silu k novému životu a bol premenení v jeho obraz. Taký človek si uvedomuje svoju stálu závislosť na Bohu. Kristus pre neho nie je len Spasiteľom, ale aj Pánom. Stáva sa vzorom, modelom, podľa ktorého sa orientuje a mení. Ochotne, z lásky a z vďačnosti Krista nasleduje.

4. Ak sme Boží synovia a dcéry, to znamená, že sme tiež dediči jeho kráľovstva. S Kristom dostávame všetko (Gal 3,29; 4,7; Rim 4,13-16; 8,32).